UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XX, XXX XX N. N., právne zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Námestie Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX N. N., o zaplatenie zmenkovej sumy 4.000 € s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65CbZm/1/2012-208 z 12. mája 2016, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalovaného z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 65CbZm/1/2012-208 z 12. mája 2016 nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v prípade návrhu účastníka konania na oslobodenie od súdnych poplatkov sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok, a to oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú pomery účastníka a uplatňovanie alebo bránenie jeho práva nie je svojvoľné alebo zrejme bezúspešné. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj pomery účastníka odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd nemôže návrhu účastníka vyhovieť, ak nie je súčasne splnená aj druhá podmienka, t. j. že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva a naopak, ak sa v prípade uplatneného nároku účastníka konania nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, súd návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovie, ak účastník súčasne nepreukáže existenciu pomerov preukazujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov. V dovolacom konaní žalovaný opätovne požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom k svojmu podaniu pripojil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o tom, že toho času nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica o tom, že nepoberá žiadnu dôchodkovú dávku. Súd s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný podal dovolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré nemá všetky zákonom stanovené náležitosti a tiež s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v dovolacom konaní nie je zastúpenýadvokátom, pričom tieto nedostatky žalovaný neodstránil ani na základe výzvy súdu, dospel k záveru, že v danom prípade sa zo strany žalovaného jedná o zrejme bezúspešné bránenie práva (a dovolací súd preto bude musieť dovolanie odmietnuť). S poukazom na to, že žalovaný nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) rozhodol tak, že mu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v dovolacom konaní nepriznal.
2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal žalovaný dňa 28. septembra 2017 dovolanie, v ktorom navrhol, aby celý prípad bol prešetrený a obnovený, ale nie na súde v Banskej Bystrici, keďže súd nerozhodol spravodlivo a jeho požiadavkám nebolo ani v jednom prípade vyhovené. On žiadnu zmenku nevidel a ani nepodpísal. Keďže je nezamestnaný, nemohol si ani požičať sumu 4.000 €. Celý prípad je veľký podvod.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) pred samotným prejednaním veci na základe podaného dovolania žalovaného najskôr zisťoval, či sú splnené procesné podmienky v zmysle ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), splnenie ktorých je predpokladom toho, aby sa NS SR mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania žalovaného, ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica.
4. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. K dovolaniu žalovaného podanému proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica (ako súdu prvej inštancie) dovolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 419 CSP strana sporu môže dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Odvolacím súdom je krajský súd, ktorý rozhoduje o odvolaní (ust. § 34 CSP) a dovolacím súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o dovolaní (ust. § 35 CSP).
7. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
8. Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie dovolacieho konania (ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 438 ods. 1 CSP).
9. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uzaviera, že uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65CbZm/1/2012-208 z 12. mája 2016 nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania a preto ho dovolaním - ako mimoriadnym opravným prostriedkom - nemožno napadnúť. Bráni tomu nedostatok funkčnej príslušnosti NS SR ako súdu dovolacieho, ktorý v posudzovanom prípade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zastavil konanie o dovolaní žalovaného proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica.
10. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v dovolacom konaní dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi v konaní o dovolaní žalovaného podanom proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 12. mája 2016 žiadne trovy nevznikli (ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP), pričom dovolací súd vychádzal aj z článku 17 Základnýchprincípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim zásadu procesnej ekonómie (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018).
11. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 451 ods. 2 v spojení s ust. § 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.