Najvyšší súd
1 Obo 119/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu v 1/ rade: B., IČO: X., Š., S. a žalobcu v 2/ rade: Doc. PhDr. N.M., CSc., Z., S., zast. Mgr. S.D., advokátkou proti žalovanému v 1/ rade: A.B., A., S., zast. JUDr. J.M., advokátom, žalovanému v 2/ rade: M.B., zast. JUDr. J.M., advokátom, žalovanému v 3/ rade: V.B., G., B., zast. JUDr. J.M., advokátom a žalovanému v 4/ rade: D.B., B., B., zast. JUDr. D.V., advokátkou, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov, na odvolanie žalobcu v 2/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2010, č. k. 9 Cbs 128/2003-344, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2010, č. k. 9 Cbs 128/2003-344 p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa v 2/ rade je povinná žalovaným v 2/ a 3/ rade zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,92 eur na účet ich právnej zástupkyne.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil. Voči ostatným žalovaným žalobu zamietol. Žalobcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť 657,92 eur na náhradu trov konania žalovaného v 1/ rade, k rukám právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade - JUDr. J.M., advokát, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť 685,66 eur na náhradu trov konania žalovanému v 2/ rade, k rukám právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade - JUDr. J.M., advokát, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť 836,51 eur na náhradu trov konania žalovanému v 3/ rade, k rukám práv. zástupcu žalovaného v 3/ rade
- JUDr. J.M., advokát, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť 69,91 eur na náhradu trov konania žalovanému v 4/ rade, k rukám právneho zástupcu žalovaného v 4/ rade - JUDr. D.V., advokátka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 04.09.2008, č. k. 6 Obo 108/2007 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.03.2007, č. k. 9 Cbs 128/03-223 vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade a vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade bolo, že Najvyšší súd SR dospel k záveru, že žalobca v 2/ rade má právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Odvolací súd vzhľadom na opačný právny názor, ako súd prvého stupňa, ktorý nerozhodol vecne správne, keď žalobu podanú žalobcom v 2/ rade z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol, s prihliadnutím na zásadu dvojinštantnosti občianskeho súdneho konania, rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Súd vychádzajúc zo zistenia, že predmetom dedičského konania po nebohom žalovanom v l/ rade nebol prevod dedičského podielu, ku ktorému došlo ešte za jeho života, konanie voči žalovanému v l/ rade podľa § 107 ods. 1 O. s. p. zastavil.
Čo do žalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade, vychádzal súd z ust. § 115 ods. 2 Obch. zák. v znení platnom v čase uzatvárania zmlúv o prevode obchodných podielov, dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve zo dňa 08.10.1999, účinného od 29.10.1999 a zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 18.11.2002, na ktorom sa rozhodlo o prevode obchodných podielov s účinnosťou k 17.09.2003.
Súd z vykonaného dokazovania usúdil, že úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 18.11.2002 nie je pre rozhodnutie veci podstatné. Za rozhodujúcu uznal zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 18.11.2002 a dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve.
Zápisnica zo dňa 18.11.2002 potvrdzuje prijatie uznesenia o tom, že valné zhromaždenie udeľuje súhlas s prevodom obchodného podielu spoločníka A.B. na inú osobu a so zánikom jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti. Zároveň valné zhromaždenie udelilo súhlas s prevodom obchodného podielu spoločníka M.B. na inú osobu a so zánikom jej účasti ako spoločníka v spoločnosti. Súd zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.09.2005 žalobu doc. M. o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 18.11.2002 zamietol právoplatným rozsudkom.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalobkyňa v 2/ rade a navrhla alternatívne, buď ho zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že v tomto konaní došlo k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O. s. p.
Súd l. stupňa neopodstatnene a nesprávne vychádzal zo znenia spoločenskej zmluvy, obsiahnutý v dodatku č. 3, pretože mal aplikovať úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 18.11.2002, ktoré vypustilo ustanovenie o prevode obchodných podielov na tretie osoby a upravilo len ich prevod medzi vtedajšími spoločníkmi. Považuje schválenie úplného znenia spoločenskej zmluvy na valnom zhromaždení dňa 18.11.2002 za konštitutívne rozhodnutie, ktoré je účinné jeho zverejnením v zbierke listín obchodného registra, t. j. od 19.12.2002. Namieta tiež, že si v zmysle čl. XIV bod 7 tejto spoločenskej zmluvy uplatnila predkupné právo, čo potvrdzuje aj zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 18.11.2002 a tvrdí, že dodatok č. 3, ktorý aplikoval súd l. stupňa, predkupné právo spoločníka vôbec neupravoval. Z tejto ňou tvrdenej skutočnosti usudzuje, že spoločníci na valnom zhromaždení dňa 18.11.2002 už prijímali nové znenie spoločenskej zmluvy.
Poukazuje na to, že nové znenie spoločenskej zmluvy VZ prijalo pred udelením súhlasu s prevodom obchodných podielov, čo značí, že spoločenská zmluva v znení dodatku č. 3 už nebola platná. Z tohto podľa nej vyplýva, že pre posúdenie ich platnosti je relevantné len úplné znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 18.11.2002 založené v zbierke listín, s čím sa súd l. stupňa vôbec nezaoberal.
Keďže teda podľa jej mienky k prevodu obchodných podielov žalovaného v l/ a 2/ rade došlo v rozpore s ust. § 115 Obch. zák., ako aj so znením spoločenskej zmluvy zo dňa 18.11.2002, sú prevody absolútne neplatné, pretože spoločenská zmluva nepripúšťala prevod na inú osobu ako spoločníka.
Namieta tiež výšku priznanej náhrady trov konania. Poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k žalovanému v l/ rade, teda aj v časti náhrady trov konania, ale aj na to, že je účastníčkou konania až od r. 2006.
Podaním zo dňa 10.08.2010 žalobkyňa v 2/ rade doplnila svoje odvolanie. Na zdôraznenie svojej mienky, že súd l. stupňa mal vychádzať z úplného znenia spoločenskej zmluvy zo dňa 18.11.2002 uvádza, že súd mal vychádzať z obsahu registrového spisu spoločnosti B., s. r. o., do ktorého už dňa 19.12.2002 založila ako konateľka spoločnosti úplné znenie spoločenskej zmluvy, výkaz ziskov a strát k 31.12.2001, súvahu k 31.12.2001, správu audítorov za rok 2001, zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 18.11.2002, zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 10.10.2002, podpisový vzor konateľky, čo potvrdil aj Okresný súd Bratislava I vo svojom prípise zo dňa 04.08.2010, ktorého kópiu priložila.
Žalovaní v 2/ a 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
Popierajú, že by VZ konané dňa 18.11.2002 schválilo zmenu spoločenskej zmluvy zodpovedajúcu zneniu, ktoré žalobkyňa ako konateľka spoločnosti založila do zbierky listín dňa 19.12.2002. Tvrdia, že toto znenie spoločenskej zmluvy nebolo schválené.
Poukazujú na to, že v žalobe aj v ďalších podaniach žalobcovia vychádzali z dodatku č. 3 k spoločenskej zmluve, až v podaní z 02.10.2006 sa spomína znenie založené do zbierky listín, údajne schválené 18.11.2002 a tvrdia, že platnosť tohto znenia neuznali, pretože jeho schválenie valným zhromaždení vždy popierali. Podpísali len zápisnicu bez tohto úplného znenia.
Podrobne tiež reagovali na námietky žalobkyne voči výroku o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Keďže sa stotožnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho odôvodnením, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na zdôraznenie jeho správnosti len reaguje na najdôležitejšie tvrdenia odvolateľky.
Podstatou odvolania je názor žalobkyne 2/, že súd l. stupňa vo veci neaplikoval ňou predložené znenie spoločenskej zmluvy, údajne schválené VZ dňa 18.11.2002 a údajne zverejnené v zbierke listín obchodného registra dňa 19.12.2002. Žalobkyňa žiaden dôkaz o tomto smere nepredložila, v žiadnom v spise sa nachádzajúcom výpise z OR sa takýto zápis neuvádzal, vo všetkých priložených výpisoch sa ako posledný zápis pred vyznačením „ďalšie skutočnosti“ uvádza zápisnica z valného zhromaždenia dňa 19.12.2002, na ktorom bolo rozhodnuté o prevode obchodných podielov. Úplné znenie spoločenskej zmluvy (č. l. 315), nad ktorej nadpisom je rukou napísané „vrátené z OR - neoverené podpisy“ čl. XIV bod 6 prvá veta znie: “S predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník previesť obchodný podiel, ale aj časť vzniklú rozdelením na iného spoločníka, prípadne inú osobu.“ Podľa bodu 7 spoločníci majú prednostné právo na prevzatie obchodného podielu iného spoločníka v pomere k výške svojich doterajších obchodných podielov. Toto právo sú povinní využiť najneskôr do štyroch týždňov odo dňa, kedy mu bolo niektorým zo spoločníkov oznámené, že chce svoj obchodný podiel previesť.
Spomenutá poznámka „vrátené z OR - neoverené podpisy“ nad označením „úplné znenie spoločenskej zmluvy“ nasvedčuje tomu, že toto znenie bolo podané na zápis do obchodného registra, avšak citované ustanovenie čl. XIV bod 7 síce zakotvuje predkupné právo spoločníka, ale bod 6 upravuje tiež možnosť spoločníka previesť svoj podiel aj na inú osobu.
Pravda, v spise je aj žalobkyňou v 2/ rade pripojené úplné znenie spoločenskej zmluvy (čl. 120, 151), ktorého ust. čl. XIV bod 6 pripúšťa len prevod na iného spoločníka.
Podľa názoru odvolacieho súdu je podstatnou skutočnosťou, že žalobkyňa 2/ ako konateľka v žalobe zo dňa 23.10.2003 opiera svoje tvrdenie, že prokuristka spoločnosti nebola oprávnená podať návrh na zápis prevodu obchodných podielov do obchodného registra o dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve, ktorého kópiu aj k žalobe priložila. Podstatnou je tiež skutočnosť, ktorú osvedčuje žalobkyňou 2/ ako konateľkou k žalobe pripojená kópia zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa 18.11.2002. Osvedčuje, že sa uznesenia o udelení súhlasu na prevody obchodných podielov A.B. a M.B. na inú osobu bolo 100 % hlasov, čo značí, že súhlas s prevodom na iné osoby dala aj žalobkyňa 2/ ako spoločníčka. Je pravdou, že žalobkyňa 2/ napadla platnosť tejto zápisnice, ako uvádza vo svojom návrhu na úpravu pomerov účastníkov podľa § 102 O. s. p. zo dňa 18.11.2003 návrhom na začatie konania vedenom pod sp. zn. 9 Cbs 17/2003 na Krajskom súde v Bratislave, no aj v tomto návrhu opiera svoje tvrdenia o dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve, aj v liste zo dňa 27.10.2000 (čl. 69) adresovanom D.B. (žalovaný v 4/ rade v tomto spore) ako Vec uvádza: „návrhy uznesení predložených spoločníkom na vyjadrenie podľa čl. VIII bod 5 druhá veta. Dodatok č. 3 k spoločenskej zmluve...“.
Na základe týchto skutočností odvolací súd usúdil, že súd l. stupňa dôvodne vychádzal pri posudzovaní veci z ustanovení spoločenskej zmluvy v znení jej dodatku č. 3. Súd l. stupňa v odôvodnení uviedol, že v návrhu na vykonanie zmien v zápise obchodnej spoločnosti B., s. r. o. zo dňa 07.08.2003 je okrem iného uvedené, že i napriek skutočnosti, že predkupné právo na obchodné podiely nebolo dojednané, dali spoločníci A.B. a M.B. spoločníčke Doc. PhDr. N.M., CSc. možnosť obchodné podiely odkúpiť za cenu, ktorú neakceptovala.
Ani námietky odvolateľky, týkajúce sa žalovaným priznanej náhrady trov konania, nie sú dôvodné.
Domnienka, že súd priznal náhradu duplicitne s rozsudkom zo dňa 08.03.2007, nemá oporu v skutočnosti. Rozsudok súdu l. stupňa zo dňa 08.03.2007, č. k. 9 Cbs/128/2003-223, ktorým súd návrh zamietol a zaviazal žalobcov v l/ a 2/ rade nahradiť žalovaným trovy konania, určil túto povinnosť tak, že uplatnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu. Na odvolanie žalobcov Najvyššieho súdu SR rozsudkom zo dňa 09.09.2008 tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k žalobcovi 1/ potvrdil a vo vzťahu k žalobkyni 2/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozsudkom sa teda zrušil aj výrok rozsudku súdu l. stupňa, týkajúci sa trov konania.
Ani námietka odvolateľky, že sa stala účastníčkou konania až v roku 2006, nemá podľa názoru odvolacieho súdu taký účinok, že by bolo dôvodné zaviazať ju na náhradu trov konania až od tohto dátumu. Je totiž nesporné, že žalobu podala žalobkyňa v 2/ rade ako konateľka žalobcu v 1/ rade a že úkony súdu aj účastníkov do dátumu jej vstupu do konania boli potrebné na hospodárne a rýchle skončenie sporu, ktorý sa skončil už rozsudkom zo dňa 08.03.2007, proti ktorému aj žalobkyňa v 2/ rade podala odvolanie.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Úspešným žalovaným vzniklo podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade sa k odvolaniu žalobkyne v 2/ rade obšírne vyjadril a uplatnil si náhradu trov konania za 1. úkon právnej služby v zníženej tarife 27,75 eur + režijný paušál 7,21 eur za každého zastúpeného, spolu 69,92 eur. Odvolací súd právnemu zástupcovi náhradu DPH, ktorú si vyúčtoval spolu sumou 13,28 eur nepriznal, pretože na náhradu trov konania má právo účastník a tomuto sa aj náhradu priznáva.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová