Najvyšší súd   1 Obdo V 13/2013 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., a. s., so sídlom: H., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. S. F., so sídlom: N., proti žalovaným: 1/ F., so sídlom: T.,

IČO: X., 2/ C., a. s., so sídlom: U., IČO: X., obidvaja zast. advokátskou kanceláriou B.

& P., s. r. o., so sídlom: H., IČO:   X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta

JUDr. J. B., o zaplatenie 3 101 175,10 eur (93 426 000,-- Sk), vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 57Cb/42/1999, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 90/2010-1124 zo dňa 30. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu   o d m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 57Cb/42/1999-952  

zo dňa 24. 06. 2010 v znení opravného uznesenia č. k. 57Cb/42/1999-955 z rovnakého

dátumu, uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

sumu 3 101 175,10 eur spolu s 12%-ným úrokom z omeškania od 01. 03. 2002 až  

do zaplatenia istiny. Súčasne žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v sume 229 069,87 eur.

Na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po prejednaní veci podľa § 212 ods. l Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,

svojím uznesením č. k. 2 Obo 90/2010-1124 zo dňa 30. 08. 2012, rozsudok súdu prvého

stupňa v znení vyššie označeného opravného uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 1 Obdo V 13/2013

2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia odvolaním napadnutého

prvostupňového rozsudku bola skutočnosť, že tento vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a neúplne zisteného skutkového stavu, súčasne že týmto rozhodnutím bolo

žalovaným odňaté právo konať pred súdom.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 11. 2012.  

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (ďalej

tiež ako „dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil procesnou vadou konania podľa § 237

písm. f/ O. s. p. tvrdiac, že odvolací súd odňal spoločnosti P. & I. možnosť konať pred súdom

(č. l. 1166 – 1167).

Žalobca vo svojom dovolaní uviedol, že v priebehu konania bol súdu zaslaný návrh  

na zámenu účastníkov (podaním zo dňa 01. 04. 2011), a to na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 31. 01. 2011 uzavretej medzi pôvodným žalobcom - spoločnosťou E., a. s.

a spoločnosťou P. & E. (po zmene obchodného mena - P. & I.). Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací, ktorý rozhodnutie prvostupňového Krajského súdu v Bratislave

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, však o predmetnom návrhu nerozhodol, ale

pokračoval v konaní s pôvodnými účastníkmi. Žalobca má za to, že najvyšší súd takýmto

postupom pochybil, pretože na strane žalobcu konal s účastníkom, ktorý nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), keďže nebol aktívne legitimovaný.

Vyslovil, že vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania

k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa

v konaní rozhoduje. Žalobca v dovolaní ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 08. 11. 2012, ktorým menovaný súd ako súd prvostupňový pripustil, aby

z konania na strane žalobcu vystúpila obchodná spoločnosť E., a. s. a na jeho miesto vstúpila

obchodná spoločnosť P. & I.. Vo vzťahu k uvedenému však namietol, že predmetné uznesenie ku dňa podania dovolania nenadobudlo právoplatnosť.

Žalobca považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne aj z dôvodu, že odvolací

súd nerešpektoval rozhodnutie dovolacieho súdu zo dňa 25. 10. 2007. Tvrdí, že najvyšší súd

ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. 08. 2012 rozhodnutie súdu prvého stupňa opätovne

zrušil a vec mu vrátil na nové konanie s tým, že špecifikoval nové skutočnosti, v ktorých súd 1 Obdo V 13/2013

pochybil, špecifikoval tiež dôkazy, ktoré nevykonal, to všetko napriek tomu, že doplnenie

dokazovania nebolo súdu prvého stupňa vytknuté v žiadnom doterajšom rozhodnutí  

o odvolaní či dovolaní.

Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, resp. so zreteľom na zachovanie právnej istoty

účastníkov dovolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

K dovolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 31. 01. 2013 vyjadril žalovaný  

v 1. rade (č. l. 1194 – 1208), ktorý dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie podľa § 243b

ods. 1 O. s. p. zamietol, alternatívne aby dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení  

s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený

advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa

§ 243a ods. 3 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b ods. 5 veta prvá

O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení O. s. p. (v ďalšom citované v znení účinnom  

od 01. 01. 2015) je zrejmé, že ním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov

nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

1 Obdo V 13/2013

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.  

V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané

v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu

prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)  

na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).

Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.

b/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo

neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí   návrhu  

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,  

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.).

V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu odvolacieho, ktorým zrušil odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok

(v znení opravného uznesenia) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ide teda

o uznesenie v § 239 O. s. p. neupravené, čo znamená, že dovolanie žalobcu v zmysle vyššie

citovaných ustanovení O. s. p. prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods. 1 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237  

ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu 1 Obdo V 13/2013

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. pritom nie

je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto

ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo vzťahu k procesnej vade konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p.

odvolaciemu súdu vytkol, že napriek tomu, že v priebehu konania bol súdu doručený návrh  

na zámenu účastníkov na strane žalobcu, tento o predmetnom návrhu nerozhodol, ale v konaní pokračoval s pôvodným žalobcom. Tvrdí, že v dôsledku tejto skutočnosti odňal

spoločnosti P. & I., ktorej sa zámena mala týkať, možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu zistil, že dňa 18. 03. 2011

bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu doručené v rámci

odvolacieho konania k spisovej značke 2 Obo 90/2010 písomné podanie spoločnosti P. & I.

zo dňa 11. 03. 2011 (č. l. 1024 – 1026) s návrhom na jej vstup do konania ako účastníka na

strane žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu – spoločnosti E., a. s. Pripustenie zámeny

účastníka v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. menovaná spoločnosť odôvodnila uzavretím Zmluvy

o postúpení žalovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu na spoločnosť P. & I. (zmluva zo dňa

31. 01. 2011 na č. l. 1027 – 1028). Odvolací súd uznesením č. k. 2 Obo 90/2010-1124 zo dňa

30. 08. 2012 rozhodol o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade podanom proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave ako prvostupňového súdu č. k. 57Cb/42/1999-952 zo dňa

24. 06. 2010 v znení opravného uznesenia č. k. 57Cb/42/1999-955 zo dňa 24. 06. 2010, a to

tak, že odvolaním napadnutý rozsudok (v znení opravného uznesenia) zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení spisu prvostupňovému súdu, tento uznesením č.

k. 57Cb/42/1999-1163 zo dňa 08. 11. 2012 pripustil, aby z konania vystúpila obchodná

spoločnosť E., a. s. B. a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť P. & I., E. (reg. č. HE 142092). Na odvolanie žalovaného v 2. rade najvyšší súd ako odvolací súd uznesením sp. zn.

2 Obo 27/2013 zo dňa 31. 07. 2014 prvostupňové uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako 1 Obdo V 13/2013

vecne správne potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 08.

2014.  

Z vyššie uvedenej chronológie jednotlivých úkonov je zrejmé, že odvolací súd návrh

spoločnosti P. & I. v čase rozhodovania o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti

prvostupňovému rozsudku zo dňa 24. 06. 2010 (v znení opravného uznesenia z toho istého

dňa) mal k dispozícii a mohol (mal) o ňom rozhodnúť. I keď odvolací súd o predmetnom

návrhu nerozhodol, rozhodol o ňom následne súd prvého stupňa, a to vyššie označeným

uznesením č. k. 57Cb/42/1999-1163 zo dňa 08. 11. 2012, ktorý na odvolanie žalovaného

v 2. rade potvrdil odvolací súd uznesením sp. zn. 2 Obo 27/2013 zo dňa 31. 07. 2014. Jeho

doručením všetkým dotknutým účastníkom nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 25. 08. 2014. V dôsledku uvedeného preto dôvod dovolania žalobcu odpadol a rozhodovanie

o ňom je v súčasnosti bezpredmetné, keďže o návrhu na zámenu účastníka   je právoplatne

rozhodnuté.

Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že odvolací súd nerešpektoval

rozhodnutie dovolacieho súdu zo dňa 25. 10. 2007, dovolací súd poznamenáva, že prípustnosť

dovolania podľa § 238 ods. 2 O. s. p. (ktorá je daná vtedy, ak sa odvolací súd odchýli  

od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý v prejednávanej veci vyslovil) možno uplatniť

v prípade rozhodnutí vydaných v procesnej forme rozsudku, čo nie je tento prípad. Naviac,

žalobca túto svoju námietku nijako bližšie nešpecifikoval.  

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti

uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237  

ods. 1 písm. f/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p.) zistená

nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie žalobcu podľa § 243b

ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá  

O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaní boli v dovolacom

konaní úspešní, preto by mali právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd im

však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, žalovanému v 1. rade preto, že napriek

písomnému vyjadreniu k dovolaniu žalobcu si trovy v dovolacom konaní neuplatnil 1 Obdo V 13/2013

a žalovanému v 2. rade preto, že mu žiadne trovy nevznikli (k dovolaniu žalobcu sa

nevyjadril).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5 : 0.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave 28. mája 2015

JUDr. Alena Priecelová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová