Najvyšší súd
Slovenskej republiky
1Obdo/8/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. K. F. M. "P.", IČO: X. so sídlom P., X. L. O., P., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. I. P. G., advokátom, so sídlom v T., S., proti žalovanému: M. Č., bytom Z., X. K. (pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom M. Č. - T. – T. I. N., IČO: X., s miestom podnikania K. X.), zastúpenému právnym zástupcom JUDr. J. V., advokátom, so sídlom v Č., P., o zaplatenie 451,62 eur (13.605,40 Sk) s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/360/2010 - 354 zo dňa 27. októbra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/360/2010 - 354 zo dňa 27. októbra 2011 o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4Cb/60/2006 - 317 zo dňa 22.04.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Cb/60/2006 - 330 zo dňa 20.09.2010 uložil žalovanému povinnosť, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalobcovi sumu 451,62 Eur s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 28.04.2005 do zaplatenia. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 671,06 Eur. Výrokom III. návrh žalovaného na náhradu zavinených trov konania zamietol. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 13Cob/360/2010 - 354 zo dňa 27.10.2011 rozhodol tak,
že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch I. a II. potvrdil. Ďalším výrokom žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 54,23 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
09.01.2011.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 OSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením a na zvýraznenie správnosti jeho záverov doplnil niektoré ďalšie argumenty. Podrobne sa tiež vysporiadal s námietkou žalovaného, že sa mu postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom, keď vec bola rozhodnutá na pojednávaní dňa 22.04.2010 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu ( napriek žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, doloženého potvrdením o jeho práceneschopnosti ), pričom súd prvého stupňa na tomto pojednávaní vykonával dôkazy, ku ktorým žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatoval, a to zhodne s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaným tvrdená práceneschopnosť podľa predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, keď žalovaný bol práceneschopný od 12.04.2010, nebola dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 OSP. K tomuto záveru dospel na základe viacerých okolností. Jednou z nich bola dĺžka súdneho konania, ktoré sa začalo doručením žaloby na Okresný súd v Čadci dňa 27.12.2005, pričom vec bola rozhodnutá napadnutým rozsudkom dňa 22.04.2010. Po celú túto dĺžku súdneho konania mal tak žalobca, ako aj žalovaný, vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv, a bolo už len na účastníkoch súdneho konania, akým spôsobom ich budú naplňovať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti ( z ktorého vyplývala práceneschopnosť od 12.04.2010 ), nepreukázal, že tento dôvod práceneschopnosti trval aj v čase konania okresného súdu, to znamená ku dňu 22.04.2010. V súvislosti s tvrdeným odvolacím dôvodom, že žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, odvolací súd poukázal na to, že na pojednávaní dňa 12.05.2009 boli žalovaný a jeho právny zástupca prítomní a mali tak v zmysle § 123 OSP možnosť vyjadriť sa k tam vykonávaným dôkazom. Okrem toho dokazovanie podľa § 122 a nasl. OSP sa realizovalo v priebehu celého trvania sporu pred okresným súdom a nemožno ho zúžiť len na jeden úkon nariadeného pojednávania dňa 22.04.2010. Tento odvolací dôvod teda podľa názoru
1. 2.
krajského súdu nie je relevantný, keďže dokazovanie bolo vykonávané v priebehu celého
súdneho konania,
o čom svedčia zápisnice o pojednáv
aniach pred súdom prvého stupňa. Je
tiež nevyhnutné súhlasiť s názorom súdu prv
ého stupňa,
že na pojednáv
aní dňa 22.04.2010
bola v rámci dokazovania vykonaná iba sumarizácia všetkých doteraz označených a
predložených dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci, ktoré dôkazy však už boli jednotlivo
vykonávané na predchádzajúcich pojednávaniach,
to znamená ešte pred dátumom
pojednávania 22.
