Najvyšší súd  

1 Obdo 8/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. B., so sídlom v P., správca konkurznej podstaty úpadcu

G., spoločnosť s ručením obmedzeným H., so sídlom H.H., IČO: X.X., právne zastúpeného

advokátom JUDr. D. B., so sídlom v K. proti žalovanému: C., s.r.o., H.H., IČO: X. (pôvodne

D.M. – C., s.r.o., H., IČO: X.), právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., so sídlom v H.

a pracoviskom v K., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na dovolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1 CoKR 1/2009-82 zo dňa

18. novembra 2009, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove zo dňa 18. novembra 2009, č. k. 1 CoKR 1/2009-82 o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

1 012,46 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25. novembra 2008, č. k. 2 Cbi 6/2008-28

určil, že právny úkon - Zmluva o postúpení pohľadávky - uzavretý dňa 26.2.2007 medzi

spoločnosťou G., spoločnosť s ručením obmedzeným, H., IČO: X.,

so sídlom H. a spoločnosťou D.M. – C., s.r.o., IČO: X., so sídlom H. ako postupníkom, na

základe ktorého postupca postúpil postupníkovi pohľadávku v celkovej výške 3 638 000,90 Sk voči R., F., H.,

, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo zo dňa 20.8.1997, je v konkurze na majetok úpadcu G.,

spoločnosť s ručením obmedzeným, H., IČO: X., so sídlom H., toho času vedenom na

Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 1K 29/2007, voči veriteľom úpadcu neúčinný.

Ďalej súd prvého stupňa určil, že právny úkon - Dohoda o vzájomnom započítaní

záväzkov a pohľadávok - uzavretý dňa 26.2.2007 medzi spoločnosťou G., spoločnosť

s ručením obmedzeným, H., IČO: X., so sídlom H. ako veriteľom a spoločnosťou D.M. – C.,

s.r.o., IČO: X., so sídlom H. ako dlžníkom, na základe ktorého si veriteľ a dlžník započítali

vzájomné pohľadávky vo výške 3 638 000,90 Sk, je v konkurze na majetok úpadcu G.,

spoločnosť s ručením obmedzeným, H., IČO: X., so sídlom H., toho času vedenom na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K 29/2007, voči veriteľom úpadcu neúčinný a nahradiť

trovy konania vo výške 92 602,40 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.  

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 10.8.2007 bolo začaté

konkurzné konanie voči dlžníkovi G., spoločnosť s ručením obmedzeným, H., IČO: X.X., so

sídlom H.. Toto uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 20.8.2007.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 12.11.2007 bol na majetok dlžníka vyhlásený

konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. S.. Predmetné uznesenie

bolo publikované dňa 16.11.2007 v Obchodnom vestníku. Uznesením zo dňa 8.2.2008 súd

ustanovil JUDr. J. B. do funkcie správcu. Oznámením zo dňa 26.2.2007 úpadca oznámil R.,

že došlo k postúpeniu pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o dielo zo dňa 20.8.1997 vo

výške 3 638 000,90 Sk. Predmetná pohľadávka je daná na základe faktúry číslo 38/99 zo dňa

2.9.1999, splatná 16.9.1999 na sumu 4 650 617,40 Sk a faktúra číslo 072007 zo dňa

22.2.2007 na sumu 198 000 Sk. Z predloženej faktúry č. 38/99 dlžník uhradil sumu 1 210

616,50 Sk a k úhrade zostáva suma 3 440 000,90 Sk a suma 198 000 Sk z faktúry číslo

072007. M. D., K.H., je spoločníkom úpadcu s podielom na základnom imaní spoločnosti vo

výške 63%. Zároveň je spoločníkom žalovanej spoločnosti, s podielom na základnom imaní

vo výške 70%. Je spriaznenou osobou úpadcu. Úpadca vykonal právne úkony s osobou

spriaznenou. Jedná sa o právne úkony, ktoré ukracujú ostatných veriteľov

na uspokojení pohľadávok, pričom žalovaný z týchto úkonov nadobudol prospech. Uvedené

právne úkony nie je možné považovať za bežné podľa § 10 ods. 1 ZKR. Jedná sa o právne

úkony ukracujúce záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávky. Žalovaný predmetnými

právnymi úkonmi o postúpení pohľadávky a započítaní pohľadávky, ktoré boli realizované

v lehote, počas ktorej je možné takýmto právnym úkonom odporovať, dosiahol uspokojenie

svojej pohľadávky titulom pôžičky. Týmto konaním došlo k zmareniu reálneho uspokojenia aj ostatných veriteľov úpadcu pri kolektívnom usporiadaní jeho majetkových pomerov

v rámci konkurzného konania. Žalovaný napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

neoznačil dôkazy, ktorými by preukázal opak úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj

vedomosť druhej strany o takomto úmysle. Preto súd prvého stupňa jeho obranu posúdil

ako nedôvodnú. Opravným uznesením zo dňa 9.3.2009 prvostupňový súd opravil výrok

svojho rozsudku zo dňa 25.11.2008, č. k. 2Cbi 6/2008-28, ktorý správne znie tak,

že za doterajšie 2 výroky rozsudku bol dopísaný výrok, podľa ktorého: žalovaný je povinný

nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. D. B. trovy konania vo výške 92

602,40 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku vo veci samej sa odvolal žalovaný, navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že mu bolo odňaté

ústavné právo na súdnu ochranu. Súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní dňa 25.11.2008

bez jeho účasti, v dôsledku čoho nemal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania pred

vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Konateľ žalovaného sa pojednávania

dňa 25.11.2008 nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti. Prehlásil, že o tom predkladá doklad

v prílohe odvolania. Nakoľko k vyhláseniu rozhodnutia došlo na tomto pojednávaní,

skutočnosť, že sa následne neospravedlnil, považoval za irelevantnú. Ďalej namietol, že súd

nedoplnil dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými na prvom pojednávaní v uvedenej

veci, na ktorom bol konateľ žalovaný prítomný. Súd prvého stupňa sa pri odôvodnení svojho

rozhodnutia obmedzil na konštatovanie, že žalovaný je spriaznenou osobou vo vzťahu

k úpadcovi. Táto skutočnosť podľa odvolateľa však nepostačuje na to, aby bez ďalšieho

dokazovania bolo možné vyhlásiť právny úkon voči veriteľom úpadcu za neúčinný. Uviedol,

že prvostupňový súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému „uniesť“ dôkazné

bremeno - predložiť listiny a návrh na výsluch svedkov, ktorými by zákonnú domnienku

uvedenú v § 60 ods. 2 ZKR vyvrátil. Namietol, že napadnutými právnymi úkonmi nemohlo

dôjsť k ukráteniu veriteľov, pretože z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že pohľadávka bola

postúpená za 100% jej nominálnej hodnoty, teda nie bez primeraného protiplnenia. Žalovaný

napadol aj výrok o trovách, pretože ich súd výšku neodôvodnil konkrétnym ustanovením

vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie o trovách

nepreskúmateľné.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s opravným uznesením zo dňa 9. marca 2009 potvrdil, keď súčasne zrušil nadbytočne

sa opakujúcu časť výroku o náhrade trov konania. V odôvodnení rozsudku poukázal na to,

že žalovaný sa nezúčastnil odvolacieho pojednávania dňa 27.10.2009, ani dňa 18.11.2009. Deň pred odvolacím pojednávaním vytýčeným na deň 27.10.2009 požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu zámeny právnych zástupcov a potreby oboznámenia sa s vecou.

Na pojednávanie dňa 18.11.2009 bol súčasný právny zástupca volaný z adresy jeho sídla.

Pretože zásielku neprevzal, táto bola dňa 11.11.2009 vrátená súdu. V súlade s § 46 ods. 2

O.s.p. sa považuje za deň doručenia deň 11.11.2009, aj keď by sa zástupca o tom nedozvedel.

Odvolací súd ďalej uviedol, že z opatrnosti upovedomil o termíne odvolacieho pojednávania

právneho zástupcu aj z adresy jeho pracoviska. Túto zásielku prevzal dňa 16.11.2009.

Následne dňa 18.11.2009 požiadal o odročenie pojednávania zo dňa 18.11.2009 z dôvodu

práceneschopnosti právneho zástupcu. Túto nijako nezdokladoval. Odvolací súd konštatoval,

že postupoval podobne, ako žalovaný pri odročovaní pojednávania dňa 28.10.2008,

keď doklad o lekárskom ošetrení nepredložil ani dodatočne, na výzvu súdu. Podobne

ani k odvolaniu nepripojil doklad o svojej práceneschopnosti dňa 25.11.2008. Aj z týchto

dôvodov nepovažoval odvolací súd dôvod uvádzaný žalovaným v žiadosti o odročenie

odvolacieho pojednávania za dôležitý dôvod podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a celú doterajšiu

obranu žalovaného za marenie súdneho konania. K námietke žalovaného uviedol, že nie je

možné považovať za opodstatnené tvrdenie žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom. Konateľ žalovaného sa zúčastnil pojednávania dňa 02.10.2008,

kde sa vyjadroval k veci samej. Ani na tomto pojednávaní, ani v nasledujúcich dňoch

neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci toto pojednávanie bolo

odročené na 28.10.2008 práve za účelom toho, aby žalovaný oznámil, aké dokazovanie

navrhuje vykonať a aby predložil listinné dôkazy, ktoré navrhuje oboznámiť. Žalovaný

ani v súdom stanovenej lehote 7 dní, ani na samotnom pojednávaní dňa 28.10.2008 takýto

návrh na doplnenie dokazovania neurobil a žiadne listinné dôkazy nepredložil.

Tohto pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu tvrdeného, no nepreukázaného akútneho

stomatologického ošetrenia. Napriek tomu prvostupňový súd opätovne odročil pojednávanie

na deň 25.11.2008, čím dal žalovanému možnosť ďalšej lehoty na preukázanie vlastnej

obrany. Konateľ žalovaného sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 25.11.2008, pričom

v tomto prípade svoju neúčasť ani neospravedlnil. Za týchto okolností nič nebránilo súdu

konať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného, pričom v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. musel

pri svojom rozhodovaní prihliadať na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy. Vo veci samej

odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa mohol účinne brániť podanej žalobe len tým,

že by on preukázal, že dlžník - úpadca nemal úmysel ukrátiť svojich veriteľov

preskúmavaným úkonom a že žalovaný o tomto úmysle úpadcu nevedel a toto dôkazné

bremeno žalovaný neuniesol. Ďalej uviedol, že nie je možné opodstatnene sa brániť tým, že mal vyrovnané záväzky voči svojim veriteľom, ktoré mu vznikli pri realizácii zmluvy

o dielo, uzatvorenej s R. - F. v H.. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu možno totiž

v prípade, že sa ním ukrátilo uspokojenie čo len jediného z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4

ZKR). Zo zoznamu veriteľov prihlásených v konaní 1K 29/2007 je možné konštatovať, že

svoje pohľadávky voči úpadcovi prihlásilo najmenej 27 veriteľov, ktorí si uplatnili zaplatenie

pohľadávok vo výške cca 1 421 153,44 Eur. V dôsledku toho tak zmluvou o postúpení

pohľadávky, ako aj Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa

26.2.2007 došlo k ukráteniu podstatnej väčšiny veriteľov dlžníka. Žalovaný právnymi úkonmi

o postúpení pohľadávky a započítaní pohľadávok dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky

z majetku, ktorý by inak sa stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, a to na úkor ďalších

veriteľov. Do majetku úpadcu sa tak nedostal majetok, z ktorého by boli uspokojené aspoň

sčasti uplatnené pohľadávky veriteľov. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Konštatoval, že pred vyhlásením

napadnutého rozsudku došlo k zmene obchodného mena žalovaného z M.D. – C., s.r.o.

na C., s.r.o. Jedná sa stále o tú istú právnickú osobu s tým istým identifikačným číslom,

pričom M. D. je naďalej spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti.

