1ObdoV/85/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Ľubomíry

Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci žalobcov: I. O. H., bytom H. X., X.

H., II. I. J., bytom H. X., X. H., obaja zastúpení JUDr. L. C., advokátom, H. č. X., R., proti

žalovanému: JUDr. I. L., H. X., X. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. P. D. H., X.

H., IČO:

X., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 180.000,-- Sk, vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. 10Cbi/12/2002, o dovolaní žalobcov v I. a II. rade proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Obo/8/2004-42 zo dňa 27. 09. 2006,

právoplatného dňa 01. 12. 2006, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd dovolanie   z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

2   1ObdoV/85/2008

Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 10Cbi/12/2002-14

zo dňa 23. októbra 2003, určil nespornosť konkurznej pohľadávky žalobcu vo výške

180.000,-- Sk, prihlásenej v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. 3K/19/2002 proti úpadcovi P. P. D. H.. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na

ustanovenia § 17g ods. 1, ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov

a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve v znení neskorších predpisov, § 488

Občianskeho zákonníka, článok XX body 1, 2, 4 stanov úpadcu   a zisteným skutkovým

stavom, z ktorého mu vyplynulo, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K/19/2002-

9 zo dňa 27. 02. 2002 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. P. D. H., a za správcu

konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. I. L.. Prihláškou evidovanou pod č. 287 prihlásil

žalobca do konkurzu pohľadávku vo výške 180.000,-- Sk, ktorú správca konkurznej podstaty

poprel v celom rozsahu na prieskumnom pojednávaní. Preto žalobca, ako veriteľ prihlásenej

pohľadávky, podal proti žalovanému určovaciu žalobu o určenie pravosti pohľadávky

180.000,-- Sk. Vykonaným dokazovaním usúdil, že úpadca vydal žalobcovi družstevné

podielnické listy v množstve 180 ks v menovitej hodnote 1.000,-- Sk, spolu v hodnote 180.000,-- Sk, ktoré sú registrované v Stredisku cenných papierov SR, a. s., Bratislava. Mal

totiž za to, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. má žalobca

v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnanie postavenie veriteľa, a veritelia, ktorí prihlásia

pohľadávku podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZKV“), sú účastníkmi konania od okamihu doručenia konkurznej

prihlášky na konkurzný súd. Z toho vyvodil, že ak zákon ustanovuje, že podielnik má

v konkurznom konaní postavenie veriteľa, má teda voči úpadcovi určitú pohľadávku.

Následným výkladom pojmu pohľadávku uzavrel, že nakoľko žalobca má postavenie veriteľa,

má voči žalovanému pohľadávku vo výške 180.000,-- Sk, a preto určil nespornosť tejto

pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že k ich náhrade

zaviazal neúspešného žalovaného v sume 1.000,-- Sk voči úspešnému žalobcovi.  

Na odvolanie žalovaného, ktorého podstatou bolo tvrdenie, že podielnik nemá

postavenie veriteľa v zmysle ZKV, pretože sa nejedná o pohľadávku voči úpadcovi, ale

o majetkový vklad do podielnického družstva, a z toho dôvodu hodnota vkladu nie je dlhom

družstva voči členovi, a člen družstva z titulu vloženého majetku nie je veriteľom družstva,

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 6Obo/8/2004-42 zo dňa

27. septembra 2006, právoplatným dňa 1. decembra 2006, zmenil rozsudok súdu prvého 3   1ObdoV/85/2008

stupňa tak, že žalobu zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal neúspešných žalobcov v I. a II. rade

zaplatiť úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 3.000,-- Sk, titulom

zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Keďže počas odvolacieho konania zomrel

pôvodný žalobca G. H., a odvolací súd mal z Osvedčenia o dedičstve č. k. 4D/388/2004,

Dnot. 292/2004, zo dňa 13. 09. 2005, právoplatného dňa 13. 09. 2005

(č. l. 30 - 32) za preukázaných dedičov po ňom, pokračoval v súlade § 107 ods. 3 OSP

v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu – terajšími žalobcami v I. a II. rade.

V odôvodnení svojho zmeňujúceho rozhodnutia odvolací súd objasnil okruh

účastníkov konkurzu v zmysle § 7 ods. 1 ZKV, podľa ktorého sú nimi veritelia, ktorí podali

návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky podľa § 20,

a dlžník. Poznamenal, že z takto vymedzeného okruhu účastníkov konkurzu naozaj vyplýva,

že každá osoba, ktorá prihlási svoju pohľadávku podľa § 20 ZKV, má postavenie veriteľa.

V snahe upozorniť na prípustnú modifikáciu uvedenej skutočnosti, upriamil pozornosť

na ustanovenie § 66e ods. 2 ZKV, ktoré pojednáva o tom, že ustanovenie iných predpisov,

ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto predpisom, sa na konkurz a vyrovnanie

nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. V tejto súvislosti

poukázal na znenie § 17 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov

a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

má podielnik postavenie veriteľa pri likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní

o vyrovnaní. Tým odvolací súd sledoval podčiarknutie skutočnosti, že ustanovenie § 17 ods. 3

zákona č. 42/1992 Zb. nemožno použiť na konkurz a vyrovnanie, nakoľko upravuje okruh

účastníkov konania odlišne od ustanovenia § 7 ods. 1 ZKV. Dôvod popretia žalobcom

prihlásenej pohľadávky správcom konkurznej podstaty úpadcu, vyhodnotil odvolací súd

za opodstatnený. Aj on totiž, interpretáciami § 17d ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb.

o demonštratívnom výpočte práv podielnika ako majiteľa podielnického listu, § 17a ods. 2

citovaného zákona o tom, že podielnický list je cenným papierom v nadväznosti na § 1 ods. 1

písm. m) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého cenným papierom sú aj iné listiny, ktoré za cenné papiere vyhlási osobitný zákon,

dospel k záveru, že v súdnej veci sa nejedná o pohľadávku voči úpadcovi, ale o jeho členský

vklad do podielnického družstva úpadcu. Na zdôraznenie uvedeného rezultátu uviedol, že ani

zo zákona č. 42/1992 Zb., ani zo zákona č. 600/1992 Zb., nevyplýva záväzkový vzťah, z ktorého by veriteľovi (majiteľovi cenného papiera) vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) 4   1ObdoV/85/2008

od dlžníka, ako vydavateľa podielnického listu, a povinnosť splniť záväzok spočívajúci

v zaplatení hodnoty cenného papiera. Preto, ak žalobca vložil do podielnického družstva

úpadcu majetok v hodnote vystavených podielnických listov, je takýto majetok súhrnom

členských vkladov členov družstva ako základného imania v zmysle § 223 ods. 1

Obchodného zákonníka. Nominálna hodnota podielnických listov vydaných družstvom, preto

nie je dlhom voči ich majiteľovi, a nie je teda pohľadávkou voči úpadcovi tak, ako ju prihlásil

žalobca v konkurznom konaní na majetok úpadcu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie žalobcovia  

v I. a II. rade napádajúc rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Dôvodnosť dovolania

vzhliadli v ustanovení § 238 ods. 1 OSP (dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej).

Dovolanie odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. c) OSP tvrdiac, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní zastávajú

názor, že v prípade zániku členstva družstva (§ 233 Obchodného zákonníka) sa pri určovaní

výšky vyrovnávacieho podielu prihliada aj k hodnote podielnických listov bez ohľadu na to,

či je družstvo ziskové alebo vykazuje stratu (prihliada na hodnotu vneseného členského podielu a počtu odpracovaných rokov). Z tohto dôvodu sa dovolatelia nazdávajú, že pre

prípad akceptácie správnosti názoru odvolacieho súdu otázka podielnických listov by nemala

žiaden dopad na výšku vyrovnávacieho podielu. Vyslovili názor, že ich právny predchodca  

(t. j. pôvodný žalobca) mal postavenie veriteľa aj titulom vlastníka podielnických listov

vo vzťahu k družstvu úpadcu. Ustanovenie § 222 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva

o tom, že členovia družstva neručia za jeho záväzky, si vykladajú tak, že nemôže byť daná ani

faktická zodpovednosť za záväzky družstva ich majetkom – hodnotou podielnických listov.

Za názor nemajúci oporu v žiadnom zákone, označili argument žalovaného o nemožnosti

vylúčenia akéhokoľvek rizika za činnosť družstva. Dovolacím petitom sa domáhajú zrušenia

napadnutého právoplatného rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia veci odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.  

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov v I. a II. rade nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP), po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorí sú zastúpení advokátom  

(§ 241 ods. 1 OSP), a že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto 5   1ObdoV/85/2008

opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa  

§ 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov v I. a II. rade nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP)

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho

súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu  

(§ 238 ods. 3 OSP). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov v I. a II. rade možno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 OSP, ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ OSP, možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP

vylúčené. Dovolatelia nenamietali výskyt žiadnej z vád uvedených v § 237 OSP, a ani

dovolací súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania pojatej v tomto zákonnom ustanovení.

6   1ObdoV/85/2008

Žalobcovia v I. a II. rade v dovolaní poukazujú na existenciu dovolacieho dôvodu

podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP, t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd však po preskúmaní veci nevzhliadol existenciu tohto dovolacieho

dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP sa

rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy,

ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie, môže byť

spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním dostatočne

zistený skutkový stav, k správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení na tento prípad, ako aj k ich adekvátnemu výkladu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je bez

pochybení, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.

Odvolací súd vychádzal pri formulovaní záverov svojho rozhodnutia zo správne zisteného

skutkového stavu a vydal rozhodnutie spočívajúce na správnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd konštatuje dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s vykonanými

dôkazmi, čoho následkom bolo náležité právne posúdenie veci.

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že konkurzná pohľadávka žalobcu vo výške

180.000,-- Sk, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. 3K/19/2002 proti úpadcovi P. P. D. H.,

je nesporná. Vychádzal pri tom z aplikácie ustanovení § 17g ods. 1, ods. 3 zákona č.

42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve.

v znení neskorších predpisov, § 488 Občianskeho zákonníka, článku XX bodov 1, 2, 4.

stanov úpadcu, a na základe ním zisteného skutkového stavu konštatoval, že úpadca vydal

žalobcovi družstevné podielnické listy v množstve 180 ks v menovitej hodnote 1.000,-- Sk,

spolu v hodnote 180.000,-- Sk, ktoré sú registrované v Stredisku cenných papierov SR, a. s.,

Bratislava. S poukazom na § 17 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. dôvodil, že žalobca

má v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnanie postavenie veriteľa, a veritelia, ktorí 7   1ObdoV/85/2008

prihlásia pohľadávku podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb. ZKV, sú účastníkmi konania

od okamihu doručenia konkurznej prihlášky na konkurzný súd. Z uvedeného mu vyplynulo,

že ak zákon ustanovuje, že podielnik má v konkurznom konaní postavenie veriteľa, má tak

voči úpadcovi určitú pohľadávku. Objasnením pojmu pohľadávka, nakoniec uzavrel, že

pokiaľ má žalobca postavenie veriteľa, má voči žalovanému pohľadávku vo výške

180.000,-- Sk, a preto určil nespornosť tejto pohľadávky.

Námietky žalovaného proti prvostupňovému rozsudku založené na tvrdení, že

podielnik nemá postavenie veriteľa v zmysle ZKV, nakoľko nejde o pohľadávku voči

úpadcovi, ale o majetkový vklad do podielnického družstva, a preto nemožno považovať

hodnotu vkladu za dlh družstva voči členovi, a teda člen nie je veriteľom družstva z titulu

vloženého majetku, boli opodstatnené. Konštruktívne vyznela aj jeho poznámka, že

podielnický list je cenným papierom v zmysle § 17a ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb., s ktorým

sú spojené práva jeho majiteľa upravené v ustanoveniach § 17d ods. 1 písm. a/ až d/

citovaného zákona, z ktorých nevyplýva, že žalobca má proti úpadcovi právo na vrátenie

hodnoty podielnických listov. Primerane preto tieto námietky žalovaného rozporovali záver

súdu prvého stupňa o tom, že žalobca má postavenie veriteľa s pohľadávkou voči žalovanému

vo výške 180.000,-- Sk.

Odvolací súd, zdôraznením aplikácie ustanovenia § 66e ods. 2 ZKV na daný prípad,

správne poukázal na modifikáciu § 7 ods. 1 ZKV, konštatujúc, že ustanovenie § 17 ods. 3

zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstve v znení neskorších predpisov (podľa ktorého má podielnik postavenie veriteľa pri

likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnaní) nie je možné použiť

na konkurz a vyrovnanie, pretože upravuje okruh účastníkov exekúcie odlišne od ustanovenia

§ 7 ods. 1 ZKV. Predostrením primeraného výkladu ustanovení § 17d ods. 1 zákona č.

42/1992 Zb. o demonštratívnom výpočte práv podielnika ako majiteľa podielnického listu,

a § 17a ods. 2 citovaného zákona pojednávajúceho o tom, že podielnický list je cenným

papierom v nadväznosti na § 1 ods. 1 písm. m/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch

v znení neskorších predpisov, správne skonštatoval, že v predmetnej veci nejde o pohľadávku

žalobcu voči úpadcovi, ale o jeho členský vklad do podielnického družstva úpadcu. V tomto

smere je záver odvolacieho súdu plne akceptovateľný, nakoľko objektívne nevyplýva

zo zákona č. 42/1992 Zb., ani zo zákona č. 600/1992 Zb., záväzkový vzťah, z ktorého by

veriteľovi (majiteľovi cenného papiera) vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, 8   1ObdoV/85/2008

ako emitenta podielnického listu, a povinnosť splniť záväzok spočívajúci v zaplatení hodnoty

cenného papiera. Odvolací súd preto náležite zhodnotil, že ak žalobca vložil do podielnického

družstva úpadcu majetok v hodnote vystavených podielnických listov, je takýto majetok

súhrnom členských vkladov členov družstva ako základného imania v zmysle § 223 ods. 1

Obchodného zákonníka. Nominálna hodnota podielnických listov vydaných družstvom preto

nie je dlhom voči ich majiteľovi, a nie je teda pohľadávkou voči úpadcovi tak, ako ju prihlásil

žalobca v konkurznom konaní na majetok úpadcu.

Na margo správnosti a zákonnosti záveru odvolacieho súdu, sa žiada poznamenať, že

družstvo je, podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločenstvom neuzavretého počtu

osôb založených, okrem iného, za účelom podnikania. Je právnickou osobou, za porušenie

svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia družstva neručia za jeho

záväzky (§ 222 Obchodného zákonníka), ale člen nesie riziko, že hodnota vkladu mu nebude

vrátená pri zániku družstva. Ak družstvo utrpí stratu a jeho čisté obchodné imanie sa zníži pod

výšku základného imania, nemôže dostať to, čo do družstva vložil. Ak žalobca vložil

do družstva majetok v hodnote podielnických listov, sú súčasťou majetku, t. j. základného

imania družstva podľa § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka. Hodnota vkladu nie je dlhom

družstva voči jeho členovi, a člen družstva z titulu vloženého majetku nie je veriteľom

družstva. Podielnik má, podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 42/1992 Zb., právo podieľať

sa na zisku. Ako člen družstva, má povinnosť vloženým majetkom podieľať sa na strate

družstva. Z tohto dôvodu sa odvolací súd správne stotožnil s názorom žalovaného,

odprezentovanom v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, že podielnik má právo

veriteľa podieľať sa na rozdelení základného imania družstva za podmienok predpokladaných

zákonom, avšak takéto podmienky v konkrétnom prípade nenastali.

Dovolací súd sa nestotožnil s dôvodom dovolania uvádzaným dovolateľmi, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z pohľadu nimi

vznesených námietok. Ich dovolacie námietky o tom, že v prípade zániku členstva v družstve

sa pri určovaní výšky vyrovnávacieho podielu prihliada aj k hodnote podielnických listov bez

ohľadu na to, či je družstvo ziskové alebo vykazuje stratu, a že pre prípad akceptácie

správnosti názoru odvolacieho súdu by nemala otázka podielnických listov žiaden dopad

na výšku vyrovnávacieho podielu, považuje dovolací súd za argumentáciu nesúvisiacu  

s podstatou súdenej veci. V predmetnom konaní nejde o žalobu na plnenie, ktorej predmetom by bola prípadná vyvstanuvšia spornosť výšky uplatňovanej pohľadávky, ale jedná 9   1ObdoV/85/2008

sa o žalobu o určenie pravosti pohľadávky, ktorej podstatou je skúmanie pravosti, resp.

nepravosti, pohľadávky ako takej, bez ohľadu na jej výšku. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd

k vysloveniu jej nepravosti, resp. k zamietnutiu žaloby, boli odvolacím súdom dostatočne

objasnené v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Z uvedeného je evidentné, že v danom prípade nie je daná existencia dovolateľmi

uvedeného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Z úradnej povinnosti nebola

zistená ani žiadna z vád konania v zmysle § 237 OSP, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

Konštatujúc nedôvodnosť dovolania žalobcov v I. a II. rade, argumentujúc pritom

správnosťou a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ich dovolanie podľa § 243b ods. 1 OSP zamietol.

V dovolacom konaní vzniklo úspešnému žalovanému právo na náhradu trov

dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 243b ods. 5

veta prvá OSP. Keďže žalovanému v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd

mu ich náhradu nepriznal.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010  

  JUDr. Juraj S E M A N, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Z.