1ObdoV/48/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. N., spol.   s. r. o., so sídlom: D., N., IČO: X., zast. G. & P., s. r. o., so sídlom: L., B., IČO: X., advokátska kancelária konajúca prostredníctvom svojho konateľa JUDr. J. G. proti žalovanému: V. Z. P., s. r. o., so sídlom: Z., P., IČO: X., zast. advokátom: JUDr. O. K., so sídlom: Z.,   B. o určenie neplatnosti dohody o prevode ochrannej známky a o určenie zániku ochrannej známky, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 40Cbs/140/2003, na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obo/4/2011-

377 zo dňa 19. 07. 2011, právoplatný dňa 08. 09. 2011, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

č. k. 1Obo/4/2011-377 zo dňa 19. 07. 2011, z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomným podaním zo 14. 08. 2003, Krajskému súdu v Banskej Bystrici

ako súdu prvého stupňa doručeným dňa 11. 09. 2003, domáhal určenia, že dohoda o prevode

práv a povinností zo dňa 27. 06. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p., P. a V. N., je neplatná.

Súčasne navrhol, aby na základe tohto rozsudku Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky (ďalej len „Úrad priemyselného vlastníctva SR“) vymazal ochrannú známku   2  

VINEA č. 162122 z registra ochranných známok. O náhrade trov konania navrhol rozhodnúť

tak, že túto je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca písomným podaním zo dňa 02. 03. 2004 (č. l. 69), navrhol zmenu žalobného

petitu tak, že okrem určenia neplatnosti dohody o prevode práv a povinností zo dňa 27. 06.

1991 uzavretej medzi M. V. P., š. p., P. a V. N., sa domáha aj určenia, že ochranná známka

VINEA (slovná) č. 162122, zapísaná dňa 25. 10. 1974, zanikla. Zároveň navrhol zaviazať

žalovaného na náhradu trov konania.  

O úprave petitu žaloby rozhodol súd prvého stupňa uznesením na pojednávaní

konanom dňa 24. 03. 2004 (č. l. 107), na ktorom doplnil zápisnicu o pojednávaní konanom

dňa 03. 03. 2004 (č. l. 76), a to tak, že zmenu návrhu jeho rozšírením o určenie, že ochranná

známka VINEA, slovná č. 162122 zapísaná dňa 25. 10. 1974 zanikla, pripustil (uznesenie je

súčasťou predmetnej zápisnice a nebolo vydané jeho písomné vyhotovenie, keďže právni

zástupcovia obidvoch účastníkov boli prítomní na predmetnom pojednávaní).

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa 30. 03. 2006 určil, že

dohoda o prevode práv a povinností zo dňa 27. 06. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p. P. a V.

N., š. p. N. je neplatná. Súčasne určil, že slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č.

162122 zanikla. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „O. s. p“) tak, že žalovaný je povinný

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 51.000,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak   v nadväznosti na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho   č. k. 1 Obo 249/2004-

146 zo dňa 15. 11. 2005, ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 40 Cbs

140/2003-112 zo dňa 24. 03. 2004 (ktorým súd určil, že dohoda o prevode práv a povinností

zo dňa 27. 06. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p. P. a V. N., š. p. N. je neplatná, vo zvyšku

návrh zamietol) a vec mu vrátil   na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu

prvého stupňa bola skutočnosť, že prvostupňový súd dostatočne neskúmal naliehavosť

právneho záujmu na podanie žaloby,   v dôsledku čoho bol rozsudok

nepreskúmateľný. Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd neuviedol žiadne konkrétne

dôvody, pre ktoré je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti dohody o

prevode práv a povinností zo dňa 27. 06. 1991, ako aj   na určení, že ochranná   3  

známka VINEA registrovaná pre V. Z., š. p. N. zanikla zánikom tohto štátneho podniku.

Prvostupňovému súdu preto uložil vyriešiť danosť naliehavého právneho záujmu v zmysle §

80 písm. c/ O. s. p. s tým, že žalobca musí preukázať, v čom vidí to, že bez určenia, či medzi

účastníkmi právny vzťah je alebo nie je, je jeho právne postavenie neisté, resp. aké jeho právo

je bez tohto určenia ohrozené.

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu

k otázke preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu na určení, že dohoda  

o prevode práv a povinností uzavretá dňa 27. 06. 1991 medzi právnymi predchodcami žalobcu

a žalovaného je neplatná, súčasne že ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122  

v Registri Úradu priemyselného vlastníctva SR zanikla zistil, že naliehavý právny záujem  

zo strany žalobcu daný je, na základe čoho rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 03. 2006

o neplatnosti predmetnej dohody, ako aj zániku ochrannej známky.

Na odvolanie žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

rozsudkom č. k. 2 Obo 205/2006-255 zo dňa 21. 02. 2007 rozsudok prvostupňového súdu  

v časti výroku, ktorým určil, že dohoda o prevode práv a povinností zo dňa 27. 06. 1991

uzavretá medzi M. V. P., š. p. P. a V. N., š. p. N. je neplatná, potvrdil a v časti, ktorou

prvostupňový súd určil, že slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122

zanikla, rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi prvostupňového súdu

v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na vedení sporu zo strany žalobcu. Vo

vzťahu k otázke určenia zániku ochrannej známky uviedol, že jej zánik je právnou

skutočnosťou, o ktorej rozhoduje Úrad priemyselného vlastníctva SR, čo bolo dôvodom

zmeny prvostupňového rozsudku v uvedenej časti.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, jeho potvrdzujúcej časti, ktorou bola určená

neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 27. 06. 1991, podal dovolanie

žalovaný a proti zmeňujúcej časti, ktorou odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa tak, že žalobu v časti o určenie, že slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod

č. 162122 zanikla, zamietol, podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd dovolací rozsudkom č. k. 1 Obdo V 37/2007-299 zo dňa 20. 02. 2008 rozsudok

odvolacieho súdu zo dňa 21. 02. 2007 v žalobcom napadnutej časti ako vecne nesprávne   4  

podľa § 243b ods. 1, 2 O. s p. zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že zákon o ochranných známkach nemá

ustanovenie, ktorým by zveril do právomoci inému orgánu, napr. Úradu priemyselného

vlastníctva SR, rozhodovať o zániku práva k ochrannej známke zánikom právnej subjektivity

majiteľa ochrannej známky. Nesúhlasiac s názorom odvolacieho súdu vyslovil, že prejednanie

a rozhodnutie v danom prípade patrí do právomoci súdu. Odvolaciemu súdu uložil  

pred skúmaním vecnej opodstatnenosti žaloby zaoberať sa otázkou, či žalobca v čase

rozhodovania súdu má na určení naliehavý právny záujem. Dovolanie žalovaného ako

neprípustné podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.  

Po vrátení veci na ďalšie konanie, odvolací súd svojím rozsudkom č. k. 2 Obo

62/2008-309 zo dňa 28. 05. 2008, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs/140/2003-188  

zo dňa 30. 03. 2006 v časti, v ktorej určil, že slovná ochranná známka VINEA registrovaná

pod č. 162122 zanikla, zmenil tak, že žalobu zamietol, majúc za to, že púhy nedostatok

naliehavého právneho záujmu nemôže byť hmotnoprávnym dôvodom pre zamietnutie žaloby,

súčasne, že určovanie, či ochranná známka zanikla, nemôže byť predmetom súdneho konania

s tým, že jej zánik je právnou skutočnosťou a o zápise alebo vyškrtnutí z registra ochranných

známok rozhoduje Úrad priemyselného vlastníctva SR. O náhrade trov konania rozhodol

odvolací súd tak, že túto žalovanému nepriznal.

Na dovolanie žalobcu proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd dovolací svojím uznesením č. k. 1ObdoV/65/2008-340  

zo dňa 30. 11. 2010, napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stotožňujúc

sa s názorom žalobcu uviedol, že odvolací súd vydal rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom

právnom posúdení veci, keď zmenil odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa 30. 03. 2006 v časti, v ktorej určil, že

slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, tak, že žalobu zamietol.

Odvolací súd následne rozsudkom č. k. 1Obo/4/2011-377 zo dňa 19. 07. 2011,

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs 140/2003-

188 zo dňa 30. 03. 2006, v časti, v ktorej určil, že slovná ochranná známka VINEA

registrovaná pod č. 162122, zanikla, zmenil tak, že žalobu opätovne zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

  5  

V odôvodnení svojho rozhodnutia po opísaní stavu veci v doterajšom konaní

a viacerých výtkach na adresu dovolacieho súdu konštatoval, že zákonné dôvody pre zrušenie

rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom neboli dané, pretože vykonané dokazovanie

nebolo ani namietané. Dovolateľ namietol odlišný právny názor, ktorá skutočnosť však

dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu nie je. Vyslovil, že v takom prípade mal

dovolací súd postupovať podľa § 243b ods. 2 O. s. p..  

Vo vzťahu k veci samej sa odvolací súd zameral na vzťah federálneho zákona  

č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach a zákona Národnej rady Slovenskej republiky  

č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (ktorým bol v Slovenskej republike zrušený vyššie

uvedený federálny zákon). V súvislosti s ust. § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb.

o ochranných známkach zdôraznil, že nezaniká ochranná známka, ale práva ochrannou

známkou zabezpečené, ktoré sú nad rámec ustanovení o ochrannej známke. Poukázal aj  

na zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a na príslušné ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (tzv. zákon o veľkej privatizácii).

Rovnako poukázal na Dohodu uzavretú medzi M. V. P., š. p. P. a V. N. š. p. N., uzavretú dňa

27. 06. 1991, ktorej neplatnosť bola určená rozsudkom súdu prvého stupňa č. k.

40Cbs/140/2003-188 zo dňa 30. 03. 2006, potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 2

Obo 205/2006-255 zo dňa 21. 02. 2007. Uviedol, že táto dohoda nemá vplyv na výlučnosť

práv žalovaného, ako spolumajiteľa ochrannej známky VINEA, pôvodne registrovanej pod č.

162122, pretože predmetná dohoda od samého začiatku (ex tunc) nepredstavovala právne

relevantný podklad v konaní o zápis M. V. P. š. p. P., ako majiteľa ochrannej známky

registrovanej   pod uvedeným číslom ešte pred Federálnym úradom pre

vynálezy.

Odvolací súd ďalej uviedol, že ani jeden z právnych nástupcov pôvodného podniku V.

Z., štátny P. B., nenadobudol ochrannú známku VINEA a ani jeden z nich si ju nemôže

prisvojovať, ale práva z ochrannej známky si môžu uplatňovať všetci rovnako, pretože tieto

práva na nich prešli rovnako z ich právneho predchodcu. Poukázaním na to, že ochranná

známka chráni výrobok a nie výrobcu, či distributéra, ktorí si z ochrannej známky môžu

uplatniť svoje práva, ktoré ochranná známka chráni, konštatoval, že ak je právnych nástupcov

viac, je právo spoločné a pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne o tom, na koho má právo prejsť, súd,

ktorého rozhodnutie bude podkladom pre zápis majiteľa, prípadne majiteľov predmetnej   6  

ochrannej známky. Uviedol, že zánikom subjektu, ktorý je majiteľom ochrannej známky,

zanikajú aj práva tohto subjektu z ochrannej známky vyplývajúce (keď právne neexistuje,

procesne nemôže uplatňovať žiadne práva).

Z ďalšej časti rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva jeho dôvodenie, že ochranná

známka VINEA nezanikla, tak, ako sa neprestal vyrábať výrobok VINEA, ktorý uvedená

ochranná známka chráni. Práva z ochrannej známky neprešli z pôvodného štátneho podniku

V. Z., B. ani na jeden novovzniknutý štátny podnik, a teda na jeho nástupcu, na spoločnosť,

ktorá tento podnik privatizovala. Práva sú spoločné a pokiaľ by boli spochybňované, súd

rozhodne, či tu také právo je alebo nie je za účasti všetkých nástupcov V. Z., š. p. B..

Rovnako rozhodne, za akých podmienok a komu z nich tieto práva prisúdi, na základe čoho

potom Úrad priemyselného vlastníctva SR vyznačí majiteľa ochrannej známky VINEA.

Odvolací súd v závere svojho rozsudku poukázal na podanie žalobcu, odvolaciemu

súdu doručené dňa 14. 07. 2011 a vyslovil, že týmto podaním sa právny zástupca žalobcu,

v jednej osobe aj ako konateľ žalobcu, snažil do konania vniesť obštrukcie, na ktoré súd

neprihliadol, argumentujúc, že žalobca pred skončením sporu nemal sám nijaké dispozičné

právo k ochrannej známke.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08. 09. 2011.  

