Najvyšší súd  

1ObdoV/4/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. B. P. – SKP A. J. N. T., okres V. N. T., proti žalovanému: Obec J. N. T., okres V. N. T., zast. JUDr. Ľ. G., advokátom so sídlom L. X., P., o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Cbi 18/2008, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2009, č. k. 2Obo/12/2009- 115, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. októbra 2008, č. k. 14Cbi 18/2008-95 rozhodol z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. l O. s. p. o zastavení konania o určenie, že právne úkony medzi úpadcom A. J. N. T. a žalovaným Obcou J. N. T. na základe Zmluvy o nájme dopravného mechanizmu z 29. októbra 2001 sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Ďalej určil, že právne úkony medzi úpadcom A. J. N. T. na základe Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť z 21. mája 2003, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na nehnuteľné veci z 28. júla 2003, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na hnuteľné veci z 28. júla 2003, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné a majetok patrí do konkurznej podstaty úpadcu. O trovách konania súd I. stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.

Prvostupňový súd vydal tento rozsudok po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, ktorý svojím rozsudkom č. k. 1 ObdoV/61/2006 z 30. júna 2008 právoplatným 29. júla 2008, rozhodol o zrušení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo 401/2005, 2Obo 18/2006 z 19. apríla 2006 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Cbi 134/2005-44 z 11. novembra 2005, o vrátení veci Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom z 30. septembra 2009, č. k. 2Obo 12/2009-115 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cbi 18/2008-95 z 22. októbra 2008 potvrdil a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie pričom prípustnosť

dovolania odvodzuje podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania žalovaného skúmal, či v danej veci je dovolanie prípustné, keďže dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a má náležitosti vyžadované v ust. § 241 O. s. p.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak vykazuje vady taxatívne vymenované v ust. § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.

Žalovaný – dovolateľ prípustnosť dovolania neodvodzuje podľa ust. § 237 písm. a/ až g/   O. s. p. a dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu I. stupňa ako i rozhodnutia odvolacieho súdu a konaní, ktoré im predchádzali konštatoval, že v predmetnej veci nedošlo k vadám uvedeným v ust. § 237 O. s. p.

Podľa ust. § 238 ods. l O. s. p. dovolanie je tieť prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného ust. § 238 ods. 1 O. s. p. nie je daná, keďže odvolací súd nezmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci § 238 ods. 2   O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 30. júna 2008, č. k. 1ObdoV/61/2006-81   vyslovil právny názor s poukazom na ust. § 15 ZKV, že odvolací súd

sa pri posudzovaní dôvodnosti nároku na určenie neúčinnosti zmlúv nevysporiadal so skutočnosťou, či išlo o úkony urobené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako dokazovanie súd I. stupňa vykonal a na základe ktorého právneho názoru dospel k názoru, že žaloba je nedôvodná.

Prvostupňový súd v súlade s právnymi závermi dovolacieho súdu vykonal dokazovanie a následne vo veci rozhodol, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Odvolací súd Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní rozhodnutia súdu   I. stupňa sa riadil názorom dovolacieho súdu. K čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo zo strany žalobcu vzhľadom na závery dovolacieho súdu t. j., že nebola splnená jedna z podmienok vyžadované podľa ust. § 15 ZKV pre úspešné odporovanie právneho úkonu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že zastavením konania v uvedenej časti nie je žalovanému odopretá súdna ochrana, a žalovaným tvrdený dôvod v prospech nezastavenia konania nie je dôvodom vážnym.

Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, keď Zmluvu z 21. mája 2003, z 28. júla 2003 a 28. júla 2003 skúmal podľa ust. § 15 ZKV a stotožnil sa s názorom súdu I. stupňa, že boli splnené predpoklady podľa § 15 ZKV a preto rozsudok súdu I. stupňa potvrdil.

Pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o nájme dopravného mechanizmu z 29. októbra 2001 t. j. nesplatená faktúra č. 13/2003 (vyfakturované nájomné), bola zabezpečená ďalšími tromi odporovanými zmluvami. Tieto tri zabezpečovacie zmluvy, ktorých vyslovenia odporovateľnosti sa žalobca dovoláva, mali za následok zmenšenia majetku úpadcu a boli spôsobilé privodiť následok ukrátenia uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Tieto zmluvy majú síce len akcesorickú povahu, ale súvisia s hlavným právnym vzťahom medzi veriteľom a dlžníkom, ktorým je zmluva o nájme dopravného mechanizmu.

Preto je potrebné prihliadať a vychádzať zo zmluvy o nájme dopravného mechanizmu, hoci ju už nemožno považovať za odporovateľnú. Uvedené vychádza aj z už citovaného názoru dovolacieho súdu o odporovateľnosti zabezpečovacích zmlúv so zmluvou o nájme dopravného mechanizmu.

Dovolací súd vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 1ObdoV 61/2006-81 z 30. júna 2008 t. j., že odvolací súd pri posudzovaní

dôvodnosti nároku žalobcu neskúmal splnenie podmienky podľa ust. § 15 ZKV, a že rozhodnutie prvostupňového súdu má vady, ktoré spočívajú v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, ako dokazovanie prvostupňový súd vykonal a na základe ktorého právneho názoru dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, dospel k záveru, že ako súd I. stupňa tak aj odvolací súd sa vo svojich nových rozhodnutiach riadili

názorom dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, keďže prvostupňový sú/d doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi (notárskej zápisnici z 15. mája 2003 č. N 260/2003,   Nz 36850/2003 spísanú notárom JUDr. J. M. na Notárskom úrade v P.) a v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil preto žalobe vyhovel a v časti konanie zastavil. Rovnako odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového súdu sa riadil názorom dovolacieho súdu, keď nárok žalobcu preskúmal podľa ust. § 15 ZKV t. j. či išlo o úkony urobené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu.  

Dovolací súd preto konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa   ust. § 238 ods. 2 O. s. p. a ani podľa ust. § 238 ods. 3 O. s. p., keďže odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na vyššie uvedené konštatoval, že v predmetnej veci nie je prípustné dovolanie podľa ust. § 237 O. s. p. a ani podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. a preto dovolanie žalovaného podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, keďže tento bol v dovolacom konaní neúspešný a úspešnému účastníkovi t. j. žalobcovi trovy v dovolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Darina Ličková, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.