UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu Ing. Mikuláša Takáča, so sídlom Timravy 23, 036 01 Martin, správcu konkurznej podstaty úpadcu BUDA mont s. r. o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36 381 098, proti žalovanému STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, právne zastúpenému Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 10Cbi 3/2009-423 zo 14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 10Cbi 3/2009- 450 z 5. februára 2016, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalovaného z a s t a v u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 10Cbi 3/2009- 423 zo 14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 10Cbi 3/2009- 450 z 5. februára 2016 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 628,51 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ust. § 151 ods. 1, 5 a 8 OSP, ust. § 137 OSP, ust. § 9 ods. 1 a ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2005 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška“). O trovách konania rozhodol v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, vysloveného v rozhodnutí č. k. 14CoKR/40/2014- 409 z 19. januára 2015, ktorým tento zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby súd prvej inštancie priznal žalobcovi z neurčitku - ako neoceniteľného predmetu konania, keďže predmetom sporu bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom výrok o povinnosti zaplatiť to, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo, je len sekundárny výrok, závislý od hlavného výroku, bez ktorého by nemohol existovať, a preto peňažná náhrada do konkurznej podstaty ako dôsledok neúčinného právneho úkonu, netvorí hodnotu veci, resp. práva, o ktoré v konaní ide. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi akoúspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov konania v celkovej výške 628,51 € a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom dňa 6.10.2011, nakoľko dôvodnosť a potrebnosť takto vzniknutých a uplatňovaných trov konania z obsahu spisového materiálu nevyplýva, a preto súd tieto trovy považoval za nepreukázané.
2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal žalovaný dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) pred prejednaním veci na základe podaného dovolania žalovaného najskôr zisťoval, či sú splnené procesné podmienky v zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP, splnenie ktorých je predpokladom toho, aby NS SR mohol konať o dovolaní žalovaného, ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Žilina.
4. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 5. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. K dovolaniu žalovaného podanému proti uzneseniu Okresného súdu Žilina ako súdu prvej inštancie dovolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 419 CSP strana sporu môže dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Odvolacím súdom je krajský súd, ktorý rozhoduje o odvolaní (ust. § 34 CSP) a dovolacím súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o dovolaní (ust. § 35 CSP).
7. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
8. Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie dovolacieho konania (ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 438 ods. 1 CSP).
9. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uzaviera, že uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Žilina zo 14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením z 5. februára 2016, nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania a preto ho dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Bráni tomu nedostatok funkčnej príslušnosti NS SR ako súdu dovolacieho, ktorá v posudzovanom prípade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zastavil konanie o dovolaní žalovaného proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Žilina.
10. Z procesného hľadiska žalovaný zavinil, že konanie o jeho dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sa zastavilo, preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania. O priznaní, resp. nepriznaní týchto trov dovolacieho konania a ich výške rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 453 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP).
11. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.