UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci navrhovateľa Mgr. Róberta Antala, nar. 9. októbra 1969, Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, správcu konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s., Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 404 179, proti odporcovi S.. C. H., nar. XX. C.. XXXX, A. XX, W., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/2/2018-55 zo 16. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-79 zo 7. augusta 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cbi/2/2018-55 zo 16. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-79 zo 7. augusta 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-55 zo 16. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/2/2018-79 zo 7. augusta 2018 zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam odporcu, špecifikovaným vo výroku uvedených uznesení, navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti odporcovi žalobu o náhradu škody v sume 228.431 € a súčasne rozhodol, že navrhovateľ má proti odporcovi nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ v súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísal tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ tiež predloženými dôkazmi osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená. S poukazom na cieľ zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sleduje posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná a zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstva neuspokojenia pohľadávky veriteľa a zámer navrhovateľa uplatniť nárok na náhradu škody voči správcovi, vyslovil záver, že sledovaný účel možno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 CSP. O trovách rozhodol spoukazom na ustanovenie § 261 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľ, ktorý bol úspešný má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca navrhujúc ho zrušiť. Namietal, že uznesenie bolo vydané zaujatou sudkyňou, pričom dôvody, pre ktoré je sudkyňa JUDr. Miriam Boborová Sninská vylúčená, sú konkretizované v ním vznesenej námietke zaujatosti, ktorú uplatnil podaním zo dňa 8.8.2018. Za absolútne nesprávny označil postup, aby konkurzný sudca, ktorý vedie konkurzné konanie, súčasne rozhodoval v merite veci, ako aj o zabezpečovacom opatrení. Neboli tiež splnené zákonné predpoklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko nie je daný vysoký predpoklad, že pohľadávka bude proti odporcovi judikovaná a neexistuje ani reálna hrozba zmarenia exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici nebol tiež ani príslušný na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 a contrario), v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (ustanovenie § 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca v priebehu súdneho konania, vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018 (ďalej aj „predmetná vec“), uplatnil proti sudkyni JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, ktorá je členkou senátu, ktorý vydal napadnuté uznesenie, námietku zaujatosti s návrhom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, vzhľadom na jej pomer k veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o námietke zaujatosti uznesením sp. zn. 1Ndob/10/2018 z 12. septembra 2018 tak, že sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Miriam Boborová Sniská je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 41Cbi/2/2018. Uznesenie o zabezpečovacom opatrení bolo teda vydané senátom, ktorého členkou bola aj vylúčená sudkyňa. Právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a je zakotvené aj v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. So zreteľom na uvedené neboli v konaní splnené na strane súdu procesné podmienky, z dôvodu ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie povinný opätovne posúdiť a následne rozhodnúť, či sú splnené zákonné predpoklady pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia a opätovne rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.
6. Uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.