1ObdoV/85/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Ľubomíry
Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci žalobcov: I. O. H., bytom H. X., X.
H., II. I. J., bytom H. X., X. H., obaja zastúpení JUDr. L. C., advokátom, H. č. X., R., proti
žalovanému: JUDr. I. L., H. X., X. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. P. D. H., X.
H., IČO:
X., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 180.000,-- Sk, vedenej na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 10Cbi/12/2002, o dovolaní žalobcov v I. a II. rade proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/8/2004-42 zo dňa 27. 09. 2006,
právoplatného dňa 01. 12. 2006, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd dovolanie z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
2 1ObdoV/85/2008
Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 10Cbi/12/2002-14
zo dňa 23. októbra 2003, určil nespornosť konkurznej pohľadávky žalobcu vo výške
180.000,-- Sk, prihlásenej v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 3K/19/2002 proti úpadcovi P. P. D. H.. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na
ustanovenia § 17g ods. 1, ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov
a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve v znení neskorších predpisov, § 488
Občianskeho zákonníka, článok XX body 1, 2, 4 stanov úpadcu a zisteným skutkovým
stavom, z ktorého mu vyplynulo, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K/19/2002-
9 zo dňa 27. 02. 2002 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. P. D. H., a za správcu
konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. I. L.. Prihláškou evidovanou pod č. 287 prihlásil
žalobca do konkurzu pohľadávku vo výške 180.000,-- Sk, ktorú správca konkurznej podstaty
poprel v celom rozsahu na prieskumnom pojednávaní. Preto žalobca, ako veriteľ prihlásenej
pohľadávky, podal proti žalovanému určovaciu žalobu o určenie pravosti pohľadávky
180.000,-- Sk. Vykonaným dokazovaním usúdil, že úpadca vydal žalobcovi družstevné
podielnické listy v množstve 180 ks v menovitej hodnote 1.000,-- Sk, spolu v hodnote 180.000,-- Sk, ktoré sú registrované v Stredisku cenných papierov SR, a. s., Bratislava. Mal
totiž za to, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. má žalobca
v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnanie postavenie veriteľa, a veritelia, ktorí prihlásia
pohľadávku podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKV“), sú účastníkmi konania od okamihu doručenia konkurznej
prihlášky na konkurzný súd. Z toho vyvodil, že ak zákon ustanovuje, že podielnik má
v konkurznom konaní postavenie veriteľa, má teda voči úpadcovi určitú pohľadávku.
Následným výkladom pojmu pohľadávku uzavrel, že nakoľko žalobca má postavenie veriteľa,
má voči žalovanému pohľadávku vo výške 180.000,-- Sk, a preto určil nespornosť tejto
pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že k ich náhrade
zaviazal neúspešného žalovaného v sume 1.000,-- Sk voči úspešnému žalobcovi.
Na odvolanie žalovaného, ktorého podstatou bolo tvrdenie, že podielnik nemá
postavenie veriteľa v zmysle ZKV, pretože sa nejedná o pohľadávku voči úpadcovi, ale
o majetkový vklad do podielnického družstva, a z toho dôvodu hodnota vkladu nie je dlhom
družstva voči členovi, a člen družstva z titulu vloženého majetku nie je veriteľom družstva,
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 6Obo/8/2004-42 zo dňa
27. septembra 2006, právoplatným dňa 1. decembra 2006, zmenil rozsudok súdu prvého 3 1ObdoV/85/2008
stupňa tak, že žalobu zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal neúspešných žalobcov v I. a II. rade
zaplatiť úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 3.000,-- Sk, titulom
zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Keďže počas odvolacieho konania zomrel
pôvodný žalobca G. H., a odvolací súd mal z Osvedčenia o dedičstve č. k. 4D/388/2004,
Dnot. 292/2004, zo dňa 13. 09. 2005, právoplatného dňa 13. 09. 2005
(č. l. 30 - 32) za preukázaných dedičov po ňom, pokračoval v súlade § 107 ods. 3 OSP
v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu – terajšími žalobcami v I. a II. rade.
V odôvodnení svojho zmeňujúceho rozhodnutia odvolací súd objasnil okruh
účastníkov konkurzu v zmysle § 7 ods. 1 ZKV, podľa ktorého sú nimi veritelia, ktorí podali
návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky podľa § 20,
a dlžník. Poznamenal, že z takto vymedzeného okruhu účastníkov konkurzu naozaj vyplýva,
že každá osoba, ktorá prihlási svoju pohľadávku podľa § 20 ZKV, má postavenie veriteľa.
V snahe upozorniť na prípustnú modifikáciu uvedenej skutočnosti, upriamil pozornosť
na ustanovenie § 66e ods. 2 ZKV, ktoré pojednáva o tom, že ustanovenie iných predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto predpisom, sa na konkurz a vyrovnanie
nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. V tejto súvislosti
poukázal na znenie § 17 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov
a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
má podielnik postavenie veriteľa pri likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní
o vyrovnaní. Tým odvolací súd sledoval podčiarknutie skutočnosti, že ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 42/1992 Zb. nemožno použiť na konkurz a vyrovnanie, nakoľko upravuje okruh
účastníkov konania odlišne od ustanovenia § 7 ods. 1 ZKV. Dôvod popretia žalobcom
prihlásenej pohľadávky správcom konkurznej podstaty úpadcu, vyhodnotil odvolací súd
za opodstatnený. Aj on totiž, interpretáciami § 17d ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb.
o demonštratívnom výpočte práv podielnika ako majiteľa podielnického listu, § 17a ods. 2
citovaného zákona o tom, že podielnický list je cenným papierom v nadväznosti na § 1 ods. 1
písm. m) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého cenným papierom sú aj iné listiny, ktoré za cenné papiere vyhlási osobitný zákon,
dospel k záveru, že v súdnej veci sa nejedná o pohľadávku voči úpadcovi, ale o jeho členský
vklad do podielnického družstva úpadcu. Na zdôraznenie uvedeného rezultátu uviedol, že ani
zo zákona č. 42/1992 Zb., ani zo zákona č. 600/1992 Zb., nevyplýva záväzkový vzťah, z ktorého by veriteľovi (majiteľovi cenného papiera) vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) 4 1ObdoV/85/2008
od dlžníka, ako vydavateľa podielnického listu, a povinnosť splniť záväzok spočívajúci
v zaplatení hodnoty cenného papiera. Preto, ak žalobca vložil do podielnického družstva
úpadcu majetok v hodnote vystavených podielnických listov, je takýto majetok súhrnom
členských vkladov členov družstva ako základného imania v zmysle § 223 ods. 1
Obchodného zákonníka. Nominálna hodnota podielnických listov vydaných družstvom, preto
nie je dlhom voči ich majiteľovi, a nie je teda pohľadávkou voči úpadcovi tak, ako ju prihlásil
žalobca v konkurznom konaní na majetok úpadcu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie žalobcovia
v I. a II. rade napádajúc rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Dôvodnosť dovolania
vzhliadli v ustanovení § 238 ods. 1 OSP (dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej).
Dovolanie odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. c) OSP tvrdiac, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní zastávajú
názor, že v prípade zániku členstva družstva (§ 233 Obchodného zákonníka) sa pri určovaní
výšky vyrovnávacieho podielu prihliada aj k hodnote podielnických listov bez ohľadu na to,
či je družstvo ziskové alebo vykazuje stratu (prihliada na hodnotu vneseného členského podielu a počtu odpracovaných rokov). Z tohto dôvodu sa dovolatelia nazdávajú, že pre
prípad akceptácie správnosti názoru odvolacieho súdu otázka podielnických listov by nemala
žiaden dopad na výšku vyrovnávacieho podielu. Vyslovili názor, že ich právny predchodca
(t. j. pôvodný žalobca) mal postavenie veriteľa aj titulom vlastníka podielnických listov
vo vzťahu k družstvu úpadcu. Ustanovenie § 222 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva
o tom, že členovia družstva neručia za jeho záväzky, si vykladajú tak, že nemôže byť daná ani
faktická zodpovednosť za záväzky družstva ich majetkom – hodnotou podielnických listov.
Za názor nemajúci oporu v žiadnom zákone, označili argument žalovaného o nemožnosti
vylúčenia akéhokoľvek rizika za činnosť družstva. Dovolacím petitom sa domáhajú zrušenia
napadnutého právoplatného rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia veci odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov v I. a II. rade nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP), po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorí sú zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP), a že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto 5 1ObdoV/85/2008
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa
§ 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov v I. a II. rade nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP)
alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho
súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 238 ods. 3 OSP). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov v I. a II. rade možno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či už
to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 OSP, ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ OSP, možno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP
vylúčené. Dovolatelia nenamietali výskyt žiadnej z vád uvedených v § 237 OSP, a ani
dovolací súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania pojatej v tomto zákonnom ustanovení.
6 1ObdoV/85/2008
Žalobcovia v I. a II. rade v dovolaní poukazujú na existenciu dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP, t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd však po preskúmaní veci nevzhliadol existenciu tohto dovolacieho
dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP sa
rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie, môže byť
spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním dostatočne
zistený skutkový stav, k správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení na tento prípad, ako aj k ich adekvátnemu výkladu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je bez
pochybení, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.
Odvolací súd vychádzal pri formulovaní záverov svojho rozhodnutia zo správne zisteného
skutkového stavu a vydal rozhodnutie spočívajúce na správnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd konštatuje dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s vykonanými
dôkazmi, čoho následkom bolo náležité právne posúdenie veci.
Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že konkurzná pohľadávka žalobcu vo výške
180.000,-- Sk, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 3K/19/2002 proti úpadcovi P. P. D. H.,
je nesporná. Vychádzal pri tom z aplikácie ustanovení § 17g ods. 1, ods. 3 zákona č.
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve.
v znení neskorších predpisov, § 488 Občianskeho zákonníka, článku XX bodov 1, 2, 4.
stanov úpadcu, a na základe ním zisteného skutkového stavu konštatoval, že úpadca vydal
žalobcovi družstevné podielnické listy v množstve 180 ks v menovitej hodnote 1.000,-- Sk,
spolu v hodnote 180.000,-- Sk, ktoré sú registrované v Stredisku cenných papierov SR, a. s.,
Bratislava. S poukazom na § 17 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. dôvodil, že žalobca
má v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnanie postavenie veriteľa, a veritelia, ktorí 7 1ObdoV/85/2008
prihlásia pohľadávku podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb. ZKV, sú účastníkmi konania
od okamihu doručenia konkurznej prihlášky na konkurzný súd. Z uvedeného mu vyplynulo,
že ak zákon ustanovuje, že podielnik má v konkurznom konaní postavenie veriteľa, má tak
voči úpadcovi určitú pohľadávku. Objasnením pojmu pohľadávka, nakoniec uzavrel, že
pokiaľ má žalobca postavenie veriteľa, má voči žalovanému pohľadávku vo výške
180.000,-- Sk, a preto určil nespornosť tejto pohľadávky.
Námietky žalovaného proti prvostupňovému rozsudku založené na tvrdení, že
podielnik nemá postavenie veriteľa v zmysle ZKV, nakoľko nejde o pohľadávku voči
úpadcovi, ale o majetkový vklad do podielnického družstva, a preto nemožno považovať
hodnotu vkladu za dlh družstva voči členovi, a teda člen nie je veriteľom družstva z titulu
vloženého majetku, boli opodstatnené. Konštruktívne vyznela aj jeho poznámka, že
podielnický list je cenným papierom v zmysle § 17a ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb., s ktorým
sú spojené práva jeho majiteľa upravené v ustanoveniach § 17d ods. 1 písm. a/ až d/
citovaného zákona, z ktorých nevyplýva, že žalobca má proti úpadcovi právo na vrátenie
hodnoty podielnických listov. Primerane preto tieto námietky žalovaného rozporovali záver
súdu prvého stupňa o tom, že žalobca má postavenie veriteľa s pohľadávkou voči žalovanému
vo výške 180.000,-- Sk.
Odvolací súd, zdôraznením aplikácie ustanovenia § 66e ods. 2 ZKV na daný prípad,
správne poukázal na modifikáciu § 7 ods. 1 ZKV, konštatujúc, že ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstve v znení neskorších predpisov (podľa ktorého má podielnik postavenie veriteľa pri
likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnaní) nie je možné použiť
na konkurz a vyrovnanie, pretože upravuje okruh účastníkov exekúcie odlišne od ustanovenia
§ 7 ods. 1 ZKV. Predostrením primeraného výkladu ustanovení § 17d ods. 1 zákona č.
42/1992 Zb. o demonštratívnom výpočte práv podielnika ako majiteľa podielnického listu,
a § 17a ods. 2 citovaného zákona pojednávajúceho o tom, že podielnický list je cenným
papierom v nadväznosti na § 1 ods. 1 písm. m/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch
v znení neskorších predpisov, správne skonštatoval, že v predmetnej veci nejde o pohľadávku
žalobcu voči úpadcovi, ale o jeho členský vklad do podielnického družstva úpadcu. V tomto
smere je záver odvolacieho súdu plne akceptovateľný, nakoľko objektívne nevyplýva
zo zákona č. 42/1992 Zb., ani zo zákona č. 600/1992 Zb., záväzkový vzťah, z ktorého by
veriteľovi (majiteľovi cenného papiera) vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, 8 1ObdoV/85/2008
ako emitenta podielnického listu, a povinnosť splniť záväzok spočívajúci v zaplatení hodnoty
cenného papiera. Odvolací súd preto náležite zhodnotil, že ak žalobca vložil do podielnického
družstva úpadcu majetok v hodnote vystavených podielnických listov, je takýto majetok
súhrnom členských vkladov členov družstva ako základného imania v zmysle § 223 ods. 1
Obchodného zákonníka. Nominálna hodnota podielnických listov vydaných družstvom preto
nie je dlhom voči ich majiteľovi, a nie je teda pohľadávkou voči úpadcovi tak, ako ju prihlásil
žalobca v konkurznom konaní na majetok úpadcu.
Na margo správnosti a zákonnosti záveru odvolacieho súdu, sa žiada poznamenať, že
družstvo je, podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločenstvom neuzavretého počtu
osôb založených, okrem iného, za účelom podnikania. Je právnickou osobou, za porušenie
svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia družstva neručia za jeho
záväzky (§ 222 Obchodného zákonníka), ale člen nesie riziko, že hodnota vkladu mu nebude
vrátená pri zániku družstva. Ak družstvo utrpí stratu a jeho čisté obchodné imanie sa zníži pod
výšku základného imania, nemôže dostať to, čo do družstva vložil. Ak žalobca vložil
do družstva majetok v hodnote podielnických listov, sú súčasťou majetku, t. j. základného
imania družstva podľa § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka. Hodnota vkladu nie je dlhom
družstva voči jeho členovi, a člen družstva z titulu vloženého majetku nie je veriteľom
družstva. Podielnik má, podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 42/1992 Zb., právo podieľať
sa na zisku. Ako člen družstva, má povinnosť vloženým majetkom podieľať sa na strate
družstva. Z tohto dôvodu sa odvolací súd správne stotožnil s názorom žalovaného,
odprezentovanom v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, že podielnik má právo
veriteľa podieľať sa na rozdelení základného imania družstva za podmienok predpokladaných
zákonom, avšak takéto podmienky v konkrétnom prípade nenastali.
Dovolací súd sa nestotožnil s dôvodom dovolania uvádzaným dovolateľmi, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z pohľadu nimi
vznesených námietok. Ich dovolacie námietky o tom, že v prípade zániku členstva v družstve
sa pri určovaní výšky vyrovnávacieho podielu prihliada aj k hodnote podielnických listov bez
ohľadu na to, či je družstvo ziskové alebo vykazuje stratu, a že pre prípad akceptácie
správnosti názoru odvolacieho súdu by nemala otázka podielnických listov žiaden dopad
na výšku vyrovnávacieho podielu, považuje dovolací súd za argumentáciu nesúvisiacu
s podstatou súdenej veci. V predmetnom konaní nejde o žalobu na plnenie, ktorej predmetom by bola prípadná vyvstanuvšia spornosť výšky uplatňovanej pohľadávky, ale jedná 9 1ObdoV/85/2008
sa o žalobu o určenie pravosti pohľadávky, ktorej podstatou je skúmanie pravosti, resp.
nepravosti, pohľadávky ako takej, bez ohľadu na jej výšku. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd
k vysloveniu jej nepravosti, resp. k zamietnutiu žaloby, boli odvolacím súdom dostatočne
objasnené v odôvodnení jeho rozhodnutia.
Z uvedeného je evidentné, že v danom prípade nie je daná existencia dovolateľmi
uvedeného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Z úradnej povinnosti nebola
zistená ani žiadna z vád konania v zmysle § 237 OSP, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
Konštatujúc nedôvodnosť dovolania žalobcov v I. a II. rade, argumentujúc pritom
správnosťou a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ich dovolanie podľa § 243b ods. 1 OSP zamietol.
V dovolacom konaní vzniklo úspešnému žalovanému právo na náhradu trov
dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 243b ods. 5
veta prvá OSP. Keďže žalovanému v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd
mu ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Juraj S E M A N, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Z.