UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v spore žalobkyne: K. U., nar. XX. G. XXXX, bytom: T., zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanej: ACHEMA a.s., so sídlom Pavlovce nad Uhom 984, IČO: 36 240 834, zastúpenej In Medias Res, s. r. o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, o určenie práva a náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16Cb/10/2020, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/12/2021-184 zo dňa 17. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 16Cb/10/2020-164 zo dňa 30. decembra 2020 odmietol podanie žalobkyne (žalobu) zo dňa 26. novembra 2019 podané na Okresnom súde Trnava dňa 27. novembra 2019, doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 16. septembra 2020 v navrhovanom znení výrokov I. a II z dôvodu neodstránenia vád tohto podania v zmysle výzvy súdu podľa § 129 CSP spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a materiálnej nevykonateľnosti uvedených výrokov. 2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 4Cob/12/2021-184 zo dňa 17. marca 2021 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 30. októbra 2020, ktorým žalobkyňu vyzval na odstránenie vád podania, iba všeobecne formuloval náležitosti petitu žaloby bez toho, aby riadne uviedol, v čom považuje petit za neurčitý, neúplný a nezrozumiteľný. Zároveň odvolací súd skonštatoval, že napriek nedostatočnému poučeniu o spôsobe odstránenia vád podania zostrany súdu prvej inštancie, žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 27. novembra 2020 uviedla žalobný návrh, ktorý je po materiálnej stránke jasný, presný a zrozumiteľný, pričom niet pochýb o tom, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáha. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že notárska zápisnica nemôže tvoriť prílohu rozsudku odvolací súd uviedol, že zákon nezakazuje, aby bola prílohou rozsudku aj iná listina a v danom prípade sú jednotlivé body notárskej zápisnice obsiahnuté aj v navrhovanom petite žaloby natoľko obsiahle, že je vhodné, aby bez ich úplnej citácie postačoval odkaz na ne. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobkyňu na predloženie originálu predmetnej notárskej zápisnice a v prípade, že túto listinu nebude môcť bez vlastnej viny zabezpečiť žalobkyňa, súd prvej inštancie tento dôkaz zabezpečí sám. Následne bude úlohou súdu prvej inštancie spor riadne prejednať a vo veci rozhodnúť. 3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 21. mája 2021 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle ust. § 35 CSP po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. 5. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.
7. Podľa § 440 CSP, dovolací súd je dovolacím dôvodom viazaný.
8. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Civilným sporovým poriadkom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a odvolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 113/2012, sp. zn. 2Cdo 132/2013, sp. zn. 3Cdo 18/2013, sp. zn. 4Cdo 280/2013, sp. zn. 5Cdo 275/2013, sp. zn. 6Cdo 107/2012 a sp. zn. 7Cdo 92/2012).
9. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, treba na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Aj Civilný sporový poriadok so zreteľom na uvedené upravuje podmienky prípustnosti dovolania a prípady, v ktorých možno právoplatné rozhodnutia napadnúť dovolaním, považuje len za výnimku zo zásady jeho záväznosti a nezmeniteľnosti. Právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad.
10. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
12. Podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
13. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a) až f) CSP. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa ust. § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo, a to bez ohľadu na závažnosť vady, ktorá je namietaná.
14. Žalovaný dovolaním, v ktorom použil i dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania v časti I. a II. výroku, nie je rozhodnutím súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec ani v časti právoplatne skončená a súd prvej inštancie bude o nej znovu o nej konať a rozhodovať.
15. V súvislosti s dovolaním smerujúcim proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, dovolací súd poukazuje na rozhodnutie č. R 19/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ust. § 420 Civilného sporového poriadku“ (k uvedenému porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/103/2017 z 29. novembra 2017, uznesenie sp. zn. 8Cdo/131/2017 zo 16. augusta 2017 a uznesenie sp. zn. 8Cdo/89/2018 z 18. júla 2018).
16. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 421 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. V danom prípade táto podmienka nie je naplnená, nakoľko ide o zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, nie je dovolanie podľa § 420, ani § 421 CSP prípustné. Dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietaným procesným nesprávnostiam. 18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.