UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mgr. Pavla Karmana, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, správcu konkurznej podstaty úpadcu AUTOCENTRUM TBP Banská Bystrica, s.r.o., so sídlom Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 019 542 proti žalovanému R.Z., narodenému XX. H. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenému Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, o zaplatenie 84.212,54 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/185/2016-611 z 20. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalobcu z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Skalica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 3Cb/4/2008-563 z 18. mája 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.418,97 eur s 13% úrokom z omeškania od 01.05.2003 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania nerozhodol s odôvodnením, že o nich bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu aj žalovaného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 21Cob/185/2016-611 z 20. februára 2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (ako vecne správny) potvrdil. Ďalším výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90%.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Napadol ním výrok odvolacieho súdu, potvrdzujúci rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o čiastočnom zamietnutí jeho žaloby a súvisiaci výrok o nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd predmetné dovolanie ako nedôvodné odmietol.
4. Elektronickým podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 11. augusta 2020, vzal žalobca podané dovolanie v celom rozsahu späť. Poukázal na stanovisko schôdze veriteľov, ktorí nesúhlasili s úhradou súdneho poplatku za podané dovolanie (ktorého výška predstavuje takmer 1/3 sumy vymoženej v konkurznom konaní v prospech veriteľov úpadcu) a žalobcu (ako správcu konkurznej podstaty) zaviazali vykonať úkony smerujúce k ukončeniu konkurzného konania.
5. Podľa ustanovenia § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie zastaví.
6. Keďže žalobca vzal svoje dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/185/2016- 611 z 20. februára 2018 v celom rozsahu späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) v zmysle ustanovenia § 446 CSP dovolacie konanie zastavil.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.