1Obdo/89/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa - veriteľa v 1/ rade CURTIS s. r. o., so sídlom Mierové námestie 24, 911 01 Trenčín, IČO: 45 445 851, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r o., so sídlom Námestie svätej Anny 361/20, 911 01 Trenčín, veriteľa v 2/ rade FOREST HILL COMPANY s. r. o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 46 379 878, zastúpeného BUGAN, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bajkalská 25/A, 821 01 Bratislava, veriteľa v 3/ rade ActivIT s. r. o., so sídlom Národná 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 043 532, zastúpené URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica a veriteľa v 4/ rade Mesto Štúrovo, so sídlom Námestie slobody 1, 943 01 Štúrovo, IČO: 000 309 303, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka 1. SENIOR CITY a.s., so sídlom Župné námestie 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, o dovolaní dlžníka voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/15/2020-645 zo dňa 15. apríla 2020, takto

rozhodol:

Dovolanie dlžníka o d m i e t a.

Odôvodnenie

1 Okresný s ú d Bratislava I (ďalej a j „s úd prvej inštancie“) uznesením č. k. 8K/7/2019-526 z 23. novembra 2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka 1. SENIOR CITY a.s., Župné námestie 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mateja Ambróza, so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava a veriteľov vyzval, aby svoje pohľadávky prihlásili v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Zároveň správcovi súd uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike v súlade s č. 54 Nariadenia Rady (ES) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

2 O odvolaní dlžníka rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“), ktorý uznesením č. k. 3CoKR/15/2020-645 z 15. apríla 2020 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd uviedol, že po začatí konkurzného konania súd prvej inštancie postupoval podľa § 19 ods. 1 bod 1a zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZKR“) v spojení s § 19 ods. 3 písm. c/ ZKR a dlžníka vyzval na osvedčenie platobnej schopnosti. Dlžník na výzvu súdu v zákonomstanovenej lehote nereagoval a svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Lehotu stanovenú podľa § 19 ZKR nie je možné predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie, pretože v zmysle § 203a odsek 3 ZKR ide o hmotnoprávnu lehotu a navyše v § 197 ods. 3 ZKR je uvedený zákaz odpustenia zmeškania lehôt, ktoré sú stanovené týmto zákonom. Dlžník lehotu podľa § 19 ods. 3 písm. c/ ZKR na vyjadrenie sa k návrhu zmeškal, pričom neuviedol žiaden právne relevantný dôvod, ktorý by jej zmeškanie ospravedlňoval a preukázal by tak zásadné dôvody jej zmeškania, na ktoré by bol súd v zmysle princípu zachovania práva na spravodlivý proces povinný prihliadnuť. K námietke dlžníka ohľadne spornosti pohľadávky navrhovateľa - veriteľa v 1/ rade CURTIS s. r. o. odvolací súd uviedol, že vzhľadom na vstup ďalších veriteľov podľa § 24 ods. 2 ZKR do konania, tieto subjekty nadobudli postavenie navrhovateľov a dlžník ich judikované pohľadávky žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil. Keďže bolo preukázané splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1, 3, ako aj v § 19 ods. 1, 3 písm. c/ ZKR, odvolací súd považoval uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne.

3 Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dlžník (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP. Podľa názoru dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolací súd riadne neodôvodnil, v dôsledku čoho ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a nepredvídateľné, ktoré vykazuje znaky svojvôle. Rozhodnutie odvolacieho súdu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi dlžníka, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil podrobným zdôvodnením dôvodu, ktorý nebol odvolaním napadnutý a naopak, nezaoberal sa dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa odvolal na zákonné ustanovenie ZKR, avšak ani jedenkrát neuviedol ustanovenie § 12 ods. 2 ZKR, nedodržanie ktorého bolo ťažiskovým dôvodom odvolania. Za obsah základného práva na spravodlivý proces je potrebné považovať riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a zákaz svojvoľného postupu súdu, čo odvolací súd nerešpektoval.

4 K dovolaniu podal vyjadrenie navrhovateľ - veriteľ v 4/ rade, ktorý uviedol, že dovolanie dlžníka považuje za nejednoznačné, zmätočné a nezrozumiteľné. Pohľadávky Mesta Štúrovo voči dlžníkovi - úpadcovi vo veci sp. zn. 8K/7/2019 sú oprávnené a vyplývajú z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, vydaných na základe zákona č. 582/2004 Z. z.

5 K dovolaniu dlžníka sa vyjadril aj navrhovateľ - veriteľ v 1/ rade, ktorý žiadal dovolanie odmietnuť a veriteľovi v 1/ až 4/ rade priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že návrh veriteľa v 1/ rade spĺňal všetky náležitosti stanovené v § 12 ZKR, pričom veriteľ v 1/ rade disponuje exekučným titulom, a to notárskou zápisnicou č. N506/2014, Nz18158/2014, NCRIs18532/2014 zo dňa 14. mája 2014, ktorú vydal Notársky úrad Mgr. Leškovského. V priebehu konania súd prvej inštancie naviac povolil vstup ďalších veriteľov do konania (veriteľov v 2/ až 4/ rade). Veritelia v tomto konaní evidujú voči dlžníkovi viac, ako dva peňažné záväzky, s úhradou ktorých je dlžník v omeškaní o viac ako 30 dní, pričom celkom určite viac ako jeden z nich disponuje vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu (exekučným titulom). Tvrdenia dlžníka o tom, že veriteľ v 1/ rade nepreukázal odôvodnený predpoklad o platobnej neschopnosti dlžníka je nesprávny. Dovolaciemu súdu dal do pozornosti aj ustanovenie § 198 ods. 1 ZKR.

6 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená advokátom, skúmal bez nariadenia pojednávania najskôr to, či je dovolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.

7 Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8 Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku

9 Podľa § 198 ods. 1, druhej vety ZKR, dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému vkonaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

10 Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza, že dovolanie je možné podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu iba vtedy, ak zákon použitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku pripúšťa (§ 419 CSP). Otázka prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci NS SR ako dovolacieho súdu, pričom procesný postoj dovolateľa nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť dovolacieho súdu akceptovať jeho návrhy, ako aj obsah opravného prostriedku a rozhodovať podľa nich.

11 Dovolanie dlžníka bolo podané v konkurznom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v ustanovení § 196 zakotvil primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku. Na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa tak primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Primeranosť použitia Civilného sporového poriadku ako všeobecného procesného predpisu je potrebné vykladať tak, že pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis obsahuje vlastné procesné pravidlá, tieto sa aplikujú bez výhrad s tým, že pravidlá Civilného sporového poriadku sa aplikujú vtedy, ak určitú procesnú otázku zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje.

12 Podľa ustanovenia § 198 ods. 1 ZKR dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje, aby rozhodnutie vydané v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo podrobené dovolaciemu prieskumu najvyšším súdom v prípade podania dovolania alebo dovolania generálneho prokurátora.

13 Nakoľko zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania domáhať prípustnosti dovolania podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich dovolanie (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/76/2016, sp. zn. 5Obdo/39/2018, sp. zn. 4Obdo/32/2017, sp. zn. 1Obdo/6/2012). Uvedené nie je možné zmeniť ani nesprávnym poučením súdu, pretože nesprávne poučenie súdu o opravnom prostriedku, uvedené v rozhodnutí súdu, nemôže strane sporu umožniť podať opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

14 Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dovolanie dlžníka odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

15 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.