Za neopodstatnené považoval odvolací súd odvolanie žalovaného, pokiaľ ide o tarifnú

hodnotu sporu, z ktorej sa vychádza pri výpočte tarifnej odmeny právneho zástupcu, ktorý je

advokátom. V tejto časti odvolania odvolací súd nepovažoval za opodstatnené tvrdenie

žalovaného, že hodnotu veci, ktorá je predmetom tohto konania, nie je možné vyjadriť

v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb - ďalej len advokátska tarifa). Predmetom zmluvy

o postúpení pohľadávky bola suma 3 638 000,90 Sk a predmetom dohody o vzájomnom

započítaní záväzkov a pohľadávok bolo započítanie vzájomných pohľadávok vo výške

3 628 000,90 Sk. Žalovaný nenamietal vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby,

ani výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, preto potvrdil odvolací súd aj túto časť

rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Úspech v odvolacom konaní vo veci samej

mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. l a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalobca v priebehu odvolacieho konania podal

návrh na opravu týkajúcu sa trov konania zo dňa 6.3.2009, vyjadril sa dňa 8.4.2009

k odvolaniu žalovaného a zúčastnil sa oboch odvolacích pojednávaní. Predmet tohto konania

sa týka 2 právnych úkonov, ktorých hodnota u každého z nich je prinajmenšom 138 000,90

Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je v súlade s § 10 ods. 1

vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. 20 050 Sk. Pretože ide o zastupovanie v 2 veciach, v súlade s § 13 ods. 4 tejto vyhlášky sa základná sadzba zvyšuje o 1/2 základnej sadzby druhej veci,

teda na sumu 30 075 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom zodpovedá sume 998,30 Eur.

Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania len za napísanie vyjadrenia k odvolaniu

z 8.4.2009 a za účasť na oboch odvolacích pojednávaniach. Pretože pojednávanie dňa

27.10.2009 bolo odročené bez meritórneho prejednania, patrí zaň náhrada odmeny

len vo výške 1/4 základnej sadzby, t. j. 249,57 Eur (§ 16 ods. 5 advokátskej tarify). K tejto

odmena sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a telekomunikačných

poplatkov, ktorá sa v roku 2009 priznáva v sume 6,95 Eur za úkon (§ 16 ods. 3 advokátskej

tarify). Právny zástupca žalobcu použil na cestu na odvolacie pojednávania vlastné motorové

vozidlo Š. s priemernou spotrebou 7,31/100 km nafty. Za cesty z K.

do P. a späť pri prejazdení 2 x 28 km patrí náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,58 Eur

a základná náhrada v sume 10,25 Eur (56 km x 0,183 Eur). Za účasť na oboch pojednávaniach

sa jedná o sumu 29,66 Eur (§ 7 ods. 2, 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a §

16 ods. 4 advokátskej tarify). V súlade s § 17 advokátskej tarify patri advokátovi aj náhrada

straty času za čas strávený cestou z K. do P. a späť,

a to vo výške 11,59 Eur za každú aj začatú polhodinu. Za 4 polhodiny sa jedná o sumu

46,36 Eur. Spolu priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania v sume

2 343,04 Eur.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. c), § 237 písm. f) O.s.p.

V dovolaní uviedol, že prvostupňový súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.11.2008

bez účasti žalovaného, ktorý tak nemal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania

pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Konateľ žalovaného

sa pojednávania dňa 25.11.2008 nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti a ďalej uviedol,

že o tomto v prílohe predkladá doklad. V ďalšom uviedol, že nakoľko k vyhláseniu

rozhodnutia došlo na tomto pojednávaní, samotná skutočnosť, že sa následne neospravedlnil,

je irelevantná. Namietol, že prvostupňový súd nedoplnil dokazovanie listinnými dôkazmi

navrhnutými na prvom pojednávaní v uvedenej veci, na ktorom bol konateľ žalovaného

prítomný v zmysle zápisnice z pojednávania a v dôsledku tohto postupu súdu, ktorým bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, navrhovať dôkazy a predkladať

ich súdu, došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu, a preto aj k nesprávnemu posúdeniu

veci. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na to, že samotná skutočnosť, že žalovaný

je spriaznenou osobou vo vzťahu k úpadcovi nepostačuje na to, aby bez ďalšieho dokazovania bolo možné vyhlásiť právny úkon voči veriteľovi úpadcu za neúčinný. V dovolaní tiež

uviedol, že postupom krajského súdu v Prešove bola žalovanému a jeho právnemu zástupcovi

odňatá možnosť konať pred súdom, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f)

O.s.p. Krajský súd o odvolaní rozhodol na pojednávaní aj napriek tomu, že po ustanovení

nového právneho zástupcu sa tento ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu

choroby /uviedol, že potvrdenie od lekára predloží na ďalšom pojednávaní/, pričom poukázal

na to, že Krajský súd Prešov rozhodol aj napriek tomu, že nebola dodržaná 5 dňová lehota

potrebná na prípravu na každé pojednávanie v zmysle O.s.p., nakoľko predvolanie bolo

doručené advokátovi 16.11.2009, pričom obratom požiadal o odročenie s uvedením vyššie

uvedených dôvodov. Predvolanie bolo prevzaté 16.11.2009 a pojednávanie sa uskutočnilo

18.11.2009, teda nebola dodržaná ani lehota 5 dní na prípravu pojednávania, čím podľa

dovolateľa Krajský súd Prešov porušil procesné práva účastníka aj právneho zástupcu.

Uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že predvolanie bolo doručené a vrátené zo sídla advokáta

je irelevantné, nakoľko nebolo poštou uskutočnené uloženie zásielky a ani ponechaný

žltý lístok na vybratie zásielky. Poukazuje na to, že advokát nemal možnosť sa žiadnym

spôsobom dozvedieť o doručení zásielky, preto Krajský súd Prešov nemohol rozhodnúť

v súlade s § 46 ods. 2 O.s.p., čo je procesným pochybením súdu. Podľa názoru žalovaného

- pokiaľ nebolo uznesením dokazovanie vyhlásené za skončené - nie je možné rozhodnúť

vo veci samej. Žalovaný súčasne s podaným dovolaním navrhol, aby dovolací súd priznal

žalovanému úhradu trov dovolacieho konania za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť, ako aj návrh na odklad

vykonateľnosti rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že napadnutý rozsudok krajského súdu,

ako aj prvostupňové rozhodnutie okresného súdu sú vecne správne, vychádzajú z riadne

zisteného skutkového stavu, boli správne právne posúdené a dovolanie žalovaného

je bezdôvodné. Vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že k žiadnemu porušeniu práv žalovaného,

spočívajúcom v odňatí možnosti konať pred súdom alebo odvolacím súdom, nedošlo.

Doklady preukazujúce riadne a včasné oboznámenie s úkonom súdu sa nachádzajú v súdnom

spise a z tohto hľadiska sú námietky prezentované právnym zástupcom žalovaného úplne

irelevantné. Ďalej uviedol, že právny zástupca mal povinnosť preberať zásielky na adrese

uvedenej ako jeho sídlo, túto povinnosť mu ukladá aj § 30 Advokátskeho poriadku.

To, že si právny zástupca zásielky neprevzal, nemôže byť považované za porušenie

procesných práv účastníka konania. Od začiatku konania, t. j. od doručenia návrhu mal

žalovaný možnosť navrhovať súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení. Toto svoje právo

žalovaný nevyužil ani vo svojich písomných podaniach, ani pri svojom výsluchu na pojednávaní, na ktorom sa žalovaný zúčastnil a na ktorom bol aj riadne poučený

o povinnostiach týkajúcich sa predkladania dôkazov. Žalovaný ani v odvolaní a ani

v dovolaní neuvádza žiadne dôvody či dôkazy, ktoré by svedčili o opaku.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O.s.p./ preskúmal

vec v zmysle ust. § 242 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O.s.p.

a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje

ustanovenie § 237 a § 238 O.s.p.

Podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd a) vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) potvrdil rozsudok, ktorým bolo

rozhodnuté inak, než v prvšom rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný právnym

názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O.s.p., podľa ktorého

sa posudzuje odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ

odvodzuje odňatie možnosti konania pred súdom prvého stupňa, ktorý rozhodol vo veci samej

na pojednávaní bez účasti žalovaného, ktorý bol v uvedený deň pojednávania práceneschopný

a súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie listinnými dokladmi navrhnutými na prvom

pojednávaní, ktorého sa žalovaný zúčastnil. Ďalší dôvod odňatia možnosti konať pred súdom

vidí dovolateľ v postupe odvolacieho súdu, keď odvolací súd rozhodol na pojednávaní,

na ktoré sa právny zástupca ospravedlnil z dôvodu choroby a žiadal o odročenie pojednávania

a súčasne nebola dodržaná lehota na prípravu pojednávania, keď predvolanie pojednávania

bolo zástupcovi žalovaného doručené dva dni pred pojednávaním.

Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom

v dovolacom podaní.

Dovolací súd preskúmal procesný postup súdu prvého stupňa a zistil, že súd prvého

stupňa uznesením zo dňa 20.5.2008, doručeným žalovanému dňa 28.5.2008, uložil

žalovanému povinnosť, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomne k žalobe vyjadril, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení a uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Súčasne poučil žalovaného

v zmysle ust. § 114 ods. 5, § 15a ods. 1, § 18, 30, § 44, § 49 ods. 2, 3, 4, § 50, § 52, § 53,

§ 101 ods. 1, 2, § 115a, § 120 ods. 1, 4, § 123, § 153a ods. 1, 2, § 153b ods. 1, 2 O.s.p.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.6.2008 a pripojil listinné doklady - Kniha

analytickej evidencie zúžená - prehľad účtov o poskytnutých pôžičkách G., spol. s r.o., stav

k 31.12.2007. Iné listinné doklady žalovaný v priebehu konania súdu nepredložil a nežiadal

o vykonanie žiadneho navrhnutého dôkazu. Pojednávanie vo veci súd prvého stupňa nariadil

na deň 02.10.2008, ktorý termín pojednávania žalovanému bol doručený dňa 7.8.2008. Na

nariadené pojednávanie sa dostavil konateľ žalovaného, vo veci vypovedal a súd prvého

stupňa pojednávanie odročil na deň 28.10.2008 s tým, že vyzval žalovaného,

aby v lehote 7 dní oznámil súdu návrh na doplnenie dokazovania a predložil kópie listín, ktoré

žiada založiť do spisu ako listinné dôkazy. Rovnakú výzvu adresoval právnemu zástupcovi

žalobcu. Žalovaný cestou svojich štatutárnych zástupcov žiadne podanie v zmysle výzvy súdu

prvého stupňa neurobil. Dňa 28.10.2008, t. j. v deň nasledujúceho pojednávania sa faxovou

správou ospravedlnil konateľ žalovaného z pojednávania z dôvodu akútneho

stomatologického ošetrenia a požiadal o odročenie pojednávania. Žiadny doklad

ani dodatočne k dôvodu ospravedlnenia žalovaný nepredložil ani v odvolacom konaní.

Súd prvého stupňa pojednávanie odročil na deň 25.11.2008, predvolanie žalovaný na tento

termín pojednávania prevzal dňa 31.10.2008. Na pojednávanie sa štatutárny zástupca

žalovaného nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie

pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti žalovaného

a vo veci samej rozhodol.

Z obsahu výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl. č. X.,

odd. X. dovolací súd zistil, že za žalovaného konali v čase konania na súde prvého stupňa

s právom samostatne konať za spoločnosť žalovaného M. D., M.. D., Mgr. T. Č., J. V.. Na

pojednávanie dňa 28.10.2008 sa ospravedlnil konateľ M. D., ktorý svoje tvrdenie dôvodu

ospravedlnenia ani dodatočne nepreukázal a ani nebolo potrebné tento dôvod preverovať,

nakoľko súd prvého stupňa pojednávanie odročil na nový termín. Žiaden z ostatných

samostatne za žalovaného konajúcich konateľov ako štatutárnych zástupcov žalovaného sa na

pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa nedostavili a na výzvy súdu prvého stupňa

nereagovali. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného, týkajúca sa konania na súde

prvého stupňa nie je dôvodná, pretože súd prvého stupňa správne postupoval výzvou na

vyjadrenie sa k žalobe a pripojením dokladov, prípadne návrhov na doplnenie dokazovania, na ktoré žalovaný nereagoval a žiadne návrhy

na doplnenie dokazovania nepodal a žiadne listinné doklady nepredložil. Preto súd prvého

stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z listinných dokladov a tvrdení žalobcu. Pokiaľ

žalovaný nemal potrebu účinne sa brániť na výzvu súdu prvého stupňa, na pojednávaní dňa

2.10.2008, na pojednávaní dňa 28.10.2008 a dňa 25.11.2008, súd nemôže vzhľadom na toto

osobné právo účastníka konania donútiť účastníka k produkovaniu dôkazov na jeho obranu,

ale rozhodne nemožno takýto zákonný postup súdu prvého stupňa kvalifikovať

ako znemožnenie práva účastníkovi konať pred súdom.

Po podaní odvolania vec bola prejednaná odvolacím súdom, ktorý nariadil uznesením

pojednávanie na deň 27.10.2009, predvolanie právny zástuppca žalovaného prevzal dňa

20.10.2009. Ustanovený právny zástupca žalovaného JUDr. V. V., advokát, faxovou správou

zo dňa 26.10.2009 (deň pred pojednávaním) oznámil odvolaciemu súdu,

že jeho plnomocenstvo bolo odvolané a z toho dôvodu sa pojednávania nezúčastní.

Dňa 27.10.2010 (v deň pojednávania) žalovaný faxovou správou oznámil odvolaciemu súdu,

že právny zástupca odvolal plnú moc žalovanému a z tohto dôvodu požiadal o odročenie

pojednávania. Z obsahu oboch oznámení je zrejmá nejednotnosť tvrdenia zúčastnených osôb,

t. j. právneho zástupcu žalovaného a samotného žalovaného. Súčasne s týmto oznámením

žalovaný zaslal plnú moc na zastupovanie advokátom JUDr. Ľ. H.. Odvolací súd

pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia žalovaného odročil na neurčito a následne nariadil

pojednávanie na deň 18.11.2009. Novoustanovený právny zástupca žalovaného v sídle

advokátskej kancelárie termín pojednávania neprevzal v úložnej lehote, prevzal zásielku

na pracovisku K. dňa 16.11.2009. V deň pojednávania faxovou správou ospravedlnil svoju

neprítomnosť z dôvodu choroby a z dôvodu nedodržania lehoty v zmysle ust. § 115

ods. 2 O.s.p. a žiadal pojednávanie odročiť. Novoustanovený právny zástupca prevzal

zastupovanie žalovaného podľa predloženej plnej moci dňa 27.10.2009, od ktorého dňa

do 18.11.2009, kedy bolo nariadené ďalšie pojednávanie, mal dostatok času s prihliadnutím

na rozsah a obsah spisového materiálu (do prevzatia veci 70 strán) na riadnu a včasnú

prípravu právneho zástupcu na zastupovanie vo veci a pojednávanie. V tejto súvislosti

dovolací súd cituje ustanovenie § 115 ods. 2 O.s.p., na ktoré sa dovolateľ odvoláva.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali

dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie

konať.

Zákon v ust. § 115 ods. 2 O.s.p. celkom zreteľne a zámerne uvádza „spravidla“,

čo znamená s prihliadnutím na okolnosti a potrebu v každej konkrétnej veci. V danej veci, s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti prevzatia zastupovania, zložitosti právneho

problému, rozsahu predložených dôkazov, počtu odročených pojednávaní z dôvodu na strane

žalovaného aj dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že žalovaný mal

dostatok zákonných možností tak na prípravu svojej obrany, ako aj produkovanie dôkazov,

účasť na pojednávaniach, aby mohol, pokiaľ mal záujem, viesť svoju obranu proti žalobcovi.

Nevyužitie zákonných možností procesného postupu, ktoré prvý aj druhý stupeň súdov

správne dodržiavali, nemôže ísť na úkor práv druhej strany, žalobcu, na rýchly a spravodlivý

postup v súdnom konaní. Žalovaný ani v jednom prípade ospravedlnenia sa a svojho zástupcu

z dôvodu lekárskeho ošetrenia alebo choroby ani dodatočne nepredložil žiaden doklad

o tvrdenej skutočnosti, v prípade zmeny zastúpenia dovolací súd poukazuje na rozpornosť

jeho tvrdenia s tvrdením predchádzajúceho zástupcu, v prípade pojednávania na súde prvého

stupňa neospravedlnená neprítomnosť žalovaného (25.11.2008) osvedčuje zámerne neaktívny

prístup žalovaného k priebehu konania.

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená

podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. Taktiež neboli splnené

podmienky prípustnosti dovolania podľa ust. § 238 O.s.p.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dovolaním napadol taký rozsudok, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O.s.p. odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 O.s.p. tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k podanému dovolaniu,

v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 1 005,25 Eur a režijný paušál

7,21 Eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., spolu 1 012,46 Eur. Dovolací súd

za právny úkon - prevzatie a príprava nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože

v dovolacom konaní zastupoval žalobcu právny zástupca, ktorý zastupoval žalobcu

aj v konaní na súde prvého a druhého stupňa.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. júna 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová