UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Marcinčina, Štúrova č. 44, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu FÉNIX VP, s. r. o., Lúčna 14, Košice - mestská časť Šaca, IČO: 36 183 032, (pôvodne FÉNIX VP, s. r. o.), proti žalovanej: JUDr. Irena Sopková, Hlavná 25, Košice, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL, spol. s r. o., Na Záhumní 1, Košice - mestská časť Šaca, IČO: 31 694 136, o určenie pravosti pohľadávky vo výške 3 609 385,45 Eur (108 736 343,05 Sk), vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Cb/786/2000, na dovolanie Ing. Y. F. a Ing. P. F., obaja bytom Z., proti uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/45/2012-240 zo dňa 23. apríla 2013 a č. k. 3Obo/46/2012-244 zo dňa 23. apríla 2013, právoplatné dňa 13. júna 2013, takto
rozhodol:
Dovolací súd dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. 7Cb/786/2000-187 zo dňa 02. 05. 2012 zamietol návrh Ing. Y. F. zo dňa 29. 03. 2012 na pripustenie jeho vstupu do konania, a uznesením č. k. 7Cb/786/2000-188 zo dňa 02. 05. 2012 zamietol návrh Ing. P. F. zo dňa 29. 03. 2012 na pripustenie jej vstupu do konania.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal určenia pravosti svojej pohľadávky vo výške 108 736 346,05 eur a zároveň podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16. 07. 2009 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený znalec Ing. Jozef Marcinčin, ktorý dal súhlas s pokračovaním konania. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, že Ing. Y. F. je jeho konateľom od 12. 04. 2005. Ďalej uvádza, že uznesením zo dňa 22. 10. 2010 súd zamietol návrh Ing. Y. F. na pristúpenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obo/169/2010-100 zo dňa 03. 05. 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1ObdoV/36/2011 zo dňa 24. 11. 2011 bolo odmietnuté dovolanie Ing. Vladimíra Kramariča voči uvedenému uzneseniu.
Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na 02. 04. 2012 a dňa 30. 03. 2012 boli súdu doručené podania Ing. Vladimíra Kramariča a Ing. P. F. zo dňa 29. 03. 2012, v ktorých uvádzajú, že zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 02. 2012 uzavreté medzi spoločnosťou FÉNIX VP, s. r. o. v konkurze ako postupcom a nimi ako postupníkmi, sa stali veriteľmi úpadcu KAVEKO International, s. r. o., v rozsahu pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto sporu, a žiadali pripustiť ich vstup do konania namiesto doterajšieho žalobcu, v rozsahu pohľadávok, ktoré im boli postúpené. Z pripojených Zmlúv o postúpení pohľadávky súd zistil, že ich za postupcu - spoločnosť FÉNIX VP, s. r. o. v konkurze, podpísal konateľ Ing. Y. F., ktorý zmluvu podpísal aj ako postupník. Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutí uvádza, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - FÉNIX VP, s. r. o., tento nestráca právnu subjektivitu, avšak konateľ úpadcu už nie je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a konať v mene úpadcu, a teda ani podpísať zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže uvedené právne úkony neurobila oprávnená osoba, ktorou je ustanovený správca konkurznej podstaty, sú tieto právne úkony zo zákona absolútne neplatné, a preto nie sú spôsobilé na pripustenie zámeny účastníka konania podľa ust. § 92 O. s. p. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa návrhy Ing. Y. F. a Ing. P. F. na pripustenie ich vstupu do konania zamietol.
Na odvolanie Ing. Y. F. a Ing. P. F. proti uzneseniam súdu prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v rozsahu podaných odvolaní, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uzneseniami č. k. 3Obo/45/2012-240 zo dňa 23. 04. 2013 a č. k. 3Obo/46/2012-244 zo dňa 23. 04. 2013, napadnuté uznesenia prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Ing. Y. F. aj Ing. P. F. dôvody svojho odvolania založili predovšetkým na tvrdení, že súd neskúmal podstatné náležitosti procesu, ale zameral sa iba na otázku, ktorú ani nebol oprávnený riešiť, čím porušil ich právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej mali za to, že súd nevykonal nevyhnutné dokazovanie o ich návrhu a toto nevykonanie ničím neodôvodnil. Majú za to, že od pôvodného veriteľa nadobudli časť žalovaných pohľadávok zmluvami o ich postúpení v súlade s ust. § 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb., túto skutočnosť súdu oznámili a priložili zmluvy o postúpení. S poukazom na ust. § 7 ods. 4 ZKV uviedli, že ku zmene konkurzného veriteľa z dôvodu postúpenia nedochádza rozhodnutím súdu, ale zo zákona. Uviedli, že v konkurznom konaní 2K/249/98 boli tieto podmienky splnené a stali sa konkurznými veriteľmi z popretých pohľadávok žalovaných o určenie pravosti v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Cb/786/2000. Citovali aj judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 29/2006, sp. zn. Obdo V 23/2003. Podľa odvolateľov od momentu zahájenia konkurzného konania je na posúdenie neplatnosti úkonu, ktorý sa týka majetku úpadcu, oprávnený výhradne konkurzný súd, v danom prípade Okresný súd Košice I.
Odvolací súd sa s touto argumentáciou odvolateľov nestotožnil. V odôvodnení rozhodnutia uvádza, že tvrdenia odvolateľov o tom, že konajúci súd nemal oprávnenie zoberať sa platnosťou zmlúv o postúpení, v konaní o návrhoch na pripustenie ich vstupu do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa, právne neobstojí. Fakt, že nastala právna skutočnosť, musí byť podľa odvolacieho súdu zrejmý a pravdivý, a preto má za to, že konajúci súd nepochybil, keď pri rozhodovaní o návrhoch na pripustenie vstupu do konania na miesto doterajšieho účastníka sa s otázkou platnosti zmlúv o prevode pohľadávok zaoberal. Polemizovanie odvolateľov o iných konaniach, v odvolaní uvedených, ako aj ich vstupe do konania zo zákona, považuje pre posúdenie dôvodnosti odvolania odvolací súd za bezpredmetné. Ďalej konštatuje, že zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé, že doterajší navrhovateľ - správca konkurznej podstaty úpadcu skutočne súhlasil, aby na jeho miesto v konaní na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Cb/786/2000 vstúpili iní účastníci. Ďalšie tvrdenia odvolateľov o tom, že konajúci súd sa nezaoberal všetkými námietkami v odôvodnení rozhodnutia, čím mal porušiť ich práva s poukazom na Ústavu SR, Listinu základných práv a slobôd a Dohovoru, odvolací súd označil za účelové, pre preukázanie dôvodnosti ich odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutia súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
Proti uzneseniam odvolacieho súdu, podali Ing. Y. F. a Ing. P. F. v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Dovolateľka Ing. P. F. tak, ako aj v odôvodnení odvolania, tak aj v podanom dovolaní saodvoláva na dovolanie Ing. Y. F., a uvádza, že namieta tie isté skutočnosti, najmä, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Konštatuje, že ňou napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, čo do dôvodov, poukazuje na rozhodnutie vo veci odvolania Ing. F., sp. zn. 3Obo/45/2012, ktoré bolo tiež napadnuté dovolaním a označené za zmätočné. Ak je teda dovolanie Ing. F. dôvodné a rozhodnutie 3Obo/45/2012 zmätočné, potom je zmätočné aj akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa na zmätočné rozhodnutie odvoláva, a teda aj rozhodnutie, týkajúce sa dovolateľky. Záverom poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd odôvodnil napadnuté uznesenie konaním na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cb/86/2000, ktoré nepozná a ktoré nemá s jej vecou nič spoločné.
Dovolateľ Ing. Y. F. svoje dovolanie, doplnené JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, ktorý mu bol ustanovený na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci dňa 01. 12. 2014, odôvodňuje aplikáciou ust. § 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s ust. § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p., nakoľko má za to, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom a toto rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Uvádza, že súd svoje rozhodnutie opiera o ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Dovolateľ namieta, že tieto ustanovenia použité byť nemohli, nakoľko súd v incidenčnom konaní nie je konkurzným súdom a incidenčné konanie nie je ani konkurzným konaním, ani pokračovaním konkurzného konania. Súd v takomto konaní má skúmať, či dovolateľ je alebo nie je konkurzným veriteľom zo zažalovanej pohľadávky, či je žalovaná pohľadávka v konkurznom konaní prihlásená a či je popretá. Zákonodarca zveril skúmanie platnosti zmluvy konkurznému súdu a žiadnemu inému (napr. NS SR 4Obo/19/2008). Vzhľadom na túto skutočnosť má za to, že súdy týmto konaním založili aj dôvodnosť dovolania v súlade s ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Ďalej v dovolaní cituje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obo/49/2012 podľa ktorého: „..úkony úpadcu po vyhlásení konkurzu napriek tomu, že oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prešlo na správcu, nie sú postihnuté neplatnosťou. Sú postihnuté len neúčinnosťou voči veriteľom, aj to za predpokladu, že majetok úpadcu ukracujú. Voči iným osobám sú tieto úkony platné, tak účinné so všetkými dôsledkami, ktoré zákon s nimi spája“. Dovolateľ je toho názoru, že ak teda v čase rozhodovania o jeho návrhu bol konkurzným veriteľom úpadcu a bol a je jeho veriteľom z popretej a o určenie pravosti žalovanej pohľadávky, súd mu v konaní o určenie jej pravosti nemôže uprieť jeho základné právo túto jeho majetkovú hodnotu brániť.
Dovolateľ ďalej namieta vadnú interpretáciu jeho odvolacích dôvodov. Napríklad cituje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ktorý uvádza: „v konaní č. k. 2K/249/98 sa Ing. F. nesporne konkurzným veriteľom podľa jeho tvrdenia stal, a predkladá otázku, či mal alebo nemal prvostupňový súd zákonnú povinnosť overiť túto skutočnosť. Odvolací súd k tejto námietke žiadne stanovisko nezaujal. Taktiež sa nevyjadril ku konštatovanej námietke dovolateľa, že od momentu zahájenia konkurzného konania je na posúdenie neplatnosti úkonu, ktorý sa týka majetku úpadcu oprávnený výhradne konkurzný súd. V ďalšom uvádza, že nie je pravda, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, že by tvrdil, že sa stal zo zákona účastníkom incidenčného konania 7Cb/786/2000, ale tvrdil, že sa splnením zákonných podmienok, automaticky zo zákona stal konkurzným veriteľom z popretej pohľadávky v konaní 2K/249/98.
Nevysporiadanie sa s námietkami dovolateľa zásadného charakteru a dezinterpretácia obsahu jeho odvolacích námietok podľa neho zakladá nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia z dôvodu nedostatočného a riadneho odôvodnenia rozhodnutia, a tá následne zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a dôvodnosť podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. Svoje tvrdenia opiera aj o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, cituje napríklad rozhodnutie III. ÚS 198/2011. Na základe uvedeného dovolateľ navrhuje rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas Ing. Y. F. a Ing. P. F., ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. Dovolatelia prípustnosť dovolania odôvodňujú poukazom na ust. § 237 písm. f/ tvrdiac, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, s ktorými dôvodmi sa stotožňuje aj dovolací súd. Je zrejmé, že dovolatelia zmluvy o postúpení uvádzaných pohľadávok neboli oprávnení urobiť, a preto ich vstup do daného konania nie je možný. Z tohto dôvodu konaniami nižších súdov nebola im odňatá možnosť konať pred súdom.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.