1ObdoV/16/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ZACHEM, a. s. Strážske, so sídlom Námestie osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, IČO: 31 730 191, právne zastúpený advokátkou Mgr. Zuzana Bdžochova, so sídlom Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 31 724 582, právne zastúpený Advokátom, Pirč, s. r. o., so sídlom Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 11. júna 2004, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/32/2016 zo dňa 16. novembra 2016, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd druhej inštancie, uznesením sp. zn. 5Obo/32/2016 zo dňa 16. novembra 2016 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. 08. 2016 č. k. 5Cbs/14/2004-533 potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2/ V odôvodnení uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 384 ods. 2 C. s. p. skonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a že sa môže obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uviedol, že súd prvej inštancie svojim konaním nenaplnil žiaden z odvolacích dôvodov, tvrdených žalobcom a zrozumiteľne popísal celý vývoj predmetnej veci, poukázal na rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacieho súdu, ako aj na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tvrdenia žalobcu, že súdy postupovali v rozpore so základnými princípmi C. s. p., O. s. p., Obchodného zákonníka, alebo že by súd prvej inštancie postupoval a rozhodol v rozpore s existujúcim skutkovým stavom a zákonom označil za také, ktoré neobstoja. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd nerozhodol o pripustení úpravy návrhu uviedol, že súd nemohol rozhodnúť, pretože podanie žalobcu zo dňa 17. 12. 2013 nebolo zmenou žaloby, ako súd prvej inštancie správne uviedol, pojem „úprava petitu žaloby“ nebol ako pojem v O. s. p. účinnom v čase urobenia tohto úkonu. Konštatoval, že na správnosti týchto záverov nič nemení ani ďalšia úvaha súdu uvedená vodôvodnení uznesenia o odňatí práva žalobcovi konať pred súdom v prípade pripustenia zmeny na základe návrhu vykonaného žalobcom po viac ako 9 rokoch od konania valného zhromaždenia. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 C. s. p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal. 3/ Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 16. 01. 2017, v spojení s unesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. 08. 2016 č. k. 5Cbs/14/2004-533, žalobca podaním podaným na pošte 15. 03. 2017, doručeným 20. 03. 2017 podal dovolanie (list v spise 559) a navrhol uznesenie napadnuté dovolaním zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Uviedol, že dovolanie podáva prostredníctvom splnomocneného advokáta v súlade s ustanovením § 424, § 89, § 429 ods. 1, § 123, § 127, § 428, § 419, § 420 písmeno b/, c/ e/, f/, § 421 ods. 1 C. s. p. v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 427 ods. 1 C. s. p. 4/ V odôvodnení dovolania uviedol, že ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane, aby mohol uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Uviedol, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, na základe akých ustanovení právnych predpisov, odvolací súd k citovaným záverom došiel, a preto namieta, že odôvodnenie o zastavení konania neobsahuje právne posúdenie odvolacím súdom, neobsahuje odkaz na zákonné ustanovenie, z ktorých odvolací súd vychádzal, a teda rozhodnutie je nepreskúmateľné. Dovolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto konaní zo dňa 13. 10. 2008 sp. zn. 6Obo/136/2008. Podľa dovolateľa k dátumu 03. 07. 2008, ktorý dátum súdy uvádzajú ako deň späťvzatia návrhu, Mgr. V. R. nemohol byť a ani nebol predsedom predstavenstva ani členom predstavenstva jeho spoločnosti. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 20Cb/7/2008-135 zo dňa 22. 10. 2008, podľa ktorých uznesenia, z ktorých Mgr. V. R. odvodzoval jeho údajné oprávnenie konať v mene jeho spoločnosti boli neplatné. Z uvedeného dôvodu namieta, že súdy rozhodovali v rozpore s § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka. K odôvodneniu, v ktorom sa odkazuje na rozhodnutia ústavného súdu uviedol, že tieto sa priamo netýkali tohto súdneho konania. Zároveň poukázal na obsah nesprávneho vadného zápisu v obchodom registri v čase, kedy sú známe právoplatné skutočnosti preukazujúce opak, čo označil za nezákonný postup. Späťvzatie návrhu označil za fingované predsedom predstavenstva a že späťvzatie bolo vykonané treťou osobou, ktorá podľa platných uznesení jeho spoločnosti nebola na takýto úkon oprávnená. Súčasne namietol, že odvolací súd rozhodol v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu v tomto konaní zo dňa 27. 10. 2015 sp. zn. 5Obo/13/2014.V tomto kontexte namietal aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania. Podľa dovolateľa existujú legitímne pochybnosti o nezávislosti, nezaujatosti a nestrannosti sudcov, ktorí vo veci rozhodovali pre ich pomer k veci stranám konania alebo k ich zástupcom, a preto namieta, že vo veci rozhodovali sudcovia, u ktorých nebola splnená podmienka nezaujatosti a nestrannosti. 5/ Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu, doručeného listom dňa 26. 06. 2017 poukázal na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2017, podľa ktorého kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 C. s. p. nie je prípustná, v ktorom prípade sa dovolací súd obmedzí len na posúdenie prípustnosti z hľadiska § 420 C. s. p. Navrhol dovolanie odmietnuť a uplatnil si trovy dovolacieho konania. 6/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané § 424 C. s. p., zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) viď list zo dňa 23. 11. 2017, bez nariadenia pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. 7/ Dovolanie bolo podané za účinnosti C. s. p. účinného od 01. 07. 2016 voči rozhodnutiu zo dňa 16. 11. 2016, vo veci začatej 02. 08. 2004. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čím bola zakotvená okamžitá aplikabilita procesnoprávnych noriem. Uvedené znamená, že nová procesná úprava sa použijena všetky konania, a to i na konania začaté do 30. 06. 2016. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. však právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. V danom prípade bolo dovolanie podané už za účinnosti C. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia aj prípustnosť dovolania bude posudzovaná. 8/ I keď dovolateľ v odôvodnení dovolania uviedol niekoľko ustanovení, podľa ktorých dovolanie podal, prípustnosť dovolania je upravená iba v ustanoveniach § 419 C. s. p., § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. Prípustnosť dovolania žalobca označil ustanovením § 420 písmeno b/, c/, e/ a f/ C. s. p. a ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak b/ ten kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný opatrovník, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9/ Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vystupovala za žalobcu strana Zachem, a. s. a za žalovaného Chemko, a. s. Strážske v likvidácii. Zo žiadneho dôkazu založeného v spise, a ani v dovolaní nie je zrejmé, z akého dôvodu by tieto strany nemali procesnú subjektivitu. Pokiaľ dovolateľ spochybňuje procesnú subjektivitu Mgr. R., dovolací súd túto námietku označil za právne bezdôvodnú. Mgr. R. nie je ten, kto vystupoval ako strana v spore. 10/ Dovolateľ taktiež žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal prípustnosť dovolania podľa § 420 písmeno c/ C. s. p., nakoľko strany, ktoré v konaní vystupovali, procesnú subjektivitu konať pred súdom v plnom rozsahu majú a z obsahu odôvodnenia dovolania ani nie je zjavné, prečo by spôsobilosť samostatne konať nemali mať. Súčasne, pokiaľ dovolateľ mal na mysli stranu označenú menom, Mgr. R., ide o nezákonné tvrdenie prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písmeno c/ C. s. p., nakoľko Mgr. R. nie je stranou v konaní, proti ktorému dovolateľ dovolanie podal. 11/ Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z označeného ustanovenia § 420 písmeno e/ C. s. p., keďže z dokladov založených v spise nie je zrejmé, že by v konaní bola niektorým z účastníkov konania predložená námietka zaujatosti na sudcu prípadne súd. Tvrdenie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie napadnuté dovolaním vydané, o takzvaných existujúcich legitímnych dôvodov o ich nestrannosti nezakladá splnenie podmienky danej v ustanovení § 420 písmeno e/ C. s. p., že rozhodoval vylúčený sudca. Ide o ničím nepodložené tvrdenie, zrejme s cieľom predlžovať priebeh konania. 12/ Žalobca v dovolaní prípustnosť dovolania nepreukázal ani podľa § 420 písmeno f/ C. s. p. V podstate v dovolaní ani neuviedol, aký nesprávny procesný postup mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 13/ Súčasne nie je zjavné, ktoré jemu patriace procesné právo nesprávnym postupom mu porušené bolo. Z predložených dokladov v spise, dovolací súd nezistil, že by v konaní bol zistený neprávny postup, ktorým by procesné právo patriace dovolateľovi, porušené bolo. Pokiaľ za porušenie procesného práva dovolateľ považuje otázku posúdenia späťvzatia návrhu, nejde o porušenie jeho procesného práva založené na nesprávnom procesnom postupe, ale o výklad súdu k otázke späťvzatia, o ktorej konajúci súd rozhodoval. 14/ Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. s poukazom na citované dôvody dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písmeno b/, c/, e/ a f/ C. s. p. daná nie je. 15/ Čo sa týka posúdenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné v súvislosti s kumuláciou dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 C. s. p. poukázať na obsah rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. 04. 2017 sp. zn. 1VCdo/2/2017, podľa ktorého kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 C. s. p. je neprípustná. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C. s. p. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senát dovolacieho súdu rozhodujúci vo veci záväzný (§ 48 ods. 3 C. s. p.). 16/ Z tohto dôvodu nebol vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu oprávnený posudzovať prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., a preto sa obmedzil na posúdenieprípustnosti dovolania podľa § 420 C. s. p., ktorú prípustnosť dovolania, ako hore vyššie uviedol, nezistil. 17/ Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 447 písmeno c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol. 18/ Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.