Najvyšší súd Slovenskej republiky 1ObdoV/12 /2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A.A., s. r. o., B., M. 1, zastúpeného advokátkou JUDr. A. C., N. č. X., Z., proti žalovanej JUDr. D. G., K. 1, M., správkyni konkurznej podstaty úpadcu G. J.-J., B. X., Ž., IČO: X., za účasti vedľajšieho
účastníka M.. H., a. s., B., P. č. X., IČO: X., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej
podstaty, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 52Cbi 52/06, na
dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra
2009, č. k. 4Obo 91/09- 337, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu sa o d m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 2. júna 2009, č.k. 52Cbi 52/06-237
nepripustil, aby z konania vystúpila spoločnosť na strane žalobcu A.A., s. r. o., B. a na jej
miesto vstúpil JUDr. J. P., B., P. X., správca konkurznej podstaty úpadcu A. T., s. r. o.“
v konkurze“, B..
Rozhodol tak s odôvodnením, že 20. mája 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie Správy
katastra Žilina, z ktorého vyplýva, že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na
základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú žalobca odkazuje vo svojom návrhu na
pripustenie zmeny žalobcu v konaní. Správa katastra Žilina rozhodnutím č. X.V.
z 2. februára 2007 rozhodla o prerušení konania o návrhu vkladu a účastníkov vyzvala na
odstránenie obmedzení, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach a ktoré bránia v nakladaní
s nehnuteľnosťami. Keďže účastníci katastrálneho konania nedostatky neodstránili, Správa
katastra rozhodnutím č. X. z 21. septembra 2007 rozhodla o zastavení konania. Proti
uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie spoločnosťou A.A., s. r. o., B.. O podanom
odvolaní nebolo právoplatne rozhodnuté. Ďalej poukázal na ustanovenia § 92 ods.2, ods.3 O.
s. p. a na ustanovenie § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že žalobca uzavrel
kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. K prevodu
vlastníckeho práva nedošlo, lebo nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.
Z uvedeného dôvodu zmenu žalobcu nepovolil.
Na odvolanie žalobcu vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že je vecne správne. Vo
veci rozhodol uznesením zo 16. septembra 2009, č. k. 4Obo 91/09-337, ktorým napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa návrhu na zmenu účastníka
konania nevyhovel z dôvodu, že neboli splnené podmienky ust. § 92 ods.2, ods.3 O. s. p.,
konkrétne nenastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo
prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Z návrhu na pripustenie zmeny účastníka
vyplýva, že právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv alebo povinností bolo uzavretie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou A.A., s. r. o., B., ako
predávajúcim a spoločnosťou A. T., s. r. o., B. ako kupujúcim. Z predložených dôkazov nie je
sporné, že k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností, ktorá bola predmetom zmluvy
uzavretej medzi A.A., s. r. o., B. a A. T., s. r. o. Prvostupňový súd správne v napadnutom
uznesení poukázal na ustanovenie § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka s tým, že k právnej
skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností,
nedošlo. Súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď nepripustil, aby vystúpil
navrhovateľ A.A., s. r. o. z konania a na jeho miesto, aby vstúpil JUDr. P., správca
konkurznej podstaty úpadcu A. T., s. r. o. “v konkurze“. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že
právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, odvolací súd označil za právne nedôvodné. Právne skutočnosti
uvedené v odvolaní, sú pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zmenu účastníka konania právne
irelevantné. Vyslovený názor v odvolaní, že samotným zápisom nehnuteľnosti do súpisu
konkurznej podstaty, prechádzajú všetky vlastnícke práva k zapísanej nehnuteľnosti na
správcu konkurznej podstaty, právne neobstojí, nakoľko zápisom do súpisu konkurznej
podstaty, nie je riešené vlastnícke právo k zapísanej nehnuteľnosti. Fakt, že vklad do katastra
povolený nebol, sporný nie je a preto nenastali účinky stanovené § 133 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil vadou konania v zmysle
§ 237 písm.f/ O. s. p. a tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods.2 písm.c/ O. s. p.). Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O. s. p.)
vidí žalobca v tom, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými
žalobcom v odvolaní. Ďalej namietal, že vyjadrenie žalovaného, na ktoré poukazuje odvolací
súd v odôvodnení rozhodnutia, mu nebolo doručené, nemal možnosť sa s ním oboznámiť
a vyjadri ť sa k nemu. Predovšetkým je toho názoru, že odvolací súd sa nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní obmedzil sa iba na skonštatovanie,
že pre posúdenie veci sú právne irelevantné, čo je podľa neho v príkrom rozpore
s požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a tomu zodpovedajúcej
požiadavke na vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami majúcimi rozhodujúci význam
pre rozhodnutie veci. Nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, že právnou
skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností,
o ktorých sa koná a ktorá nastala po začatí konania nie je zapísanie nehnuteľnosti správcom
konkurznej podstaty do súpisu majetku úpadcu A. T., s. r. o. Je toho názoru, že samotný zápis
majetku do súpisu podstát možno kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje
určité právne následky. Na správcu konkurznej podstaty zápisom majetku do súpisu
prechádzajú všetky oprávnenia tvoriace obsah pojmu vlastnícke právo. Iným osobám tieto
práva zákon nepriznáva, preto žalobca tvrdí, že uvedenou právnou skutočnosťou je mu výkon
týchto práv v zmysle ust. § 76 ods.1 ZKR výslovne zakázaný. Žalobca si svoju pohľadávku na
zaplatenie kúpnej ceny z titulu zmluvy o prevode nehnuteľnosti uplatnil v konkurze
prihláškou zo 16. februára 2007. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. januára 2009,
č. k. 1Cbi 6/07-37 rozhodol, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurze na majetok úpadcu
A. T., s. r. o. v sume 10 mil. Sk je zistená čo do právneho dôvodu a výšky. V tomto konaní
súd uznal právny dôvod vzniku pohľadávky-zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Žalobca má
v súčasnosti v konkurznom konaní majetok úpadcu A. T., s. r. o. “v konkurze“ riadne
uplatnenú a zistenú pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti. Tým, že súd uznal
nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, je zrejmé, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané
obligačnoprávne následky.
Tvrdí, že nepovolením zmeny žalobcu sa vytvára právne nežiadúci stav, v ktorom je
žalobca nútený zotrvať v konaní vo veci samej v pozícii účastníka a to i napriek skutočnosti,
že na uplatňovanie práv v tomto konaní nie je oprávnený, nakoľko je viazaný uvedeným
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I a rozhodcovským rozhodnutím. Navyše
uplatňovanie jeho práv k nehnuteľnosti je vzhľadom na uznanie jeho nároku na zaplatenie
kúpnej ceny právom duplicitným a teda v rozpore s dobrými mravmi. Naproti tomu osobe
oprávnenej na uplatnenie týchto práv a povinností sa odníma možnosť konať pred súdom,
keďže jej nie je umožnené vystupovať v pozícii účastníka konania a realizovať tým svoje
ústavou zaručené právo na súdnu ochranu.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie žalobcu zamietnuť. Podľa jej
názoru postupom súdu žalobcovi nebola odňatá možnosť konať a v konaní nedošlo k vadám
uvedením v § 237 O. s. p., ktorým sa žalobca snaží odôvodniť opodstatnenosť podaného
dovolania. Tvrdí, že žalobca úmyselne zamlčuje viaceré rozhodné skutočnosti. Zamlčuje, že
tie isté nehnuteľnosti sú doteraz zapísané v dvoch súpisoch konkurzných podstát a to dokonca
podľa rôznych právnych úprav vzťahujúcich sa na konkurzné konanie – ZKV a ZKR. Najprv
boli zapísané v skoršom konkurznom konaní, ktoré je vedené pred Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 28K 2/04 a potom v konkurznom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K 35/06. Uviedla, že nehnuteľný majetok na LV
č. 1201, kat. územie Žilina je naďalej zapísaný v súpise konkurznej podstaty v konkurze
vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 28K 2/04, lebo tento majetok nebol
doteraz vylúčený z konkurznej podstaty právoplatným rozhodnutím súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.2 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané účastníkom konania v lehote (§ 240 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.).
Podľa § 236 ods.1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci súd rozhodol uznesením. Pokiaľ rozhodol odvolací súd v tejto
procesnej forme a bolo ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, je dovolanie prípustné,
ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods.2 písm.a/
O. s. p.), ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia ( § 239 ods.2 písm. b/ O. s. p.), a ak ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky ( § 239 ods.2 písm. c/ O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je
dovolanie prípustné, preto prípustnosť dovolania podľa § 239 ods.2 O. s. p. nie je daná.
Ustanovenie § 237 písm.a/ až g/ O. s. p. pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných v ňom vymenovaných procesných vád.
Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zdôvodňuje tým, že mu postupom súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 písm.f/ O. s. p.
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dovolateľ naplnenie ustanovenia § 237
písm.f/ O. s. p. vidí v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne a vyčerpávajúco
odôvodnené, čo je v rozpore s požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
a tomu zodpovedajúcej požiadavke na vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami, majúcimi
rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzanými
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového
a odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na
spravodlivý proces ( IV.ÚS 115/03 č.313/2004).
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje všetky náležitosti stanovené § 157
ods.2 O. s. p. Odvolací súd vec správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade
s požiadavkou preskúmateľnosti uznesenia o zmene účastníka konania na strane žalobcu. Súd
dal odpoveď na námietky, ktoré mali pre vec podstatný význam.
Napadnuté uznesenie netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p.
Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 218 ods.1 písm.c/
v spojení s § 243b ods.5 O. s. p. odmietol, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 243b ods.4 v spojení s § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej napriek tomu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo jej v dovolacom
konaní žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.