Najvyšší súd 1 Obdo V 62/2007 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: Ing. A., proti žalovanému: A., o zaplatenie 300 000,-- Sk s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2006 č. k. 2 Obo 337/2005-136, rozhodol
t a k t o :
Rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
O d ô v o d n e n i e :
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 8. marca 2006 č. k. 2 Obo 337/2005-136 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené, zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol:
Predmetom sporu je zaplatenie poistného plnenia na základe poistnej zmluvy č. X., ktorou žalobca si poistil u žalovaného okrem iného aj pokladničnú hotovosť v trezore sumou 300 000,-- Sk.
Podľa žalobcu dňa 22. 09. 1994 v čase od 2.30 do 6.00 hod. nastala poistná udalosť, keď neznámy páchateľ sa vlámal do priestorov jeho kancelárie v prevádzkarni V. tak, že násilne vnikol cez chodbové okno, vypáčil uzamknutý písací stolík, z ktorého zobral kľúče, odomkol trezor, z ktorého žalobcovi odcudzil hotovosť 378 000,-- Sk, 252 stravných lístkov a fotoaparát CARENA.
Žalobca oznámil poistnú udalosť orgánom vyšetrovania OÚV Bratislava I., Sasinkova 23, Bratislava. Podľa pripojeného spisu tento úrad vykonal obhliadku miesta činu dňa 22. 09. 1994 o 10.35 hod.
1 Obdo V 62/2007
Vo vložke č. 4 k poistnej zmluve č. X., ktorou žalobca poistil pokladničnú hotovosť v trezore na poistnú sumu 300 000,-- Sk - rozsah poistenia – bod D písm. b/ súčasne s oznámením poistnej udalosti polícii prizvať k vykonaniu obhliadky aj povereného pracovníka poistiteľa; písm. c/ oznámiť poistiteľovi termín, kedy vykoná inventúru, pričom poistiteľ má právo sa inventúry zúčastniť.
Odvolací súd zistil, že v spise nie je doklad o tom, že žalobca si tieto povinnosti, vyplývajúce mu z poistnej zmluvy splnil. V spomenutej zápisnici o obhliadke miesta činu sa účasť pracovníka poistiteľa neuvádza a žalobca, ktorý bol súčasne vo veci vypočutý ako svedok, prizvanie pracovníka poistiteľa k vykonaniu obhliadky vo svoje výpovedi neuvádza. To isté súd konštatoval ohľadne povinnosti žalobcu, uloženej mu bodom B písm. c/ poistných podmienok, spočívajúcej v oznámení termínu vykonania inventúry poistiteľovi.
Názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého nesplnenie týchto podmienok (súd prvého stupňa sa zaoberal len podmienkou, zakotvenou v bode B písm. c/) nie je správny, nemá oporu v zákone.
Podľa § 788 ods. 2 Obč. zák. v znení platnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ods. 3 citovaného paragrafu v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípade v nich určených. V iných sa možno odchýliť len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Z citovaných ustanovení je predovšetkým zrejmé, že poistné podmienky sú podstatnou, teda kogentnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a ich nezačlenenie do poistnej zmluvy by malo za následok jej absolútnu neplatnosť.
Do rámca poistných podmienok podľa citovaného ustanovenia § 788 ods. 2 Obč. zák. patria aj osobitné podmienky, ktoré spresňujú všeobecné poistné podmienky pre určité 1 Obdo V 62/2007
skupiny alebo druh poistných zmlúv, konkrétne v rozhodovanom prípade podmienky uvedené v bode B na rube vložky č. 4, týkajúce sa poistenia odcudzenia pokladničnej hotovosti v trezore, ustanovujúce v prípade poistnej udalosti poisteného a/ písomne oznámiť vznik poistnej udalosti poistenému bez zbytočného odkladu; b/ súčasne s oznámením poistnej udalosti polícii prizvať k vykonaniu obhliadky aj povereného pracovníka poistiteľa; c/ oznámiť poistiteľovi termín, kedy vykoná inventúru, pričom poistiteľ má právo sa inventúry zúčastniť.
Z kogentnosti začlenenia poistných podmienok do poistnej zmluvy podľa § 788 ods. 2 Obč. zák. a následnej absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy v prípade ich nezačlenenia do zmluvy vyplýva, že zistenie ich splnenia tvorí základnú podmienku rozhodnutia o poistnom plnení. Ak žalobca nesplnil svoje povinnosti z poistnej zmluvy, nemožno žalovaného zaviazať na poistné plnenie.
Pokiaľ ide o zapojenie znalca do posúdenia výšky peňažnej hotovosti a iných hodnôt, ktoré sa mali nachádzať v čase krádeže v trezore poistenca, v nadväznosti na účtovníctvo a pokladničnú knihu za účelom z účtovníctva poškodeného stanoviť ako hotovosť sa mala v čase krádeže nachádzať v trezore – podklad pre rozhodnutie súdu, vypracovaný znalecký posudok potvrdil jeho neúčelnosť. Jeho obsah i vyjadrenie znalca svedčia o tom, že skutkové okolnosti, z ktorých znalec vychádzal pri vypracúvaní posudku, neumožňovali a nezabezpečovali vypracovanie presvedčivého posudku. Znalec výslovne konštatuje, že uzávierka k 21. 09. 1994 nebola vykonaná, ani inventarizácia, ale mala byť vykonaná vzhľadom na krádež. Konštatuje tiež, že žalobca porušil ust. § 19 a § 29 zák. č. 563/1991 Zb., pretože nevykonáva štvrťročne inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti, ako to predpisuje zákon.
Pokiaľ ide o otázku súdu – uviesť presnú výšku peňažnej hotovosti podľa účtovníctva, ktorá sa v čase krádeže v trezore nachádzala – sám znalec odpovedal, že účtovne mali byť v pokladni peniaze v sume 339 911,60 Sk, ale či tam sa v skutočnosti nachádzali, nevie potvrdiť. Obsah znaleckého posudku ako celok, je dôkazom nevedenia riadneho účtovníctva, problémov znalca získať od žalobcu akékoľvek účtovné doklady, aj nie hodnoverné, na základe ktorých by mohol urobiť rekonštrukciu účtovníctva tak, aby dospel k nejakému výsledku. Vypracovaný znalecký posudok a jeho záver, ktorý sám znalec považuje za nehodnoverný, nie je možné použiť ako dôkaz výšky nároku, alebo náhradu (ako to 1 Obdo V 62/2007
považuje súd prvého stupňa) za nesplnenie zmluvných podmienok, neprizvania poistiteľa k vykonaniu obhliadky, a najmä nevykonania inventarizácie po poistnej udalosti, ale naopak je dôkazom, že žalobca, aj keď by inventarizáciu vykonal a žalovaný by sa jej zúčastnil, zistilo by sa, že ju nemožno pre nedostatok riadneho vedenia účtovníctva, účtovných dokladov a manipulovania s účtovnými dokladmi ani zodpovedne vykonať.
Z tohto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil hodnoverný doklad o tom, že pri nahlásenej poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov, pretože žalobca v zmysle poistných podmienok neprizval poistiteľa k vykonaniu obhliadky, nevykonal inventúru po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť žalovanému.
Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 60 Cb 26/97-112 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 07. 04. 2005 č. k. 60 Cb 23/97-113 v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľ na zdôvodnenie dovolania uviedol:
Krajský súd v Bratislave vo veci správne rozhodol, keď rozsudkom č. k. 60 Cb 23/97-112 zo dňa 07. 04. 2005 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 300 000,-- Sk istiny s 22% úrokom z omeškania od 18. 02. 1995 do zaplatenia, súdny poplatok a náklady právneho zastúpenia žalobcu v sume 38 172,-- Sk. Doplňujúcim rozsudkom č. k. 60 Cb 23/97-113 zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave náklady znalečného v sume 2 370,-- Sk. Podľa odôvodnenia prvostupňového súdu a preukázania skutkového stavu predmetom sporu je zaplatenie poistného plnenia na základe platne uzavretej poistnej zmluvy č. X., ktorou žalobca u žalovaného poistil, okrem iného, aj pokladničnú hotovosť v trezore na poistnú zmluvu 300 000,-- Sk. Poistná udalosť nastala dňa 22. 09. 1994 v čase od 2.30 hod. do 6.00 hod., keď neznámy páchateľ sa vlámal do priestorov kancelárie v prevádzkarni žalobcu V. tak, že do nej násilne vnikol cez chodbové okno, kde vypáčil uzamknutý písací stolík, zobral z neho kľúče, odomkol trezor, z ktorého žalobcovi odcudzil hotovosť 378 000,-- Sk, 252 ks stravných lístkov a fotoaparát CARENA, čím mu spôsobil škodu v celkovej výške 393 350,-- Sk. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, 1 Obdo V 62/2007
písomne oznámil žalovanému poistnú udalosť, predložil podklady pre ustálenie základu a výšku poistného plnenia. Na určenie spornej výšky nároku prvostupňový súd dal vyhotoviť znalecký posudok súdnemu znalcovi Ing. L. ktorý na základe predložených dokladov prípad účtovne rekonštruoval a uzavrel, že škoda finančnej hotovosti je 339 911,60 Sk. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že nárok žalobcu na poistné plnenie je oprávnený do výšky 300 000,-- Sk na základe poistnej zmluvy č. X. zo dňa 27. 03. 1993, a preto žalovaného zaviazal v zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka na jej zaplatenie. Vzhľadom na nezaplatenie dlžnej sumy v lehote splatnosti prvostupňový súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 22% od 18. 02. 1995 do zaplatenia podľa § 369 a § 502 Obchodného zákonníka.
Odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutým rozsudkom prvostupňový rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca mal poistné podmienky porušiť, keď v zmysle poistných podmienok neprizval poistiteľa k vykonaniu obhliadky, nevykonal inventúru po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť žalovanému.
Pokiaľ odvolací súd v napadnutom rozsudku uvádza, že žalobca neprizval poistiteľa k vykonaniu obhliadky, nevykonal inventúru po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť žalovanému, poukazujem na to, že ide v podstate o námietku žalovaného, ktorú uvádzal aj v prvostupňovom konaní a prvostupňový súd sa s ňou náležite a správne vyporiadal tak, že to nie je podmienka, bez ktorej nemôže nastať poistné plnenie.
Vzhľadom na súhrn a sled všetkých okolností a udalostí v danom časovom horizonte (nahlásenie poistnej udalosti policajným orgánom, vyšetrovanie policajnými orgánmi, výsluch, zápisnica o výpovedi svedka, hlásenie poistnej udalosti žalovanému, telefonické hovory so žalovaným, zápisnica spísaná žalovaným z miesta obhliadky), treba doklad – hlásenie poistnej udalosti žalovanému – s ustálenou praxou posudzovať a vykladať v kontexte tak, že žalobca zabezpečil plnenie zmluvných podmienok a prizval poistiteľa k výkonu obhliadky, čo preukazuje aj spomínaná zápisnica zo dňa 29. 11. 1994.
Je nesporné, že poistná udalosť nastala, právny základ na poistné plnenie je daný, čo preukazuje vyšetrovací spis ČVS: 2586/94. Počas celého konania žalovaný vôbec nepopieral, 1 Obdo V 62/2007
že by nedošlo k poistnej udalosti. Práve na spornú výšku škody bol súdom ustanovený súdny znalec. V tejto súvislosti poukazujem opätovne na vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom, že žalobca oznámil poistnú udalosť dňa 22. 09. 1994 na Obvodný úrad vyšetrovania PZ, kde s ním bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného a túto udalosť oznámil aj poistiteľovi – žalovanému dňa 03. 10. 1994, súčasne poskytol podklady pre ustálenie základu a výšky poistného plnenia, čo sa konštatuje aj v znaleckom posudku č. X. Ing. L. na str. 4 a na strane 6. Zástupca žalovaného (pán B. sa zúčastnil obhliadky, o čom spísal zápisnicu dňa 29. 11. 1994. Žalovaný bol pripravený plniť, avšak z dôvodu absencie príslušných dokladov, ktoré sa v tom čase nachádzali v S, nemohol tak urobiť.
Hlásenie poistnej udalosti zo strany žalobcu policajným orgánom jednoznačne preukazuje vyšetrovací spis č. ČVS: 2586/94, ktorým uvedená vec bola vyšetrovaná.
Súdny znalec na základe znaleckej rekonštrukcie konštatoval, že účtovne mali byť v pokladni uloženej v trezore peniaze v sume 339 911,60 Sk (viď. stranu 13 znaleckého posudku).
Predmetnou poistnou zmluvou bola pokladničná hotovosť, krytá iba do výšky 300 000,-- Sk. Ak sa aj v pokladni nachádzalo skutočne viac peňazí (ako uvádza súdny znalec vo výške 339 911,60 Sk), prvostupňový súd preto správne vyhodnotil skutkový stav a právny záver, keď žalovaného zaviazal k plneniu iba vo výške sumy, krytej poistnou zmluvou.
Jedným z argumentov odvolacieho súdu na zmenu prvostupňového rozsudku je i to, že sám znalec v znaleckom posudku tvrdí, že zistené nedostatky spochybňujú hodnovernosť účtovníctva (strana 8, posledný odsek posudku). Sám znalec si protirečí. Na jednej strane tvrdí, že podľa účtovných dokladov mala byť v pokladni v trezore suma 339 911,60 Sk a následne sám spochybňuje hodnovernosť predložených dokladov.
Napriek tomu poukazujem na jednoznačný záver znalca, že účtovne mali byť v pokladni uloženej v trezore peniaze v sume 339 911,60 Sk. Podľa chronologického zúčtovania považujem túto sumu za hodnovernú, preukazujúcu skutočnú výšku finančnej hotovosti v trezore.
1 Obdo V 62/2007
Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci druhostupňovým súdom.
Odvolací súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne, keď zo skutočnosti, že žalobca ako poistený neprivolal k inventúre svojho majetku po poistnej udalosti zástupcu žalovaného, a teda nenaplnil ustanovenie všeobecných poistných podmienok vyvodil, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Odvolací súd posúdil prejednávanú vec na základe právnej normy, ktorú nesprávne vyložil a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Právna úprava poistnej zmluvy v zákone č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov má v jednotlivých jej ustanoveniach kogentný charakter. Kogentnými sú tie právne normy, ktoré majú za účel ochranu záujmov zmluvnej strany poistníka, resp. poisteného. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva a prípadne osobitné poistné podmienky.
Zo skutočnosti, že žalobca nemal privolať k inventúr majetku po krádeži zástupcu žalovaného, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť právny záver, že poisťovňa odmietla oprávnene poskytnúť poistenému poistné plnenie, resp. že jej takáto povinnosť nevznikla, ako argumentoval odvolací súd v napadnutom rozsudku. Následkom porušenia akejkoľvek povinnosti, a teda aj zmluvne prevzatej povinnosti, môže byť pri splnení ďalších predpokladov, vznik nároku na náhradu škody, avšak takýmto následkom nemôže byť odmietnutie poskytnutia poistného plnenia alebo zánik nároku na poistné plnenie. Nárok na poistné plnenie totiž vzniká poistenému v zmysle kogentných zákonných ustanovení, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a žiadny právny predpis nespája zánik takéhoto nároku poisteného s porušením povinnosti poisteného.
Podľa platného ustanovenia § 797 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov „právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“.
V súvislosti s porušením povinnosti poisteného pozná zákon v špecifických prípadoch (§ 799 Občianskeho zákonníka) oprávnenie poisťovne primerane znížiť poistné plnenie. Odmietnuť poistné plnenie je poisťovňa oprávnená len v prípadoch špecifikovaných v ust. § 802 Občianskeho zákonníka, čo v konkrétnom prípade nenastalo.
1 Obdo V 62/2007
V tejto veci nikdy nebolo pochybné, že k náhodnej udalosti – poistnej udalosti, s ktorou je spojený vznik nároku žalobcu na poistné plnenie, prišlo (uvedené bolo zistené a zadokumentované políciou – viď vyšetrovací spis) a na strane druhej nebolo preukázané porušenie takých povinností zo strany žalobcu ako poisteného, ktoré by mohli mať za následok právo poisťovne znížiť poistné plnenie alebo prípad, v ktorom je poisťovňa oprávnená odmietnuť poistné plnenie. Porušenie povinnosti tohto druhu alebo prípadu neboli žalovaným nikdy tvrdené.
Keďže žiadny právny predpis a ani zmluva a poistné podmienky nestanovujú ako následok porušenia povinnosti privolať zástupcu poisťovne k inventúre, zánik alebo vylúčenie poistného plnenia, nie je možné takýto následok s porušením povinnosti žalobcu ako poisteného spájať.
Tým, že odvolací súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu žalobcu zamietol, došlo k porušeniu citovaného zákonného ustanovenia o to viac, že žalobca mal platne uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad rizík (konkrétne aj pre prípad odcudzenia veci – pokladničnej hotovosti v trezore na poistnú sumu 300 000,-- Sk), zaplatil riadne príslušné poistenie, teda plnil si zmluvné povinnosti (pri objasňovaní a šetrení poistnej udalosti spolupracoval), krádežou utrpel škodu a na strane druhej, ak nastane poistná udalosť, ktorá má za následok vznik škody, nedostane sa mu poistné plnenie podľa kogentného ustanovenia zákona.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie v rozsudku odvolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 337/2005 zo dňa 08. 03. 2006 spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo je podľa § 241 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 238 ods. 1 O. s. p. dôvodom na podanie tohto dovolania.
Dovolateľ uvedené dôvody dovolania doplnil ešte listom z 04. 05. 2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
1 Obdo V 62/2007
Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel ku skutkovému záveru, že žalobca nepredložil hodnoverný doklad o tom, že pri nahlásenej poistnej udalosti došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov. K tomuto názoru dospel na základe toho, že nepovažoval za hodnoverný znalecký posudok a že žalobca v zmysle poistných podmienok neprizval poistiteľa k vykonaniu ohliadky a nevykonal inventúru po poistnej udalosti, ktorej termín mal oznámiť žalovanému. Tento záver odvolacieho súdu je predčasný, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa naopak na základe ním vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poistná suma 300 000,-- Sk v čase poistnej udalosti sa v trezore nachádzala a že bola odcudzená. V zmysle ust. § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami, ustanovenými v ďalších odsekoch. Podľa odseku dva tohto ustanovenia (v znení, keď rozhodoval odvolací súd, súčasné znenie odseku tri), ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Odvolací súd podľa týchto ustanovení nepostupoval, keďže dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, neopakoval.
Naviac právny názor odvolacieho súdu, že ak žalobca nesplnil odvolaním súdu uvedené povinnosti z poistnej zmluvy, nemožno žalovaného zaviazať na poistné plnenie, nemá oporu ani v poistnej zmluve, ani v platnom právnom poriadku, na čo správne poukazuje aj dovolateľ v podanom dovolaní. Zrejme ani odvolací súd tomuto svojmu právnemu názoru nepripisoval dôležitosť, pretože žalobu nezamietol výlučne z tohto právneho dôvodu, ale ju zamietol zo skutkových dôvodov, teda že poistená suma v čase poistnej udalosti sa v trezore nenachádzala.
Vo veci vznik poistnej udalosti sporný nie je. Ak by žalobca porušil povinnosti, uvedené odvolacím súdom, mohlo by to podľa poistnej zmluvy viesť ku zníženiu poistného plnenia. Ak by táto otázka nebola upravená priamo v poistnej zmluve, takýto postup by vyplýval z ust. § 799 ods. 3 OZ, podľa ktorého ustanovenia musí ísť o vedomé porušenie povinností, uvedených v predchádzajúcom odseku.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Podľa § 243b ods. 3 O. s. p. dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože ani jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Predovšetkým súd prvého stupňa dostatočne sa vyporiadal 1 Obdo V 62/2007
so závermi znaleckého posudku, podaného znalcom Ing. L.. Tento v znaleckom posudku okrem iného konštatuje, že po poistnej udalosti nebola vykonaná mimoriadna účtovná závierka, že nesúhlasí chronológia číslovania dokladov, že s pokladničnou knihou bolo manipulované atď. Keď samotný znalec mal takéto pochybnosti, potom bolo potrebné sa s nimi kvalifikovane vyporiadať, a to vypočutím znalca, nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne vykonaním aj ďalšieho dokazovania. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tomto smere je tak stručné, že vlastne je nepreskúmateľné, a preto mal ho zrušiť už odvolací súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu