Najvyšší súd Slovenskej republiky  

1ObdoV/53/2011

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci   žalobcu S. D. K., nar. X., bytom P., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., F., N., proti žalovaným 1/ R. Č., nar. X., bytom B., B., 2/ B. T., nar. X., bytom B., H., obaja zastúpení advokátom JUDr. M. C. AK S., B. 3/ Ing. J. Š., nar. X., bytom, B.,   R., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M. M., s. r. o., J., B., o určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu a neplatnosti právnych úkonov,   vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbs 164/2004, na dovolanie

žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009,  

č. k. 1Obo 49/2008-348, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaných 1/ až 3/ sa o d m i e t a.

Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet

zástupcu 141,20 eur náhrady trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. januára 2008, č. k. 9Cbs 164/04-262

vyhovel žalobe a určil, že žalobca je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. T.,

s. r. o., V. T., N., IČO: X., s výškou vkladu 200 000 Sk, ktorá je zapísaná v obchodnom

registri Okresného súdu v Prešove, odd. Sro, vložka č. 14129/P. Súd ďalej určil, že zmluva

o prevode obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť obchodného podielu

a o zriadení záložného práva na časť obchodného podielu H.   T., s. r. o., V. T., uzavretou

medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ 03. 09. 2004, je neplatná. Taktiež určil, že neplatná je aj

zmluva o zriadení záložného práva na časť obchodného podielu   H.   T., s. r. o., V. T.,

uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ 03. 09. 2004. Žalovaným uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 48 165 Sk náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný 1/ ako prevodca a žalobca ako nadobúdateľ

uzavreli 03. 08. 2004 zmluvu o prevode obchodného podielu podľa ust. § 115 Obch.

zákonníka. Predmetom zmluvy bol 100%-ný obchodný podiel v spoločnosti H. T., s. r. o.,

zapísanej v obchodnom registri   Okresného súdu Prešov, v odd. Sro, vložka č. 14129/P.

Rozhodnutie jediného spoločníka, žalovaného 1/ previesť svoj obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti H. T., s. r. o., na žalobcu, bolo vykonané v obchodnom registri Okresného súdu

v Prešove. Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca uvedený ako jediný spoločník

a konateľ spoločnosti od 13. 08. 2004. Tento zápis do obchodného registra o zmene v osobe

spoločníka a konateľa nebola zo strany účastníkov sporových strán spochybnená.

Žalovaný 1/ sa žalobou domáhal voči žalobcovi určenia platnosti odstúpenia od

zmluvy o prevode obchodného podielu z 03. 08. 2004, z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny

a tým podstatného porušenia zmluvných povinností S. D. K.. Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom z 18. októbra 2007, sp. zn. 6Obo 88/2006 potvrdil   rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcu R. Č. zamietnutá. Súd na základe uvedených

skutočností dospel k záveru, že keď odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu

z 03. 08. 2004 nie je platné, potom zmluvy, ktorými žalovaný 1/ prevádzal časť obchodného

podielu a zriaďoval záložné právo na časť obchodného podielu H. T., s. r. o. na žalovaného 2/

a na žalovaného 3/ 03. 09. 2004 sú v zmysle § 39 Obchodného zákonníka neplatné. Žalovaný

1/ nemohol previesť niečo, čo nemal vo vlastníctve, i keď sa za takého vydával na základe

právnych úkonov, ktoré zaregistroval obchodný register Okresného súdu v Prešove. Na záver

súd ustálil, že žalobca je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. T., s. r. o. V.

T., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na odvolanie žalovaných vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa   dospel k záveru, že je

vecne správny a rozsudkom   z 24. júna 2009, č. k. 1Obo 49/2008-348 napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a návrh

na prerušenie konania zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní

vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o prevode obchodného podielu je platne uzavretá

v zmysle ust. § 115 ods.3 Obchodného zákonníka, je uzavretá v písomnej forme, podpisy

účastníkov sú overené, obsahuje všetky potrebné údaje takéhoto typu zmluvy. Neobstojí

námietka odvolateľov v tom smere, že nedošlo k účinnému uzavretiu zmluvy podľa ust. § 43c

ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo z obsahu samotného

písomného prejavu účastníkov právneho úkonu z 03. 08. 2004 jednoznačne vyplýva, že nejde

o návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a a nasl., ale o riadne uzavretú zmluvu o prevode

obchodného podielu v zmysle § 115 Obchodného zákonníka. Okolnosťami samotného

zaplatenia dohodnutej ceny obchodného podielu sa zaoberal súd v inom konaní, na ktoré

okolnosti v tomto konaní bolo vykonané dokazovanie a súd sa   v odôvodnení rozsudku

s týmito skutočnosťami vysporiadal tak, že mal za preukázané zaplatenie dohodnutej ceny

obchodného podielu. Túto zistenú skutočnosť si súd prvého stupňa v tomto konaní osvojil

a nadbytočne nevykonával dokazovanie. Tvrdenie žalovaného 1/ o nezaplatení dohodnutej

ceny obchodného podielu bolo vyvrátené obsahom písomnej zmluvy o prevode obchodného

podielu, v ktorej je uvedené, že „cena v celej výške je zaplatená prevodcovi pri podpise

zmluvy. Prevodca potvrdzuje svojim podpisom prijatie ceny“. Žalovaný 1/ svojim podpisom

na zmluve potvrdil prijatie dohodnutej ceny a v konaní žiadnym spôsobom túto zistenú

skutočnosť nespochybnil. Ďalej uviedol, že   žalovaný   1/ sa v konaní v Trnave domáhal

určenia platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaný 1/ podaním

žaloby o určenie platnosti odstúpenia od   zmluvy sám uznal zmluvu o prevode obchodného

podielu za platne uzavretú, lebo by sa nedomáhal platnosti odstúpenia od neplatnej zmluvy.

Pokiaľ by sám považoval túto zmluvu za neplatnú, domáhal by sa určenia jej neplatnosti.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalovaného 1/ o neplatnosti zmluvy

o prevode obchodného podielu z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky platnosti zmluvy,

dania súhlasu valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu zo strany žalovaného 1/

je účelová. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 3/ dovolanie. Žiadali zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili tým, že v konaní na súde

prvého stupňa ako aj na odvolacom súde bola žalovaným 1/ až 3/ odňatá možnosť konať pred

súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./. Podľa názoru dovolateľov súd prvého stupňa a odvolací súd

precenili skutkovú a právnu stránku predmetu konania, pretože sú odlišné od právnej

a skutkovej stránky konania o určenie práva žalobcu k obchodnému podielu. Dôvody

a okolnosti, ktoré predstavovali podklad pre rozhodnutie v konaní o určenie platnosti

odstúpenia od zmluvy a ani v ňom vydaný rozsudok nemohli byť dostatočným skutkovým

a právnym základom pre určenie žalobcu za spoločníka spoločnosti H. T.,   s. r. o., bez

súčasného posúdenia ešte ďalších a pre rozhodnutie v tejto veci rozhodujúcich skutočností

týkajúcich sa účinkov prevodu obchodného podielu, teda práve tých skutočností, ktorými sa

prvostupňový a ani druhostupňový súd vôbec nezaoberali a ani neuviedli dôvody, prečo tak

neurobili. Oba súdy   nesprávne stotožnili   platnosť zmluvy s účinkami prevodu obchodného

podielu a to aj napriek tomu, že rozdielnosť týchto právne významných skutočností

explicitne vyplýva z ust. § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 36 ods. 2

Občianskeho zákonníka je zrejmé, že účinky prevodu obchodného podielu medzi zmluvnými

stranami možno viazať aj na podmienku a práve takúto si zmluvné strany ako zmluvne

dohodnutú odkladaciu podmienku dojednali v čl. II bode 2 zmluvy, podľa ktorého bude

odsúhlasený... valným zhromaždením, ktorého pôsobnosť vykonáva jediný spoločník. Tvrdí,

že rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú nesprávne a arbitrárne, lebo ako

dôkaz brali rozsudok Krajského súdu v Trnave a nevykonali dôkazy, ktoré by objasnili

podstatné okolnosti účinkov prevodu obchodného podielu. Bez vykonania dokazovania

a posúdenia všetkých okolností týkajúcich sa účinkov prevodu obchodného podielu spor

nebolo možné spravodlivo a zákonne rozhodnúť. Pre určenie žalobcu za spoločníka

spoločnosti H. T., s. r. o. nepostačoval rozsudok Krajského súdu v Trnave a ani to, že žalobca

bol v minulosti ako spoločník zapísaný do obchodného registra, pretože rovnako boli, resp.

sú do obchodného registra zapísaní aj žalovaní 1/ až 3/. To len potvrdzuje, že v konaní o tejto

veci bolo nevyhnutné sa zaoberať otázkou nielen platnosti zmluvy, ale aj tým, či nastali

skutočnosti, s ktorými hmotné právo a zmluva spájali účinky prevodu obchodného podielu.

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa dovolateľov spočíva v tom, že súdy oboch

stupňov nezohľadnili zásadné a relevantné skutočnosti, ktoré mali pre rozhodnutie význam

a ani neuviedli dôvody, prečo na ne neprihliadli.

Dovolatelia vidia prípustnosť dovolania aj podľa § 241 ods.2 písm. b/ O. s. p., ktorý

spočíva v tom, že súdy oboch stupňov určili vnútorné právne pomery spoločnosti H. T., s. r.

o. napriek tomu, že táto spoločnosť nebola účastníkom konania. Súdy určili, že spoločnosť

H. T., s. r. o., má sídlo na adrese N., V. T., a že jej konateľom je žalobca v konaní vedenom

voči žalovaným 1/ až 3/, ktorí na takéto určenie neboli pasívne legitimovaní. Vzhľadom na

požiadavku Existencie naliehavého právneho záujmu, ten mohol byť daný iba v konaní voči

spoločnosti a nie voči spoločníkom.  

Napokon dovolatelia odôvodňujú prípustnosť dovolania aj podľa ust. § 241 ods. 2

písm. c/ O. s. p.   K tomuto dovolaciemu dôvodu uviedli, že sa síce čiastočne prelína

s dovolacím dôvodom podľa ust. § 237 písm. f/   O. s. p., kým však dôvodnosť dovolania

podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. spočíva v tom, že súdy nedostatočne odôvodnili svoj

postup a rozhodnutie vo veci samej, v prípade dovolacieho dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2

písm. c/ O. s. p. dôvodnosť dovolania spočíva v tom, že sa súdy touto skutočnosťou vôbec

meritórne nezaoberali a zodpovedajúce právne normy na prejednávanú vec neaplikovali, resp.

ich aplikovali nesprávne. Nesprávnosť právneho posúdenia veci má spočívať aj v tom, že

súdy na tento prípad aplikovali nesprávnu právnu normu, keď namiesto lex specialis upravenú

v ust. § 131 Obchodného zákonníka aplikoval lex generalis upravenú v ust. § 39 Občianskeho

zákonníka. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento zákon upravuje majetkové

vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako

aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy

neupravujú iné zákony.  

Podľa ust. § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka v konaní konajú za spoločnosť

konatelia: ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen

/členovia/ dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie

je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do

troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.

Citované ustanovenie zakladá subsidiaritu Občianskeho zákonníka na prípady určenia

neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, či jediného spoločníka spoločnosti s ručením

obmedzeným a zároveň označujú spoločnosť za účastníka konania na strane žalovaného

a vecne pasívne legitimovanú osobu. Pokiaľ sú určil, že spoločnosť H. T.,   s. r. o., má

sídlo na adrese N., V. T., a že žalobca je jej konateľom, čo do účinkov ide o súdne

rozhodnutie, ktoré je založené na neplatnosti rozhodnutia žalovaného 1/ ako jediného

spoločníka, z 2. septembra 2004 o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa a z 3. septembra 2004

o zmene sídla. Neplatnosť týchto rozhodnutí teda nemôže byť založená na aplikácii ust. § 39

Občianskeho zákonníka, ale na aplikácii ust. § 131 Obchodného zákonníka a to iba v konaní

voči spoločnosti ako vecne pasívne legitimovanému subjektu, ktorého za účastníka označuje

zákon. Vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci v prvom stupni

mal byť Krajský súd v Prešove a nie Krajský súd v Bratislave. Preto ak rozhodol Krajský súd

v Bratislave, rozhodol nepríslušný a nesprávne obsadený súd   a tým bol účastníkom odňatý

ich zákonný sudca.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/ až 3/ navrhol, aby bolo dovolanie ako

neprípustné podľa ust. § 218 ods.1 písm. c/ O. s. p. odmietnuté a by mu dovolací súd priznal

náhradu trov dovolacieho konania v sume 141,20 eur. K dovolacím dôvodom uviedol, že nie

je možné sa domáhať dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. z titulu nevykonania

dokazovania a neuvedenia, na základe čoho odvolací súd potvrdil správnosť rozsudku súdu

prvého stupňa. K obsahu prvej námietky dovolateľov žalobca uviedol, že žalovaní namietajú

procesnú stránku veci a nie hmotno-právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. K obsahu spisu žalobca uviedol, že predmetom sporu bolo

vlastníctvo obchodného podielu spoločníkov spoločnosti H. T., s. r. o. Spoločnosť H. T., s. r.

o. nie je subjektom právneho vzťahu, ale jej objektom. Právny základ tohto sporu sa týka

práve osoby žalobcu a žalovaných, nakoľko je založený na dvojstranných právnych úkonoch,

založených na základe zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorého účastníkom nie je

spoločnosť   H.   T., s. r. o. Táto je len ich adresátom. Vzhľadom na uvedené by nemalo

žalovanými požadované pasívne účastníctvo spoločnosti H. T., s. r. o., v tomto konaní nielen

právny základ, ale ani za podmienky účasti tejto spoločnosti v konaní, by sa na vecnej stránke

nič nezmenilo.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ú § 10a ods. 2 O. s. p. / po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ú § 243a ods. 1 O. s. p./ preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo /§ 242 ods. 1 O. s. p./ a dospel k záveru, že dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, proti   ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa ustanovenia § 238  

O. s. p., ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu /§ 238 ods. 1 O. s. p./,

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci /§ 238 ods. 2 O. s. p./, alebo ak v rozsudku

odvolací súd, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil, že dovolanie

je prípustné, lebo ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu /§ 238 ods. 3  

O. s. p./.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

rozhodnutí. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo

výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil, preto prípustnosť dovolania v danej veci

podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. nie je daná.

Dovolatelia odvodili prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.

tvrdiac, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd im odňali možnosť   konať pred súdom.

Podľa dovolateľov rozsudky súdov oboch stupňov trpia závažnými vadami, lebo nereagovali

na viacero právne rozhodujúcich skutočností, namietaných žalovanými 1/ až 3/ a vec

nesprávne právne posúdili. Dovolatelia sú toho názoru, že rozhodnutím súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu bolo porušené ich právo na súdnu ochranu.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu

občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv,

ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol vylúčený v dôsledku

nesprávneho postupu súdu. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť

konať pred súdom postupom súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere

nápravu, alebo či sa tak stalo pred odvolacím súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom

môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktoré rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím.

Dovolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, že by bola

postupom odvolacieho súdu žalovaným znemožnená   realizácia procesných práv, ktoré im

Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom. Vec rozhodol a rozsudok vyhlásil 24. júna 2009. V odôvodnení svojho

rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaných a rozhodnutie

odôvodnil v súlade s ust. § 157 O. s. p. Žalovaní 1/ až 3/ podali rozsiahle dovolanie, v ktorom

spochybnili právne posúdenie veci.

Žalovaní 1/ až 3/ tvrdia, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva ma

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepožil

správny právny   predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Súd

sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O. s. p.

Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky

považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť len procesne

prípustné dovolanie /§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p./, zároveň je zastávaný názor, že nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.

Nepochopením významu vady konania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a tým aj zmyslu

dovolacieho dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. je dovolateľmi spochybnený

právny názor oboch stupňov nižších stupňov/ prvostupňového i odvolacieho, keďže odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil/ tvrdiac, že v rozsudku vysloveným právnym

názorom došlo k vylúčeniu realizácie procesných práv žalovaných 1/ až 3/. Dovolací súd

nezistil zo súdneho spisu žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilými vyvodiť záver

o vylúčení žalovaných   z realizácie procesných práv, priznaných im Občianskym súdnym

poriadkom.

Ani nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovanými   nie je postupom, ktorým by im

súd odňal možnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastníci zo svojho

subjektívneho hľadiska považujú za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne od posúdenia súdu a nie účastníka

konania /§ 120 ods. 1 O. s. p./. Aj v prípade ak by súd nevykonal dôkaz, ktorý by bol podľa

účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by takýto postup súdu mať

za následok neúplnosť zistenia skutkového stavu /vedúce k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia/, nie však odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

IV. ÚS 329/2004, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho

dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné

úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však

povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným   spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri

rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky

alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádiu civilného procesu.

Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že nie j daná existencia vady konania

podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ktorá by bola spôsobilá   založiť prípustnosť dovolania podľa  

§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. napriek primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Konštatujúc, že v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli

zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie žalovaných 1/ až 3/

odmietol ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.

Vzhľadom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, dovolací súd sa

nezaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania /§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O. s. p./. Žalobca bol

v dovolacom konaní zastúpený advokátom, preto mu patrí právo na náhradu trov za právne

zastúpenie a to za dva úkony právnej pomoci/ vyjadrenie k dovolaniu a vyjadrenie

k doplňujúcemu dovolaniu/ po 53,49 eur za úkon, jedenkrát režijný paušál po 6,95 eur

a jedenkrát režijný paušál po 7,21 eur a daň z pridanej hodnoty   v sume 20,32 eur, spolu

141,20 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2012  

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.