1ObdoV/22/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Jaroščák, so sídlom Radničné námestie 33, 085 29 Bardejov, správca konkurznej podstaty úpadcu: Bardejovské strojárne, a. s., so sídlom Priemyselná 3, 085 29 Bardejov, IČO: 00 494 020, zast. JUDr. Ladislavom Jančim, advokátom, so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: VUNAR, a. s., so sídlom T. G. Masaryka 1, 940 48 Nové Zámky, IČO: 31 411 444, o neúčinnosť právneho úkonu, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 15Cb/340/2001, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/27/2012-197 z 26. marca 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie zastavuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 81,45 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

Odôvodnenie

Žalobca žalobou došlou na súd prvého stupňa dňa 17. apríla 2001 žiadal, aby súd rozhodnutím určil, že mandátna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 15. mája 1996 je voči konkurzným veriteľom úpadcu Bardejovské strojárne, a. s., so sídlom v Bardejove, Priemyselná 3, neúčinná a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty sumu vo výške 1 440 000 Sk a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 26. februára 2010 č. k. 15Cb/340/2001-96 rozhodol tak, že žalobe vyhovel.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením pod č. k. 3Obo/69/2010 dňa 25. mája 2011 tak, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Košiciach znova o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 15Cb/340/2001- 181 dňa 28. decembra 2011 tak, že žalobe vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom dňa 24. apríla 2013 č. k. 3Obo/27/2012-197 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Žalovaný podaním z 03. júna 2013 došlým prvostupňovému súdu 05. júna 2013 dal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že má zato, že tak rozsudkom prvostupňového ako aj odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práv garantovaných Ústavou SR na spravodlivý súdny proces a ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv tým, že súdy vo svojej rozhodovacej činnosti pripustili právne neprípustnú retroaktivitu právnej normy. Najmä odvolací súd takto konal napriek tomu, že aj keď Ústavný súd SR už vyslovil určitý právny názor, o ktoré rozhodnutie sa odvolací súd opiera, namiesto toho, aby predchádzajúce svoje správne rozhodnutie riadne odôvodnil, zjednodušil si svoju úlohu a tomuto rozhodnutiu ÚS SR sa bez ďalšieho len podriadil. S takouto rozhodovacou praxou sa vytvára nestabilné právne prostredie s pocitom podnikateľských subjektov, že štátna moc si vie vždy v prípade potreby, čo aj spätne vytvoriť právnu dogmu a právnu úpravu tak, aby namiesto preukázania relevantných právnych skutočností sa mohla rozhodovacia činnosť súdov oprieť o pre naplnenie účelu o vzťahu k minulosti vykonštruovanú právnu úpravu. V závere svojho dovolania uviedol, že v prípade potreby ním podané dovolanie súdu zdôvodní aj ďalšími dôvodmi.

Žalobca sa písomne vyjadril k dovolaniu žalovaného a uviedol, že ho považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Rozsudky nižších stupňov považuje za súdne rozhodnutia vydané na podklade správneho postupu konania, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Má za to, že dovolanie bolo oneskorene podané, je neprípustné a neodôvodnené (neobsahuje predpísané náležitosti, pričom z neho nevyplýva dovolací dôvod, neudáva ako a čím došlo k zásahu do jeho práv). Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške 162,91 eur.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 15Cb/340/2001-205 z 10. júna 2013 vyzval dovolateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil alebo opravil nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie z 20. mája 2013, pričom v odôvodnení uviedol, v čom spočíva neúplnosť, nesprávnosť alebo nezrozumiteľnosť dovolania žalovaného.

Žalovaný v stanovenej lehote svoje dovolanie nedoplnil.

Dovolanie bolo predložené na dovolací súd 14. augusta 2013 a bola mu pridelená spisová značka 1ObdoV/17/13. Dňa 22. mája 2015 predseda dovolacieho senátu vrátil spis súdu prvého stupňa ako predčasne predložený, keďže v uznesení, ktorým ho vyzval na doplnenie dovolania mu stanovil krátku len 10-dňovú lehotu. Uložil mu, aby zopakoval výzvu s lehotou aspoň 30 dní na doplnenie dovolania.

Súd prvého stupňa uznesením z 12. augusta 2015 č. k. 15Cb/340/2001-215 opätovne vyzval dovolateľa na doplnenie alebo opravenie nesprávneho, resp. neúplného dovolania v lehote 30 dní. Dovolateľ prevzal predmetné uznesenie 17. augusta 2015, v stanovenej lehote dovolanie nedoplnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým, či sú splnené podmienky dovolacieho konania.

Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. druhej vety dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie do volaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O. s. p.).

Ustanovenie § 241 ods. 1 O. s. p. druhá veta zakotvuje tzv. povinné zastúpenie dovolateľa, ktorého účelom je, aby účastníkovi, ktorý sám právnické vzdelanie nemá, bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, aby dovolanie vyhovovalo požiadavkám § 241 ods. 1 a 2 O. s. p. a aby dovolací súd tak mohol rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Nedostatok zastúpenia dovolateľa kvalifikovaným zástupcom bráni dovolaciemu súdu o veci ďalej konať. Citované ust. § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. je totiž ustanovením kogentnej povahy, ktoré nepripúšťa výnimky.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nie je v dovolacom konaní zastúpený advokátom (dovolanie podal žalovaný a podpísali ho Ing. Bohuslav Synak - predseda predstavenstva a Ing. Štefan Gažo - člen predstavenstva) a z označenia predsedu predstavenstva a člena predstavenstva nevyplýva, že by mali právnické vzdelanie.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach uzneseniami z 10. júna 2013 č. k. 15Cb/340/2001- 205 a z 12. augusta 2015 č. k. 15Cb/340/2001-215 vyzval žalovaného, aby v zmysle ust. § 43 ods. 1, § 241 ods. 4 prvá veta O. s. p. doplnil svoje dovolanie a predložil plnú moc pre advokáta, ktorého si zvolí. Uznesenia boli žalovanému doručené 14. júna 2013 a 17. augusta 2015. Z obsahu spisuje zrejmé, že žalovaný po doručení uznesení ostal nečinný a nedostatok svojho kvalifikovaného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní neodstránil a toto neurobil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.

Aj keď nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom podľa § 241 ods. 1 O. s. p. je odstrániteľným nedostatkom podmienky dovolacieho konania, pokiaľ však dovolateľ napriek poučeniu o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní a výzve podľa § 241 ods. 4 O. s. p. uvedený procesný nedostatok neodstránil (nepredložil plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní), tak svojim procesným postupom spôsobil, že v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať a dovolacie konanie treba zastaviť podľa § 243c v spojení s § 104 ods. 2 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho konania, ktorý pre nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, konanie o dovolaní žalovaného zastavil. So zreteľom na zastavenie dovolacieho konania sa preto nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti dovolania a ani vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní vzniklo právo žalobcovi na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.), dovolací mu náhradu trov priznal za 1 úkon právnej pomoci, t. j. vyjadrenie sa k dovolaniu žalovaného vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu zastupoval od roku 2010, náhradu za úkon právnej pomoci - prevzatie veci považoval za duplicitný, a preto mu ho nepriznal.

Toto uznesenie bolo prijaté rozhodnutím dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.