Najvyšší súd 1 Obo 129/2007 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej v právnej veci žalobcu: W., s.r.o., so sídlom K., B., Č., IČO: X., zast. J., advokátom, ul. V., X., proti žalovanému: R., bytom R., X., zast. J., advokátkou, T., X., o zaplatenie 400 240,– Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20 Cb 53/2003-137 zo dňa 10. novembra 2003, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 20 Cb 53/2003-137 zo dňa 10. novembra 2006   p o t v r d z u j e.

Konanie o odvolaní žalobcu   z a s t a v u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 12 257,– Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd ako súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 240,– Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 4% ročne z dlžnej sumy od 16.04.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 78 806,– Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa v konaní proti žalovanému domáhal práva na zaplatenie sumy 400 240,– Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,2% ročne z dlžnej sumy od 14.03.2003 do zaplatenia, ktorý odôvodnil tým, že žalovanému ako svojmu obchodnému partnerovi dodával tovar, ktorý žalovaný prevzal a za tovar riadne a včas nezaplatil.

Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky uznal v zmluve o vyrovnaní pohľadávky zo dňa 14.03.2003, pričom tento dlh sa zaviazal uhradiť do 15.04.2003. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a mal za preukázané, že žalobca a žalovaný spolu obchodovali, pričom žalobca dodával žalovanému tovar uvedený v jednotlivých dodacích listoch a faktúrach predložených žalobcom. Túto skutočnosť potvrdili obaja účastníci konania, pričom žalovaný ako dôvod neuhradenia jednotlivých faktúr v sume 400 240,– Kč uviedol druhotnú platobnú neschopnosť jeho odberateľov. Zo zmluvy o vyrovnaní pohľadávky zo dňa 14.03.2003 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným súd zistil, že žalovaný uznal pohľadávku voči veriteľovi vo výške 400 240,– Kč a to v rozsahu a vo výške uvedenej v prílohe k tejto zmluve. Žalovaný sa túto sumu zaviazal v zmluve uhradiť do 15.4.2003 na účet žalobcu. Z predloženej zmluvy o predaji podniku súd zistil, že žalovaný predal dňa 11.07.2003 celý svoj podnik podľa § 476 a nasl. Obch. zák. spoločnosti S., spol. s r.o., so sídlom H., Ž., IČO: X.. Podľa prílohy č. 3 žalovaný previedol na túto spoločnosť ako predávajúci aj záväzky. Žalovaný nespochybnil výšku pohľadávok žalobcu v sume 400 240,– Kč, namietal však v spore pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko svoj podnik dňa 11.07.2003 previedol zmluvou o predaji podniku na spoločnosť S., spol. s r.o., ktorá by mala predmetné záväzky uhradiť žalobcovi. Poukázal v ďalšom na ust. § 476 ods. 1, § 477 ods. 1, odsek 3, § 306 ods. 1 a § 312 Obch. zák. a uviedol, že mal preukázané, že súčasťou záväzkov žalovaného, prevzatých kupujúcim S., spol. s r.o. boli aj záväzky voči žalobcovi vo výške 400 240,– Kč, ktoré vznikli z obchodného styku medzi žalobcom a žalovaným. Zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru sa tak po podpise zmluvy o predaji podniku stalo povinnosťou kupujúceho, t.j. S., spol. s r.o. Pre prípad, že by tak tento nespravil, Obchodný zákonník v § 477 ods. 3 zabezpečuje prevedený záväzok ručením zo strany predávajúceho, t.j. žalovaného. Súd mal preukázané, že žalobcovi nebolo touto spoločnosťou podľa § 477 ods. 4 Obch. zák. oznámené prevzatie záväzku z obchodného styku po žalovanom. Tvrdenie žalovaného, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný neobstojí a ide o účelovú obranu žalovaného, nakoľko v predmetnom spore je pasívne legitimovaný a to ako ručiteľ záväzkov vyplývajúcich z jeho podnikateľskej činnosti, ktoré sa viažu na jeho podnik, ktorý predal S., spol. s r.o. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že je potrebné na tento prípad aplikovať ust. § 306 ods. 2 Obch. zák. K tomuto záveru dospel na základe skutočností, že S., spol. s r.o. nielenže nesplnil svoju zákonnú (danú § 477 ods. 4 Obch. zák.) a zmluvnú povinnosť (čl. V. zmluvy o predaji podniku z 11.07.2003) oznámiť žalobcovi prechod záväzku zo žalovaného na S., spol. s r.o. bez zbytočného odkladu, ale aj zo skutočnosti, že spoločnosti nie je možné ani prostredníctvom polície doručiť žiadnu zásielku, pričom táto spoločnosť do rozhodnutia súdu neuhradila dlžnú sumu, ktorá vznikla z obchodného styku medzi žalobcom a žalovaným v čase pred predajom podniku žalovaného. Teda viac ako tri roky od uzavretia zmluvy si uvedená spoločnosť neplní svoje záväzky vyplývajúce z jednotlivých zmlúv uzavretých v čase pred predajom podniku žalovaného. Je teda nepochybné, že S., spol. s r.o. nesplní svoje povinnosti viažúce sa na predaný podnik žalovaného, a preto nastupuje podporne zákonné ručenie žalovaného dané podľa § 306 ods. 2 Obch. zák. Ide teda o právny vzťah titulom zákonného ručenia medzi žalovaným a S., spol. s r.o., ktorý má charakter záväzku subsidiárneho k základnému záväzku uvedenej spoločnosti vzniknutého kúpou podniku žalovaného. Skutočnosť, že S., spol. s r.o. si svoje záväzky nesplnil, muselo byť žalovanému zrejmé aj v čase zaslania návrhu na mimosúdnu dohodu 20.10.2005, ktorou mal byť ukončený aj tento spor. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a je jej potrebné, čo do rozsahu žalovanej istiny vyhovieť a žalovaného zaviazať v zmysle ust. § 306 ods. 2 Obch. zák. k splneniu dlhu spoločnosti S., spol. s r.o., u ktorej je nepochybné, že svoje záväzky z jednotlivých zmlúv uzavretých podľa dohovoru OSN o zmluvách v medzinárodnej kúpe tovaru, nesplní. Preto súd žalovaného zaviazal k zaplateniu istiny 400 240,– Kč. Podľa čl. 78 vyhl. 160/1991 Zb. Dohovoru OSN o zmluvách v medzinárodnej kúpe tovaru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny, alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74. Tým, že žalovaný neuhradil cenu tovaru v lehote splatnosti dojednanej medzi ním a žalobcom na základe dohody o vyrovnaní pohľadávok, dostal sa žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku a podľa § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 a § 735 Obchodného zákonníka ČR mu vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy od 16.04.2003 do zaplatenia vo výške 16.2% ročne. Podľa potvrdenia ČNB bola diskontná sadzba v období od 31.01.2003 do 26.06.2003 vo výške 1,5% ročne a jej dvojnásobok je 3% ročne, pričom táto úroková sadzba mohla byť podľa názoru súdu zvýšená najviac o 1% v zmysle ust. § 735 Obch. zák. ČR, teda 4% ročne. Súd dospel k záveru, že žalobcov nárok v časti uplatneného úroku z omeškania je prípustný len do výšky 4% ročne z dlžnej sumy, a preto vo zvyšku úroku z omeškania návrh ako neprimeraný a nezákonný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o príslušenstve pohľadávky a trovách konania podal odvolanie žalobca, ktoré však podaním zo dňa 12.9.2007 zobral späť a navrhol odvolacie konanie zastaviť. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 207 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolacie konanie zastavil s poukazom na ust. § 207 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú voči žalovanému zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania. Uviedol, že má za to, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Žalovaný totiž zmluvou o predaji podniku dňa 11.7.2003 odpredal celý svoj podnik spoločnosti S., spol. s r.o., H., Ž.. Súčasne zrušil živnosť a vrátil živnostenský list, na základe ktorého vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Predmetom tohto prevodu boli i všetky záväzky žalovaného, preto na jeho miesto s plnením mala nastúpiť uvedená spoločnosť. Žalobca nikdy nevyzval S., spol. s r.o. k plneniu. Poukázal na to, že žalobca mal podľa § 306 ods. 2 Obch. zák. vyzvať spoločnosť S., spol. s.r.o. k plneniu a až následne, pokiaľ by k úhrade ani v primeranej lehote nedošlo, mal dlžnú sumu požadovať splatiť od neho ako ručiteľa. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že k takémuto plneniu spoločnosť vyzval. Žalovaný s predajom podniku previedol na S., spol. s r.o. nielen záväzky, ale aj pohľadávky, mal za to, že tieto záväzky splní táto spoločnosť. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podľa jeho názoru predčasne vyniesol a rozhodol podľa ust. § 306 ods. 2 Obch. zák., keď vyhovel návrhu z dôvodu ručenia žalovaného. Podľa názoru žalovaného mal súd práve z dôvodu absentovania celkového naplnenia § 306 ods. 2 Obch. zák. žalobný návrh zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok, ktorý vznikol v súvislosti so zmluvou o vyrovnaní pohľadávky a následne predajom podniku žalovaného. Žalovaný nespochybňoval výšku pohľadávok žalobcu, namietal však v spore svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko svoj podnik dňa 11.7.2003 previedol zmluvou o predaji podniku na spoločnosť S., spol. s r.o. a bol toho názoru, že uvedená spoločnosť by mala predmetné záväzky žalobcovi uhradiť. Zodpovednosť žalovaného z titulu zákonného ručenia je podmienená základným zodpovednostným vzťahom, ktorý vyplýva a odvodzuje sa od zmluvy o predaji podniku zo dňa 11.7.2003 uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou S., spol. s r.o., Ž. ako kupujúcim a tiež od zmluvy o vyrovnaní pohľadávky zo dňa 14.03.2003 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, pretože ako predávajúci zo zákona ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim (§ 477 ods. 3 Obch. zák.). Žalovaný uhnal čo do základu a výšky pohľadávku veriteľa (žalobcu) v sume 400 240,– Kč a zaviazal sa ju uhradiť do 15.04.2003. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého, zmluvou o predaji podniku sa žalovaný svojej povinnosti nezbavil a zodpovedá ako ručiteľ s poukazom na ust. § 477 ods. 3 Obch. zák. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Záväzok predávajúceho zo zmluvy o predaji podniku uspokojiť veriteľa z titulu ručenia za splnenie prevedených záväzkov trvá i v prípade, že kupujúci podnik ďalej prevedie. Z dôvodu právnej ochrany veriteľa však zákon ukladá kupujúcemu povinnosť informovať veriteľov o prevzatí záväzku a predávajúci veriteľovi ručí zo zákona za splnenie týchto záväzkov. V prejednávanej veci právo domáhať sa plnenia voči žalovanému ako ručiteľovi je dané z toho dôvodu, že kupujúci sám záväzok nesplnil a sám nesplnil ani oznamovaciu povinnosť podľa § 477 ods. 4 Obch. zák. Splnenie oznamovacej povinnosti nie je podmienkou prechodu pohľadávky, alebo prevzatia záväzku. Jej porušenie však môže byť dôvodom na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odvolací súd preto odvolaniu žalovaného nevyhovel.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania za 1 úkon poskytnutej právnej služby podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. za vyjadrenie k odvolaniu v sume 10 150,– Sk + 1 928,50 Sk DPH + 178,– Sk režijný paušál spolu 12 257,– Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 9. decembra 2008

  JUDr. Margita   F r i d o v á, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková