Najvyšší súd   1 Obdo V 9/2015

Slovenskej republiky   1 Obdo V 10/2015

  1 Obdo V 11/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s. r. o., B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. - S., s. r. o., B., IČO: X., proti žalovanému: P., s. r. o., Ž., IČO: X., o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom

súde Žilina pod sp. zn. 13Cob/126/2012, na dovolania žalovaného proti uzneseniam

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795,

z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908,

takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovaného proti uzneseniam

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795, z 28. mája

2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908   z a s t a v u j e.

Žalobcovi sa náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline uznesením z 18. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-673 nepriznal

žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný k žiadosti priložil Tlačivo pre dokladovanie

pomerov účastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov. Okrem uvedeného tlačiva predložil Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu

28. 02. 2013 a výpis z účtu vedeného vo V., a. s. (č. 1. 658 - 666 spisu). Preskúmaním

predložených dokladov mal krajský súd preukázané, že peňažné záväzky, z ktorých plnením

bol žalovaný v deň podania žiadosti 30 dní v omeškaní, sú vo výške 152 368,69 eur, a to 1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

podľa prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013 voči viacerým

subjektom. Žalovaný má zároveň finančnú pôžičku od B. B. vo výške 91 606,55 eur

a finančnú pôžičku od J. J. vo výške 1 852,28 eur s nepravidelnými mesačnými splátkami.

V časti Tlačiva 4.3 pri záväzkoch voči spriazneným osobám žalovaný uviedol okrem už

spomenutých záväzkov, záväzok voči P., J. J. vo výške 93 485,50 eur. Na účte vedenom

v peňažnom ústave V. č. ú. X. mal žalovaný v deň podania žiadosti zostatok - 22,90 eur.

Ku dňu 28. 02. 2013 stav pohľadávok žalovaného bol vo výške 128 225,69 eur, a to podľa

prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013. Podľa predloženého

tlačiva žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom pozemkov, bytu,

rodinného domu, ani iných nehnuteľností. Vo vlastníctve má dve motorové vozidlá, a to Mazda 5, r. v. 2005 a Mazda 2, r. v. 2005. Je oprávnený užívať motorové vozidlo Mazda 5, r.

v. 2005. Vlastnícke právo má k forme na výrobu eurotrainov a k nábytku, ktorých hodnota je

nad 750,-- eur. Vlastné imanie žalovaného je vo výške - 77 983,-- eur. Na základe

predbežného opatrenia OS BA III uznesenia č. k. 23Cb/13/2012 zo dňa 07. 03. 2012 žalovaný

nevykonáva svoju hlavnú činnosť.

Ďalej poukázal na § 138 ods. 1, § 211 ods. 1 a ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p.

a na skutočnosti, ktoré mal za preukázané, a to že účastníci konania boli v októbri 2012

upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania

tak mali vedomosť, že krajský súd mal už v októbri 2012 vo veci samej ustálený právny názor

Krajský súd konštatoval, že v čase od októbra 2012 do rozhodovania o oslobodení

od súdnych poplatkov nedošlo k závažným, rozhodným skutočnostiam, ktorých následkom by

bolo iné skutkové zistenie, či právne posúdenie veci samej, v dôsledku ktorých by krajský súd

dospel k inému právnemu názoru a inému postupu. Preto súd dospel k záveru, že pokiaľ ide

o splnenie podmienky, aby nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo

bránenie práva v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p., táto nebola splnená, a to s ohľadom

na rozhodnutie okresného súdu z 10. 02. 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481, ktorým bolo

rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 71 456,88 eur s príslušenstvom

v spojení s následným postupom krajského súdu, ktorým bolo oznámené ešte v mesiaci

október 2012, že dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia

pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. nesplnenie jednej z kumulatívnych

podmienok stanovených v ust. § 138 ods. 1 O. s. p., splnenie ďalšej kumulatívnej podmienky

a to, či majetkové pomery žalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, už 1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

krajský súd nebol povinný skúmať. Napriek uvedenému krajský súd zdôraznil, že žalovaný

nepreukázal, že jeho pomery v rovine všetkých jeho zložiek sú takého charakteru, aby

odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov celkom, prípadne sčasti.

Vzhľadom k výške pohľadávok a k výške záväzkov žalovaného podľa krajského súdu

nemožno usúdiť zadlženosť, resp. insolventnosť žalovaného, keďže záväzky žalovaného sú

k jeho pohľadávkam v porovnateľnej výške. Krajský súd dodal, že aj prípadný neúspech

žalovaného v podnikaní a s tým spojená nepriaznivá finančná situácia sama osebe nezakladá

dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd s poukazom na čl. 46 ods. 1

Ústavy SR zároveň zdôraznil, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych

veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné ani s právom na prístup k súdu

chráneným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto

krajský súd žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795

tak, že odvolacie konanie zastavil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1

a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania,

počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho

konania a vždy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na prejednanie odvolania žalovaného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného zastavil poukazom

na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.

V prejednávanej veci Krajský súd v Žiline vydal ďalšie uznesenie 13. mája 2013, č. k.

13Cob/126/2012-747, ktorým návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamietol. 1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný návrh na prerušenie konania podal z dôvodu,

že pred Okresným súdom Trenčín sa pod sp. zn. 21C/98/2009 prejednáva otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to, či žalobcovia sú vlastníkmi pozemku

v k. ú. D. Žiadal o prerušenie konania až do právoplatného skončenia tohto konania.

V ďalšom podaní z 24. apríla 2013 žalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline

z 10. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-670 uviedol, že v návrhu na prerušenie odvolacieho

konania došlo k pisárskej chybe, keď omylom bol uvedený Okresný súd Trenčín a sp. zn.

21C/98/2009, hoci správne malo byť uvedené, že navrhuje prerušenie odvolacieho konania až

do právoplatne skončeného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012. Žalovaný poukázal na to, že došlo len k pisárskej chybe s tým, že pred

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/12/2012 sa prejednáva otázka platnosti zmluvy o nájme mediálneho priestoru č. 17/2010/OK, ktorú žalovaný uzavrel

so spoločnosťou Ž., a. s., a teda aj otázka, či žalovaný je oprávnený prenajímať predmetný

reklamný priestor tretím osobám a aj žalobcovi, má vplyv na predmetné odvolacie konanie.

Krajský súd v Žiline po oboznámení sa s návrhmi žalovaného na prerušenie

odvolacieho konania dospel k záveru, že ani jeden z návrhov na prerušenie odvolacieho

konania nie je opodstatnený. Krajský súd zabezpečil doloženie žaloby vo veci vedenej

na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, že v tomto konaní sa nerieši

otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej veci. Ďalej uviedol, že v sporovej veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla

mať význam v prejednávanej veci, pretože v tomto konaní sa rieši pohľadávka žalobcu

za kalendárny rok 2007, t. j., že zmluva č. 17/2010/OK, uzavretá 28. 01. 2010, sa nemôže

nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku žalobcu. Nesporne pred Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši a ani neriešila otázka, ktorá by mohla mať

význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so žalovaným podaným odvolaním proti

rozsudku Okresného súdu Žilina z 10. februára 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481.

Na odvolanie žalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací a rozhodol uznesením z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 tak, že odvolacie konanie zastavil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

Rozhodol tak poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2

O. s. p. a s odôvodnením, že v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí

návrhu na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania,

počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho

konania a vždy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na prejednanie odvolania žalovaného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného zastavil poukazom na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený rozhodol o návrhu žalovaného

na vylúčenie predsedníčky senátu a členov senátu 13Cob Krajského súdu v Žiline uznesením

z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 tak, že JUDr. Máriu Dubovcovú, Mgr. Zuzanu

Štolcovú a JUDr. Janu Martinčekovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13Cob/126/2012.

V odôvodnení poukázal na vyjadrenia dotknutých sudkýň na judikatúru ESĽP

a Ústavného súdu Slovenskej republiky a na skutočnosť, že zo spisu nevyplývajú žiadne také

skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyjadrenia sudkýň o ich nezaujatosti. Ďalej uviedol, že

meradlom hodnotenia objektivity nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré

je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne podľa jeho predstáv. Takéto

hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania

a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je vzťah sudcu nielen tvrdený, ale

skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14

ods. 1 O. s. p. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce

zákonné dôvody. Na nepreukázané a nedoložené tvrdenia nemožno v konaní o námietke

zaujatosti sudcu prihliadať. Najvyšší súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť

považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a to nielen so zreteľom

na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadreniach namietaných sudkýň, že nemajú pomer 1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

k žalobcom, konateľom a spoločníkom žalobcu a ani konateľom a spoločníkom žalovaného,

ani zástupcom žalobcu, a ani z objektívneho pohľadu, preto vznesenej námietke zaujatosti

nevyhovel.

Proti všetkým trom uvedeným uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

podal žalovaný dovolanie.

Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, č.

k. 2 Obo 16/2014-795 podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 371

Trestného poriadku, a to tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa jeho

názoru všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov splnil. Nedostatočne zistený

skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci je podľa dovolateľa závažnou vadou

konania, ktorá vada zakladá právo podať dovolanie.

Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, č.

k. 2 Obo 17/2014-798 zdôvodnil poukazom na ust. § 371 Trestného poriadku, lebo

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom

použití hmotnoprávneho ustanovenia. Napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné,

lebo v ňom súd neuviedol myšlienkový spôsob, ani úvahy, na základe ktorých dospel

k vydaniu predmetného uznesenia. Odvolací súd len konštatoval, že súhlasí s tvrdením

Krajského súdu v Žiline, že po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 23Cb/13/2012

skonštatoval, že sa v tomto konaní nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam

pre rozhodnutie v tomto konaní. Taktiež uviedol, že rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím

odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať

viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania vždy koná ako odvolací súd. Tvrdí,

že zo strohosti odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd sa nedostatočne zaoberal

jeho vecou a naproti tomu sa iba pridŕžal nesprávne zaužívanej právnej praxe súdov.

Dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908

zdôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., v konaní

mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a to

tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového 1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

stavu a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Naďalej tvrdí, že členovia

senátu Krajského súdu v Žiline 13Cob sú vo veci zaujatí. Napriek názoru nadriadeného súdu

vysloveného v napadnutom uznesení, existujú objektívne dôvody, na ktoré by mal súd

prihliadať. Okresný súd v Žiline nebral na vedomie, upozornenia na antidatovaný list a tiež

nepripustil výsluch kľúčového svedka, ktorého navrhol vypočuť. Ďalej namietal nedostatok

riadneho odôvodnenia, že rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné, bez takého odôvodnenia,

z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami sa súd pri rozhodnutí riadil.

Žalobca sa k dovolaniam nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,

že dovolania boli podané účastníkom konania a v stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.),

skúmal ďalej, či boli splnené podmienky dovolacieho konania, aby dovolania žalovaného boli

prejednané.

Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť a súd pre to urobí vhodné

opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým

konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2

O. s. p.).

Krajský súd v Žiline uznesením z 19. marca 2015, č. k. 13Cob/126/2012-943 vyzval

žalovaného, aby v lehote desiatich dní predložil splnomocnenie - plnú moc udelenú

advokátovi na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní, nakoľko dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2015

a žalovaný vytýkané vady podania neodstránil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.

Keďže dovolateľ neodstránil nedostatok podmienky konania, a to povinné zastúpenie

dovolateľa advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd nemohol konať vo veci, a preto 1 Obdo V 9/2015

  1 Obdo V 10/2015

1 Obdo V 11/2015

konanie o dovolaní žalovaného podľa ustanovenia § 104 ods. 2 v spojení s § 243c O. s. p.

zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutých uznesení.

Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, by spravidla mal právo na náhradu trov

dovolacieho konania. Žalobca si náhradu trov neuplatnil a ani mu žiadne trovy dovolacieho

konania nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal (§ 243b ods. 5 v spojení

s § 243c a § 146 ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016  

JUDr. Anna Marková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová