UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej, v spore žalobcu JUDr. Tomáša Vaňa, so sídlom Záhumenská 23, Bratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu AFP Trade, s. r. o., so sídlom Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 861 452, zastúpeného JUDr. Barborou Kičovou, advokátkou, so sídlom Bilíkova 18, Bratislava, proti žalovanej JUDr. Dašene Gombíkovej, so sídlom Kukučínova 1, Martin, správkyni konkurznej podstaty úpadcu Gustáv Jozefčiak JOVOS, s miestom podnikania Bytčická 16, Žilina, IČO: 10 950 273, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. januára 2018, č. k. 1Obo/19/2017-250, takto
rozhodol:
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. januára 2018, č. k. 1Obo/19/2017-250 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 22. marca 2017, č. k. 45Cbi/2/2012-208, zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností, špecifikovaných v žalobe, zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Gustáva Jozefčiaka JOVOS, s miestom podnikania Bytčická 16, Žilina, IČO: 10 950 273. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaná nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. G., zapísala do konkurznej podstaty úpadcu dňa 12. mája 2005 a opätovne dňa 14. júna 2006. Táto skutočnosť vyplýva z písomných podaní správkyne v konkurznom spise 28K/2/2004 na č. l. 263, č. l. 389. Z uvedeného mal krajský súd za preukázané, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Gustáv Jozefčiak - JOVOS, zapísala predmetný majetok do súpisu konkurznej podstaty skôr, ako došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti AFP Trade s. r. o. Bratislava, dňa 1. februára 2007, a jeho súpis správcom zverejneným Obchodnom vestníku dňa 12. marca 2007. 3. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca Gustáv Jozefčiak JOVOS zostal naďalej vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1201, pretože v zmysle právnej úpravy zakotvenej v Obchodnomzákonníku v § 69, rozhodnej v čase prevodu nehnuteľností, sa nemohol ako fyzická osoba Gustáv Jozefčiak transformovať na spoločnosť PERUN, s. r. o. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť PERUN, s. r. o., nenadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe nepeňažného vkladu spoločnosti PERUN, s. r. o., z toho dôvodu ani nemohla predmetné nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXX previesť do majetku spoločnosti ATP, s. r. o. 4. Na základe uvedených skutočností, súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne konajúci súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p., ktoré vydá súdny úradník. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 30. januára 2018, č. k. 1Obo/19/2017-250, odvolanie žalobcu odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Odvolací súd zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 2017, č. k. 45Cbi/2/2012-208, obsahuje správne poučenie o lehote a súde príslušnom na podanie odvolania, keď súd prvej inštancie v poučení uviedol, že proti jeho rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, dvojmo, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Súčasne zo spisu vyplýva, že rovnopisy napadnutého rozsudku boli stranám doručované poštou, pričom žalobcovi bol rozsudok doručený prostredníctvom jeho splnomocnenej zástupkyne dňa 5. mája 2017 (viď doručenka na č. l. spisu č. 213). Preto nasledujúcim dňom, t. j. 6. mája 2017 začala žalobcovi plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na sobotu 20. mája 2017, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu odvolacej lehoty tak, že posledným dňom na podanie odvolania bol pondelok 22. mája 2017 (ust. § 121 ods. 2 a ods. 4 C. s. p.). 7. Z obsahu spisu bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že odvolanie žalobcu vo veci samej, podané elektronicky v posledný deň odvolacej lehoty, nebolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom do 31. októbra 2017, pretože neobsahovalo zaručený elektronický podpis právnej zástupkyne žalobcu ako osoby, ktorá predmetné podanie urobila. Také podanie bolo preto potrebné dodatočne doručiť súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, a to v lehote 10 dní od urobenia predchádzajúceho neautorizovaného elektronického podania. 8. Z formulácie, podľa ktorej musí byť podanie vo veci samej v lehote 10 dní súdu doručené, je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že ide o tzv. hmotnoprávnu lehotu, pred uplynutím ktorej sa podanie musí reálne nachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty preto nestačí, ak sa podanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napr. poštovému podniku (§ 121 ods. 5 C. s. p., časť vety pred bodkočiarkou). Skutočnosť, že lehota podľa ustanovenia § 125 ods. 2 C. s. p. je tzv. hmotnoprávnou lehotou, možno podľa odvolacieho súdu vyvodiť aj z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu. Nedodržanie lehoty Civilný sporový poriadok sankcionuje tým, že na predchádzajúce neautorizované elektronické podanie sa neprihliada, čiže ako keby vôbec nebolo urobené. 9. Odvolací súd zdôraznil, že v posudzovanom prípade lehota na doplnenie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 23. mája 2017, t. j. deň nasledujúci po doručení predchádzajúceho elektronického podania bez autorizácie (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posledný deň tejto lehoty pripadol na štvrtok 1. júna 2017. Odvolanie v listinnej podobe (č. l. spisu 221 a nasl.), však bolo súdu prvej inštancie dodatočne doručené až dňa 2. júna 2017, ktorú skutočnosť osvedčuje odtlačok podacej pečiatky Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyznačený na prvej strane predmetného podania. Skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu podanie odovzdala na poštovú prepravu ešte dňa 31. mája 2017, je podľa odvolacieho súdu vzhľadom na hmotnoprávnu povahu lehoty podľa § 125 ods. 2 C. s. p. bez právneho významu. Zároveň odvolací súd dodal, že odvolanie v listinnej podobe (č. l. spisu 221 a nasl.), bolo súdu prvej inštancie doručené po uplynutí odvolacej lehoty. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že nedodržaním 10-dňovej hmotnoprávnej lehoty na doplnenie podania vo veci samej (v danom prípade odvolania), urobeného elektronicky bez autorizácie, nastali účinky predpokladané v prvej vete ustanovenia § 125 ods. 2 C. s. p. (časť vety za bodkočiarkou),spočívajúce v tom, že na elektronické podanie bez autorizácie nemožno prihliadať. Preto, ak splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu, toto odvolanie v listinnej podobe odovzdala na poštovú prepravu až dňa 31. mája 2017, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol 22. máj 2017, odvolanie žalobcu je podané oneskorene, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu podľa ust. § 386 písm. a/ C. s. p., ako oneskorené odmietol. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. 11. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom, mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Žalobca s poukazom na ust. § 125 ods. 2 C. s. p. a judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR má za to, že listinné vyhotovenie podania podal na poštovú prepravu v rámci 10-dňovej lehoty na doplnenie podania. Lehotu na podanie týmto nezmeškal a odvolanie preto podal včas. 12. Na základe uvedeného, dovolateľ navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby mu súd priznal náhradu trov dovolacieho konania. 13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť. 14. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). 16. Dovolací súd pred tým, než pristúpil k preskúmaniu prípustnosti dovolania žalobcu skúmal, či je dovolanie odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. či dovolateľ vymedzil dovolacie dôvody spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 C. s. p. 17. Podľa § 431 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 18. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19. Dovolací súd je pri rozhodovaní o dovolaní viazaný jednotlivými dovolacími dôvodmi tak, ako ich dovolateľ vymedzil vo svojom dovolaní (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). 20. Viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi je úzko spätá s uplatňovaním dispozičného princípu, ako jedného zo základných princípov sporového konania (čl. 7 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 21. Dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania právne vymedzil tým, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 23. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 24. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za naplnenie nesprávneho procesného postupu, znemožňujúcemu žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva, resp. za vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., došlo podľa žalobcu tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako podané oneskorene. Pritom včasnosť podania, resp. doplnenia odvolania, bola podľa dovolateľa v konaní preukázaná. 25. Civilný sporový poriadok, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2016 spravuje predmetné konanie, v ustanovení § 117 uvádza, že lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. Podľa § 118 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd. 26. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 C. s. p.). 27. Podľa § 123 C. s. p., podanie je úkon určený súdu; pričom podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 28. Podľa § 125 ods. 1 C. s. p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C. s. p.). 29. Podľa § 362 ods. 1 C. s. p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. 30. Základnou otázkou, s ktorou sa dovolací súd musel vysporiadať, je charakterizovanie lehoty na doplnenie odvolania, resp. podania (§ 125 ods. 2 C. s. p.). 31. Nové ustanovenie § 117 C. s. p. zavádza legálnu definíciu, tzv. procesnej lehoty. Na zachovanie procesnej lehoty nie je potrebné, aby bolo písomné podanie v určenej lehote doručené súdu. Stačí, ak je ešte v lehote odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Za lehotu sa pritom považuje súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. 32. Zákon presne ustanovuje formu, ktorou môže subjekt urobiť úkon voči súdu, a to tak, že podanie môže byť urobené písomne, s tým, že písomná forma môže byť listinná (papierová) alebo elektronická. Zákon ďalej rozlišuje medzi podaním v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej, a ktoré nie je urobené vo veci samej. Ako konštatuje zákonodarca, len podanie v elektronickej podobe vo vecisamej, je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). 33. Ak by bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, je potrebné ho v lehote 10-tich dní dodatočne autorizované doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 34. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok na to, aby odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie, urobené elektronickými prostriedkami, doručené súdu mimo pracovného času. 35. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že odvolací súd pri určení druhu lehoty na doplnenie odvolania, vychádzal nielen z doslovnej formulácie slovného spojenia ustanovenia § 125 ods. 2 C. s. p., ale aj z dôvodovej správy, ktorá túto lehotu označila za hmotnoprávnu. 36. Komentár k dotknutému ustanoveniu Civilného sporového poriadku od spoločnosti Wolter Kluwer, s. r. o., uvádza, že ak by neautorizované elektronické podanie vo veci samej nebolo dodatočne v lehote zaslané listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, neprihliada sa naň, t. j. hľadí sa naň, ako keby nebolo podané. Už pri tomto komentovanom znení daného ustanovenia, je istý nesúlad medzi charakterizovaním lehoty na doplnenie podania, keď na splnenie lehoty na doplnenie podania postačí jeho dodatočné „zaslanie“ v zákonom stanovenej forme, pričom nemusí byť v určenej lehote „doručené“. 37. Dovolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že procesný postup doplnenia podania bol zavedený už v Občianskom súdnom poriadku a tento inštitút je prebratý do novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Pôvodná právna úprava znela tak, že podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní (§ 42 ods. 1 O. s. p.). 38. Je zrejmé, že úprava Občianskeho súdneho poriadku používala slovné spojenie „doplnenie podania“ a nie „doručenie podania“, ako je tomu v novej právnej úprave. Treba však zároveň dodať, že charakter a účel sledovaný zákonodarcom, ostal nezmenený. Vychádza sa pritom z čl. 3 ods. 2, vety druhej základných zásad Civilného sporového poriadku, kedy sa nikto nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. 39. Z uvedeného možno konštatovať, že lehota na podanie odvolania uvedená v § 362 C. s. p., je lehotou procesnou. Ide o špeciálne ustanovenie k ustanoveniam všeobecným, ktorými sú § 117 a nasl. C. s. p., v prejednávanom prípade najmä § 121 ods. 5 C. s. p. a § 125 ods. 2 C. s. p. Ak Civilný sporový poriadok upravuje procesný postup súdneho konania, tak aj jeho ustanovenia majú vo všeobecnosti procedurálny, t. j. procesný charakter. Preto treba vychádzať z tej premisy, že lehoty civilného sporového kódexu majú procesný charakter a na dodržanie zákonom stanovených lehôt, ktorou lehotou je aj doplnenie odvolania (podania), postačí, ak je úkon urobený na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 40. Napokon v rovnakom duchu o procesnom charaktere dotknutej lehoty, vyznieva aj ustálená judikatúra, ktorá riešila charakter lehoty na doplnenie podania podľa skoršej právnej úpravy. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 18. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 106/2016, uvádza, že „trojdňovú lehotu na vykonanie písomného úkonu (doplnenie podania - odvolania), bolo možné splniť aj tak, že v posledný deň lehoty, bolo toto písomné podanie odovzdané orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť príslušnému súdu, čiže pošte (držiteľovi poštovej licencie)“. Ústavný súd v citovanom rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa doterajšej právnej teórie (Winterová, A. a kol.: Civilní právo procesní. 3. aktualizované a doplněné vydání. Praha: Linde, 2004. s. 201n a s. 440n) a praxe (porov. rozhodnutia č. 5/2005 a č. 18/2008 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky či Nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 445/2013 a ďalšie), lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku - tzv. procesné lehoty, sú lehotami na vykonanie určitého procesného úkonu, t. j. úkonu urobeného vo vzťahu k súdu v rámci už začatého súdneho konania. O procesných lehotách nemožno hovoriť iba vtedy, ak je nimi vymedzený časový úsek pre právny úkon, ktorý sa samotného súdneho konania bezprostredne nedotýka (vtedy ide o tzv. hmotnoprávne lehoty). 41. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodovanie najvyššieho súdu, ktorý v uznesení zo dňa 27. februára 2014, sp. zn. 2Cdo/360/2013, uviedol, že „trojdňová lehota na doplnenie podania urobenéhoelektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O. s. p.), je lehota procesná, pre počítanie, plynutie a zachovanie ktorej platia ustanovenia § 55 a § 57 O. s. p.“. 42. Keďže pri doplnení podania nejde o nový právny inštitút tak, ako je uvedené už vyššie (bod 37 a nasl.), tak by sa priečilo logickému výkladu dotknutých ustanovení, ak by sa pre doplnenie podania (odvolania), stanovila hmotnoprávna povaha lehoty, napriek tomu, že na samotný úkon (odvolanie), je stanovená lehota procesná. Zároveň je potrebné poukázať aj na čl. 6 ods. 1 základných zásad Civilného sporového poriadku, kedy strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Ak by sa totiž lehota na doplnenie podania (odvolania), vykladala prísne formálne, nastala by situácia, kedy by jedna strana mala na vykonanie úkonu danú procesnú lehotu a strana druhá hmotnoprávnu lehotu, hoci postupovala podľa generálnej klauzuly upravujúcej procesný charakter lehoty na vykonanie samotného úkonu (v danom prípade elektronického podania bez autorizácie). 43. V prejednávanom spore odvolací súd správne ustálil, že za účinné doručenie rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi, treba považovať jeho doručenie splnomocnenej právnej zástupkyni dňa 5. mája 2017 a nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania (č. l. 213). Koniec 15- dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na sobotu 20. mája 2017, posledným dňom na podanie odvolania bol pondelok 22. máj 2017, ako najbližší nasledujúci pracovný deň. V tento deň podala právna zástupkyňa žalobcu odvolanie formou elektronického podania bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom do elektronickej schránky krajského súdu). Toto elektronické podanie (č. l. 216) bolo následne odovzdané na poštovú prepravu 31. mája 2017 a súdu prvej inštancie doručené 2. júna 2017 (č. l. 221). V zmysle vyššie uvedených bodov upravujúcich procesný charakter 10-dňovej lehoty na doplnenie podania, táto lehota na doplnenie odvolania začala plynúť v utorok 23. mája 2017 a jej posledným dňom bol štvrtok 1. jún 2017. Odvolateľ doplnil svoje odvolanie podané e-mailom aj v písomnej forme, a to podaním odvolania na poštovú prepravu dňa 31. mája 2017 (č. l. 225). Takéto podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, bolo preto riadne a včas doplnené, t. j. v zákonom stanovenej lehote, nakoľko 10-dňová lehota na doplnenie podania urobeného v elektronickej podobe, je lehotou procesnou. Odvolanie podané e-mailom preto nadobudlo účinnosť a úlohou odvolacieho súdu bolo takto podané odvolanie preskúmať. 44. Na základe uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, že pochybením odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie žalobcu odmietnuté pre nedodržanie lehoty na podanie odvolania (resp. jeho doplnenia), došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože konanie postihnuté tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. 45. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C. s. p.). 46. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 47. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.). 48. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.