Najvyšší súd 1 Obdo V 9/2015
Slovenskej republiky 1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s. r. o., B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. - S., s. r. o., B., IČO: X., proti žalovanému: P., s. r. o., Ž., IČO: X., o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom
súde Žilina pod sp. zn. 13Cob/126/2012, na dovolania žalovaného proti uzneseniam
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795,
z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovaného proti uzneseniam
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795, z 28. mája
2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 z a s t a v u j e.
Žalobcovi sa náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline uznesením z 18. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-673 nepriznal
žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný k žiadosti priložil Tlačivo pre dokladovanie
pomerov účastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Okrem uvedeného tlačiva predložil Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu
28. 02. 2013 a výpis z účtu vedeného vo V., a. s. (č. 1. 658 - 666 spisu). Preskúmaním
predložených dokladov mal krajský súd preukázané, že peňažné záväzky, z ktorých plnením
bol žalovaný v deň podania žiadosti 30 dní v omeškaní, sú vo výške 152 368,69 eur, a to 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
podľa prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013 voči viacerým
subjektom. Žalovaný má zároveň finančnú pôžičku od B. B. vo výške 91 606,55 eur
a finančnú pôžičku od J. J. vo výške 1 852,28 eur s nepravidelnými mesačnými splátkami.
V časti Tlačiva 4.3 pri záväzkoch voči spriazneným osobám žalovaný uviedol okrem už
spomenutých záväzkov, záväzok voči P., J. J. vo výške 93 485,50 eur. Na účte vedenom
v peňažnom ústave V. č. ú. X. mal žalovaný v deň podania žiadosti zostatok - 22,90 eur.
Ku dňu 28. 02. 2013 stav pohľadávok žalovaného bol vo výške 128 225,69 eur, a to podľa
prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013. Podľa predloženého
tlačiva žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom pozemkov, bytu,
rodinného domu, ani iných nehnuteľností. Vo vlastníctve má dve motorové vozidlá, a to Mazda 5, r. v. 2005 a Mazda 2, r. v. 2005. Je oprávnený užívať motorové vozidlo Mazda 5, r.
v. 2005. Vlastnícke právo má k forme na výrobu eurotrainov a k nábytku, ktorých hodnota je
nad 750,-- eur. Vlastné imanie žalovaného je vo výške - 77 983,-- eur. Na základe
predbežného opatrenia OS BA III uznesenia č. k. 23Cb/13/2012 zo dňa 07. 03. 2012 žalovaný
nevykonáva svoju hlavnú činnosť.
Ďalej poukázal na § 138 ods. 1, § 211 ods. 1 a ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p.
a na skutočnosti, ktoré mal za preukázané, a to že účastníci konania boli v októbri 2012
upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania
tak mali vedomosť, že krajský súd mal už v októbri 2012 vo veci samej ustálený právny názor
Krajský súd konštatoval, že v čase od októbra 2012 do rozhodovania o oslobodení
od súdnych poplatkov nedošlo k závažným, rozhodným skutočnostiam, ktorých následkom by
bolo iné skutkové zistenie, či právne posúdenie veci samej, v dôsledku ktorých by krajský súd
dospel k inému právnemu názoru a inému postupu. Preto súd dospel k záveru, že pokiaľ ide
o splnenie podmienky, aby nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p., táto nebola splnená, a to s ohľadom
na rozhodnutie okresného súdu z 10. 02. 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481, ktorým bolo
rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 71 456,88 eur s príslušenstvom
v spojení s následným postupom krajského súdu, ktorým bolo oznámené ešte v mesiaci
október 2012, že dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia
pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. nesplnenie jednej z kumulatívnych
podmienok stanovených v ust. § 138 ods. 1 O. s. p., splnenie ďalšej kumulatívnej podmienky
a to, či majetkové pomery žalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, už 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
krajský súd nebol povinný skúmať. Napriek uvedenému krajský súd zdôraznil, že žalovaný
nepreukázal, že jeho pomery v rovine všetkých jeho zložiek sú takého charakteru, aby
odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov celkom, prípadne sčasti.
Vzhľadom k výške pohľadávok a k výške záväzkov žalovaného podľa krajského súdu
nemožno usúdiť zadlženosť, resp. insolventnosť žalovaného, keďže záväzky žalovaného sú
k jeho pohľadávkam v porovnateľnej výške. Krajský súd dodal, že aj prípadný neúspech
žalovaného v podnikaní a s tým spojená nepriaznivá finančná situácia sama osebe nezakladá
dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd s poukazom na čl. 46 ods. 1
Ústavy SR zároveň zdôraznil, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné ani s právom na prístup k súdu
chráneným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
krajský súd žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795
tak, že odvolacie konanie zastavil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1
a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania,
počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho
konania a vždy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na prejednanie odvolania žalovaného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného zastavil poukazom
na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.
V prejednávanej veci Krajský súd v Žiline vydal ďalšie uznesenie 13. mája 2013, č. k.
13Cob/126/2012-747, ktorým návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamietol. 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný návrh na prerušenie konania podal z dôvodu,
že pred Okresným súdom Trenčín sa pod sp. zn. 21C/98/2009 prejednáva otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to, či žalobcovia sú vlastníkmi pozemku
v k. ú. D. Žiadal o prerušenie konania až do právoplatného skončenia tohto konania.
V ďalšom podaní z 24. apríla 2013 žalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline
z 10. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-670 uviedol, že v návrhu na prerušenie odvolacieho
konania došlo k pisárskej chybe, keď omylom bol uvedený Okresný súd Trenčín a sp. zn.
21C/98/2009, hoci správne malo byť uvedené, že navrhuje prerušenie odvolacieho konania až
do právoplatne skončeného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012. Žalovaný poukázal na to, že došlo len k pisárskej chybe s tým, že pred
Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/12/2012 sa prejednáva otázka platnosti zmluvy o nájme mediálneho priestoru č. 17/2010/OK, ktorú žalovaný uzavrel
so spoločnosťou Ž., a. s., a teda aj otázka, či žalovaný je oprávnený prenajímať predmetný
reklamný priestor tretím osobám a aj žalobcovi, má vplyv na predmetné odvolacie konanie.
Krajský súd v Žiline po oboznámení sa s návrhmi žalovaného na prerušenie
odvolacieho konania dospel k záveru, že ani jeden z návrhov na prerušenie odvolacieho
konania nie je opodstatnený. Krajský súd zabezpečil doloženie žaloby vo veci vedenej
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, že v tomto konaní sa nerieši
otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej veci. Ďalej uviedol, že v sporovej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla
mať význam v prejednávanej veci, pretože v tomto konaní sa rieši pohľadávka žalobcu
za kalendárny rok 2007, t. j., že zmluva č. 17/2010/OK, uzavretá 28. 01. 2010, sa nemôže
nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku žalobcu. Nesporne pred Okresným súdom
Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši a ani neriešila otázka, ktorá by mohla mať
význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so žalovaným podaným odvolaním proti
rozsudku Okresného súdu Žilina z 10. februára 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481.
Na odvolanie žalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací a rozhodol uznesením z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 tak, že odvolacie konanie zastavil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
Rozhodol tak poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2
O. s. p. a s odôvodnením, že v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí
návrhu na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania,
počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho
konania a vždy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na prejednanie odvolania žalovaného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného zastavil poukazom na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený rozhodol o návrhu žalovaného
na vylúčenie predsedníčky senátu a členov senátu 13Cob Krajského súdu v Žiline uznesením
z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 tak, že JUDr. Máriu Dubovcovú, Mgr. Zuzanu
Štolcovú a JUDr. Janu Martinčekovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13Cob/126/2012.
V odôvodnení poukázal na vyjadrenia dotknutých sudkýň na judikatúru ESĽP
a Ústavného súdu Slovenskej republiky a na skutočnosť, že zo spisu nevyplývajú žiadne také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyjadrenia sudkýň o ich nezaujatosti. Ďalej uviedol, že
meradlom hodnotenia objektivity nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré
je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne podľa jeho predstáv. Takéto
hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania
a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vylúčiť sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je vzťah sudcu nielen tvrdený, ale
skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14
ods. 1 O. s. p. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce
zákonné dôvody. Na nepreukázané a nedoložené tvrdenia nemožno v konaní o námietke
zaujatosti sudcu prihliadať. Najvyšší súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť
považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a to nielen so zreteľom
na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadreniach namietaných sudkýň, že nemajú pomer 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
k žalobcom, konateľom a spoločníkom žalobcu a ani konateľom a spoločníkom žalovaného,
ani zástupcom žalobcu, a ani z objektívneho pohľadu, preto vznesenej námietke zaujatosti
nevyhovel.
Proti všetkým trom uvedeným uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podal žalovaný dovolanie.
Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, č.
k. 2 Obo 16/2014-795 podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 371
Trestného poriadku, a to tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa jeho
názoru všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov splnil. Nedostatočne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci je podľa dovolateľa závažnou vadou
konania, ktorá vada zakladá právo podať dovolanie.
Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, č.
k. 2 Obo 17/2014-798 zdôvodnil poukazom na ust. § 371 Trestného poriadku, lebo
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom
použití hmotnoprávneho ustanovenia. Napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné,
lebo v ňom súd neuviedol myšlienkový spôsob, ani úvahy, na základe ktorých dospel
k vydaniu predmetného uznesenia. Odvolací súd len konštatoval, že súhlasí s tvrdením
Krajského súdu v Žiline, že po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 23Cb/13/2012
skonštatoval, že sa v tomto konaní nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam
pre rozhodnutie v tomto konaní. Taktiež uviedol, že rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím
odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať
viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania vždy koná ako odvolací súd. Tvrdí,
že zo strohosti odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd sa nedostatočne zaoberal
jeho vecou a naproti tomu sa iba pridŕžal nesprávne zaužívanej právnej praxe súdov.
Dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908
zdôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., v konaní
mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a to
tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
stavu a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Naďalej tvrdí, že členovia
senátu Krajského súdu v Žiline 13Cob sú vo veci zaujatí. Napriek názoru nadriadeného súdu
vysloveného v napadnutom uznesení, existujú objektívne dôvody, na ktoré by mal súd
prihliadať. Okresný súd v Žiline nebral na vedomie, upozornenia na antidatovaný list a tiež
nepripustil výsluch kľúčového svedka, ktorého navrhol vypočuť. Ďalej namietal nedostatok
riadneho odôvodnenia, že rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné, bez takého odôvodnenia,
z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami sa súd pri rozhodnutí riadil.
Žalobca sa k dovolaniam nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolania boli podané účastníkom konania a v stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.),
skúmal ďalej, či boli splnené podmienky dovolacieho konania, aby dovolania žalovaného boli
prejednané.
Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť a súd pre to urobí vhodné
opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2
O. s. p.).
Krajský súd v Žiline uznesením z 19. marca 2015, č. k. 13Cob/126/2012-943 vyzval
žalovaného, aby v lehote desiatich dní predložil splnomocnenie - plnú moc udelenú
advokátovi na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní, nakoľko dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2015
a žalovaný vytýkané vady podania neodstránil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.
Keďže dovolateľ neodstránil nedostatok podmienky konania, a to povinné zastúpenie
dovolateľa advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd nemohol konať vo veci, a preto 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
konanie o dovolaní žalovaného podľa ustanovenia § 104 ods. 2 v spojení s § 243c O. s. p.
zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutých uznesení.
Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, by spravidla mal právo na náhradu trov
dovolacieho konania. Žalobca si náhradu trov neuplatnil a ani mu žiadne trovy dovolacieho
konania nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal (§ 243b ods. 5 v spojení
s § 243c a § 146 ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová