Najvyšší súd   1 Obdo V 24/2006 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Margity Fridovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S.p. so sídlom v B., pobočka B.B., ul. K.X., B.B., IČO: X., 2/ K., s.r.o., M.H., X., B.B., IČO: X., zast. JUDr. J.H., ul. J.X., V., 3/ D.R., S.X., S., IČO: X., zast. JUDr. I.Š., za účasti vedľajšieho účastníka JUDr. J.K., K.X., B., správcu konkurznej podstaty úpadcu R.d. B.B., proti žalovanému: A., a.s., S.X., B.B., IČO: X., zast. JUDr. P.D., H.X., B.B., o neúčinnosť právneho úkonu, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2005 č. k. 2 Obo 40/2005-272 rozhodol

t a k t o :

  Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22.9.2004 číslo konania 28 Cb 22/99-Va-245 rozhodol, že vklad R.d. B.B., S.X., B.B. do základného imania obchodnej spoločnosti A., a.s., S.X., B.B., uskutočnený na základe písomného 1 Obdo V 24/2006

vyhlásenia z 30.7.1997, deklarovaného za účasti notára, na základe ktorého bolo rozhodnuté o vklade Okresným úradom v B.B., Katastrálny odbor č. X. s povolením, k 9.9.1997 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný.

  Súd konanie o žalobách žalobcov 2/, 3/ zastavil.   Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z   9.11.2005 č. k. 2 Obo 40/2005-272 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil.   Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že odvolací súd vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že právny zástupca žalovaného pre ochorenie sa nemohol zúčastniť odvolacieho pojednávania. Túto skutočnosť odvolaciemu súdu včas oznámil a požiadal o odročenie odvolacieho pojednávania. K tejto žiadosti pripojil aj doklad o práceneschopnosti s tým, že vzhľadom na závažnosť celej problematiky trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu. Tým bola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ OSP). Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.   Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže konať aj bez prítomnosti účastníka konania, avšak len za predpokladu, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný a súčasne neexistuje dôležitý dôvod, pre ktorý nemôže súd prejednať vec bez prítomnosti tohto účastníka.   Ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu s priloženou PN a so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania, zaslané pred pojednávaním, je tým dôležitým dôvodom, pre ktorý nie je možné vo veci konať a rozhodnúť bez prítomnosti právneho zástupcu účastníka.

1 Obdo V 24/2006

  Rovnaký právny názor zaujal v tomto smere aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v rozhodnutí publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 31/1995.   Samotný dôležitý dôvod však môže byť daný nielen okolnosťami, ktoré bránia samotnému účastníkovi v účasti na pojednávaní, ale aj okolnosťami, ktoré bránia v takejto účasti výlučne jeho právnemu zástupcovi. Aj v tomto smere obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v rozhodnutí publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 28/2001. Citujeme: „Súd odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ OSP aj vtedy, ak bez výslovného návrhu účastníka prejedná vec v neprítomnosti jeho advokáta, ktorý z dôležitého dôvodu, týkajúceho sa len jeho osoby, požiadal súd o odročenie pojednávania.“   Ako vyplýva z horeuvedeného rozhodnutia, dôležitý dôvod, pre ktorý nie je možné vec prejednať a rozhodnúť bez prítomnosti účastníka, resp. jeho právneho zástupcu, je teda jednoznačne daný aj okolnosťami brániacimi výlučne právnemu zástupcovi účastníka zúčastniť sa na pojednávaní, pričom tento dôležitý dôvod je daný vždy v prípade, ak sa právny zástupca účastníka pre chorobu nemôže zúčastniť pojednávania, z tohto dôvodu aj včas požiada o odročenie pojednávania a súčasne lekárskym potvrdením aj preukáže existenciu tejto choroby.   Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému v danom prípade je dovolanie prípustné, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.   Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil odkazom na ustanovenie § 237 písm. f/ OSP a namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže jeho právny zástupca pre chorobu ospravedlnil svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní a zároveň požiadal o odročenie tohto 1 Obdo V 24/2006

pojednávania.   Pokiaľ ide o výklad a aplikáciu ustanovenia § 237 písm. f/ v spojení s § 101 ods. 2 OSP, v tomto smere už existuje rozsiahla judikatúra dovolacieho súdu, na ktorú správne dovolateľ aj poukazuje. Značná časť tejto judikatúry je napríklad zhrnutá v publikácii Občiansky súdny poriadok s judikatúrou z edície Justícia, vydanej IURA EDITION, spol. s r.o., rok 2007, str. 403-406.   Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na odvolacie pojednávanie na deň 9.11.12005 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 7.10.2005, teda s dostatočným časovým predstihom. Faxom z 8.11.2005, následne potvrdeným písomným podaním, právny zástupca žalovaného JUDr. P.D. požiadal o odročenie uvedeného odvolacieho pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnil tým, že je práceneschopný. Z pripojeného dokladu o práceneschopnosti vyplýva, že práce- neschopný bol od 8.11.2005, t.j. práceneschopnosť vznikla len deň pred pojednávaním. Za tohto stavu od tohto právneho zástupcu nebolo možné spravodlivo požadovať, aby za seba na pojednávanie zabezpečil náhradu. Z tohto dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 OSP odvolací súd jeho žiadosť o odročenie v zmysle § 101 ods. 2 mal považovať za dôvodnú. Naviac odvolací súd sa s touto otázkou ani náležite nevyporiadal, iba v zápisnici o pojednávaní pred odvolacím súdom uznesením rozhodol, že pojednáva sa v neprítomnosti zástupcu žalovaného.   Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1, 2 OSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 31. marca 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

  predseda senátu