1Obdo/8/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky spore žalobkyne TESCO STORES SR, a. s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828 zastúpeného OLEXOVA VASILISIN s. r. o.Gorkého 6, Bratislava, proti žalovanému 1/ KLIMA plus, s. r. o., Hálova 9, Bratislava, IČO: 35 728 582 a žalovanému 2/ W. S.V., nar. X. R. XXXX, S. XXX/XX, D., o zaplatenie 9.562,84 € s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/117/2018-142 z 31. augusta 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/117/2018-142 z 31. augusta 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 3Cob/117/2018-142 z 31. augusta 2018 podľa § 386 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) odmietol odvolanie žalobkyne, podané proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/30/2018-125 zo 16. mája 2018.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané na základe sťažnosti, podanej žalobkyňou proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Konštatoval, že podľa § 357 CSP proti rozhodnutiu sudcu o sťažnosti, podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, nie je prípustné podať odvolanie.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Namietala, že nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania, pretože odvolanie podala proti uzneseniu o zastavení konania, proti ktorému je podľa § 357 písm. a/ CSP odvolanie prípustné, a nepodala ho proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti. So zreteľom na uvedené nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania a postupom odvolacieho súdu, ktorý odvolanie odmietol, jej bolo znemožnené uskutočňovanie procesných práv, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP, veta pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Dovolanie žalobkyňa odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v § 420 písm. f/ CSP.

6. Pred vecným prejednaním dovolania dovolací súd najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

7. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Pod pojmom „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“ má zákon na mysli také rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo bez toho, aby sa vec meritórne rozhodla (napríklad uznesenie o zastavení odvolacieho konania v dôsledku späťvzatia odvolania, nezaplatenia súdneho poplatku, atď.). Charakter rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, má nepochybne aj dovolaním napadnuté uznesenie o odmietnutí podaného odvolania. 10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovoru“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý zároveň znamená aj porušenie procesných práv, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR k ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a judikatúry Ústavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore. Za vadu v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP sa považuje aj to, keď odvolací súd odmietol odvolanie strany sporu, hoci na takýto postup nebol daný zákonný dôvod.

12. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalobkyňa, poukazujúc na ustanovenie § 357 písm. a/ CSP, podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/30/2018-106 zo 6. apríla 2018, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil. Z dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu však vyplýva, že odvolací súd posudzoval prípustnosť odvolania vo vzťahu k inému uzneseniu č.k. 23Cb/30/2018-125 zo 16. mája 2018, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o sťažnosti, podanej proti rozhodnutiu, vydanému vyšším súdnym úradníkom a konštatujúc, že napadnuté uznesenie je konečným rozhodnutím, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom (§ 357 CSP a contrario).

13. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že tým, že odvolací súd posudzoval prípustnosť odvolania žalobkyne vo vzťahu k inému uzneseniu súdu prvej inštancie a podané odvolanie odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, došlo k porušeniu základného práva žalobkyne na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva žalobkyne na spravodlivý proces, z dôvodu ktorého dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie.

14. Podľa § 453 ods. 3 CSP o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v konečnom rozhodnutí.

15. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 451 ods. 2 v spojení s ust. § 393 ods. 2, druhá veta CSP a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.