Najvyšší súd
1ObdoV/43/2009
– 138 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. S., s. r. o., P., B. B., proti odporcovi 1/ JUDr. P. S., P., T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z. Z.Z. SR, B., P., 2/ Mgr. Ing. S. S., súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad v P., V., P., zastúpený JUDr. D. K., advokátom, T., P., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 630 485,56 eur (18 994 008 Sk), ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 45 Cbi 151/2002, o dovolaní spoločnosti V. M.M., s. r. o., P., B. B., zastúpenej Mgr. F. P., advokátom, H., B. B., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2009 č. k. 4Obo 63/2009 – 105, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie spoločnosti V. M.M., s. r. o. o d m i e t a.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením z 7. apríla 2009 č. k. 45 Cbi 151/2002-93, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16. augusta 2002 žiadal určiť, že jeho pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní proti úpadcovi Z. Z.Z. SR, B., vo výške 18 994 008 Sk je oprávnená a zistená. Súd v priebehu konania zistil, že žalobca - spoločnosť V. S., s. r. o. bol ku dňu 20. augusta 2008 vymazaný z obchodného registra. Podaním doručeným súdu dňa 7. apríla 2009 Ing. I. K. oznámil, že pohľadávky spoločnosti V. S., s. r. o. prihlásené v konkurznom konaní sp. zn. 3K 246/01 vedenom na Krajskom súde v Bratislave boli dňa 30. decembra 2006 písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené spoločnosti V. M.M., s. r. o., P., B. B.. Súd konštatoval, že skutočnosti uvádzané Ing. I. K. v jeho podaní nie sú oznámené ku dňu 7. apríla 2009 v konkurznom konaní a nie sú doložené písomnými dokladmi. S poukazom na § 103, § 104 ods. 1 O. s. p. súd preto konanie zastavil.
2 1ObdOV/43/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní spoločnosti V. M.M., s. r. o. napadnutým uznesením odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., nakoľko bolo podaný niekým, kto na jeho podanie nie je oprávnený. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolateľ nie je účastníkom konania. Z listiny, ktorú odvolateľ predložil spolu s odvolaním vyplýva, že ňou preukazuje postúpenie pohľadávky medzi navrhovateľom ako postupcom a spoločnosťou V. M.M., s. r. o. ako postupníkom, určenie pravosti ktorej je predmetom sporu. Zo žiadneho dôkazu však nie je zrejmé, že bola podaná žiadosť o zmenu účastníka z pôvodného navrhovateľa V. S., s. r. o. na spoločnosť V. M.M., s.r.o., ktorá odvolanie podala.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20. júla 2009.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala spoločnosť V. M.M., s. r. o., P., B. B. dovolanie a navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že o zmenu účastníka požiadala. Dňa 22. apríla 2009 spoločnosť V. M.M., s.r.o. osobne podala na Krajský súd v Bratislave oznámenie o zmene veriteľa predmetnej pohľadávky spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. decembra 2006. Keďže túto zmenu oznámila len spoločnosť V. M.M., s. r. o., krajský súd zmenu účastníka konania nepripustil. Dňa 3. júna 2009 splnomocnený právny zástupca spoločnosti V. S., s. r. o. podal na krajský súd oznámenie o zmene veriteľa predmetnej pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd odmietol odvolanie s odôvodnením, že spoločnosť V. M.M., s. r. o. nebola oprávnená na jeho podanie, pretože súdu nebolo oznámené postúpenie predmetnej pohľadávky, resp. zmena veriteľa predmetnej pohľadávky. Na základe toho spoločnosť V. M.M., s. r. o. nepovažoval za účastníka konkurzného konania. Oznámeniami o zmene veriteľa sa pritom nezaoberal a o pripustení zmeny účastníka nevydal žiadne rozhodnutie. Má za to, že zmena veriteľa predmetnej pohľadávky bola dostatočne preukázaná. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nezákonné a nespravodlivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas osoba na to oprávnená, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.
Bez ohľadu nato, či bol dovolateľ účastníkom konania na súde prvého stupňa, podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, čím sa stal účastníkom odvolacieho konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý jeho odvolanie odmietol, je rozhodnutím, ktorým sa rozhodovalo o jeho práva, preto bol oprávnený proti nemu podať dovolanie.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O. s. p.). Dovolací súd sa zaberal predovšetkým otázkou, či proti dovolateľom napadnutému rozhodnutiu je dovolanie prípustné.
Proti každému rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p. Jednou z takýchto vád je i skutočnosť, že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f O. s. p.), ktorej sa žalovaný
3 1ObdoV/43/2009
dovoláva. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f) O. s. p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, že súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods.1 písm. b) O. s. p., hoci podmienky pre tento postup neboli splnené.
Pre záver o tom, či odvolací súd, tým, že odvolanie odmietol, odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom je rozhodujúce, či ho mal odvolací súd považovať za účastníka konania a odvolanie nim podané považovať za odvolanie podané nato oprávnenou osobou.
Zo spisu je zrejmé, že pôvodným žalobcom bola spoločnosť V. S., ktorá v priebehu konania 20. augusta 2008 zanikla výmazom z obchodného registra a stratila tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa tvrdenia dovolateľa, pôvodný žalobca mu pohľadávku, ktorá bola predmetom konania, postúpil zmluvou z 31. decembra 2006. Účinky postúpenia pohľadávky trvajú aj po zániku postupcu, čo znamená, že postupník môže uplatňovať postúpené právo aj po zániku postupcu. Postúpenie však bez ďalšieho nemá žiadne procesné účinky na súdne konanie, v ktorom postupca uplatňuje pohľadávku, ktorú v priebehu konania (prípadne aj pred začatím konania) postúpil.
Procesné účinky má postúpenie až potom, keď pôvodný účastník konania alebo ten, na koho prešlo právo alebo povinnosť, o ktorej sa koná, navrhne aby namiesto dovtedajšieho účastníka do konania vstúpil nový nositeľ práva alebo povinnosti ( § 92 ods., 3 O. s. p). Keďže disponentom konania je žalobca, nepochybne musí s návrhom, ak ho podáva ten, kto má nastúpiť na jeho miesto, vyjadriť súhlas. Je len vecou postupcu a postupníka kedy takýto procesný návrh urobia, prípadne či ho vôbec urobia. Je však je zrejmé, že návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu môžu urobiť len do doby pokiaľ má žalobca spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak žalobca stratí spôsobilosť byť účastníkom konania už nemôže byť návrh účinne urobený. Po strate spôsobilosti môže dôjsť k procesnému nástupníctvu po právnickej osobe už len podľa § 109 ods. 4 O. s. p. Nástupníkom sa stáva ten na koho prešli práva alebo povinnosti, teda príčinou prechodu práv a povinností je zánik právnickej osoby, ktorá bola účastníkom konania.
V prejednávanej veci však nedošlo k takejto situácii. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania na dovolateľa neprešla v dôsledku zániku žalobcu, ale postúpením. Zo zápisu z obchodného registra je zrejmé, že majetok žalobcu zánikom neprešiel na dovolateľa. Napokon ak žalobca pohľadávku skutočne postúpil, nemohla jeho zánikom na nikoho prejsť, pretože už žalobcovi nepatrila.
Dovolateľ urobil návrh na zámenu až podaním zo 7. apríla 2009 (posledná veta podania na č. l. 90), teda viac ako sedem mesiacov po zániku pôvodného žalobcu. V čase podania už tento procesný úkon nemohol privodiť jeho vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Dovolateľ sa nemohol a nestal účastníkom konania a súd prvého stupňa 4 1ObdoV/43/2009
správne konanie zastavil. Jeho odvolanie odvolací súd správne považoval za podané neoprávnenou osobou a podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. ho odmietol. Pokiaľ ide o tvrdenie dovolateľa, že o zmenu účastníka žiadal a 22. apríla 2009 podal na Krajský súd v Bratislave oznámenie o zmene veriteľa pohľadávky spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky úkon, ktorým sa účastníci dovolávajú procesného nástupníctva musí byť urobený v konaní, v ktorom žiadajú o zmenu. Z podania, ktoré k dovolateľ k dovolaniu pripojil je zrejmé, že ho urobil vo vzťahu k inému konaniu ( je adresované k sp. zn. 3 K 246/01). Navyše uvedený úkon bol urobený, 22. apríla 2009, teda ešte neskôr ako úkon v prejednávanej veci.
Odvolací súd odmietol odvolanie dovolateľa v súlade s procesným predpisom a dovolateľovi neodňal možnosť konať pred súdom. Nebol tak naplnený dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f O. s. p.. Keďže dovolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala iný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p., dovolanie ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s 243b ods. 4 O. s. p. odmietol.
Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, majú preto podľa § 243b ods. 4 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Keďže náhradu trov dovolacieho konania nežiadali dovolací súd im náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. P. Dukes v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.