1ObdoK/5/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v spore žalobkyne Z. G., nar. X. N. XXXX, bytom H. XX, N. J. I., zastúpenej Mgr. Robertom Antalom, advokátom s miestom podnikania Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, proti žalovanému JUDr. Petrovi Rychnavskému, správcovi so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, za účasti intervenientky na strane žalovaného Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenej spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 29 991,53 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. marca 2024, č. k. 2CoKR/13/2023-388, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Intervenientka na strane žalovaného m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2Cbi/1/2019-337 zo 7. februára 2023 konanie v časti o zaplatenie nad sumu 11 897,02 eura spolu s príslušenstvom zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a intervenientke priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak po zrušení svojho predošlého rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako dovolacím súdom. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v danej právnej veci je viazaný právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“), ktorý skonštatoval, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty porušil § 3 ods. 2 a § 5 v spojení s § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami a aplikujú sa prednostne pred všeobecnou právnou úpravou, a súčasne uviedol, že správca konkurznej podstaty bolpovinný realizovať postup v súlade s ustanovením § 78 ods. 9 ZKR, keď zápis uvedeného majetku do súpisu konkurznej podstaty žalobkyne vzhľadom na kritérium časovej priority svedčil v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného teda súd prvej inštancie skonštatoval, že k porušeniu povinnosti žalovaného došlo.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú intervenientkou a žalovaným sa následne v prvom rade zaoberal jej dôvodnosťou. Rozsudkom č. k. 2C/397/2015-34 právoplatným dňa 29. marca 2016 Okresný súd Bardejov rozhodol o vyporiadaní BSM žalobkyne tak, že sporný byt, vrátane ostatného majetku BSM, prikázal do výlučného vlastníctva jej manžela bez povinnosti vyplatiť žalobkyni podiel z vyporiadania BSM z dôvodu predlženia majetku v BSM. Na tomto mieste súd prvej inštancie poukázal na to, že skutkovo aj žalobkyňa vo vyjadrení z 15. decembra 2022 uviedla, že žalovaný svojim konaním spôsobil škodu konkurznej podstate žalovanej tým, že ju prakticky pripravil o všetok jej reálny majetok nezákonným postupom pri vysporiadaní BSM. Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto momente došlo k porušeniu povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, a teda najneskôr od právoplatnosti uvedeného začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Na uvedené nadväzuje aj konštatovanie dovolacieho súdu, že v posudzovanej veci vyporiadanie BSM nezohľadňovalo potrebu uspokojenia všetkých veriteľov úpadcu - žalobkyne. Je nepochybné, že škodovou udalosťou bol spôsob vyporiadania BSM, čo bolo definitívne právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bardejov, t.j. 29. marca 2016. Najneskôr teda začala subjektívna premlčacia doba plynúť 31. októbra 2016, kedy bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o tom, že dňa 25. októbra 2016 bol sporný byt vydražený. Žaloba bola podaná dňa 7. novembra 2018, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

4. Súd prvej inštancie pre úplnosť poukázal na to, že aj keď posúdil námietku premlčania za dôvodnú, dovolací súd konštatoval, že v ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť, či žalobkyni v súvislosti s porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou vznikla škoda, ustáliť jej výšku a posúdiť ďalšie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Dovolací súd uvádzal, že správca konkurznej podstaty nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď akceptoval zápis majetku do konkurznej podstaty úpadcu - manžela žalobkyne.

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v Obchodnom vestníku bol dňa 25. mája 2015 pod č. 97/2015 zverejnený súpis všeobecnej podstaty dlžníka - žalobkyne, kde bol ako súpisová zložka majetku uvedený byt v BSM, pričom v Obchodnom vestníku bol dňa 11. júna 2015 pod č. 110/2015 zverejnený súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa dlžníka manžela žalobkyne ku konaniu vedenému pod sp. zn. 2K/9/2015 (zabezpečovacie právo bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo 16. januára 2009 v prospech zabezpečeného veriteľa P. Q. G. a.s.), v rovnaký deň bol zverejnený aj súpis všeobecnej podstaty, v ktorom boli uvedené zložky nákladné motorové vozidlá, bytové zariadenie a nevyčerpaný preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu. V prípade zapísania toho istého majetku do súpisu konkurznej podstaty u dvoch rôznych úpadcov zmysle ustanovenia § 78 ods. 9 ZKR, je správca, ktorý zverejnil súpis majetku neskôr, povinný majetok zo súpisu bezodkladne vylúčiť, následne teda pokiaľ postupoval žalovaný ako správca konkurznej podstaty žalobkyne tak, že pri vyporiadaní BSM netrval na vyporiadaní s poukazom na ustanovenie § 150 prvá veta Občianskeho zákonníka, že podiely oboch manželov sú rovnaké, nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

6. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetok žalobkyne a jej manžela, ktorý spolu vlastnili v BSM, predstavoval nielen aktíva, ale aj pasíva, a pri riešení otázky, či v súvislosti s porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou, došlo ku vzniku škody žalobkyni, bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné zohľadniť skutočnosť, že pri vyporiadaní BSM nemožno ponechať stranou pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM. Súd prvej inštancie nepovažoval za správnu argumentáciu žalobkyne, že ak by správca nesúhlasil s vyporiadaním BSM predajom bytu, mohol žalovaný dosiahnuť výťažok viac ako 48 000 eur a z tohto výťažku mohol v celom rozsahu uspokojiť všetkých prihlásených veriteľov v rozsahu 100 %, a po odpočítaní odmeny a výdavkov správcu a nákladov dražby, by tento musel žalobkyni vydať nespotrebovanú časť výťažku.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že postup nezapočítania pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania BSM, najmä ignorovanie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, je nesprávny. Aj keď žalobkyňa neuvádzala vo svojom vyčíslení náhrady škody hnuteľný majetok, tento bezpochyby taktiež tvoril masu BSM a mal byť súčasťou výpočtu náhrady škody žalobkyne. Vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/397/2015-34 je pritom uvedené, že vyporiadané BSM bolo predlžené, takže z majetku tvoriaceho BSM by neboli pri riadnom chode žiadne finančné prostriedky po zaplatení dlhov z BSM, ani do konkurznej podstaty žalobkyne, ani jej manžela, a bolo by nelogické opäť nesprávne v rozpore s § 150 Občianskeho zákonníka opomínať, že žalobkyňa by nadobudla len aktíva, pri správnom vyporiadaní by jej boli pripadli aj záväzky.

8. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný by sa nevyhol podaniu odporovacej žaloby, ani ďalším krokom smerujúcim k splneniu účelu konkurzného konania, a to uspokojeniu všetkých veriteľov v čo najvyššej miere. Súd prvej inštancie vo veci navyše poukázal na to, že pokiaľ bol správca konkurznej podstaty úspešný v odporovacej žalobe, je logické, že súd v predmetnom konaní musel skúmať, či v čase, keď došlo k odporovanému právnemu úkonu, bola žalovaná v úpadku, to znamená, či v jej vlastníctve bol taký majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jej veriteľov, pričom do jej majetku sa určite započítaval aj majetok patriaci do BSM.

9. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie nepreukázala vznik škody, jej výšku, a ani existenciu príčinnej súvislosti.

10. Vo veci ešte považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení po vytýčení ďalšieho pojednávania uvádzala, že v prípade, že súd jej uloží v určitých smeroch doplniť žalobu, je tak pripravená urobiť, v civilnom sporovom konaní strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 CSP.

11. Pretože súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, a následne nebol preukázaný vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a výkonom správcovskej činnosti žalovaného, súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.

12. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 26. marca 2024, č. k. 2CoKR/13/2023-388 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) vo výrokoch II., III. a IV. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o náhrade trov konania potvrdil. Ďalším výrokom odvolací súd žalovanému a intervenientke na strane žalovaného priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil správne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkázal a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolacieho konania je posúdenie vzniku všetkých predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody žalobkyne voči žalovanému. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie okrem iného na premlčaní uplatneného nároku s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil. Uvedené ustanovenie upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Súd prvej inštancie správne posúdil, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania v konaní, okamih vzniku (prípadnej) škody na strane žalobkyne, a to momentom právoplatnosti rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM, keďže uvedeným okamihom sa majetok v BSM transformoval na výlučný majetok toho ktorého manžela. Žalobkyni dňom 29. marca 2016 zaniklo vlastnícke právo k predmetného bytu (ako aj ďalšiemu majetku), ktorého výlučnýmvlastníkom sa stal jej manžel. Týmto okamihom došlo u žalobkyne k zmenšeniu jej majetku na strane aktív, teda majetku, ktorý podliehal konkurzu, ktorý bol vedený na žalobkyňu. Preto neobstojí jej názor, že škoda jej vznikla až 13. novembra 2020, teda právoplatnosťou uznesenia konkurzného súdu o zrušení konkurzu, na základe čoho jej mal žalovaný vydať zostávajúci majetok, keďže takýto majetok žalobkyne už neexistoval. Samotné speňažovanie majetku úpadcu správcom predstavuje iba jeho transformáciu z vecnej do peňažnej podoby, stále však ide o majetok úpadcu. Pokiaľ určitý majetok úpadcu „ušiel“ z konkurznej podstaty, škoda úpadcovi nastáva okamihom zmenšenia jeho majetkovej sféry, ktorá v konkurze predstavuje konkurznú podstatu. Žalobkyňa podala žalobu na náhradu škody dňa 9. novembra 2018, teda po dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá uplynula dňa 30. marca 2018, resp. najneskôr dňa 31. októbra 2018, keď došlo k zverejneniu oznámenia o predaji bytu v Obchodnom vestníku, ktorým okamihom najneskôr nadobudla žalobkyňa vedomosť o výške škody, ktorá by zodpovedala cene, za ktorú bol byt vydražený.

14. Ďalej odvolací súd uviedol, že neobstojí ani námietka žalobkyne o desaťročnej premlčacej dobe z dôvodu, že jej mal žalovaný spôsobiť škodu úmyselne, keďže vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala ani splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu. V konaní nebolo sporné, že po tom, čo na majetok žalobkyne a jej manžela boli vyhlásené konkurzy, Okresný súd Bardejov rozhodol o vyporiadaní ich BSM tak, že do výlučného vlastníctva manžela žalobkyne prikázal byt a ďalšie hnuteľné veci bez povinnosti vyplatiť žalobkyni podiel pri vyporiadaní BSM, z dôvodu predlženia majetku v BSM. Zároveň určil, že manžel žalobkyne sa stáva preberateľom spoločných dlhov manželov vo výške 78 936,49 eura. Odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vo veci sp. zn. III. ÚS 531/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že úprava konania o vyporiadaní BSM v konkurze je nepochybne vo vzťahu k úprave konania o vylúčení veci z konkurzu lex specialis, a má pri aplikácii právnej úpravy prednosť. Teda v takomto osobitnom konaní (o vyporiadanie BSM v konkurze) sa vymedzuje rozsah majetku konkurznej podstaty a zároveň sa nahrádza spor o vylúčenie veci z konkurznej podstaty.

16. V kontexte toho, že žalobkyňa v spore prioritne namietala to, že pri vyporiadaní BSM manželov, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz (konkurzy) mal práve byt tvoriť konkurznú podstatu žalobkyne ako úpadcu, odvolací súd uviedol, že princíp rovnosti podielov (§ 150 Občianskeho zákonníka) nerozhoduje o tom, komu bude tá-ktorá súčasť BSM prikázaná, ale vymedzuje východiskový majetkový rozsah, ktorý každému z manželov prislúcha zo zaniknutého manželského majetkového spoločenstva. Na rozdiel od úpravy podielového spoluvlastníctva, Občiansky zákonník v pomeroch BSM nestanovil presné kritériá pre určenie toho, ktoré súčasti vyporiadavaného majetku budú každému z manželov prikázané, ani hľadiská určujúce, na čo má súd pri vyporiadaní prihliadnuť.

17. Taktiež odvolací súd uviedol, že v pomeroch prejednávanej veci sa uprednostňuje a zdôrazňuje pri vyporiadaní BSM princíp ochrany konkurzných veriteľov, čo pri kolízií dvoch konkurzných konaní nie je možné zachovať absolútne, keďže dochádza k ich stretu. V tejto súvislosti nie je bez právneho významu, že veriteľ oboch úpadcov (žalobkyne a jej manžela), banka, si ešte pred samotným vyporiadaním BSM súdom prihlásila svoju pohľadávku vo výške 55 638,13 eura (zabezpečenú záložným právom k bytu) do konkurzu vedeného na majetok manžela žalobkyne, čo nie je možné bez ďalšieho prehliadať, keďže prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne by došlo k vylúčeniu bytu z konkurznej podstaty manžela žalobkyne, čo by bolo možné iba pri nezaťažení tohto bytu právom tretej osoby zabezpečujúcim jeho pohľadávku, ktorá už bola prihlásená v konkurze na majetok manžela žalobkyne.

18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pri vyporiadaní BSM nemožno izolovane prihliadať iba na jeho aktíva, ale je potrebné zohľadniť aj záväzky z neho plynúce, keďže práve pohľadávky veriteľov úpadcu sú pomerne uspokojované z konkurznej podstaty. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že banka si svoju pohľadávku do konkurzu na majetok žalobkyne neprihlásila, preto na pohľadávku tohto veriteľa nie je možné prihliadať, odvolací súd uviedol, že je nanajvýš pravdepodobné, že ak by byt bol speňažovaný v konkurze žalobkyne, banka by si ako zabezpečený veriteľ žalobkyne uplatnila svoju pohľadávku aj v rámci konkurzu žalobkyne, z dôvodu vyššej miery jej uspokojenia. Podľa § 28 ods. 3 ZKR sa prihliada aj na prihlášku veriteľa doručenú neskôr ako v základnej prihlasovacej lehote, teda právo na pomerné uspokojenie veriteľa v konkurze tým nie je dotknuté. Preto súd prvej inštancie správne poukazoval, že ak by došlo k speňažovaniu bytu v konkurze žalobkyne, bolo by potrebné zohľadniť aj pohľadávku banky, ktorá prevyšovala žalobkyňou vyčíslenú výšku škody. Tým v konaní o náhradu škody nebola preukázaná ani prípadná škoda žalobkyne. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd ďalšie úvahy žalobkyne o nedôvodnosti realizácie zrážok z jej mzdy, resp. príjem do konkurznej podstaty z úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu žalovaného ako správcu iba za hypotetické, nezohľadňujúce reálny a obvyklý chod vecí v konkurznom konaní, teda nie je daná ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a prípadnou škodou.

19. Napokon odvolací súd poukázal, že ak žalobkyňa namieta nedôvodnosť, resp. nesprávnosť postupu žalovaného ako správcu konkurznej podstaty v súvislosti s odporovateľným právnym úkonom, teda že žalovaný nemal iniciovať konanie o odporovateľnosti právneho úkonu ale prioritne zabezpečiť uspokojenie konkurzných veriteľov speňažovaním bytu, nešlo by o konanie na škodu žalobkyne, ale subjektu, ktorý vystupoval v uvedenom konaní na strane žalovaného, aktívna vecná legitimácia na náhradu škody v tomto spore by preto nesvedčala žalobkyni ako úpadkyni.

20. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému a intervenientke na strane žalovaného, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalobkyňa.

21. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. V dovolaní uviedla, že ide o právnu otázku začatia plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k právnemu nároku úpadcu na náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty. Tvrdila, že premlčacia lehota jej začala plynúť najskôr dňa 14. novembra 2020, t.j. v deň nasledujúci po právoplatnom zrušení konkurzu, kedy bol žalovaný ako správca povinný odovzdať žalobkyni zostávajúci majetok, čo doposiaľ neurobil, a preto jej nárok nemôže byť premlčaný, pričom konajúce súdy sa s týmto jej tvrdením nevysporiadali. Počas konkurzu je správca zodpovedný za škodu spočívajúcu v nižšej miere uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, a len výnimočne, ako v danom prípade, ak zostane v konkurznej podstate majetok po zrušení konkurzu, je správca povinný ho vydať úpadcovi. Ak tak neurobí, je zodpovedný za škodu spôsobenú úpadcovi nesplnením tejto zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 102 ods. 6 ZKR. 23. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietnuť, resp. podľa § 448 CSP zamietnuť ako nedôvodné. Namietal, že aj nárok uplatnený podaním z 15. decembra 2022, keď žalobkyňa odvodzovala plynutie premlčacej lehoty nanovo od 14. novembra 2020, je premlčaný, keďže o škode sa dozvedela podľa jej tvrdení už 22. marca 2016, no škodu a jej nárok z iného právneho titulu si uplatnila až 15. decembra 2022, v čase, keď márne uplynuli objektívna trojročná lehota (22. marca 2019), ako aj subjektívna lehota (14. novembra 2022). V napadnutých rozsudkoch sa oba súdy dôkladne zaoberali aj obsahom podania žalobkyne z 15. decembra 2022. Ďalej uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v celom konaní, nepreukázala vznik škody a ani existenciu príčinnej súvislosti počas celého konania, nie iba k 14. novembru 2020, ale ani ku dňu podaniadovolania. Taktiež podľa názoru žalovaného nie je v dovolaní riadnym spôsobom vymedzený dovolací dôvod. Dovolateľka najmä neuviedla, prečo by na tento prípad mala platiť iná premlčacia lehota, podľa akého právneho predpisu iného, než je Občiansky zákonník. 24. Intervenientka na strane žalovaného vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP ako procesne neprípustné odmietnuť. Zároveň žiadala priznať proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia žalobkyňou vymedzenej právnej otázky a poukázala na skutočnosť, že súdy nižších inštancií nad rámec premlčania nevyhoveli podanej žalobe aj z iných dôvodov (nepreukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti), ktoré žalobkyňa v dovolaní procesne účinne nerozporovala. Ďalej namietala, že žalobkyňa v priebehu konania podstatným spôsobom menila rozhodujúce skutočnosti, avšak k pripusteniu zmeny žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP v spojení s § 142 CSP nikdy nedošlo. Námietky žalobkyne v odvolaní a dovolaní týkajúce sa momentu vzniku škody nezodpovedajú jej tvrdeniam v konaní pred súdom prvej inštancie, keď v žalobe žalobkyňa za prvotný moment vzniku škody považovala nevylúčenie sporného bytu zo súpisu podstaty v rámci konkurzu vedeného na majetok jej manžela. Tento moment bol ustálený právoplatnosťou rozsudku o vyporiadaní BSM. Za účelovú považovala obranu žalobkyne ničím nepodloženým tvrdením o úmyselnom spôsobení škody zo strany žalovaného, na základe ktorého sa žalobkyňa domnievala, že vo veci plynie desaťročná premlčacia lehota. Predmetné tvrdenie nemá oporu v skutkovom ani právnom základe veci, a intervenientke nie je zrejmé, z čoho žalobkyňa tento názor odvodila. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné. 26. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 27. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 28. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 29. Podľa § 432 ods. 2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 30. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 31. Podľa § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 32. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 33. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľkou označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedenévymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017). 34. Ak má dovolací súd riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných stanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). 35. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010). 36. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd konštatuje, že dovolateľkou vymedzená otázka je síce otázkou právnou, avšak nespĺňa všetky vyššie uvedené atribúty otázky relevantnej z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP. 37. K tvrdeniu dovolateľky o vzniku ušlého zisku dňa 13. novembra 2020 právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o zrušení konkurzu na majetok dovolateľky v dôsledku porušenia povinnosti správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/397/2015 o vysporiadaní BSM žalobkyne jej manžela, ktoré skončilo uzatvorením súdneho zmieru správcom konkurznej podstaty žalobkyne - žalovaným, ako nároku vyplývajúceho z § 102 ods. 6 ZKR, dovolací súd konštatuje, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty žalobkyne, v predmetnom konaní uzavrel súdny zmier, ktorý nadobudol právoplatnosť, na základe ktorého všetok majetok vrátane sporného bytu bez povinnosti vyplatenia podielov z BSM nadobudol manžel žalobkyne. Súdy rozhodujúce v inštančnom postupe konštatovali porušenie povinnosti žalovaného ako správcu konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou, súd prvej inštancie v bodoch 74., 75. a 82. odôvodnenia a odvolací súd v bode 48., ako aj v nadväzujúcich bodoch 63. a 66. odôvodnenia svojho rozhodnutia. K dôvodom zamietnutia žaloby vo veci samej uviedli, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady vzniku povinnosti za škodu (ušlý zisk), a to existenciu konkrétnej výšky škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným postupom žalovaného a vznikom škody. Súčasne konštatovali, že nárok uplatnený žalobkyňou je premlčaný. Začatie plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody odvodzovali od právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM a žalobu podanú dňa 9. novembra 2018 považovali za podanú po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

38. Dovolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že dovolateľka podala dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, iné dôvody v dovolaní neuviedla. 39. Vyriešenie právnej otázky, či začatie plynutia premlčacej doby nastalo právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu na žalobkyňu alebo mohla začať plynúť skôr (v čase konkurzného konania úpadcu - žalobkyne, tak ako konštatovali v dôvodoch rozhodnutia konajúce súdy), by podľa názoru dovolacieho súdu nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, keďže okrem názoru o premlčaní práva žalobkyne voči žalovanému súdy dospeli k záveru, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty a vznikom škody. Tieto závery súdov (nepreukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti) sa týkajú zisťovania rozhodujúcich skutočností (zistenie skutkového stavu a hodnotenie vykonaných dôkazov). 40. Dovolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a ani úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie, a to už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené, okrem preukazovania včasnosti a prípustnostidovolania (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a odvolacej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, pretože dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy nižších inštancií ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. 41. Dovolací súd uzatvára, že zodpovedanie dovolateľkou formulovanej právnej otázky nemôže mať vplyv na výsledok rozhodovania konajúcich súdov. Posúdenie existencie škody a príčinnej súvislosti jej vzniku s porušením povinnosti žalovaného ako správcu konkurznej podstaty (§ 3 vyhlášky č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov) vychádza zo zistených skutkových okolností veci, z vykonaného dokazovania a hodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Tieto skutkové zistenia a závery konajúcich súdov nemôžu byť podrobené dovolaciemu prieskumu, a naviac dovolateľka v dovolaní nevymedzila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.

42. Vyriešenie dovolateľkou nastolenej právnej otázky by aj v prípade akceptácie ňou prezentovaného právneho názoru (že nárok nie je premlčaný) neprinieslo, vzhľadom na rozsah dovolania pre dovolateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dovolací súd nemal vzhľadom na rozsah dovolania kompetenciu zaoberať sa prípustnosťou a dôvodnosťou dovolania z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP vo vzťahu k zisteniam súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu o nepreukázaní výšky škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného. 43. Keďže dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uplatnený dovolateľkou nebol vymedzený zákonným spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, nakoľko nešlo o otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol. 44. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému, ako aj intervenientke na strane žalovaného vznikol proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.