1ObdoV/48/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ J. S., L.. B., Z., Š., 2/ P. S., bytom N., B., 3/ W. - B. B., spol. s. r. o., N., B., IČO: X., všetci zastúpení JUDr. P. E., advokátom v B., N., proti žalovanému: B. - S., s. r. o. K., J., K., IČO: X., o ochranu proti nekalej súťaži a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou, vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Cb/1/2008, o dovolaní žalobcov v 1., 2. a 3. rade

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo/11/2009-319 z 30. júna

2010, právoplatného 19. augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, rozhodujúci vo veci v intenciách

zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, č. k.

1MObdoV/7/2007-249 z 28. novembra 2007, právoplatného 14. januára 2018, rozsudkom  

č. k. 9Cb/1/2008-294 z 25. novembra 2008, žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že neúspešným žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 64 064,- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil odkazom na § 1 ods. 1, § 25 ods. 1veta prvá zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, § 47 písm. c) Obchodného zákonníka,

a viazanosťou právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozsudku č. k.

1MObdoV/7/2007-249 z 28. novembra 2007, právoplatného 14. januára 2018, záväzne

vyslovil, že v konaní nebolo preukázané nekalosúťažné konanie žalovaného a ani skutočnosť,

že by na svojich výrobkoch používal ochranné známky žalobcov. Svoj výrok o zamietnutí

žaloby ako neopodstatnenej zdôvodnil zrekapitulovaním záväzného právneho názoru

vysloveného v tomto konaní dovolacím súdom, ktorý, stotožňujúc sa s názorom dovolateľa

(generálneho prokurátora) konštatoval, že v súčasnosti je stromček tvar, ktorý sa vžil pre vôňu

do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni výrobcovia.

Z dôkazov predložených žalovaným vyplynulo, že na slovenskom trhu distribuujú

osviežovače v tvare stromčeka najmenej šiesti súťažitelia. Posudzované výrobky účastníkov

sú stromčeky napustené rôznymi vôňami. Z hľadiska tvaru je stromček žalobcov

trojuholníkového tvaru s obdĺžnikovým podstavcom, a stromček žalovaného je skôr

kónického tvaru a má oválny tvar podstavca. Nezanedbateľné sú na osviežovačoch vzduchu

výrazné texty. Žalobca označil osviežovače vzduchu textami: „W. – B.“, „Arbre Magique“,

„Magic Tree“ a „Cur – freshner“, ktoré sú umiestnené v strede stromčeka. Osviežovače

vzduchu žalovaného sú označené ochrannou známkou vo forme štylizovaného písmena „B“

v kruhu s bielym podkladom a slovami: „B. fragrant tree“. Rozdiely vykazujú aj obaly oboch

výrobkov a panely, na ktorých sa distribuujú. Obaly výrobkov žalovaného a aj panely

vykazujú také silné prvky, ktoré objektívne vylučujú zameniteľnosť. Predovšetkým ide

o výrazne červený nadpis v slovenskom jazyku osviežovač vzduchu, čo na paneli žalobcu nie

je. Ďalej panel   žalovaného má výrazné červené písmeno „B“ v bielom poli, ohraničené

červeným rámom a šesť výrazných piktogramov. Panel žalobcu neobsahuje žiadne

piktogramy, obsahuje slogany o účinnosti výrobku a biely kruh v čiernom ráme. Na paneli

žalobcov je vyobrazená ženská hlava a výrazné písmená LUFT Erfrischer, čo panel

žalovaného nemá. Nezameniteľné rozdiely sú aj na obaloch osviežovačov, a to jednak

v grafickom, ako aj farebnom vyhotovení. Záverom prvostupňový súd dodal, že na rozhodnutí

o zamietnutí žaloby pre jej neopodstatnenosť nemení nič ani rozhodnutie Úradu

priemyselného vlastníctva SR predložené zástupcom žalobcov, pretože v danom prípade išlo

o konanie o výmaz ochrannej známky, ktoré sa nedotýka tohto konania.

Na odvolanie žalobcov v 1., 2. a 3. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, rozsudkom č. k. 5Obo/11/2009-319 z 30. júna 2010, právoplatným  

19. augusta 2010, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok

prvostupňového súdu. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

o bezdôvodnosti žalobcami uplatneného žalobného návrhu. Na zdôraznenie ich správnosti

uviedol, že predmetom sporu je žalobcami v 1., 2. a 3. rade uplatnené právo z titulu ochrany

nekalosúťažného konania proti žalovanému v zmysle § 47 písm. c) Obchodného zákonníka

upravujúceho vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, ktorým sa rozumie napodobenie cudzích

výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už

z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil

všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo

aspoň podstatne obmedzil. Súčasťou žalobného návrhu je uplatnenie primeraného

zadosťučinenia s poukazom na ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd poukázal na to, že v spornom prípade dovolací súd rozsudkom sp. zn.

1MObdoV/7/2007 z 28. novembra 2007 jednoznačne vyslovil právny názor, že v predmetnom

konaní nebolo preukázané nekalosúťažné konanie žalovaného, a ani skutočnosť, že by na

svojich výrobkoch používal ochranné zámky žalobcov. Z obsahu spisu a doložených dôkazov

dospel k záveru, že výrobky žalobcov, ako aj žalovaného, osviežovače vzduchu v tvare

stromčeka, ktoré sú napustené rôznymi vôňami, sú zjavne rozdielne čo do tvaru, textového

označenia, použitia výraznej ochrannej známky žalovaného na jeho výrobkoch, ďalej sú

rozdiely v grafickom a farebnom zhotovení obalov výrobkov, ako aj panelov, ktorými

prezentujú svoje výrobky obaja súťažitelia. V dôsledku toho bol dovolaním napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 16Cb/603/2000-178 zo 17. septembra 2004

a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k.

6Obo/284/2004-229 z 1. marca 2006, zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie.

Odkazujúc na ustanovenie § 243d ods. 1 OSP, odvolací súd ozrejmil, že súdy nižších

stupňov, sú zo zákona povinné rešpektovať názor dovolacieho súdu a sú viazané právnym

názorom dovolacieho súdu, ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii

procesných predpisov. Uzavrel, že prvostupňový súd postupoval v novom konaní v súlade so

záväzným právnym názorom nadriadeného súdu a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnemu záveru, že žalovaný neporušil ustanovenie § 25 ods. 1 veta prvá zákona   č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach a ani ustanovenie § 47 písm. c) Obchodného

zákonníka. Vyhodnotil preto námietku odvolateľov o tom, že prvostupňový súd sa nekriticky

pridržiaval právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je v diametrálnom rozpore s dvomi

predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov, ako takú, ktorá nemá vzhľadom na citované

ustanovenia právne opodstatnenie, nakoľko tieto rozhodnutia boli dovolacím súdom podľa  

§ 243b ods. 2 a 3 OSP zrušené pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nesprávny výklad

ustanovení o nekalosúťažnom konaní a zákona o ochranných známkach.

Za irelevantnú vo vzťahu k výsledku súdneho konania označil aj námietku žalobcov

ohľadne poskytnutia, podľa ich názoru, mimoriadne silného dôkazu, a to rozhodnutia Úradu

priemyselného vlastníctva SR č. MOZ 612525-II/159-2008 z 10. 10. 2008, ktorý

prvostupňový súd neakceptoval, resp. nezohľadnil. V súvislosti s touto odvolacou námietkou

uviedol, že tento dôkaz neprivodil iný skutkový stav ako ten, z ktorého vychádzal dovolací

súd a nemá priamy vplyv na predmetné konanie. Jedná sa o rozhodnutie Úradu priemyselného

vlastníctva SR, ktorým bol rozklad podaný navrhovateľom B. S., s. r. o., K. (t. j. žalovaným)

zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu – Úradu priemyselného vlastníctva SR č.

MOZ 612525-I/41-2006 z 26. 4. 2006 potvrdené. Toto rozhodnutie sa týkalo zamietnutia

návrhu o neúčinnosti medzinárodného zápisu ochrannej známky č. 612525 na území

Slovenskej republiky, majiteľa J. S. L.., Z., Š. (žalobca v 1. rade) s odôvodnením, že neboli

splnené hmotnoprávne podmienky pre jej výmaz v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 55/1197 Z. z.

o ochranných známkach. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že majiteľ známky nemá

chránený všeobecne tvar stromčeka na osvieženie vzduchu, nemá monopol na výrobu

osviežovačov vzduchu vo forme stromčekov ako takých, ale má chránenú ochrannú známku

v takej podobe a forme, v akej je zapísaná do registra ochranných známok, ktorá nestratila

rozlišovaciu schopnosť. Okrem iného je konštatované, že výrobky iných výrobcov –

osviežovače vzduchu v tvare stromčeka, možno považovať za dostatočne odlišné od

napadnutej medzinárodnej ochrannej známky, a rozlišovacia schopnosť výrobku žalovaným

bola jednoznačne konštatovaná aj dovolacím súdom i keď uviedol, že tvar stromčeka sa vžil

pre vôňu do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni

výrobcovia. To však neznamená, že tvar – stromček je príznačný len pre žalobcov ako

súťažiteľov. Predmetom konania na Úrade priemyselného vlastníctva SR bolo preskúmanie

straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej medzinárodnej ochrannej známky. Tým, že bol

rozklad zamietnutý, žalobcovia nepreukázali porušovanie práv k ochrannej známke

žalovaným, ktorý na svojich výrobkoch nikdy ochrannú známku žalobcov nepoužil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

OSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu

žiadne trovy nevznikli.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie

žalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.

Podanie dovolania odôvodnili ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a/ OSP (v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237) v nadväznosti na § 237 písm. f/ OSP (dovolateľom, ako

účastníkovi konania, sa postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa odňala možnosť

konať pred súdom), § 241 ods. 2 písm. b/ OSP – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a § 241 ods. 2 písm. c/ OSProzhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP /konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ dovolatelia

namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, že: „Odvolací súd sa

z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich

úplne ignoroval a nezohľadnil.“. Namietajú tiež, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti

odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP, a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu

nepreskúmateľné. Skutočnosť, že postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho § 157 ods. 2

OSP bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, považujú za

inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Avšak v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali aj vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP. Dovolací

dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP /rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci/ uplatnili hneď v úvode dovolania, kde na č. l. 329 v prvej vete dôvodov

dovolania uvádzajú, že sú toho názoru, že napádané rozhodnutie a celé konanie pred

prvostupňovým a druhostupňovým súdom spočívajú na nesprávnom posúdení veci.

Dovolacím petitom sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

i súdu prvostupňového a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podali

návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia (bez ich špecifikácie), a žiadali odložiť

vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

K dovolaniu žalobcov v 1. až 3. rade sa žalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorí sú zastúpení advokátom  

(§ 241 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) najskôr

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné, preto je potrebné ho odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP

v nadväznosti na § 243b ods. 5 veta prvá OSP.

Podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP)

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho

súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu  

(§ 238 ods. 3 OSP).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

rozhodnutí. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil, je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalobcov v 1. až 3. rade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238  

ods. 1 až 3 OSP.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 OSP, ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) až g) OSP, možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP

vylúčené.

Podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP, dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237.

Podľa § 237 písm. f) OSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Dovolatelia namietali vadu konania pojatú do ustanovenia § 237 písm. f) OSP

/účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom/, ktorú vzhliadli  

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu

nespĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP. Je žiaduce uviesť, že nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť

subsumovali dovolatelia zároveň aj pod inú vadu konania podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b) OSP, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri jej uplatnení navyše

namietali povrchné oboznámenie sa odvolacieho súdu s dôvodmi odvolania, ich

nezohľadnenie, ba až úplnú ignoráciu viacerých z nich.

Hoci dovolatelia tvrdili, že rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadou konania

uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ OSP (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom), dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

pojatej v zákonnom ustanovení § 237 OSP, či už namietanej (§ 237 písm. f/ OSP), alebo

nenamietanej dovolateľmi (§ 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ OSP). Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.  

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) OSP sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv

priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol

v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola

účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak

stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.  

Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom možno označiť

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2

OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne

a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje

skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal

i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je

preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,  

IV. ÚS 163/08).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 OSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúma v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005).

Dovolací súd, vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, sa zaoberal posúdením

obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z uvedených hľadísk. Aj podľa názoru

dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí

dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň poukazujúc na konkrétnu

obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel

k záveru, že právo žalobcov v 1. až 3. rade na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích

námietok žalobcov v 1. až 3. rade, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne

posúdenie. Absenciu náležitého odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu preto dovolací súd

nezistil v prípade dovolateľmi namietaného povrchného oboznámenia sa odvolacieho súdu

s dôvodmi ich odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, ich nezohľadnenia, ba až úplnej

ignorácie viacerých z nich. Nedôvodnosť uvedených námietok vyplýva zjavne z odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý na strane siedmej počnúc druhým odsekom a končiac

prvým odsekom ôsmej strany (č. l. 322) výslovne tieto námietky uviedol. Odvolací súd sa

nimi zaoberal nielen popisným spôsobom, ale takisto vysvetlil, z akých hľadísk ich

vyhodnotil za neoprávnené. Taktiež uviedol dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom

prvostupňového súdu o nepreukázaní nekalosúťažného konania žalovaného a ani skutočnosti,

že by na svojich výrobkoch používal ochranné známky žalobcov, a teda o nedôvodnosti

žaloby o ochranu proti nekalej súťaži a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou.

V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody rozsudku odvolacieho súdu (č. l. 319 až

322, najmä č. l. 321 – 322 /strany 6, 7, 8 rozsudku/) v spojení so skutkovými zisteniami

a závermi súdu prvého stupňa (č. l. 294 až 298, najmä 296 – 297 /strany 6, 7 rozsudku/) a v nadväznosti na temporálne skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ako súdu dovolacieho rozhodujúceho o mimoriadnom dovolaní (č. l. 249 až 252, najmä č. l.

251 – 252 /strany 5, 6, 7 rozsudku/) a vyslovujúceho záväzný právny názor pre budúce

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom

potvrdil ako vecne správne.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v potrebnej miere zodpovedá zákonnej požiadavke

riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie je zrozumiteľné a vyčerpávajúce, v súlade

s požiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí upravenými  

v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, a so zreteľom na to, že inštitút odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej moci. Ako vyplýva aj z judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/2006).

Z uvedených skutočností je zrejmé, že nie je daná existencia vady konania podľa  

§ 237 písm. f) OSP, ktorá by bola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 241 ods. 2

písm. a) OSP, napriek primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu.  

Podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP dovolanie možno odôvodniť len tým, že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za

predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí

skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri

svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho,

že by postupoval podľa § 213 ods. 3 a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové

zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, že vo veci rozhodoval vecne

nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil, že

odvolací súd rozhodol o veci meritórne, hoci mal správne odvolanie odmietnuť a pod..

K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil

ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.  

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP

/konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/

dovolatelia namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, že: „Odvolací súd

sa z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich

úplne ignoroval a nezohľadnil.“ Kritike podrobili odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu tvrdiac, že nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2

OSP, a preto je nepreskúmateľné. Skutočnosť, že postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho

§ 157 ods. 2 OSP bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia,

považujú za inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. V nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali zároveň aj vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP.

Bolo by redundantné zaoberať sa opätovne neopodstatnenosťou dovolateľmi

tvrdeného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP, keďže jeho podstatou je

identické tvrdenie dovolateľov o existencii vady konania podľa § 237 písm. f) OSP.

Nedôvodnosť tejto vady konania je ozrejmená v predchádzajúcich odsekoch vzťahujúcich sa

na výklad § 237 písm. f) OSP s jeho následnou aplikáciou na daný prípad.  

Dovolací súd musí preto konštatovať, že žalobcovia v 1. až 3. rade vytýkajú túto inú

vadu nenáležite.

Podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP dovolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Citované ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c) OSP dovolatelia uplatnili ako ďalší

dovolací dôvod tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Pod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom zahrnuli osvojenie si

skutkových a právnych zistení prvostupňového súdu odvolacím súdom, ktoré nepovažujú za

správne. Obsah ich dovolania v časti vytknutia nesprávneho právneho posúdenia veci je zväčša identický s obsahom temporálne skoršieho odvolania, ako aj ich podaní

produkovaných v priebehu doterajšieho konania, ktorými sa vyjadrovali k veci. Nie je preto

žiaduce ho znovu uvádzať, navyše, keď sa s názormi žalobcov obsiahnutými vo vyjadreniach

k veci počas konania pred súdom prvého stupňa vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení

svojho zamietajúceho rozsudku, a s ich odvolacími námietkami sa vyporiadal v odôvodnení

potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd, v dostatočnom rozsahu a v súlade so zákonnou

požiadavkou kladenou na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí pojatou v ustanovení § 157

ods. 2 OSP.

Pokiaľ dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2  

písm. c/ OSP) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Konštatujúc, že v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa § 238 OSP prípustné a vady uvedené v § 237 OSP neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie žalobcov v 1., 2. a 3. rade odmietol ako

neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá OSP.

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/

OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu prináležalo právo na náhradu

trov dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 243b ods.

5 veta prvá OSP. Keďže však žalovanému v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli,

dovolací súd mu ich náhradu nepriznal.  

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012  

  JUDr. Juraj Seman, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.