Najvyšší súd
1 Obo 10/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: M. Ž., T., Bratislava, zast. JUDr. P. T., advokátom, B., Bratislava, v 2. rade: maloletý F. T., H. C., 811 04 Bratislava, zastúpený zákonným zástupcom A. T. - matkou, H. C., 811 04 Bratislava, v 3. rade: N. T., H. C., 811 04 Bratislava, obaja právne zastúpení JUDr. J. Č., advokátom, D. R., Bratislava, proti odporcovi: JUDr. A. T., M., Pezinok, správca konkurznej podstaty úpadcu S., M., Bratislava, zast. JUDr. P. K., advokátom, V., Bratislava, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie navrhovateľov v 1, 2., a 3. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Cbi 23/04- 196 zo dňa 7. novembra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Cbi 23/04-196 zo dňa 7. novembra 2007 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia vecí vedených na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 12C 171/2007 a 12C 172/2007. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v prejednávanej veci súd zistil, že rozhodnutie v uvedených sporoch vedených na Okresnom súde Bratislava IV má význam pre rozhodnutie v tomto konaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetom uvedených konaní je určenie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností, ktoré žiadajú navrhovatelia vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu.
Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia v 1, 2., a 3. rade odvolanie. Navrhovateľ v 1. rade vo svojom odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí z dôvodov, že žaloby podané na Okresný súd Bratislava IV sú účelové a ich cieľom je oddialenie plnenia plynúceho nimi podaného návrhu. Nie je možné akceptovať skutočnosť, že odporca podáva vlastnícke žaloby po troch rokoch od podania návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty a toto konanie má byť prerušené do právoplatného rozhodnutia OS Bratislava IV. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci K. a spol. c/a správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. T., sp. zn.16 Cbi 21/04, ktorým bolo v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovené a toto rozhodnutie Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo potvrdené pod sp. zn. 4 Obo 190/06. Je potrebné vychádzať z kontinuity a zhodnosti sporu sp. zn. 16 Cbi 21/04 v spojení 4 Obo 190/06 a predmet konania sp. zn. 10 Cbi je zhodný. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu o prerušení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Navrhovatelia v 2. a 3. rade v odvolaní uviedli, že nesúhlasia s prerušením konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a žiadajú, aby súd pokračoval v konaní. Ešte dňa 31.3.2004 podali excidančnú žalobu podľa § 19 ods. 2 vtedy platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. Podľa ich názoru, predmetné nehnuteľnosti boli zaradené správcom konkurznej podstaty úpadcu neoprávnene, nakoľko ku dňu vyhlásenia konkurzu t.j. 24.9.2003 nie sú a ani neboli vo vlastníctve úpadcu, o čom svedčí LV č. X. a č. X., kat. úz. Karlova Ves, osvedčujúci vlastnícke právo v prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade. Majú za to, že súd nemal tolerovať ďalšie účelové a zbytočné prieťahy v konaní spôsobené odporcom, v dôsledku ktorého vydal súd prvého stupňa uznesenie o prerušení konania. Podotýkajú, že Najvyšší súd SR v tejto identickej veci rozhodol v neprospech odporcu, t.j. nehnuteľnosti boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu neoprávnene. Nemôžu byť pre štvorročnú nečinnosť (pasivitu) odporcu naďalej poškodzovaní navrhovatelia, ktorým každým dňom narastá škoda v dôsledku prakticky znemožnenia nerušene užívať (prípadne prenajímať) nehnuteľnosti, kvôli trvajúcemu stavu právnej neistoty v otázke vlastníckeho práva. Podania určovacích žalôb na OS Bratislava IV nebránia rozhodnúť krajskému súdu vo vylučovacej žalobe. Naopak, prerušením konania dochádza k porušovaniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a sekundárne i k porušovaniu ochrany vlastníckeho práva navrhovateľov, zaručeného čl. 20 Ústavy SR a § 123 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov žiadali odvolaniu vyhovieť a zrušiť uznesenie, ktorým bolo súdne konanie sp. zn. 10 Cbi 23/04 prerušené.
K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že správca konkurznej podstaty zaradil nehnuteľnosť navrhovateľov do súpisu konkurznej podstaty úpadcu práve na základe tej skutočnosti, že sú tu dôkazy a skutočnosti, ktoré stav zápisu v katastri nehnuteľností v plnom rozsahu vyvracajú. Stav vlastníckych práv zapísaný v katastri nehnuteľností je hodnoverný a záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Bez vykonania dokazovania o tejto vyvrátiteľnej domnienke, by preto nemohlo byť rozhodnutie súdu o vylúčení nehnuteľností správne, keďže správca konkurznej podstaty úpadcu práve na základe zistenia opaku tohto zápisu zaradil túto nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty. Má za to, že prvostupňový súd preto v konaní o vylučovacej žalobe ničím neporušil zákon. Súd sa spravoval svojou úvahou, na základe ktorej dospel k záveru, že hmotnoprávnu otázku vlastníctva je nevyhnutné pred rozhodnutím súdu o vylučovacej žalobe riešiť, pretože má podstatný význam pre dané rozhodnutie. Podľa jeho názoru, prioritou súdneho konania však nepochybne nie je rýchlosť súdneho konania, ale spravodlivá ochrana, na ktorú má nárok každý účastník konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľov podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V danom prípade správca konkurznej podstaty úpadcu zaradil nehnuteľnosti navrhovateľov do súpisu konkurznej podstaty úpadcu na základe tej skutočnosti, že sú tu dôkazy a skutočnosti, ktoré tento stav zápisu v katastri nehnuteľností v plnom rozsahu vyvracajú. Návrh o vylúčenie veci z konkurznej podstaty (v danom prípade nehnuteľností) je výlučne procesnou žalobou, a preto v tomto konaní sa súd hlbšie nezaoberá zisťovaním hmotnoprávneho základu nároku odporcu, na základe ktorého správca konkurznej podstaty úpadcu (odporca) zaradil nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty.
Súd v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vychádza zo stavu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zapísanom na liste vlastníctva a nevykonáva dokazovanie, ktoré vyvracia tento stav. Aj v prípade, ak by sa v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty prejudiciálne riešila otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, stav vlastníckych práv zapísaných v katastri nehnuteľností by sa nezmenil. Z toho dôvodu je potrebné pred rozhodnutím súdu o vylúčení vecí (nehnuteľností) z konkurznej podstaty úpadcu vysporiadať otázku určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Správca konkurznej podstaty úpadcu tvrdí, že navrhovatelia nenadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam platne a podal žaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré žiadajú žalobcovia vylúčiť z konkurznej podstaty, ktoré konania nie sú doteraz právoplatne skončené. Cieľom zákona o konkurze a vyrovnaní je pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku. Správca konkurznej podstaty je povinný plniť povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona alebo, ktoré mu uložil súd. Všetky svoje povinnosti musí správca konkurznej podstaty plniť nielen riadne, ale i s odbornou starostlivosťou. Zodpovedá nielen za nesplnenie alebo nedbalé, či oneskorené plnenie svojich povinností, ale i za kvalitu ich plnenia z hľadiska odbornosti.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že výsledok týchto konaní má význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania v súlade so zákonom a napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 31. marca 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: