Najvyšší súd 1 Obdo V 3/2016 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.., spol. s r. o., so sídlom M., IČO: X., zast. advokátom JUDr. P. K., P., proti žalovanému: M. a. s. B. (predtým F., so sídlom T., IČO: X.), o určenie ručiteľského záväzku, na dovolanie žalobcu proti
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa
29. októbra 2015, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29. októbra 2015 sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 30Cb/225/1995–491 zo dňa 12. 02. 2015
rozhodol tak, že žalobu zamietol a na náhradu trov konania zaviazal žalobcu vo výške
20 421,60 Eur a žalovaného na sumu 97400,38 Eur.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2 Obo 22/2013-435 zo dňa 28. 05. 2014, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého
stupňa č. k. 30/225/1995 zo dňa 06. 12. 2012, v spojení s opravným uznesením zo dňa
28. 12. 2012.
Ako prvou otázkou sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, že v danom prípade ide o také určenie, ktoré je s prihliadnutím na celkovú situáciu predmetom
žalobcom požadovaného určenia a nasledujúcu potrebu žaloby o plnenie, len prejudiciálnou
otázkou v konaní o plnenie, a teda spôsobuje neprípustnosť určovacej žaloby, keďže žaloba o plnenie bude riešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva, a teda predstavuje 1 Obdo V 3/2016
komplexný právny prostriedok ochrany práv žalobcu. Konajúci súd žalobu zamietol
vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p.
O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku, ako odvolací súd, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa 29. októbra 2015 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/225/1995-491 zo dňa 12. 02. 2015 v znení
opravného uznesenia zo dňa 12. marca 2015 č. k 30Cb/225/1998-498 zrušil a konanie
zastavil.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal žalovanému zaplatiť trovy
konania vo výške 99,50 Eur.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že v posudzovanej veci je nesporné, že žalobca sa
domáha vydania rozsudku, ktorým žiada určiť, že na žalovaného na základe zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších
predpisov, prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č.,
š. p. K., zo dňa 25. 02. 1991 a žalovaný ručí za dlžníka S., a. s., K., za splnenie splatných
záväzkov z úverov poskytnutých dňa 04. 05. 1992, 15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993,
27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12. 1994, 30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení
zmluvy o podmienkach prevzatia bankovej záruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K.
a A. P., a. s., filiálka B., dňa 22. 02. 1991 vo výške 121 695 843,06 Sk s príslušenstvom.
Odvolací súd konštatoval, že z vyžiadaného spisu Okresného súdu Bratislava II zistil,
že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie 6 590 831,-- eur s príslušenstvom z titulu
ručiteľského záväzku voči tomu istému subjektu na žalovanej strane, na rovnakom skutkovom
základe, žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 29. 07. 2010, ktoré konanie je
vedené pod sp. zn. 24Cb/216/2010 a že konanie o plnenie vedené na Okresnom súde
Bratislava II bolo rozhodnutím 24Cb/216/2010-136 prerušené do právoplatnosti skončenia
konania prebiehajúceho na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp. zn. 30Cb/225/1995, s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 O. s. p., teda z dôvodu, že v konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 01. 2011.
1 Obdo V 3/2016
Odvolací súd uviedol, že od okamihu podania žaloby na plnenie podľa § 80 písmeno
b/ O. s. p., na Okresný súd Bratislava II dňa 29. 07. 2010, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.
24Cb/216/2010 v predmetnom konaní o žalobe na určenie podľa § 80c O. s. p., vedenom
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/8225/1995, je daná prekážka začatého
konania podľa § 83 O. s. p. (litispendencia), keďže konanie o plnenie z titulu ručiteľského
záväzku konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania takéhoto ručiteľského
záväzku. Prekážku litispendencie označil za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
a preto konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené zistenia, napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 30Cb/225/1995-491 zo dňa 12. 02. 2015 zrušil a konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 224
ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu, s vyznačenou právoplatnosťou 25. 11. 2015, žalobca podaním,
doručeným súdu 04. 12. 2015, podal dovolanie a navrhol uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa 25. 10. 2015 zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., s poukazom
na analogickú aplikáciu judikátu R 50/1997. Konštatoval, že zastavenie konania z dôvodu
prekážky litispendencie, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod, teda nesprávne
posúdenie existencie podmienok konania, je odňatím možnosti konať pred súdom, a teda súd
mu znemožnil výkon jeho procesných práv a takéto porušenie § 213 ods. 2 O. s. p. má
za následok odňatie možnosti konať pred súdom (viď Števček Ficová a kol.).
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konkrétnom prípade, konanie začaté
na krajskom súde prebieha medzi subjektmi, ktoré sú aj účastníkmi konania na Okresnom
súde Bratislava II, rozdiel je však v predmete konania tým, že v konaní vedenom na Krajskom
súde Bratislava žalobca žiada určiť, či tu právo je alebo nie je, kým v konaní na Okresnom
súde Bratislava II sa domáha plnenia, ktorý rozdiel vylučuje totožnosť vecí a tým pádom aj
použitie ustanovenia § 83 O. s. p. Žalobca poukázal aj na fakt, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutým uznesením zastavil s poukazom na ustanovenie § 83 O. s. p. konanie, 1 Obdo V 3/2016
ktoré bolo začaté ako prvé a prekážka začatej veci je prekážkou začatia iného konania a nie
ďalšieho konania, a teda zastavenie konania nie je v súlade s zákonom.
S poukazom na ustálenú judikatúru, podľa dovolateľa, určovacia žaloba nie je
prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, pokiaľ ide v oboch prípadoch o to isté právo
a tak isto kladný alebo určovací výrok nie je prekážkou rozsúdenej veci pre žalobu, na plnenie
ktorej základom je to isté plnenie a iba právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté
o žalobe, na plnenie vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na určenie
(uznesenie 3 Cdo 42/2006). V danej veci, podľa dovolateľa o takýto prípad nejde, keďže
odvolací súd nezastavil konanie z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale z dôvodu litispendencie, a najmä v konkrétnom prípade žaloba na plnenie nepredchádzala
žalobu na určenie, ale naopak. V konkrétnom prípade, prerušenie konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava II, ak by sa aj toto konanie považovalo za konanie tvoriace prekážku litispendencie svojimi účinkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 111 O. s. p.
znamená, že odpadá aj prípadná prekážka litispendencie, ako aj to, že konane na Okresnom
súde Bratislava II bolo prerušené kvôli tomu, aby výsledok konania o určovacej žalobe
vytvoril pevný základ konania o plnení.
K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13. 01. 2016,
dovolanie označil za nedôvodné a rozhodnutie o zastavení konania za vecne správne.
Tvrdenie žalobcu, že nedostatky predchádzajúceho vydania napadnutého uznesenia
predstavujú odňatie možnosti konať pred súdom, označil za nedôvodné, s poukazom aj na to,
že žalobca v dovolaní ani bližšie nešpecifikoval, o aké odňatie možnosti konať pred súdom
ide, aké oprávnenia na konania pred súdom mu mali byť konaním odňaté. Podľa žalovaného
z napadnutého uznesenia je dostatočne zjavné, prečo odvolací súd konanie zastavil a na čom
bolo napadnuté rozhodnutie založené.
Čo sa týka právneho posúdenia odvolacím súdom, žalovaný toto považuje za správne
a za taký postup, ktorý je v súlade s ustanoveniami O. s. p. Zdôraznil, že konanie na plnenie je
právoplatne prerušené až do právoplatnosti skončenia konania o určenie, a to práve z dôvodu,
že v konaní o určenie sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie. Konanie o určenie potvrdzuje skutočnosť, že v tomto konaní je predmetom taká otázka, ktorá má byť
vyriešená výlučne ako prejudiciálna v konaní na plnenie.
1 Obdo V 3/2016
K otázke odňatia možnosti konať, s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p.,
žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaná povinnosť vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie
k možnému použitiu ustanovenia, ktoré ešte nebolo v rozhodovaní v danej veci použité podľa
ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p., neznamená povinnosť odvolacieho súdu informovať
účastníkov konania a vyzvať účastníkov k použitiu ustanovení procesného práva o procesných
podmienkach v Občianskom súdnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní, je povinný
ex offo skúmať procesné podmienky a prihliadať na ne počas celého konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.), prejednal dovolanie žalobcu
(list v spise 537), proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa
29. 10. 2015, s vyznačenou právoplatnosťou 25. 11. 2015 v zmysle ustanovenia § 242 O. s. p.
ako podané v zákonnej lehote (§ 240 O. s. p.), obsahujúce náležitosti dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, že ide o dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 12. 02. 2015, č. k. 30Cb/225/1995-491, v znení opravného uznesenia
zo dňa 12. 03. 2015 č. k. 30Cb/225/1995-498 zrušil a konanie zastavil. Zisitil, že žalobca
prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., odňatím možnosti konať
pred súdom Za odňatie možnosti konať pred súdom označil skutočnosť, že odvolací súd tým,
že zastavil konanie, znemožnil žalobcovi, výkon jeho procesných práv, na ktoré by
za riadneho chodu právo mal.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 O. s. p.).
Dovolanie, je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch
uvedených v bodoch a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ citovaného ustanovenia.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu : a/ ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veciach citovaných pod písmenom b/ ods. 1 citovaného ustanovenia a v prípadoch uvedených v odseku 2,3 citovaného stanovenia. 1 Obdo V 3/2016
V danom prípade nejde ani o jeden prípad uvedený v § 239 O. s. p., ide o dovolanie
proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd rozsudok o zamietnutí žaloby zrušil a konanie zastavil
z dôvodu prekážky litispendencie.
Jedinou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalobcu je, či tým, že odvolací
súd zrušil prvostupňový rozsudok, ktorým žalobe vyhovené nebolo a konanie zastavil, odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p.
V podstate, či žalobcovi odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom, tým, že
prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekážky litispendencie, hoci podľa
žalobcu na takýto postup nebol zákonný dôvod, a teda žalobcovi znemožnil výkon jeho
procesných práv, na ktoré by inak za riadneho chodu veci právo mal. V zásade, podľa žalobcu
odvolací súd tým, že nevyhovel jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa a napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, zabránil žalobcovi realizovať jeho procesné
právo konať pred súdom.
Základnou otázkou pre toto posúdenie je, či postup odvolacieho súdu, ktorým
napadnutý rozsudok odvolaním zrušil a konanie zastavil pre prekážku litispendencie, bol
postupom zákonným.
Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné
vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písmeno f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore s zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva v zmysle (§ 18 O. s. p.). Účastníci v občianskom súdnom
konaní majú rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Odňatie možnosti konať pred súdom O. s. p. výslovne dáva
do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie jeho právnym hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí.
1 Obdo V 3/2016
Začatie konania bránil tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83
O. s. p.).
Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca A. P., a. s., žalobou, doručenou
02. 10. 1995, uplatnil voči odporcovi F. právo na určenie prechodu ručiteľského záväzku
a v petite požadoval z dôvodu naliehavého právneho záujmu určiť, že na odporcu na základe
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby prešiel a naďalej trvá
záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č., š. p., ktorým sa zaviazal
žalobcovi plniť za dlžníka S., a. s., K., splatné záväzky z úverových zmlúv pri plnení
z poskytnutej bankovej protizáruky.
Najvyšší sú Slovenskej republiky pri skúmaní veci zistil, že o návrhu bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. 30Cb/225/95 zo dňa 19. 01. 2004 (list v spise 135) tak, že Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol ako odvolací súd Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 97/2004-164 zo dňa 26. 05. 2005 tak, že napadnutý
prvostupňový rozsudok potvrdil (č. l. 164).
O dovolaní žalobcu (č. l. 168) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp. zn. 1 Obdo V 90/2005-184 zo dňa 27. 09. 2007 tak, že rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn.
1 Obdo V 90/2005 zo dňa 27. 09. 2007 je zrejmé, že dovolací súd dospel k záveru, že
odvolací súd nerozhodol správne, kto má byť účastníkom konania a urobil predčasné závery
o neexistencii naliehavého právneho záujmu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obo 257/2007 zo dňa
05. 02. 2009 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil JUDr. P. M. správca
konkurznej podstaty úpadcu A., a. s. a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť M., s. r. o.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní rozsudkom č. k. 3 Obo 257/2007
zo dňa 21. 05. 2009 (č. l. 240 v spise) rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1 Obdo V 3/2016
19. 01. 2004 č. k. 30Cb/225/95-135 potvrdil opätovne z dôvodu, že žalobca na určení
prechodu ručiteľského záväzku naliehavý právny záujem nemá.
O dovolaní žalobcu (č. l. 243) v spise rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. 1 Obdo V 41/2009-256 (list v spise 256) tak, že rozsudok odvolacieho súdu
zo dňa 21. 05. 2009 č. k. 3 Obo 257/2007-240 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 3 Obo 257/2007-240 zo dňa 21. 05. 2009
zrušil z dôvodu, že otázkou naliehavého právneho záujmu sa konajúci súd nezaoberal,
nedoplnil dokazovanie napriek tomu, že bol právnym názorom dovolacieho súdu viazaný,
ktorý postup dovolací súd označil za odňatie možnosti konať pred súdom.
V novom konaní na základe uznesenia 1 Obdo V 41/2009-256, odvolací súd opätovne
rozhodol dňa 27. 09. 2011 uznesením č. k. 2 Obo 30/2011-267 (list v spise 267) tak, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/225/ 95-135 zo dňa 19. 01. 2004 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní uložil riešiť otázku naliehavého právneho záujmu.
Uznesením na pojednávaní pred krajským súdom 09. 11. 2011 (list v spise 273) bola
pripustená zmena petitu tak, že sa určuje, že na žalovaného na základe zákona č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešiel
záväzok a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého Č., š. p., K. a ručí sa
dlžníka S., a. s., K., za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých dňa 04. 05. 1992,
15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993, 27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12. 1994,
30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia
protizáruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K. a A. P., a. s., filiálka B..
V spise na č. l. 280 je založená žaloba žalobcu M., spol. s r. o., proti žalovanému F.,
doručená Okresnému súdu Bratislava II 29. 07. 2010, vedená pod 24Cb/216/2010, ktorou
žalobca uplatnil voči žalovanému právo zaplatenie sumy 6 590 831,-- eur s príslušenstvom, z dôvodu ručiteľského záväzku a že za jeho splnenie ručí žalovaný podľa § 15 ods. 3 zákona
č. 92/1991 Zb.
1 Obdo V 3/2016
Uznesením č. k. 24Cb/216/ 2010-136 zo dňa 25. 11. 2011 Okresný súd Bratislava II
prerušil konanie o zaplatenie istiny 6 590 831,-- eur do právoplatnosti konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/225/1995 (list v spise 310).
V podstate konanie o zaplatenie, začaté žalobou doručenou 29. 07. 2010, bolo
prerušené do právoplatnosti skončenia konania vedeného pod sp. zn. 30Cb/225/1995
začatého dňa 02. 10. 1995.
Rozsudkom č. k. 30Cb/225/1995-354 Krajský súd v Bratislave žalobu o určenie
prechodu ručiteľského záväzku zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením 2 Obo 28/02-371 (list
v spise 371) zo dňa 27. 08. 2012 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, z dôvodu, že prvostupňový rozsudok absentuje skutočnosti, ktoré odvolací súd
prvostupňovému súdu uložil.
V novom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
30Cb/225/1995-385 (list v spise 385) spolu s opravným uznesením tak, že žalobe vyhovel
a určil, že na žalovaného - F. ručiteľský záväzok prešiel a naďalej trvá.
O odvolaní žalovaného (list v spise 389) rozhodol odvolací súd uznesením č. k.
2 Obo 22/2013-435 zo dňa 28. 05. 2014 tak, že opätovne napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu,
že Krajský súd v Bratislave nedal odpovede na otázky podstatné pre rozhodnutie (list v spise
435).
V novom konaní rozhodol prvostupňový súd tak, že žalobu zamietol (list v spise 491).
O odvolaní žalobcu (list v spise 501) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa 29. 10. 2015 tak, že rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 30 Cb/225/1995-491 zo dňa 12. 02. 2015 spolu s opravným uznesením
zo dňa 12. 03. 2015 č. k. 30Cb/225/1995 zrušil a konanie zastavil a žalobcu zaviazal
na náhradu trov konania (list v spise 529). Toto rozhodnutie je predmetom päťčlenného dovolania.
1 Obdo V 3/2016
Podstatnou otázkou je teda, či odvolací súd správne prvostupňový rozsudok (list
v spise 491) v znení opravného uznesenia zrušil a konanie zastavil z dôvodu, že na Okresnom
súde Bratislava II. prebieha konanie vedené pod zn. 24Cb/216/2010, o zaplatenie 6 590 831,--
eur s príslušenstvom z titulu ručiteľského záväzku, ktoré bolo začaté 29. 07. 2010, to jest
pätnásť rokov po podaní žaloby o určenie prechodu ručiteľského záväzku. Konanie začaté
dňa 29. 07. 2010 o plnenie z titulu ručiteľského záväzku bolo prerušené 25. 05. 2011
do právoplatného skončenia konania 30Cb/225/1995 práve z dôvodu, že v tomto konaní sa
určí, či právo z ručiteľského záväzku na žalovaného prešlo, teda to, čo Okresný súd Bratislava
II považoval za potrebné rozhodnúť, aby mohol rozhodnúť o návrhu zo dňa 29. 07. 2010.
Odvolací súd v napadnutom uznesení dovolaním zastáva názor, že od okamihu žaloby
na Okresnom súde Bratislava II 29. 07. 2010 v predmetnom konaní o žalobe na určenie podľa
§ 80 písmeno c/ O. s. p. vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č. k. 30Cb/225/1995 je
daná prekážka začatého konania podľa § 83 O. s. p., pretože konanie o plnenie konzumuje
prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania ručiteľského záväzku. Je pravdou, že otázka
z hľadiska posúdenia § 83 O. s. p. nebola riešená ani v uznesení 1 Obdo V 41/2009 zo dňa
31. 01. 2011 (list v spise 256) a ani v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu
2 Obo 30/2011-267 zo dňa 27. 09. 2011, kedy konanie na Okresnom súde Bratislava už
bolo viac ako rok začaté a následne aj 25. 05. 2011 prerušené, teda pred rozhodnutím
odvolacieho súdu 2 Obo 30/82011-267, v ktorom odvolací súd sa otázkou § 83 O. s. p.
nezaoberal napriek tomu, že podľa jeho konštatovania v uznesení, ktorým následne rozsudok
Krajského súdu v Bratislave 30Cb/225/1995 pre prekážku začatej veci zrušil a konanie
zastavil, teda už v čase, kedy podľa neho prekážka začatej veci existovala. Žalobca tento
postup v dovolaní s poukazom na ustanovenia § 213 O. s. p. označil postupom prekvapivého
rozhodnutia.
Pri posúdení dôvodnosti vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu ohľadne
prekážky začatej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 a ods. 2 O. s. p.) posudzoval,
či prekážku začatej veci v roku 1995 môže tvoriť konanie začaté v roku 2005, teda 15 rokov
po začatí prvotného konania z dôvodu, že v konaní začatom v roku 1995 s petitom určenie, či
došlo k prechodu ručiteľského záväzku, je v konaní začatom v roku 2005 o plnenie na základe
ručiteľského záväzku prekážka začatej veci z dôvodu, že v konaní o plnenie je rozhodnutie o určení práva prechodu ručiteľského záväzku na žalovaného prejudiciálnou otázkou 1 Obdo V 3/2016
a v konaní o určenie prevodu ručiteľského záväzku a rozhodnutie o žalobe na plnenie
prejudiciálnou otázkou nie je.
Ustanovenie § 83 O. s. p. vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia), ktorá
zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konania v tej istej veci.
V praxi je veľmi významné posúdenie vzájomného vzťahu návrhu na plnenie (§ 80
písmeno b/) a návrhu na určenie (§ 80 písmeno c/) rešpektujúc konkrétny navrhovaný petit
alebo výrok rozsudku (ak sa už vo veci rozhodlo).
K litispedencii možno uviesť, že určovacia žaloba kladná i záporná nie je prekážkou
litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v obidvoch prípadoch ide o rovnaké subjektívne
právo. Žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú i zápornú), ak ide o rovnaké subjektívne právo.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z komentára k O. s. p. je zrejmé, že
žaloba na plnenie predstavuje prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Pod týmto
pojmom však je potrebné rozumieť prípad, kedy je na súde podaná žaloba na plnenie a až
následne je podaná určovacia žaloba. V prípade, keď určovacia žaloba podaná bola
a v priebehu súdneho konania je podaná následne aj žaloba na plnenie, prekážku
litispendencie v neskoršom konaní nezakladá. Uvedené vyplýva aj zo samotného znenia
ustanovenia § 83 O. s. p., že začatie konania bráni tomu, aby v tej istej veci sa viedlo iné
neskoršie konanie a že nemôže to mať vplyv na skoršie konanie, už dlhšiu dobu prebiehajúce
konanie. S prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že určovacia žaloba bola podaná takmer 15
rokov pred začatím konania o zaplatenie.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.)
výklad ustanovenia § 83 O. s. p. odvolacím súdom považuje za prísne formalistický, ktorý
môže narážať aj na ústavné právo účastníka konania na spravodlivé súdne konania podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2
O. s. p.) považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že odvolací súd mal vedomosť
o prebiehajúcom súdnom konaní na OS BA II už v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu
(uznesenie z 27. 08. 2012 sp. zn. 2 Obo 28/2012) a v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu 1 Obdo V 3/2016
(uznesenie z 28. 05. 2014 sp. zn. 2 Obo 22/2013), kedy odvolací senát dokonca pripojil spis
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/216/2010, pričom konanie nezastavil a ani neuložil
súdu prvého stupňa povinnosť skúmať, či sú dané procesné podmienky, čiže
v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolací súd mal za to, že procesné podmienky dané sú.
Začatím konania na Okresnom súde Bratislava II vedenom pod sp. zn. 24Cb/216 /2010
nedošlo k vzniku negatívnej procesnej podmienky v podobe litispendencie pre konanie
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/225/1995, a preto neboli dané podmienky
pre zastavenie konania pre prekážku litispendencie.
S poukazom na uvedené, odvolací súd neaplikoval zákonný postup, následkom čoho
bola účastníkovi konania na strane žalobcu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písmeno ods. 1 písmeno f/ O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) preto napadnuté rozhodnutie
dovolaním v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti touto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová