1ObdoK/5/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu AGROSLUŽBY Svidník, s.r.o., so sídlom Stropkovská 474, Svidník, IČO: 31 734 154, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, so sídlom Námestie SNP 538/1, Stropkov, IČO: 42 032 415, proti žalovanému JUDr. Ondrejovi Gajdošechovi, so sídlom kancelárie Krmanova 14, Košice, správcovi podstaty úpadcu Y. N., nar. X. U. XXXX, bytom D. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. mája 2023 č. k. 6CoKR/4/2023-103, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd v Prešove rozsudkom z 1. marca 2023 č. k. 5Cbi/179/2022-70 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vylúčiť zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu Y. N., majetok, zapísaný do súpisu oddelenej podstaty úpadcu zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA, s.r.o. dňa 18. júna 2020, č. 116/2020 pod položkou č. 14, 17, 18 a 20 a súčasne rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na výpis z obchodného vestníka č. 243/2017 s dátumom vydania 21.decembra 2017 v zmysle, ktorého bolo oznámené uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Y. N. v konkurznej veci vedenej pod spisovou značkou 2K/17/2017.

3. Ďalej uviedol, že dňa 9. apríla 2018 bol zverejnený oznam v Obchodnom vestníku č. 68/2018 o vydaní uznesenia Okresným súdom Prešov v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu Y. N. vo veci vedenej pod spisovou značkou na Okresnom súde Prešov 2K/17/2017, ktorým súd odvolal ustanoveného správcu JUDr. Ing. Jozefa Sitka a ustanovil nového správcu JUDr. Ondreja Gajdošecha. Dňa 18. júna 2020 bol v Obchodnom vestníku č. 116/2020 zverejnený súpis oddelenej podstaty v konkurznej veci úpadkyne Y. z dôvodu, že súpis oddelenej podstaty veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. zverejnený dňa 21. februára 2018 v Obchodnom vestníku č. 37/2018 nespĺňal náležitosti požadované právnymi predpismi, nahradil ho správca novým súpisom, s uvedením informácie záložného veriteľa spoločnosť MIL SLOVAKIA s.r.o., s 1. poradie zabezpečovacieho práva, s dátumom zápisu dňa 9. februára 2018, zabezpečeného záložným právom, zabezpečenú sumu 450 089,21 eur, s dátumom vzniku 28. augusta 2015, s dátumom registrácie 28. augusta 2015, teda s dátumom vzniku záložného práva vo všetkých prípadoch v čase, keď podľa histórie vlastníkov z evidencie motorových vozidiel, bola vlastníčkou Y.. Konštatoval, že hnuteľné veci, okrem iného tie, ktoré sú predmetom tohto konania uvedené pod položkou č. 14, 17, 18 a 20 boli podľa oznámenia zapísané do majetku podstaty dňa 9. februára 2018, s dôvodom zapísania majetku do súpisu podľa § 67 ods. 1 písm. a). Z obchodného vestníka vydaného dňa 2. marca 2021 č. 41/2021 zistil, že bol zverejnený oznam správcom konkurznej podstaty o tom, že dňa 15. februára 2021 bola doručená poznámka spornosti voči zápisu hnuteľnej veci vedenej pod poradovým č. 14, 17, 18 a 20 v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. zverejneného v Obchodnom vestníku č. 116/2020 dňa 18. júna 2020.

4. Ďalej výpisom z obchodného vestníka č. 29/2022 s dátumom vydania dňa 11. februára 2022 má za preukázané, že bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 7. februára 2022 č. konania 2K/17/2017-891, ktorým súd rozhodol tak, že uložil spoločnosti žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala voči správcovi žalobu, ktorou sa bude domáhať vylúčenia majetku úpadcu, ktorý bol zapísaný do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa úpadcu MIL SLOVAKIA s.r.o. dňa 18. júna 2020 č. 116/2020 pod poradovým č. 14, 17, 18 a 20.

5. Z úradného výpisu z notárskeho centrálneho registra záložných práv (ďalej aj „NCRzp“) sp. zn. 25324/2015, s dátumom a časom vykonania zápisu do NCRzp 28. augusta 2015 o 11.11 hod. ako registrácia nového záložného práva, ktorú vykonala notárka JUDr. Dagmar Ravluková, s označením záložcu Y., IČO: 42 028 469, Ladomírova 118, ako záložný dlžník, mal súd preukázaný vznik záložného práva v prospech veriteľa S Slovensko, spol. s r. o., IČO: 35 812 419, Tomášikova 17, Bratislava, pre peňažnú pohľadávku najvyššej hodnoty 704 054,19 eur, vo výpise presne špecifikovanú.

6. Konštatoval ďalej, že žalobca taktiež predložil prihlášku pohľadávky veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola prihlásená ako pohľadávka zabezpečená s poukazom na zmluvu o zriadení záložného práva s tým, že záložné právo vzniklo registráciou v NCRzp dňa 28. augusta 2015 u notárky JUDr. Dagmar Ravlukovej č. 25324/2015, pričom bol aj začatý výkon záložného práva registrovaný v NCRzp dňa 22. decembra 2015. Na základe zmluvy o platnom postúpení pohľadávok zo dňa 31. marca 2015, ktorú uzavrela spoločnosť S Slovensko, spol. s r. o. ako postupca a spoločnosť MIL SLOVAKIA s.r.o. ako postupník, došlo v rozsahu postúpenej pohľadávky k zmene záložného veriteľa z postupcu na postupníka, pričom zmena bola registrovaná v NCRzp pod č. 8615/2016.

7. Právne rozsudok odôvodnil najmä citáciou ustanovení §§ 67 ods. 1 a 2, 69, 73 ods. 1 a 2, 76 ods. 1 až 5, 77 ods. 1, 78 ods. 1 až 6 a 8, 79 ods. 1, 2 a 3 ZoKR a 151h Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná včas a ďalej sa zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Uviedol, že na podanie excindačnej žaloby je zásadne aktívne legitimovaný subjekt odlišný od úpadcu, ktorý v konaní preukáže, že vec, vylúčenia ktorej sa domáha, nemala byť do súpisu zaradená a zároveň, že právo, ktoré zaradenie do súpisu vylučuje, mu aktuálne svedčí.

9. Z predloženej histórie vlastníkov motorových vozidiel mal súd za preukázané, že žalobca je evidovaný ako vlastník k predmetným vozidlám (okrem prívesu za traktor PRONAR T023/T026, Q., ktorý vevidencii nie je). Žalobca svoje vlastnícke právo preukazoval faktúrami a aj výpismi z účtu, v zmysle ktorých mal súd za preukázané, že došlo k úhrade kúpno-predajnej ceny. Súd v tomto smere mal za to, že týmto dostatočne preukázal svoje vlastnícke právo.

10. Ďalej súd prvej inštancie označil za nesporné, že predmetné veci boli zapísané do oddelenej podstaty úpadcu Y. zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. dňa 18. júna 2020, pod položkami č. 14, 17, 18 a 20, čo vyplýva z obsahu samotného oznámenia OC č.116/2020. Poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o dôvode, pre ktorý boli hnuteľné veci zapísané do oddelenej podstaty, navyše sám v žalobe uvádzal, že nadobudol vlastnícke právo a riadne predávajúcemu uhradil dohodnutú kúpnu cenu, pričom súčasne tvrdil, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto majetku neviazlo na ňom záložné právo v prospech tretej osoby, a teda veci nemali byť do oddelenej podstaty úpadcu zapísané.

11. Poukázal ďalej na účel záložného práva, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka veriteľa nie je riadne a včas splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka). Záložné právo predstavuje podporný zdroj uspokojenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa, ktorá sa uplatní vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Zákonná úprava v tejto súvislosti rozlišuje medzi zriadením záložného práva a jej vznikom, keď v ust. § 151b Občianskeho zákonníka sú uvedené jednotlivé právne skutočnosti, ktorých dôsledkom je zriadenie záložného práva, pričom na platný vznik záložného práva sa spravidla vyžaduje ešte registrácia záložného práva v príslušnom registri postupom podľa § 151f Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide o tzv. registrované záložné právo. Registráciou záložného práva nastávajú konštitutívne právne účinky s výnimkou prípadov, keď záložné právo vznikne iba na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo odovzdaním predmetu záložného práva záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Zákonná úprava pozná verejné registre záložných práv ako Notársky centrálny register záložných práv, kataster nehnuteľností a ďalej sú to osobitné registre. Register záložných práv je verejne prístupný na vyhľadávanie aj prostredníctvom internetu, s čím je spojená nielen informatívna povaha príslušného registra, ale rovnako je možné zistiť z registra existenciu záložného práva na majetok konkrétnej osoby, prípadne existenciu záložného práva ku konkrétnemu majetku. Z vecno-právneho charakteru záložného práva vyplýva, že záložné právo je spojené s predmetom záložného práva, to znamená, že s prevodom alebo prechodom zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu. Uvedený dôsledok je prejavom vecno-právneho charakteru záložného práva a práv k cudzím veciam, kedy nadobúdateľ zálohu je povinný strpieť výkon záložného práva.

12. Upriamil pozornosť aj na výnimku zo zásady vecno-právnych účinkov záložného práva a to v záujme zabezpečenia obchodného styku, ktorú Občiansky zákonník pripúšťa v prípade, ak sa záložca a záložný veriteľ v zmluve o zriadení záložného práva dohodli na tom, že záložca môže záloh, resp. jeho časť previesť bez zaťaženia záložným právom na tretiu osobu, čo však tvrdené a preukázané v tomto konaní nebolo, a ďalej v prípade, ak tak ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný zákon.

13. Konštatoval, že záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Zdôraznil však, že ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

14. Potom je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý musí v konaní preukázať, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť na oboznámenie sa, či je k predmetu prevodu zaregistrované záložné právo. Pokiaľ je záložné právo registrované v osobitnom registri záložných práv, prevod zálohu nemá za následok zánik záložného práva podľa § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka. Teda ochrana dobromyseľného nadobúdateľa sa vzťahuje aj na prípady, kedy nadobúdateľ informáciu o záložnom práve nemohol získať z dôvodu napríklad nesprávneho alebo absentujúceho zápisu v Notárskom centrálnom registri záložných práv, čo však žalobcom v konaní tvrdené a preukazované nebolo.

15. Súd nemal preukázané, že by došlo k zániku záložného práva, a preto za správny považoval postupžalovaného, ak majetok tretej osoby, v danom prípade žalobcu, zapísal do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, a preto vyhodnotil žalobu podanú žalobcom ako skutkovo a právne nedôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že súdnemu prieskumu pri vylučovacej žalobe podlieha iba dôvod zápisu do konkurznej podstaty a z obchodného vestníka č. 116/2020 zo dňa 18. júna 2020 vyplýva, že žalovaný zapísal do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa hnuteľné veci z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. a) ZKR bez jeho bližšej špecifikácie, t. j. uviedol ustanovenie, že ide majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu súd vyslovil názor, že aj napriek dôležitosti súpisu majetku, prehnaný formalizmus vo vzťahu k náležitosti presného označenia zákonného ustanovenia nie je podložený súčasnou právnou úpravou, túto podmienku vo svojom normatívnom texte zákon neobsahuje. Súd poukázal na to, že v zverejnenom súpise sú presne uvedené jednotlivé súpisové zložky majetku tak, aby ich nebolo možné zameniť, deň a dôvod zapísania majetku - identifikácia zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28. augusta 2015, opis zabezpečovacieho práva, výška pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom aj poradie a aj hodnota zapísaného majetku.

17. V súvislosti s predloženými rozhodnutiami krajských súdov súd poukázal na to, že s prihliadnutím na čl. 3 základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia krajských súdov pod tento pojem nespadajú. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

19. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. mája 2023 č. k. 6CoKR/4/2023-103 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa 15. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 243/2017 dňa 21. decembra 2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Y., nar. X. júna XXXX, bytom D.. Žalovaný dňa 18. júna 2020 zverejnil v Obchodnom vestníku č. 116/2020 súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o, so sídlom Františkánske námestie 3, Bratislava, IČO: 44 240 198, do ktorého zapísal nasledovný majetok: pod súpisovým číslom 14. - nákladný plošinový príves za traktor PRONAR T023/T026, Q., v súpisovej hodnote 1 500 eur, pod súpisovým číslom 17. - nákladný náves za traktor (sklápací) STROM WXPORT WAGON 18000 WG, Q., v súpisovej hodnote 2 000 eur, pod súpisovým číslom 18. - nákladné vozidlo MITSUBISHI L200 KAOT, Q., v súpisovej hodnote 4 000 eur, pod súpisovým číslom 20. - nákladný náves za traktor (sklápací) STROM WXPORT WAGON 21000 WG, Q., v súpisovej hodnote 2 000 eur. Dňa 2. marca 2021 žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 41/2021 oznam, na základe ktorého k majetku zapísal poznámku o spornom zápise. Dôvodom pripísania spornej poznámky mala byť možnosť, že majetok by mohol byť vo vlastníctve tretej osoby, a to žalobcu. Žalovaný podal na Okresný súd Prešov k sp. zn. 2K/17/2017 návrh, aby súd uložil žalobcovi podať voči žalovanému vylučovaciu žalobu. Zverejnením uznesenia Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 2K/17/2017 v Obchodnom vestníku č. 29/2022 zo dňa 11. februára 2022 súd uložil žalobcovi podať voči žalovanému žalobu o vylúčenie majetku - hnuteľných vecí zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha, aby súd určil,že žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu Y., nar. X. júna XXXX., trvale bytom D. majetok zapísaný do súpisu oddelenej podstaty úpadcu zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. pod položkou č. 14, 17, 18, a 20.

22. Odvolací súd právne rozhodnutie odôvodnil citáciou §§ 67 ods. 1 a 2, 69 ZoKR a 151h ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že pôvodný veriteľ spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 17, Bratislava, IČO: 35 812 419, ako záložný veriteľ, uzatvoril s úpadcom ako záložcom a záložným dlžníkom 1/ a so záložným dlžníkom 2/ P., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom D. dňa 28. augusta 2015 Zmluvu o zriadení záložného práva. Záložné právo vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej aj „NCRzp“) dňa 28. augusta 2015 u notára JUDr. Dagmar Ravlukovej pod č. N 529/2015 sp. zn. NCRzp 25324/2015.

23. Začatie výkonu záložného práva bolo k predmetným veciam zaregistrované v NCRzp dňa 22. decembra 2015 u notára JUDr. Dagmar Ravlukovej pod č. N 857/2015, sp. zn. NCRzp 37811/2015. Na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 31. marca 2016, ktorú uzatvoril pôvodný veriteľ ako postupca so zabezpečeným veriteľom ako postupníkom, došlo v rozsahu postúpenej pohľadávky k zmene záložného veriteľa z postupcu na postupníka, pričom zmena v osobe záložného veriteľa na spoločnosť MIL SLOVAKIA s.r.o. bola zaregistrovaná v NCRzp dňa 31. marca 2016 u notára JUDr. Dagmar Ravlukovej pod č. N 169/2016, sp. zn. NCRzp 8615/2016. Pôvodný záložný veriteľ (spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o.) oznámil úpadcovi ako záložcovi a záložnému dlžníkovi 1/ dňa 22. decembra 2015 začatie výkonu záložného práva.

24. Veriteľ spoločnosť MIL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3, Bratislava, IČO: 44 240 198 si prihlásil do konkurzu svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 450 089,21 eur, a to prihláškou pohľadávky zo dňa 22. januára 2018. Veriteľ si prihláškou pohľadávky prihlásil aj zabezpečovacie právo - záložné právo, vo výške zabezpečenej sumy 450 089,21 eur. V predmete zabezpečovacieho práva podrobne vypísal zoznam majetku, ktorý je zabezpečený, v ktorom sa nachádzali aj hnuteľné veci, ktorých vylúčenie je predmetom tohto konania.

25. Konštatoval, že záložné právo prechádza z pôvodného záložcu (úpadca) na nového nadobúdateľa, novým záložcom stáva nový vlastník - nadobúdateľ a zo zákona je povinný strpieť nielen výkon záložného práva ale aj iné práva a povinnosti záložcu. Vzhľadom na uvedené záložné právo k predmetným hnuteľným veciam nezaniklo ani v prípade, keď došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci.

26. Vyslovil názor, že v tomto konaní nie je možné aplikovať ani jednu z výnimiek uvedených v ustanovení § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko úpadca nepreviedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu svojho podnikania. Poukázal na zmysel zbavenia záložného práva od vecnoprávnych účinkov v tomto prípade, ktorým je ochrana nadobúdateľa zálohu a jeho istota, že nadobúda vec bez zaťaženia záložným právom. Zákon tým sleduje účel, aby nebolo ohrozené obchodovanie podnikateľa v tých prípadoch, keď sa záložné právo týka jeho celého podniku vrátane výrobkov (tovarov), ktoré sú predmetom jeho obchodovania. V tomto prípade teda nadobúdatelia nadobúdajú od záložcu veci nezaťažené záložným právom; záložný veriteľ nie je oprávnený voči nim uplatniť žiadne práva vyplývajúce zo záložného práva. Zdôraznil, že sa predmetné záložné právo záložného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. týkalo len konkrétnych hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto konania a nie celého podniku alebo výrobkov, čím nemohlo dôjsť k tomu, že by bola hnuteľná vec prevedená na tretiu osobu v rámci výkonu predmetu úpadcovho podnikania. Úpadca nemal v predmete podnikania uvedený predaj strojov a zariadení alebo predaj hnuteľných vecí ale len ich prenájom (hnuteľných vecí, strojov a zariadení).

27. Ďalej odvolací súd konštatoval, že taktiež nie je možné žalobcu považovať za dobromyseľného nadobúdateľa hnuteľnej veci, nakoľko v prípade, ak je záložné právo zapísané v registri záložných práv, zákon zaviedol vyvrátiteľnú právnu domnienku o nedobromyseľnosti nadobúdateľa. V takom prípade sa predpokladá, že nadobúdateľ je so záložným právom oboznámený, resp. mohol sa s ním oboznámiť vregistri záložných práv, a preto nadobúda záloh zaťažený záložným právom. Nadobúdateľ by však tento zákonný predpoklad mohol vyvrátiť dôkazom opaku, čo však neprichádza do úvahy, nakoľko z výpisu histórie vlastníkov je zrejmé, že k prevodu hnuteľných vecí došlo až po čase kedy záložné právo na hnuteľných veciach bolo zaevidované do Centrálneho registra záložných práv dňa 28. augusta 2015, čiže o niekoľko mesiacov skôr. Konštatoval, že si žalobca mohol a mal v čase, keď nadobúdal predmetné veci prelustrovať verejne dostupný Notársky centrálny register záložných práv a ubezpečiť sa, či na týchto veciach nie je zriadené záložné právo. Nebolo pritom preukázané, že by toto záložné právo zaniklo, preto žalovaný postupoval správne, ak majetok tretej osoby, v danom prípade žalobcu, zapísal do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Zdôraznil, že navyše to, či bol majetok zapísaný do súpisu majetku ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu (§ 67 ods. 1 písm. a/ ZoKR) alebo ako iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 67 ods. 1 písm. d/ ZoKR) nemení nič na tom, že na tomto majetku viazne záložné právo veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., ktorý si svoje zabezpečovacie právo prihlásil riadne a včas do konkurzu.

28. Odvolací súd uzavrel, že nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani obsah odvolania žalobcu nepovažoval za spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a zásady úspechu v konaní.

3 0. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) navrhujúc dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, vyvodzujúc prípustnosť aj dôvodnosť dovolania z ustanovenia § 419 CSP. Poukázal na to, že sa žalobca svojou žalobou domáhal vylúčenia majetku z oddelenej podstaty úpadcu, ktorý bol zapísaný do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa úpadcu MIL SLOVAKIA s.r.o. pod položkou č. 14, 17, 18 a 20, pričom ako dôvod zápisu do oddelenej podstaty úpadcu správca podstaty uviedol ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že súdnemu prieskumu pri vylučovacej žalobe podľa § 78 ods. 1 ZoKR podlieha práve dôvod takéhoto zápisu. Vyslovil názor, že iné dôvody sporného zápisu nemôžu byť ani predmetom skúmania, pretože žalobca je viazaný iba tými dôvodmi sporného zápisu, ktoré uviedol správca v súpisových zložkách majetku tvoriaci súpis majetku podstát podľa § 76 ods. 1 ZoKR. Účinky spojené so zápisom majetku do súpisu nastávajú vykonaním tohto zápisu podľa § 77 ods. 1 ZoKR. Zdôraznil, že súpis obsahuje vždy pri každej zložke majetku údaj o tom, kedy bol zápis vykonaný, deň a dôvod zapísania majetku. Potom, pokiaľ správca ako dôvod zápisu do oddelenej podstaty úpadcu uviedol ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR, mohol sa žalobca domáhať vylúčenia majetku z tohto súpisu výlučne iba z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR, ktorý ako dôvod zápisu uviedol správca a súd, viazaný vymedzením predmetu sporu žalobcom, mohol rozhodovať iba o predmete sporu vymedzenom žalobcom a preskúmavať iba takto správcom vymedzený dôvod zápisu do oddelenej podstaty. Obidvom vo veci konajúcim súdom vytýkal, že prejednali a meritórne rozhodli spor bez toho, aby bola podaná žaloba, ktorou bol žalobcom vymedzený predmet sporu tak, ako o ňom súdy rozhodovali.

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, podľa jeho názoru neboli nesprávnym procesným postupom súdu porušené žalobcove procesné práva a už vôbec nie v takej miere, aby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vyslovil názor, že súpis obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré vyplývajú z § 38 vyhl. č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. Poukázal na to, že v čase zápisu majetku do súpisu majetku nemal správca vedomosť o tom, že predmetné veci, ktoré sú predmetom tohto konania boli prevedené na tretiu osobu a došlo k zmene vlastníckeho práva. Táto zmena nebola uvedená ani v Notárskom centrálnom registri záložných práv SR, túto vedomosť nemal ani veriteľ - spoločnosťMIL SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, ktorý si do konkurzu prihlásil svoju pohľadávku spolu so zabezpečovacím právom, kde v predmete zabezpečenia boli uvedené predmetné veci. So zreteľom na uvedené správca nemal pochybnosti o tom, že predmetné veci sú vo vlastníctve úpadcu. Vyslovil názor, že to, že majetok zapísaný do súpisu majetku ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu (§ 67 ods. 1 písm. a) ZoKR) alebo ako iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 67 ods. 1 písm. d) ZoKR) nemení nič na tom, že na uvedenom majetku viazne záložné právo veriteľa spoločnosti MIL SLOVAKIA s.r.o., ktorý si svoje zabezpečovacie právo prihlásil riadne a včas do konkurzu.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.

33. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

34. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.

36. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

37. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Teda intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).

38. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

39. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie, tvrdiť skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku a na jeho preukázanie uplatňovať procesné návrhy na vykonanie dokazovania. Obidve strany sporu túto možnosť v konaní aj využili, pričom žalobca využil aj možnosť podať proti rozsudku súdu prvej inštancie riadny opravný prostriedok (odvolanie). Dovolateľ v dovolaní v podstate uvádza tie isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy oboch inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným spôsobom vysporiadali. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalobca v dovolaní síce vymenoval, čo je možné subsumovať pod § 420 písm. f) CSP, ale neuviedol, čím konkrétne v prejednávanej veci došlo k porušeniu jeho práv.

40. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich vyjadrenými, nezakladá samo osebe dovolací dôvod uvedený v § 420 písm. f) CSP. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo.

41. Pokiaľ dovolateľ nesúhlasí s právnymi závermi odvolacieho súdu, tak nejde o námietku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ale o námietku inú, vo väzbe na správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súdy oboch inštancií založili svoje rozhodnutia. Dovolateľ namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie (odsek 72 odôvodnenia jeho rozsudku), s ktorým sa odvolací súd stotožnil (odsek 15 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a to v súvislosti s jeho argumentáciou, že súdnemu prieskumu pri vylučovacej žalobe podlieha iba dôvod zápisu do konkurznej podstaty, v danom prípade výlučne dôvod v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR a tiež záveru súdu, že napriek dôležitosti súpisu majetku nie je prehnaný formalizmus vo vzťahu k náležitosti presného označenia zákonného ustanovenia podložený súčasnou právnou úpravou, túto podmienku vo svojom normatívnom texte zákon neobsahuje a to, že za rozhodujúce súd považoval, že v zverejnenom súpise sú presne uvedené jednotlivé súpisové zložky majetku tak, aby ich nebolo možné zameniť, deň a dôvod zapísania majetku - identifikácie zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28. augusta 2015, opis zabezpečovacieho práva, výška pohľadávky zabezpečovanej týmto zabezpečovacím právom, aj poradie aj hodnota zapísaného majetku. So zreteľom na uvedené sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľa, že súdy nerozhodovali vôbec o žalobe, ktorá bola podaná. Dovolateľom je v skutočnosti namietaná nesprávnosť právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, tá však nezakladá tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CS, pretože nesprávne právne posúdenie veci by mohlo založiť prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP. Navyše dovolací súd poukazuje na odsek 31 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že to, či bol majetok zapísaný do súpisu majetku ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu (§ 67 ods. 1 písm. a) ZoKR) alebo ako iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 67 ods. 1 písm. d) ZoKR) nemení nič na tom, že na tomto majetku viazne záložné právo veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., ktorý si svoje zabezpečovacie právo prihlásil riadne a včas do konkurzu.

42. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzaviera, že odvolací súd aj svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu odôvodnil, pričom v ňom vyjadrené závery sú jasné a zrozumiteľné.

43. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania žalobcu podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd preto dovolaniežalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

44. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.