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca,

prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 236 a 238 ods. 1 O. s. p. a dôvodnosť ust. § 241 ods. 2

písm. c/ O. s. p., teda že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Žalobca svoje námietky zhrnul do niekoľkých hlavných bodov, v ktorých poukázal

v prvom rade na to, že Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky ako

zakladateľ štátneho P. V. Z., štátny podnik B., do zániku tohto štátneho podniku nerozhodlo

o prechode práva k ochrannej známke VINEA a ani nepreviedlo právo k ochrannej známke

VINEA na iný subjekt. Právo k ochrannej známke VINEA tak nebolo prevedené a ani

neprešlo na novovzniknuté podniky resp. na niektorý z nich v režime zákona č. 111/1990 Zb.

o štátnom podniku. Keďže do zániku V. Z., štátny podnik B. nedošlo k prevodu ani k   7  

prechodu práva k ochrannej známke VINEA, právo k ochrannej známke zaniklo podľa § 22

písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach zánikom právnej subjektivity

majiteľa ochrannej známky. Vo vzťahu k zániku právnej subjektivity majiteľa ochrannej

známky (V. Z., štátny podnik B.) uviedol, že jeho zánik predstavuje právnu skutočnosť, ktorá

z časového hľadiska určuje, ktorý zákon o ochranných známkach sa bude na prejednávaný

prípad aplikovať. Bude ním označený zákon č. 174/1988 Zb., účinný od 01. 01. 1989, a nie

právna norma upravujúca zánik práva k ochrannej známke v čase podania žaloby, resp. v čase

rozhodnutia súdu, keďže rozhodnutie súdu má v tomto prípade len deklaratórnu povahu

a nekonštituuje nový právny stav. V ďalšom vyslovil názor, že neplatnosť dohody o prevode

práv a povinností uzavretej dňa 27. 06. 1991 medzi M. V. P., š. p. P. a V. N.,   š. p. N.

a zánik práva k ochrannej známke VINEA ako dve právne skutočnosti je potrebné

posudzovať vo vzájomnej súvislosti a spojitosti, a preto pokiaľ uvedená dohoda je neplatná,

tak právo k ochrannej známke VINEA zaniklo zánikom právnej subjektivity štátneho podniku

V. Z., štátny podnik B.. Ďalej uviedol, že zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej

známky VINEA   - V. Z., štátny podnik B., zanikol právny vzťah majiteľstva ochrannej

známky VINEA. Zanikli tak všetky prvky tohto právneho vzťahu, a to subjekt (majiteľ),

ochranná známka VINEA, ako aj práva a povinnosti, ktoré boli obsahom tohto právneho

vzťahu. Má za to, že zo skutočnosti, že zakladateľ štátneho P. V. Z., štátny podnik B.,

nerozhodol o prechode práva k ochrannej známke VINEA, nemožno bez ďalšieho vyvodiť

záver, že právo k ochrannej známke prešlo na všetky novovzniknuté nástupnícke štátne

podniky, navyše ak ide o singulárnu sukcesiu. Samotná výroba nealkoholického nápoja ako

stav faktický, nemôže zachovať (udržať) právo označovať tento nealkoholický nápoj

označením VINEA v zmysle jeho právnej existencie ako ochrannej známky. Dovolateľ ďalej

namietol záver odvolacieho súdu, v ktorom opakovane vyslovil, že rozhodovanie o zániku

ochrannej známky patrí do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR. V tejto súvislosti

zastal názor, že prejednanie a rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke zánikom

právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej známke nebolo

prevedené alebo neprešlo na nového majiteľa podľa § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb.

o ochranných známkach, patrí do právomoci súdu podľa § 7 ods. 1   O. s. p.. Dovolateľ

ďalej odvolaciemu súdu vytkol jeho tvrdenia o obštrukciách, ktoré sa mal snažiť vniesť do

konania jeho právny zástupca podaním, odvolaciemu súdu doručeným dňa 14. 07. 2011.

Odvolaciemu súdu tiež vytkol, že nerešpektuje právny názor dovolacieho súdu, ktorý je pre

neho v zmysle §   243d ods. 1 veta druhá O. s. p., právne záväzný a ktorý už v dvoch   8  

prípadoch zrušil rozhodnutia odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietol

tiež, že rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa zákonné požiadavky podľa § 157 ods. 2 O. s. p.,

ktorá skutočnosť spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal na argumenty odvolacieho

súdu, ktoré si podľa jeho názoru protirečia, keď napr. na str. 19 rozsudku uviedol, že práva

z ochrannej známky prešli na všetky nástupnícke štátne podniky, ktoré ich tak môžu

uplatňovať, na strane druhej konštatoval, že práva z ochrannej známky neprešli ani na jeden

novovzniknutý štátny podnik (str. 20 rozsudku). Naviac, odvolací súd raz hovorí o právach

z ochrannej známky, inokedy zas o právach ochrannou známkou zabezpečených. Dovolateľ

má za to, že odvolací súd svojimi rozhodnutiami poskytuje žalovanému neodôvodnenú

ochranu, naopak žalobca musí niekoľko rokov znášať negatívne následky súdneho zákazu

používať označenie zhodné alebo zameniteľné so slovnou ochrannou známkou VINEA,

vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v N. č. k. 18Cb 75/00-128 zo dňa 23. 08.

2001 (č. l. 25), potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo

312/01 zo dňa 28. 04. 2003 (č. l. 29).

Na základe všetkých vyššie uvedených argumentov dovolateľ dovolaciemu súdu

navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v súlade s § 243b ods. 2 veta druhá  

O. s. p. zmenil tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa  

č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa 30. 03. 2006 v časti, v ktorej určil, že slovná ochranná

známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, potvrdí. Súčasne navrhol žalovanému

uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený

advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.),   preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).   9  

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust. § 238 O. s. p.

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu  

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

V posudzovanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu odvolacieho, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

ako súdu prvého stupňa v časti, v ktorej určil, že slovná ochranná známka VINEA

registrovaná pod č. 162122 zanikla, a to tak, že žalobu zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že

dovolanie v predmetnej veci je prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je

dovolanie prípustné proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O. s. p. (ktorá je daná vtedy, ak

sa odvolací súd odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý v prejednávanej veci

vyslovil a ktorú skutočnosť dovolateľ aj namietol), je potrebné   poukázať na nasledovné

skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu:

Predmetom konania v napadnutej časti je žaloba o určenie zániku ochrannej známky

VINEA, registrovanej pod č. 162122.  

V doterajšom štádiu konania dovolací súd rozhodoval o dovolaniach žalobcu dvakrát,

a to rozsudkom č. k. 1 Obdo V 37/2007-299 zo dňa 20. 02. 2008 a uznesením č. k.

1ObdoV/65/2008-340 zo dňa 30. 11. 2010, v obidvoch prípadoch tak, že napadnuté rozsudky

odvolacieho súdu v dotknutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

  10  

Dôvodom zrušenia zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu č. k. 2 Obo 205/06-255

zo dňa 21. 02. 2007 bolo nesprávne právne posúdenie veci v otázke, do koho právomoci patrí

o predmete žaloby v predmetnej časti rozhodovať. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu

jeho nesprávny názor, že zánik ochrannej známky je právnou skutočnosťou, rozhodovanie

o ktorej nepatrí do právomoci súdu, ale rozhoduje o nej Úrad priemyselného vlastníctva SR.

Uviedol, že zákon o ochranných známkach neobsahuje ustanovenie, ktorým by rozhodovanie

o zániku práva k ochrannej známke zveril do právomoci iného orgánu, než súdu. Dovolací

súd vo svojom rozsudku z   20. 02. 2008 uložil odvolaciemu súdu pred skúmaním vecnej

opodstatnenosti žaloby v predmetnej časti zaoberať sa aj otázkou naliehavého právneho

záujmu žalobcu v čase rozhodovania súdu.

Napriek záväznému právnemu názoru dovolacieho súdu, odvolací súd aplikujúc zákon

č. 55/1997 Zb. o ochranných známkach, v ďalšom konaní svojím rozsudkom č. k. 2 Obo

62/2008-309 zo dňa 28. 05. 2008, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v dotknutej časti

opäť zmenil tak, že žalobu o určenie zániku ochrannej známky zamietol dôvodiac, že púhy

nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôže byť hmotnoprávnym dôvodom pre

zamietnutie žaloby, súčasne že určovanie, či ochranná známka zanikla, nemôže byť

predmetom súdneho konania.

Dovolací súd svojím uznesením č. k. 1ObdoV/65/2008-340 zo dňa 30. 11. 2010,

vyššie označený zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu opäť zrušil s vrátením veci na ďalšie

konanie a vo veci samej vyriekol aj záväzný právny názor, keď konštatoval, že zánikom

právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky (štátneho podniku V. Z., š. p. B.), zaniklo aj

právo k ochrannej známke. Súčasne vyslovil, že právnou skutočnosťou určujúcou, ktorý

zákon o ochranných známkach sa bude na prejednávaný prípad aplikovať, je zánik právnej

subjektivity majiteľa ochrannej známky, ktorá nastala za účinnosti zákona č. 174/1988 Zb.

o ochranných známkach. Odvolaciemu súdu uložil v ďalšom konaní vysporiadať sa

s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť.  

Napriek pochybeniam, ktoré dovolací súd odvolaciemu súdu vytkol, tento v novom

odvolacom konaní rozsudkom č. k. 1Obo/4/2011-377 zo dňa 19. 07. 2011, napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu v dotknutej časti opäť zmenil tak, že žalobu o určenie zániku

ochrannej známky zamietol tak, ako už vo svojich dvoch skorších rozsudkoch. Majúc za to,

že vzťahy ohľadne ochrannej známky nie je možné posudzovať podľa už neplatného zákona   11  

č. 174/1988 Zb. konštatoval, že ochranná známka VINEA nezanikla, práva z nej neprešli ani

na jeden novovzniknutý štátny podnik, ale sú spoločné a pokiaľ by boli spochybňované, súd

rozhodne, či tu také právo je alebo nie je, za účasti všetkých nástupcov V. Z., š. p. B., na

základe čoho Úrad priemyselného vlastníctva SR vyznačí majiteľa ochrannej známky

VINEA. Je nepochybné, že odchýlenie sa odvolacieho súdu od právneho názoru dovolacieho

súdu v rozpore s § 243d ods. 1 veta druhá O. s. p., zakladá dovolateľom správne konštatovanú

prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O. s. p..

S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale

zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok

tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných

v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené.

Dovolateľ vo svojom dovolaní odvolaciemu súdu vytkol, že nerozhodol o jeho návrhu

na zmenu účastníka konania zo dňa 13. 07. 2011, ktoré procesné pochybenie zakladá vadu

konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním konať.

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu

Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho   12  

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom

môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím.

Obsah spisu potvrdzuje, že dňa 14. 07. 2011 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie

žalobcu označené ako „Návrh na zmenu účastníka konania“ (č. l. 359), v ktorom žalobca

cestou svojho právneho zástupcu v súlade s ust. § 92 ods. 2, ods. 3 O. s. p. navrhol, aby  

do konania na miesto doterajšieho žalovaného – spoločnosti V. Z. P., s. r. o., Z., X. P., IČO:

X., vstúpila spoločnosť K. a. s., R. L.L., R. L., IČO: X., na ktorú žalovaný, podnikajúci ešte

pod svojím predchádzajúcim obchodným menom „V. P., s. r. o.“, previedol zmluvou zo dňa  

31. 01. 2008 (č. l. 361), slovnú ochrannú známku VINEA.

Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby  

do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo

povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí

konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované

(§ 92 ods. 2, ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 216 ods. 1 O..s p., ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie

konanie neplatia.

Z citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého v odvolacom konaní nie je použiteľné ust.

§ 92 ods. 1 a 4, O. s. p., vyplýva, že zámena účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. je

prípustná aj v konaní o odvolaní. Je zrejmé, že odvolací súd sa s otázkou procesného

postavenia spoločnosti K. a. s., ako nadobúdateľa práv duševného vlastníctva v zmysle vyššie

označenej zmluvy vo vzťahu k žalovanému nevysporiadal. Tým, že odvolací súd o návrhu

žalobcu nerozhodol, odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.,

v dôsledku ktorej skutočnosti konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou

spôsobujúcou jeho zmätočnosť.

  13  

V ďalšom sa dovolací súd stotožňuje aj s námietkou dovolateľa, že rozhodnutie súdu

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento  

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím

dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.  

Z obsahu spisu vyplýva, že právnym predchodcom obidvoch účastníkov konania bol

podnik V. Z., štátny podnik B., IČO: X., založený zakladacou listinou Ministerstva

poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky   č. 5240/1988/2-ORP

zo dňa 23. 06. 1988 podľa § 18 zákona č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku.. Podľa rozhodnutia

menovaného ministerstva č.: 1997/1991-SOOP zo dňa   25. 03. 1991 na

základe § 14 ods.1, ods. 2, § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 111/1990 Zb.   o štátnom

podniku, štátna hospodárska organizácia V. Z., štátny podnik B. zanikla dňom 01. 04. 1991

rozdelením na: 1/ V., štátny podnik B.,   2/ V., štátny podnik B.–Rača, 3/ M., štátny

podnik V. K.,   4/ M.... V. P., štátny podnik P., 5/ V., štátny podnik K.,   6/ H., štátny

podnik S., 7/ T., štátny podnik S. N., 8/ T., štátny podnik S. a 9/ V. N., štátny podnik N.

