UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BENZ Holíč, s. r. o., Staničná 785, Holíč, IČO: 36 235 601, zastúpeného advokátom JUDr. Václavom Sosnom, so sídlom Nám. Slobody 2, Skalica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 39 500,76 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu v Bratislave zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 5 Obo 83/2012-460, takto
rozhodol:
Dovolací súd uznesenie Najvyššieho súdu v Bratislave zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 5 Obo 83/2012- 460 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 19Cb/1/2011- 435 návrh žalobcu na zaplatenie 39 500,76 Eur zamietol a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 4 452,38 Eur. V súlade s právnym názorom vo veci rozhodujúcich súdov vyššieho stupňa posudzoval v konaní uplatnený nárok žalobcu ako náhradu škody, nakoľko existencia písomného príkazu majiteľa účtu - ASTRA-KARPATSKÁ, s. r. o., ako je to predpokladané v bode 3. zmluvy o bežnom účte č. 8755155-189/0900, podľa ktorého príkazy na disponovanie prostriedkami na účte dáva klient písomnou formou pobočke, ktorá mu vedie účet, nebola preukázaná a v konečnom dôsledku ani tvrdená žalovaným. Dospel k záveru, že jediné porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, vzhľadom na súhlas (príkaz) spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s. r. o., udelený jej konateľom, spočívalo nie vo vykonaní odpísania prostriedkov z bežného účtu spoločnosti, ale v nevyžadovaní pokynu v písomnej forme predpokladanej ustanovením zmluvy o bežnom účte. Vznik škody, ktorá majiteľovi účtu takýmto spôsobom vznikla, je potom následkom dohody majiteľa účtu so žalovaným bez existencie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorá ako nutná náležitosť vzniku zodpovednosti za škodu nemôže byť nahradená iba iným prístupom k nakladaniu s finančnými prostriedkami spoločnosti po zmene v jej vedení. Súd prvého stupňa konštatoval absenciu jedného zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a žalobu v jej zostávajúcej časti, o zaplatenie 39 500, 76 Eur ako nedôvodnú zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol žalobca odvolaním z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu žalobcu vyhovieť. Žalovaný namietol nesprávne vyhodnotenie ničím nepreukázaného tvrdenia bývalej riaditeľky pobočky žalovaného, že konala na základe ústneho súhlasu vtedajšieho konateľa. Nesprávne vyhodnotil vzťah spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s. r. o., Skalica a spoločnosti ASTRA, s. r. o., Tatranská Štrba. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nesprávne interpretoval skutočný obsah a význam listu O. L. z 21. 02. 1995, ako aj písomné vyhlásenia Ing. B. C. z 15. 11. 2001. Namietol nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave ako súd odvolací odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 5 Obo 83/2012-460 odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané. V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi doručený dňa 14. októbra 2011, piatok. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť 15. októbra 2011. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol pondelok 31. októbra 2011, ako najbližší nasledujúci pracovný deň, keďže koniec lehoty pripadol na sobotu 29. októbra 2011. Žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 2. novembra 2011, t. j. po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní namietol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), a to z dôvodu, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas. Žalobca odôvodnil prípustnosť dovolania aj s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd svoj postup odôvodnil len odkazom na obsah spisu bez toho, aby uviedol, čo konkrétne súd viedlo k chybnému určeniu dňa podania odvolania. Žalobca uviedol, že odvolanie podal včas prostredníctvom pošty ako doporučenú listovú zásielku, ktorú odovzdal na prepravu na pošte Skalica 3 dňa 31. 10. 2011. Uvedené skutočnosti preukazuje obsahom podacej potvrdenky, a to podacím lístkom z 31. 10. 2011, ako aj čestným prehlásením advokátskej koncipientky JUDr. Elišky Sosnovej, ktorá potvrdzuje, že odvolanie osobne expedovala a podala ho na odoslanie na pošte Skalica 3 dňa 31. 10. 2011. V tejto súvislosti poukazuje na Poštové podmienky vydané v zmysle ust. § 7 zákona č. 324/2011 Z. z. a judikatúru najvyššieho a ústavného súdu.
K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že posúdenie relevantnosti dôvodov poddaného dovolania, ako aj splnenia zákonných požiadaviek na podanie dovolania, ponecháva na rozhodnutie súdu, ktorý sa bude podaným dovolaním zaoberať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa ust. § 243a ods. 3 O. s. p. skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním žalobcu je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. (účinného do 01. 01. 2015, ďalej len O. s. p.). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách, doporučenou zásielkou je listová zásielka, ku ktorej je poskytnutá služba „doporučene“ poskytujúca paušálnu záruku proti riziku straty, krádeže, alebo poškodenia listovej zásielky a ku ktorej sa vydáva doklad pre odosielateľa o jej podaní a na požiadanie aj o jej dodaní adresátovi.
Podľa Poštových podmienok vydaných v zmysle § 27 zák. č. 324/2011 Z. z. podacou potvrdenkou potvrdzuje pošta odosielateľovi podanie vybraných druhov zásielok (bod 15.1). Prijatie zásielky potvrdí pošta na podacej potvrdenke dennou pečiatkou pošty a podpisom prijímajúceho zamestnanca (bod 15.9).
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde, alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 14. 10.2011. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 15. 10. 2011 a koniec lehoty pripadol na sobotu dňa 29. 10. 2011, preto posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol nasledujúci pracovný deň, 31.októbra 2011 (pondelok) tak, ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná.
Z podacej pečiatky krajského súdu (č. l. 440 spisu) je zjavné, že odvolanie proti rozsudku nebolo podané osobne, došlo na súd dňa 07. 11. 2011 a z poštovej pečiatky na obálke doručovaného odvolania je zjavné, že preberajúca pošta opatrila obálku pečiatkou s dátumom dňa 2. novembra 2011. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania. Zo žalobcom predloženého dokladu (č. l. 466 spisu), a to podacieho lístka odosielateľa: JUDr. Václav Sosna, advokát, 909 01 Skalica, Nám. Slobody 2, adresáta: Krajský súd v Trnave, Vajanského 2, 918 70 Trnava, druh zásielky R, podacie číslo RR 453654836SK, prijatého poštou Skalica 3 dňa 31. 10. 2011, o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (žalobca ho pripojil až k dovolaniu) súčasne vyplýva, že žalobca odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa odovzdal na jeho doručenie krajskému súdu pošte Skalica 3, dňa 31. októbra 2011, t. j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Označenie doporučenej zásielky na obálke doručeného odvolania na súd sa zhoduje s označením doporučenej zásielky podanej na pošte Skalica 3 dňa 31. októbra 2011 (RR453654836SK).
Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jeho odvolanie ako oneskorene podané, mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky počtom hlasov 5 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.