1ObdoV/10/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Beáty Miničovej, JUDr. Viery Pepelovej, JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Bratislavská 36, 911 05 Trenčín, IČO: 36 309 630, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s r. o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, konajúceho prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala Mandzáka, proti žalovaným: 1/ Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 27 Bratislava, IČO: 35 776 005, zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Bizoňa a 2/ JUDr. Oliver Korec, so sídlom Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Old Herold Ferm, a. s. v konkurze, so sídlom Bratislavská 36, 911 74 Trenčín, IČO: 31 411 428, zastúpený Advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Martina Čižmárika, o zaplatenie 9 355 850,46 eur (pôvodne 281 854 351,- Sk) s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 5Obo/1/2017 zo dňa 27. februára 2017, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd druhej inštancie uznesením sp. zn. 5Obo/1/2017 zo dňa 27. 02. 2017 rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi.

2. V dôvodoch uznesenia citoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cbi//238/06-251 zo dňa 04. 06. 2007, ktorým súd prvej inštancie nároku žalobcu čiastočne vyhovel. Následne citoval rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 6Obo/169/2007-380, ktorým odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal žalovaným zaplatiť náhradu trov konania. Poukázal na rozhodnutie dovolacieho senátu 1ObdoV/26/2009 zo dňa 24. 11. 2011, ktorým bolo zrušenérozhodnutie sp. zn. 6Obo/169/2007, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 479/2013- 101 zo dňa 25. 11. 2014 a rozsudok sp. zn. 1ObdoV/5/2015 zo dňa 30. 11. 2016, ktorým bolo dovolane žalobcu vo veci samej zamietnuté a rozhodnutie v časti výroku o trovách konania zrušené a vec vrátená na nové konanie.

3. V bode II napadnutého rozhodnutia dovolaním uviedol, že ako súd odvolací o nároku na náhradu trov konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ rozhodol podľa pomeru úspechu strany tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnej výške s uplatňovaním a bránením práva (§ 251 C. s. p.), keďže v danej veci bolo naplnené esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania - plný úspech v spore.

4. O výške náhrady trov konania rozhodol tak, že po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej inštancie, ktoré uznesenie vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 06. 04. 2017 žalobca podal dovolanie (list v spise č. 667) a navrhol napadnuté uznesenie dovolaním zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

6. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 421 písm. f/ C. s. p., § 421 ods. 2 C. s. p. a ustanovením § 420 C. s. p. 7. Dovolacími dôvodmi podľa dovolateľa je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, teda porušenie práva na spravodlivý súdny proces. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na judikáty a Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zároveň tvrdil, že v danej veci nie je spor právoplatne ukončený, a preto nebola splnená subsidiárna podmienka pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Dovolateľ uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali postavenie samostatných účastníkov, ale že žalobca mohol jeho nárok uplatniť v dvoch samostatných konaniach. Ústavnú žiadosť podal iba žalovaný 1/ a nie žalovaný 2/, a preto žalovaný 2/ nemôže ťažiť z nálezu, keď žiadosť nepodal aj on.

8. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu vyjadril podaním doručeným 05. 06. 2017 (list v spise č. 681) a navrhol ho ako neprípustné odmietnuť. Pre istotu sa zaoberal aj dôvodmi dovolania uvedenými dovolateľom.

9. K dovolaniu sa vyjadril aj žalovaný 2/ podaním doručeným súdu 05. 06. 2017 (list v spise č. 687) a taktiež navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu, ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)] a po zistení, že žalobca dovolanie podal včas, riadne zastúpený, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p. ) a skúmal, či voči napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné.

11. Dovolanie smeruje proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania s vyznačenou právoplatnosťou dňa 06. 04. 2017, teda už za účinnosti C. s. p.

12. Žalovaný prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p., ustanovením § 421 ods. 2 C. s. p. a § 420 C. s. p.

13. Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

14. Z ustanovenia § 419 C. s. p. je zrejmé, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

15. Z ustanovenia § 420 C. s. p. však jednoznačne vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každémurozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak ide o prípady uvedené v bodoch a/, b/, c/, d/, e/ a f/. Z citovaného ustanovenia je však zrejmé, že prípustnosť dovolania sa vzťahuje na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, alebo vo veci, ktorým sa konanie končí, ale nie voči rozhodnutiu o trovách konania.

16. Ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p. na ktoré dovolateľ v dovolaní poukazuje hovorí, že dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1/ nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

17. Toto ustanovenie jednoznačne prípustnosť dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania, nezakladá.

18. Z predmetnej žaloby je zrejmé, že konanie začalo dňa 29. 12. 2006, teda za účinnosti O. s. p., ktorý bol účinný do 01. 06. 2016, ale napadnutým uznesením bolo rozhodnuté už za účinnosti C. s. p.

19. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.).

20. Konanie začaté do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

21. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak: c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolane prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené ustanovenie, preto podľa § 447 písm. c/ C. s. p., dovolanie odmietol.

23. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 24. Dovolací súd rozhodnutiu o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C. s. p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.