04.2010. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, odv
olací súd poukázal na to,
že
uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/60/2006 - 152 zo dňa 10.8.2009, ktor
ým sa
znalecké dokazovanie nariadilo, bolo dor
učené všetk
ým účastníkom konania,
to znamená aj
žalovanému a jeho právnemu zástupcovi a rovnako tak aj znalecký posudok č. 16/2009,
vypracovaný znalcom Ing. R. N. Nielen k nemu,
ale aj k ostatným dôkazom, ktoré tvoria
súčasť súdneho spisu,
mal žalov
aný možnosť sa vyjadriť už pred pojednávaním konaným dňa
22.04.2010. Preto prejednanie veci v nepr
ítomnosti žalovaného na tomto pojednávaní
neznamenalo odňatie možnosti žalov
anému konať pred súdom. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukázal na obsa
h zápisnice o pojednávaní konanom dňa 22.04.2010, ktorá sa
nach
ádza na č.l. 309 až 310 spisu,
kde uvádzané dôkazy,
s ktorými sa súd prvého stupňa
oboznámil, sú v celom súhrne dôkazmi, ku ktorým žalovaný mal možnosť sa vyjadriť a aj sa
vyjadroval v priebehu súdneho konania. Z ustanovenia § 101 ods. 2 OSP vyplýva, že k
odročeniu súdneho pojednávania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to
podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Žalovaný podľa
názoru odvolacieho súdu nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie
pojednávania, a to trvanie práceneschopnosti k dátumu 22.04.2010 a súčasne sa ani sa
nejednalo o dôležitý dôvod, vzhľadom na priebeh súdneho konania, jeho dĺžku a spôsob
vykonávania dôkazov pred súdom prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu boli splnené
podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, a to aj
s ohľadom na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je
vyjadrená nielen v § 18 OSP, ale aj v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Zásada rovnosti
strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov,
o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd ( PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02 ).
Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie,
ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje
zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah
práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho
konania spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania ( osobitne sporového
konania ), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré
uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie
niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je
žalovaný ( II. ÚS 35/02 ). Zásada vyjadrujúca "právo na spravodlivý súdny proces" je spojená
s nutnosťou rovnakých "pravidiel hry", ale tiež aj s princípom "rovnosti zbraní" pre všetkých
účastníkov súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu, ktorá je upravená aj v ust.
§ 18 OSP aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania, to znamená bez
ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade
žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ako strana v spore
pri rovnosti so žalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a je to práve súd, ktorý aj podľa ust. § 6 OSP postupuje v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia
výkonu týchto práv a rovnosti strán v spore je preto potrebné dôvod pre odročenie
pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv a vážnosť takéhoto
dôvodu kvalifikovať s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému účastníkovi súdneho
konania a celkovému priebehu sporu.
V závere potom ešte odvolací súd zdôraznil, že žalovaný mohol svoju účasť na
pojednávaní dňa 22.04.2010 zabezpečiť prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, na
strane ktorého nebolo preukázané, že by existoval dôležitý dôvod, ktorý by mu bránil v účasti
na nariadenom pojednávaní. Oznámenie o termíne pojednávania mali žalovaný aj jeho právny
zástupca doručené v dostatočnom časovom predstihu v zmysle § 115 ods. 2 OSP (žalovaný
dňa 26.03.2010 a právny zástupca žalovaného dňa 24.3.2010), a preto ani z tohto hľadiska
nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Súd prvého stupňa
poskytol žalovanému ako účastníkovi konania priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého
dôvodu nebolo možné dospieť k záveru,
že došlo k porušeniu práv
a žalovaného na súdnu
ochranu a na rovnosť v konaní. Odv
olací súd v tej
to súv
islosti poukázal tiež na nález
Ústavného súdu Slov
enskej republiky III. ÚS 153/07, pod
ľa ktor
ého "... zmyslom
procesn
ých garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
je zabezpečiť,
aby bola účastníkovi konania,
na ktorého sa tieto garancie v
zťahujú,
poskytnutá zo strany
príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv
na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania.
Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania
priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez"
dôvodu hodného osobitného zreteľa
nevyužil
( prípadne nevy
užil v plnom rozsahu ),
nemožno dospieť k záveru,
že došlo k porušeniu
jeho základných práv
na súdnu ochranu,
na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci
v jeho prítomnosti,
prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie."
Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote dovolanie, ktor
ým navrhol rozsudok odv
olacieho súdu v
spojení s
rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec v
rátiť Okresnému súdu Čadca na ďalšie
konanie. Prípustnosť svojho dovolania oprel o dov
olacie dôvody upravené v ustanov
ení
§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. f/ OSP a v ustanovení § 241 ods. 2
písm. c/ OSP. Namietal teda,
že sa mu postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní
odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení v
eci. K odňatiu možnosti účastníka konať
pred súdom malo podľa dovolateľa dôjsť tým, že súd prvého stupňa na pojednáv
aní dňa
20.
04.2010 vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu ešte dňa 14.04.2010 ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom
pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,
ktorú preukázal priloženým lekárskym
potvrdením a zároveň požiadal súd o odročenie tohto pojednávania. Dov
olateľ poukázal
na to,
že podľa R 31/1995 choroba účastníka,
preukázaná lekársky uznanou
práceneschopnosťou,
je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Ak účastník
konania v takom prípade požiadal včas o odročenie
pojednávania,
prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie
možnosti konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ OSP. Dov
olateľ ďalej namietal
nepravdiv
osť odôvodnenia rozsudku prvostupňov
ého súdu ( s ktorým sa stotožnil aj súd
odvolací ),
a síce že ".
.. nebola potrebná prítomnosť odporcu,
ani jeho práv
neho zástupcu,
pretože súd vo veci nedokazoval"
. Poukázal na to,
že prvostupňový súd pred vyhlásením
rozsudku prečítal
listinné dôkazy, a teda dokazovanie vo veci vykonával, pričom svojim
postupom žalovanému neumožnil vy
jadriť sa k týmto dôkazom,
zhodnotiť vec po
skutkovej aj právnej stránke a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy.
Úv
aha súdu,
že účasť
žalov
aného ani jeho práv
neho zástupcu na pojednávaní nebola potrebná, je pod
ľa
dovolateľa v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré priznávajú
účastníkovi právo zúčastniť sa na pojednávaní a právo vyjadriť sa ku skutočnostiam a
dôkazom o nich.
Dovolateľ zastáva názor, že k nesprávnemu a nespravodlivému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu prispela práve
tá skutočnosť,
že súd prv
ého stupňa uskutočni
l pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného
a jeho právneho zástupcu a neumožnil im vyjadriť sa ku skutkovej a právnej stránke veci.
Dovolateľ ďalej poukázal na to, že podľa § 118 ods. 4 OSP účastníkovi konania prislúcha
právo pred vyhlásením konečného rozhodnutia vo veci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k
vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci. V danom prípade bolo žalovanému
nesprávnym postupom prv
ostupňového súdu toto právo odňaté, keďže súd neuznal
lekársky potvrdenú práceneschopnosť žalovaného ako dôležitý dôvod pre odročenie
pojednáv
ania a vo veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd prvého stupňa
vy
hodnotil preukázanú práceneschopnosť žalovaného ako jeho účelový postup, čo je v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj platnou judikatúrou, ktorá
hovorí,
že choroba účastníka konania, ak je lekársky potvrdená,
zakladá vždy dôležitý
dôvod na odročenie pojednáv
ania. K porušeniu ·základného· práva žalovaného konať pred
súdom došlo tiež postupom odvolacieho súdu, ktor
ý sa celkom nepochopiteľne stotožnil s
názorom súdu prvého stupňa. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu,
pričom zdôraznil, že žalovaný mohol svoju účasť na pojednávaní dňa 20.04.2010
zabezpečiť aj prostredníctv
om svojho zvoleného zástupcu, na strane ktorého nebol
preukázaný dôležitý dôvod brániaci mu v účasti na pojednávaní. Podľa dovolateľa je tento
názor odvolacieho súdu nesprávny,
keďže právo účasti na pojednávaní je právom
účastníka konania ( a nie jeho právneho zástupcu ),
rovnako ako aj právo požiadať o
odročenie pojednávania, ak je na to dôležitý dôvod a právo podľa § 118 ods. 4 OSP pred
vydaním rozhodnutia zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu,
prípadne vzniesť
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Aj keby sa teda právny
zástupca žalovaného
zúčastnil na pojednávaní dňa 20.04.2010,
podľa dovolateľa to nič nemení na skutočnosti,
že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
keďže žalovaný sa
pre svoj nepriazniv
ý zdravotný stav nemohol zúčastniť pojednávania a preto požiadal o
jeho odročenie, nakoľko sa chcel na pojednávaní vyjadriť k vykonanému dokazovaniu,
avšak toto právo mu bolo súdom odopreté. V ďalšej časti svojho dov
olania žalovan
ý
poukazoval na údajné pochy
benia súdu prvého stupňa v rámci zistenia skutkového stavu
veci a jeho právneho posúdenia, keď prvostupňový súd nevykonal žalovaným navrhované
dôkazy a zároveň na takto nesprávne a neúplne zistený skutko
vý stav aplikoval nesprávny
právny predpis. Rovnako však pochybil aj súd odvolací, ktor
ý na základe odvolania
žalova
ného nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. V závere potom
dov
olateľ podľa § 243 OSP požiada
l o odloženie vykonateľnosti rozsudku odvolacieho
súdu do rozhodnutia o dovolaní.
Žalobca sa k podanému dovolaniu do rozhodnutia dovolacieho súdu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 2 OSP ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 OSP ),
zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP),
skúmal bez nariadenia pojednávania (
§ 243a ods. 1 OSP ) najskôr to,
či
sa ním napadá rozhodnutie,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd
rozsudkom.
Podľa § 238 OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku,
je prípustné:
-
proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ( ods. 1 ),
- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ods. 2 ),
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktor
ým bol potvrden
ý rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo v
ýroku vy
slovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( ods. 3 ).
Podľa § 238 ods. 5 OSP však dovolanie nie je prípustné vo veciach, v
ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky,
dovolanie nie je prípustné, ak v
ýška pr
íslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
V prejednávanej veci, ktorá je nepochybne vecou obchodnou (vzhľadom na povahu
účastníkov a predmet sporu ),
žalovaná istina ( 13.605,40 Sk ) neprevy
šuje desaťnásobok
minimálnej mzdy platnej v deň podania žaloby na súde prv
ého stupňa, t.j. k 27.12.2005.
Minimálna mesačná mzda od 01.10.2005 predstavovala sumu 6.900,- Sk, desaťnásobok tejto
sumy je 69.000,- Sk.
Zároveň dov
olanie žalov
aného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrden
ý rozsudok súdu prvého stupňa, avšak odvolací súd vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu a nejde ani o potv
rdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým tento vo výroku vy
slovil neplatnosť zmluv
nej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 OSP.
Preto prípustnosť dovolania v predmetnej veci z ustanovenia § 238 OSP nemožno vyvodiť.
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak bolo vydané v
konaní,
postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 OSP ( tzv. dôvody zmätočnosti ).
Jedným z takých dôvodov je aj prípad,
keď bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/OSP ). Pod odňatím možnosti konať pred súdom
treba rozumieť taký postup súdu, ktor
ým sa účastníkov
i znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany
jeho práva
právom chránených záujmov. Podľa dovolate
ľa k takému pochybeniu došlo v konaní pred
súdom prvého stupňa, ktorý napriek skutočnosti,
že žalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní dňa 20.04.2010 a z dôležitého dôv
odu požiadal o jeho odročenie, nielen že
pojednávanie uskutočnil,
ale na ňom aj v
ykonával dokazovanie a meritórne rozhodol. Okrem
práva účasti na pojednávaní tak malo byť žalovanému účastníkovi konania odňaté tiež právo
vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a právo v zmysle
§ 118 ods. 4 OSP
pred skončením
pojednávania,
ktoré sa neodročuje,
zhrnúť svoje návrhy a vy
jadriť sa k dokazovaniu a k
právnej stránke veci.
Dovolací súd sa oboznámil s predloženým spisovým materiálom a dospel k záveru, že
k odňatiu možnosti žalovanému účastníkov
i konať pred súdom v dôsledku procesného postupu
súdov ( prvostupňov
ého aj odvolacieho) v prejednávanej veci nedošlo.
Prvostupňov
ý Okresný
súd Čadca na prejednanie veci nariadil celkovo štyri pojednávania na deň 26.10.2006,
24.01.2008, 12.05.2009 a 20.04.2010. Zo zápisníc z predmetných pojednáv
aní vyplýva, že
dokazovanie v podobe čítania listinných dôkazov,
výsluchov účastníkov resp. ich zástupcov a
v
ýsluchov svedkov sa vy
konáv
alo na pojednávaniach konan
ých dňa 26.10.2006 a 12.05.2009,
ktorých sa zúčastnil tak žalovaný ako aj jeho právny zástupca.
Na pojednávaní dňa
22.04.2010,
na ktorom sa zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu, sa žiadne-dokazovanie
v zmysle
§ 120 a nasl. OSP nevykonávalo. Súd len oboznámil celý obsah spisu, vymenovaním
jednotlivých v
ňom sa nachádzajúcich dokumentov,
od návrhu na začati
e konania na č. l. 2 - 3
až po ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a potvrdenie o práceneschopnosti žalovaného na
Č. l. 307 - 308.
Následne právnemu zástupcovi žalobcu poskytol poučenie v zmysle § 120 ods.
4 OSP v nadv
äznosti na § 205a OSP a skonštatoval, že žalovanému a jeho právnemu
zástupcovi bolo takéto poučenie doručené v písomnej forme spolu s termínom pojednávania.
Ďalej vyhlásil dokazovanie za skončené a zamietol náv
rh na doplnenie dokazovania. Na výzvu
súdu sa právny zástupca žalobcu vyjadril v tom zmysle,
že nemá žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazov
ania a žiada,
aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného tiež k náhrade trov konania. Po prerušení pojednávania potom samosudkyňa
vy
hlásila rozsudok spolu s uvedením podstatných dôv
odov a poučením o odvolaní. Z
uvedeného vyplýva,
že k odňatiu možnosti žalovanému vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
v súvislosti s jeho neúčasťou na pojednáv
aní dňa 22.04.2010 dôjsť nemohlo, pretože na tomto
pojednávaní žiadne dôkazy vykonávané neboli.
Pokiaľ ide o namietané porušenie práva účastníka zúčastniť sa na nariadenom
pojednávaní,
z ustanovenia § 101 ods. 2 OSP vyplýva povinnosť súdu pokračovať v konaní,
aj keď sú účastníci nečinní,
to znamená,
že si neplnia povinnosti v
zmysle § 101 ods. 1 OSP,
prispieť k dosiahnutiu účelu konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné
skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky
a dbajú na poky
ny súdu. Ak sa riadne predvolan
ý
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy. Súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie
pojednávania, ale len takej,
ktorú účastník odôvodní "
dôležitým dôvodom".
Dôležitosť
dôvodu,
pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto
dôvodu, ktorý účastníkovi bráni byt'
prítomný na pojednávaní,
musí účastník súdu vždy
p
reukázať, a to hodnoverným spôsobom. Uvedené bolo tiež súčasťou písomného poučenia,
ktoré súd prvého stupňa žalov
anému doručoval spolu s každým predvolaním na pojednávanie
(viď' č.l. 51, 92, 138 a-306 spisu). Doslova sa v ňom uvádzalo: „Podľa § 101 ods. 2 OSP ak po
riadnom predvolaní sa nedostav
íte na pojednáv
anie ani nepožiadate z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať vo Vašej neprítomnosti. Prejednávanie sa môže odročiť
len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí súdu oznámit' a preukázat' pred začatím
pojednávania."
Žalovaný bol teda dostatočne poučený o svojej povinnosti podať žiadosť
o odročenie pojednávania včas, t.j. pred začatím pojednávania, odôvodniť ju dôležitým
dôvodom a jeho existenciu súdu preukázať. Dovolateľ argumentuje judikátom R 31/1995,
čo je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 66/94 zo dňa
18.04.1995,
publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
pod poradovým číslom 31/1995, ktorého právna veta znie: "Choroba účastníka preukázaná
lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 OSP.
Ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania,
prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ OSP."
Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že
hodnoverným dôkazom o chorobe účastníka, ktorá mu bráni v účasti na pojednávaní, je
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené ošetrujúcim lekárom. V prejednávanej
veci právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 13.04.2010,
podaným osobne
v podateľni súdu dňa 14.04.2010, ospravedlnil neúčasť svoju a svojho klienta na
pojednávaní, ktoré bolo nariadené na.
deň 22.04.2010 so začiatkom o 07.30 hod. Zároveň
požiadal o odročenie tohto pojednávania na iný termín z dôvodu,
že jeho klient je od
12.04.2010 práceneschopný. Prílohou uvedeného podania bola fotokópia časti Potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti J
738964, vystaveného MUDr. O. M., všeobecným
lekárom pre dospelých, dňa 13.04.2010, podľa ktorej bol žalovaný neschopný práce od
12.04.2010 a mal povolené vychádzky v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a tiež v čase od
14.00 hod. do 15.00 hod. Súd prvého stupňa uvedené podanie vyhodnotil tak,
že z
predloženého listinného dôkazu nie je zrejmé,
že by ku dňu 22.04.
2010, kedy súd
rozhodoval o návrhu na odročenie pojednávania,
žalovaný preukázal existenciu
práceneschopnosti. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd a
stotožňuje sa s ním aj súd dovolací. Asi ťažko by totiž právny zástupca žalovaného mohol
dňa 13.04.2010 vedieť, že jeho klient bude práceneschopný ešte aj dňa 22.04.2010, čiže
10 dní od začiatku práceneschopnosti a už vôbec to nemohol vedieť konajúci súd. Okrem
toho, ako správne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,
práceneschopnosť žalovaného neznamená zároveň aj dôležitý dôvod neprítomnosti na
strane jeho právneho zástupcu. Právnemu zástupcovi žalovaného nič nebránilo v tom, aby
sa nariadeného pojednávania zúčastnil, resp. taká skutočnosť súdu nebola známa. Zrejme
inak by súd prvého stupňa vyhodnotil neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 22.04.2010, ak by sa naň právny zástupca dostavil ( keď už bolo
zrejmé, že termín pojednávania nebude zrušený ), ospravedlnil neúčasť svojho klienta,
požiadal o odročenie pojednávania a zároveň súdu preukázal, že práceneschopnosť jeho
klienta v dôsledku choroby naďalej trvá.
Hlavným dôvodom, pre ktorý bol súd prvého
stupňa v zmysle § 101 ods. 2 OSP oprávnený uskutočniť pojednávanie dňa 22.04.2010 v
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, bolo teda nepreukázanie existencie
dôležitého dôvodu, ktorý by im bránil v účasti na tomto pojednávaní. Pokiaľ ide o záver
odvolacieho súdu o tom, že žalovaný nielen že nepreukázal existenciu tvrdeného
dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, a to trvanie práceneschopnosti k dátumu
22.04.2010, ale sa ani nejednalo o dôležitý dôvod, vzhľadom na priebeh súdneho konania,
jeho dĺžku a spôsob vykonávania dôkazov pred súdom prvého stupňa, dovolací súd
poznamenáva, že doterajšia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ale ani Ústavného súdu takémuto záveru nenasvedčuje. Inak povedané, nenasvedčuje
tomu, že by choroba účastníka, potvrdená lekársky uznanou práceneschopnosťou, za
istých okolností nemala byť dôležitým dôvodom pre odročenie"
pojednávania v zmysle §
101 ods. 2 OSP.
Ide však len o čisto hypotetické úvahy v rovine "čo by bolo keby", keďže
rozhodujúce je to,
že žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre
odročenie pojednávania. Na druhej strane však treba súhlasiť s názorom prvostupňového
aj odvolacieho súdu, že žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu lekársky uznanej
práceneschopnosti by sa nemala zneužívať ako prostriedok zámernej procesnej obštrukcie.
Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu vážna
prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však
nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov. Problém zneužívania tzv. „péeniek“ si uvedomoval aj zákonodarca,
keď s účinnosťou od 01.01.2012 sprísnil pravidlá pre odročenie pojednávania v prípadoch,
keď je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu.
V takých prípadoch musí návrh na odročenie pojednávania okrem náležitostí podľa § 119
ods. 2 OSP obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.
Za také vyjadrenie sa
považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je
schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť
pojednávania ( § 119 ods. 3 OSP ). Hoci táto právna úprava v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa o návrhu žalovaného na odročenie pojednávania ešte nebola účinná,
prísny
postup prvostupňového súdu, pokiaľ ide o výklad § 101 ods. 2 OSP a jeho aplikáciu na
danú procesnú situáciu, bol plne opodstatnený.
K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom nedošlo ani v súvislosti s
namietaným porušením práva v zmysle § 118 ods. 4 OSP. Podľa tohto ustanovenia, ak sa
pojednávanie neodročuje, súd pred jeho skončením vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O odňatie možnosti konať
pred súdom nešlo preto, že ( ako bolo vysvetlené vyššie ) súd prvého stupňa bol
oprávnený pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Ak by sa bol
žalovaný pojednávania dňa 22.04.2010 zúčastnil, súd by ho bol nepochybne na také
vyjadrenie vyzval,
tak ako to urobil v prípade právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol na
pojednávaní prítomný. Odňatím možnosti konať pred súdom nie je skutočnosť, že
účastník konania určité procesné právo neuplatnil, ale to, že mu jeho uplatnenie zo strany
konajúceho súdu nebolo umožnené.
Výhrady dovolateľa voči postupu prvostupňového súdu spadajúce pod dovolací
dôvod podľa § 237 písm. f/ OSP vyhodnotil teda dovolací súd ako neopodstatnené.
Výhradami voči právnemu posúdeniu veci súdmi zúčastnenými na rozhodovaní sa
nezaoberal,
pretože ako vyplýva z predchádzajúceho výkladu, dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP by bol dovolací súd oprávnený skúmať, len ak by bolo
dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 238 OSP prípustné. Na základe
uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol
podľa § 218 ods. 1 písmeno c/ OSP, ktoré ustanovenie je cez § 243b ods. 5 OSP
aplikovateľné aj na dovolacie konanie.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s
§ 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože si ich
neuplatnil a ani mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Dovolací senát rozhodol v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. júla 2012
JUDr. Štefan Šatka, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová
- -
_..
3.
4.
5.
6. 7.
8.
~~.'4. ~C:> '\ ~
10 -_...
~
pred~e
áa s~átu