(skutočnosti vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu B. I, oddiel: Pš,

vložka číslo: 423/B).

Vo vzťahu k žalobcovi je z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra,

oddiel: Pš, vložka číslo: 37/N zrejmé, že viacerými rozhodnutiami Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo rozhodnuté v súlade s rozhodnutím Prezídia

Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“), o zrušení podniku V.

N., štátny podnik, bez likvidácie dňom 30. 04. 1997. Dňom 01. 05. 1997 prešla posledná časť

majetku štátneho podniku na FNM SR (konkrétne prevádzky N.-L., G., Z., Ž. a C. B., vrátane

práv, povinností a záväzkov i neznámych viažúcich sa k tejto časti majetku). FNM SR

zmluvou o predaji časti podniku č. 1868/1997   (č. l. 96) predal poslednú časť štátneho   14  

podniku spoločnosti P. Z. spol.   s r. o., IČO: X.. Dňom 02. 06. 1997 došlo

k zmene obchodného mena spoločnosti P. Z. spol. s r. o., na V. N., spol. s r. o. (výpis

z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 2569/N). P. V. N.,

štátny podnik bol z obchodného registra vymazaný dňom 26. 05. 1997.

Pokiaľ ide o žalovaného, tak rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky zo dňa 21. 09. 1995 č. j. 8186/1995-420 bolo rozhodnuté o zrušení podniku M.... V.

P., štátny podnik P. bez likvidácie. Časť majetku (prevádzky P., P. P., Z. V., T. a H.), vrátane

práv a povinností, záväzkov i neznámych, týkajúcich sa tejto časti, prešla v zmysle

schváleného privatizačného projektu dňom 01. 10. 1995 na FNM SR, ktorý ho tým istým

dňom predal nadobúdateľovi M.... V. P., a. s., IČO: X.. Z Obchodného registra bol M.... V. P.,

štátny podnik P. vymazaný dňom 30. 09. 1995. Spoločnosť M.... V. P., a. s., na základe

zmluvy o prevode ochrannej známky uzavretej dňa 15. 06. 1999, previedla práva k ochrannej

známke VINEA   na spoločnosť V. T., s. r. o., IČO: X.. Menovaná spoločnosť

bola zrušená   bez likvidácie (z obchodného registra vymazaná dňom 01. 05. 2006)

zlúčením s obchodnou spoločnosťou V. P., s. r. o., IČO: X.. Táto dňom 05. 05. 2009 zmenila

obchodné meno na V. Z. P., s. r. o. (výpisy z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava

I, oddiel: Pš, vložka číslo: 281/B, oddiel: Sro, vložka číslo: 38592/B, oddiel: Sro, vložka číslo:

38149/B).

M.... V. P., štátny podnik P. sa majiteľom ochrannej známky mal stať na základe

dohody medzi M. V. P., štátny podnik P. a V. N., štátny podnik, uzavretej dňa 27. 06. 1991,

v zmysle ktorej majiteľom ochrannej známky VINEA bude M.... V. P., štátny podnik P., ktorý

sa v rámci dohody zaväzuje poskytnúť bezplatnú licenciu štátnemu podniku V. N. na základe

licenčnej zmluvy (dohoda na č. l. 37 spisu). Účastníci dohody žiadali predmetnú dohodu

zapísať v delimitačnom protokole.  

V zmysle záverečnej správy zo dňa 02. 07. 1991 o celkovom priebehu delimitácie

zanikajúceho štátneho podniku V. Z. B. (č. l. 12), „osud“ ochrannej známky VINEA zostal

nedoriešený. Zástupcovia 9-ich novovzniknutých štátnych podnikov a delimitátor navrhli

riešenie, aby š. p. P. sa stal majiteľom ochrannej známky VINEA a poskytol bezplatnú

licenciu š. p. N. po dobu trvania výroby nealkoholického nápoja VINEA (licenčná zmluva zo

dňa 07. 06. 1995 založená na č. l. 47 spisu). Vyplývajúc z obsahu listu zo dňa 31. 07. 1991   15  

(č. l. 19), adresovaného delimitátorom vtedajšiemu ministrovi poľnohospodárstva a výživy

Slovenskej republiky, medzi obidvomi vyššie menovanými podnikmi sa dohodu dosiahnuť

nepodarilo.   M.... V. P.,   a. s. P., listom zo dňa 11. 06. 1996, dal podniku V. N., š.

p., z licenčnej zmluvy výpoveď (č. l. 49).  

Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 18Cb 75/00-128 zo dňa

23. 08. 2001 (č. l. 25), potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Obo 312/01 zo dňa 28. 04. 2003 (č. l. 29), zakázal žalobcovi V. N., spol. s r. o. používať

označenie zhodné alebo zameniteľné so slovnou ochrannou známkou „Vinea“, zapísanou

v registri ochranných známok vedenom na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č.

162122 pre nealkoholické nápoje, alebo v spojení s nealkoholickými nápojmi v rámci

obchodného styku alebo v reklame podnikať, uvádzať na trh alebo skladovať takto označené

nealkoholické nápoje alebo ich obaly.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs

140/2003-188 zo dňa 30. 03. 2006, bola vyššie označená dohoda z 27. 06. 1991, uzavretá

medzi M. V. P., štátny podnik P. a V. N., štátny podnik určená za neplatnú (potvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   č. k. 2 Obo 205/2006-255 zo dňa

21. 2. 2007, právoplatný dňa 07. 03. 2007).  

Podľa § 45 ods. 2 (prechodné ustanovenie) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných

známkach, ktorý na predmetný prípad aplikoval odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, práva

a vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra pred účinnosťou tohto zákona sa riadia

ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku.

Dovolací súd má za to, že uvedený právny predpis, by bolo možné na ten-ktorý právny

vzťah (vzniknutý v čase pôsobenia skoršieho právneho predpisu) aplikovať v prípade, ak

takýto skôr vzniknutý vzťah trvá aj naďalej a rieši, resp. dotvára sa až za účinnosti nového

zákona. V prejednávanej veci však ochranná známka VINEA po zániku š. p. V. Z. B. (dňom

01. 04. 1991), zostala „takpovediac“ bez majiteľa, pretože menovaný štátny podnik do dňa

svojho zániku práva k ochrannej známke nepreviedol na žiaden nástupnícky podnik. Š. p.

M.... V. P., P. a š. p. V. N., síce dňa 27. 06. 1991 uzavreli dohodu, v zmysle ktorej majiteľom   16  

ochrannej známky VINEA bude M.... V. P., avšak ani jeden z týchto nástupníckych podnikov

majiteľom ochrannej známky nebol a teda neboli oprávnení ňou disponovať. Naviac, táto

dohoda bola súdom určená právoplatne za neplatnú.  

S poukazom na uvedené dovolací súd to už   aj vyslovil vo svojom predchádzajúcom

uznesení zo dňa 30. 11. 2010, je na mieste vo veci aplikovať ust. § 22   písm. b/ zákona  

č. 174/1988 o ochranných známkach, v zmysle ktorého právo k ochrannej známke VINEA

zaniklo zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky - V. Z., štátny podnik B.,

pretože právo nebolo prevedené, ani neprešlo na nového majiteľa.

Z priebehu doterajšieho konania je teda zrejmé, že odvolací súd v preskúmavanej veci

v poradí už tretíkrát zmenil rozsudok prvostupňového Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

40Cbs 140/2003-188 v časti, v ktorej určil, že slovná ochranná známka VINEA registrovaná

pod č. 162122 zanikla, a to tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Konal tak napriek právne

záväznému názoru dovolacieho súdu v jeho predchádzajúcich jeho rozhodnutiach, v ktorých

vyriekol, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, keď vyslovil názor, že rozhodnutie

o určení zániku ochrannej známky nepatrí do právomoci súdu, následne že ochranná známka

nezanikla, pri každom rozhodovaní aplikujúc zákon č. 55/1997 Zb., namiesto zákona  

č. 174/1988 Zb. Odvolací súd, nerešpektujúc právny názor dovolacieho súdu, tak vydal

rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/  

O. s. p.).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243b ods. 2

veta prvá, § 243b ods. 3 veta druhá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1

veta druhá O. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách

dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne (vrátane návrhu na zmenu účastníka

konania) a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. V novom

rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods.

1 veta tretia O. s. p.).

  17  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 5 : 0.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave, 26. novembra 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.