1Obdo/7/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, zastúpeného BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému W. Z., narodenému X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XF., XXX XX W. I. O., zastúpenému JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 5.113,19 € s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/139/2016-506 z 30. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1 Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6Cb/83/2008-448 z 1. apríla 2016 zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by žalovaný porušil povinnosť voči žalobcovi tak, ako to tvrdil žalobca, a preto nie je daný dôvod voči žalovanému vyvodzovať zodpovednosť za porušenie povinnosti, pričom táto skutočnosť bola ďalším dôvodom (okrem nepreukázania dojednanej zmluvnej pokuty zmluvnými/sporovými stranami) na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. 2 Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 21Cob/139/2016-506 z 30. novembra 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ v rámci zmluvy o obchodnom zastúpení dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v smernici, hoci vyhlásenej za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa s poukazom na § 1 ods. 2 v spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka vzťahuje aj na obchodnoprávne vzťahy). Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie a ani povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal predmetnou žalobou proti žalovanému.

3 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia nasledujúcej právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená: „Či v zmysle § 273 ods. 1 ObchZ na platné dojednanie zmluvnej pokuty zakotvenej v obchodných podmienkach jednej zmluvnej strany (v tomto prípade ide o smernicu pre reprezentantov žalobcu), na ktoré odkazuje zmluva (v tomto prípade zmluva o obchodnom zastúpení), a s ktorými sa druhá zmluvná strana oboznámila a prevzala ich (v tomto prípade žalovaný), stačí podpis len samotnej zmluvy (zmluvy o obchodnom zastúpení) bez potreby osobitného podpisovania obchodných podmienok zmluvnými stranami (v tomto prípade strán sporu) - pozn. tento názor zastáva žalobca, alebo či v zmysle § 273 ods. 1 ObchZ na platné dojednanie zmluvnej pokuty zakotvenej v obchodných podmienkach jednej zmluvnej strany (v tomto prípade ide o smernicu pre reprezentantov žalobcu), na ktoré odkazuje zmluva (v tomto prípade zmluva o obchodnom zastúpení), a s ktorými sa druhá zmluvná strana oboznámila a prevzala ich (v tomto prípade žalovaný), nestačí podpis len samotnej zmluvy (zmluvy o obchodnom zastúpení) a je potrebné, aby zmluvné strany podpísali aj obchodné podmienky - pozn. tento názor zastáva odvolací súd, s ktorým sa žalobca nestotožňuje“. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania ďalej dovolateľ vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto vada spočíva v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje žiadne odôvodnenie vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu uvedenej v časti Ad 2 odvolania z 9.06.2016, pričom táto námietka má vplyv na rozhodnutie v merite veci. Podstata predmetnej námietky spočíva v poukaze na dôkazy a tvrdenia, z ktorých jednoznačne vyplynula existencia osobitného pokynu (a jeho obsahu) spomenutom v bode 4.7 smernice pre reprezentantov (ďalej aj „smernica“) a existencia povinnosti žalovaného podľa bodu 4.7 smernice, existencia povinnosti žalovaného oboznamovať sa so smernicami, pokynmi a inými dokumentmi žalobcu a v súlade s nimi vykonávať sprostredkovanie poistenia pre žalobcu, vedomosť žalovaného o osobitnom pokyne spomenutom v bode 4.7 smernice a povinnosti žalovaného podľa uvedeného bodu smernice. Týmto postupom odvolací súd porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

4 K dovolaniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, keďže v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je konštantne vyriešené, že dojednanie o zmluvnej pokute je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí byť písomný podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Písomná forma právneho úkonu nebola dodržaná, pretože žiadna smernica pre reprezentantov nebola podpísanážiadnym z účastníkov zmluvy, pričom žalobca jednostranne dodatočne menil smernicu pre reprezentantov a jej zmenené znenie žalovaný nikdy neodsúhlasil (rozhodnutie NS SR sp. zn. MObdoV/4/2003 z 1.03.2004). Špecifikovanou právnou otázkou sa žalobca snaží len obchádzať podstatu veci, v ktorej nebola preukázaná existencia písomne dojednanej zmluvnej pokuty a ani písomne dojednanej zmluvnej povinnosti, pre ktorej porušenie má byť zmluvná pokuta dojednaná. Dovolanie nie je prípustné ani podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože súd neznemožnil žalobcovi žiadnym nesprávnym procesným postupom, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Pretože v konaní nebola preukázaná existencia písomne uzavretej dohody o zmluvnej pokute, súd nemusel dať žalobcovi odpoveď na všetky ním nastolené otázky, ktoré už nemali právny význam z dôvodu zistenej vady formy právneho úkonu. Žalobca totiž len tvrdil, ale nepreukázal obsah údajného „osobitného pokynu“, ktorým mala byť určitá povinnosť daná žalovanému, ktorej nesplnenie malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou, na ktorú odkazuje bod 4.7 smernice pre reprezentantov (bod 12 dovolania). Žalobca v celom konaní nebol schopný preukázať, že ním tvrdené znenie smernice bolo oboznámené žalovanému, teda že smernica už v čase uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení obsahovala dojednanie o zmluvnej pokute.

5 K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dovolanie je vymedzené prípustnými dovolacími dôvodmi v súlade s CSP a je aj dôvodné. Predložením zmluvy o obchodnom zastúpení podpísanej žalovaným, v ktorej je obsiahnutý odkaz na smernicu pre reprezentantov, žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi stranami došlo k platnej dohode o zmluvnej pokute, obsiahnutej v smernici. Celé konanie žalovaného považuje za účelové a tendenčné z dôvodu, že súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení boli aj ďalšie dokumenty ako napr. provízny poriadok, na základe ktorého boli žalovanému vyplácané provízie niekoľko rokov, ktorý tiež nebol žalovaným podpísaný, avšak táto skutočnosť už žalovanému „neprekáža“. Zmena smernice pre reprezentantov bola žalobcom vykonávaná v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení (článok VI ods. 5 zmluvy). Napriek zmene smernice zostalo znenie zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tohto konania, totožné so znením v čase podpisu zmluvy o obchodnom zastúpení. Tvrdenie žalovaného, že smernica pre reprezentantov nebola súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení, je v priamom rozpore s obsahom uvedenej zmluvy o obchodnom zastúpení (článok VI ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení). Zmluvná povinnosť žalovaného, pre porušenie ktorej sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, je stanovená v bode 4.7 smernice pre reprezentantov v univerzálnej sieti 1/R/US/05 z 1.08.2005. Žalobca uniesol dôkazné bremeno o existencii osobitného pokynu a jeho obsahu predložením poistnej zmluvy č. 8015613378, podpísanej žalovaným a smernice č. 3MH1100/1/P o metodike pre poisťovanie motorových vozidiel platnej od 1.01.2003. Smernica pre reprezentantov bola súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej so žalovaným, pričom v konaní bolo preukázané aj doručenie smernice pre reprezentantov v univerzálnej sieti 1/R/US/05 z 1.08.2005 žalovanému.

6 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania.

7 Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

8 Podľa ustanovenia § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

9 Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje.

10 Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

11 Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania neprihliada.

12 Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429.

13 Právna úprava obsiahnutá v § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ustanovenia § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu, nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (§ 436 ods. 1 CSP).

14 V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť strany sporu o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

15 V posudzovanej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k. 21Cob/139/2016-506 z 30. novembra 2017 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 až § 423 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nebol povinný (a zároveň ani oprávnený) vyzývať dovolateľa na odstránenie vád dovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.

16 Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie žalobcu bolo podané v elektronickej podobe -prostredníctvom elektronického formulára pre podania v civilnom procese a v správnom súdnom procese cez portál e-Žaloby. Prílohou tohto elektronického dovolania je plnomocenstvo na zastupovanie, udelené žalobcom advokátskej kancelárii BAJO LEGAL, s. r. o., poverenie na elektronickú komunikáciu a ďalší rovnopis toho istého dovolania - všetko pôvodne listinné dokumenty, ktoré boli transformované do elektronickej podoby. Z poverenia na elektronickú komunikáciu (č. l. 529) vyplýva, že právny zástupca žalobcu (dovolateľa) poveril svoju zamestnankyňu K. X., pracujúcu na pozícii „office manager“, aby v mene advokátskej kancelárie autorizovala podania advokátskej kancelárie a prílohy týchto podaní a následne ich podávala na súdy, ako aj na všetky úkony spojené s podávaním elektronických podaníadvokátskej kancelárie.

17 Šetrením na Okresnom súde Piešťany a v súčinnosti s oddelením informatiky na Krajskom súde v Trnave dovolací súd zistil, že dovolanie podané na elektronickom formulári z portálu e-Žaloby (č. l. 522-526) autorizovala svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej aj „KEP“) K. X., zamestnankyňa (asistentka) právneho zástupcu žalobcu. Len splnomocnenie na zastupovanie žalobcu a poverenie pre K. X. je autorizované KEP advokáta JUDr. Branislava Jablonku, PhD. K týmto prílohám boli pripojené aj osvedčovacie doložky o zaručenej konverzii. Tretia príloha - rovnopis dovolania vo formáte PDF - nebola vôbec autorizovaná. Výlučne autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom (alternatívne kvalifikovanou elektronickou pečaťou) preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala.

18 Dovolací súd upriamuje pozornosť aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“), vyplývajúce z jeho nálezu č. k. I. ÚS 484/2019-47 z 11. februára 2020, ktorý (v bode 31), konštatoval: „Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú advokáti (právnické osoby od 1. júla 2017 a fyzické osoby od 1. júla 2018) povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom, bude obligatórna náležitosť dovolania podľa druhej vety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku, spočívajúca v spísaní dovolania advokátom splnená vtedy, pokiaľ bude dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa [§ 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)]. Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická osoba písomný dokument vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo“.

19 Z bodu 38 odôvodnenia vyššie citovaného nálezu ÚS SR vyplýva, že relevantnou skutočnosťou je vytlačené samostatné potvrdenie o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu („KEP“), a to za účelom overenia, aká fyzická osoba ten-ktorý dokument elektronicky podpísala. Teda autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala.

20 Podľa názoru dovolacieho súdu, ak bolo dovolanie autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom zamestnankyne advokáta, nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP a tento nedostatok dovolania nemožno po uplynutí lehoty na podanie dovolania odstrániť, pretože ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok dovolacieho konania (k uvedenému porovnaj uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z 13. septembra 2018, publikované v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 79/2018 s touto právnou vetou: „Ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní.“). Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je aj dovolanie voči rozsudku - poznámka dovolacieho súdu) je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať.

21 V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, zastúpený advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o., podal dovolanie v elektronickej podobe. Predmetné dovolanie doručila súdu prvej inštancie zamestnankyňa právneho zástupcu dovolateľa K. X. (pracujúca na pozícii „office manager“), ktorá dovolanie tiež autorizovala svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom na základe poverenia zo dňa 1. januára 2018, udeleného jej advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o., aby v mene tejto advokátskej kancelárie autorizovala podania advokátskej kancelárie a prílohy týchto podaní a tieto elektronicky podávala na súdy a iné orgány verejnej moci, ako aj na všetky úkony spojené s podávaním elektronických podaní advokátskej kancelárie. Záver, že kvalifikovaný elektronický podpis, ktorým bolo dovolanie autorizované, patrí zamestnankyni K. X. (a nie advokátovi, poskytujúcemu právne služby prostredníctvom advokátskej kancelárie, ktorej žalobca udelil splnomocnenie na zastupovanie v predmetnom konaní), jednoznačne vyplýva z potvrdenia o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu (Dokument I d : 25ac38fe-41a3-4f9b-8a14-a00000183005, Názov: a43d83a79- 84cd-3706-be9a- 7fee49078e49.xml,MimeType:application/xml,XsdUri:,XsltUri:http://schemas.gov.sk/form/00166073.RESS_EZA_Zaloba_doplnenie_ine.sk/1.11/form.xslt).

22 Pre identifikáciu osoby, ktorá dovolanie urobené v elektronickej podobe spísala a podpísala, je rozhodujúci kvalifikovaný elektronický podpis, ktorým bolo dovolanie autorizované. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v § 429 ods. 1 CSP dovolacím súdom - v prípade elektronickej podoby dovolania - je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na autorizáciu podaného dovolania. V posudzovanom spore je touto osobou nepochybne zamestnankyňa advokátskej kancelárie K. X.. Z obsahu spisu tiež nepochybne vyplýva, že rovnopis toho istého dovolania, ktorý bol pripojený ako príloha elektronického formulára portálu e-Žaloby (sken pôvodne listinného dovolania) nebol vôbec autorizovaný, pričom k odstráneniu tohto nedostatku nedošlo v lehote a postupom, ktorý predpokladá ustanovenie § 125 ods. 2 CSP, t. j. dodatočným doručením listinného dovolania alebo elektronického dovolania s autorizáciou v lehote 10 dní. Na predmetné dovolanie sa preto neprihliada.

23 S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP a nezaoberal sa už posúdením uplatnených dovolacích dôvodov.

24 Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých boli posudzované prípady podania dovolania autorizovaného kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta (namiesto advokáta), čo je obdobný prípad ako posudzovaný prípad, v ktorom dovolanie podané v elektronickej podobe bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom patriacim zamestnankyni advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje dovolateľa v dovolacom konaní. Jedná sa o uznesenie sp. zn. 3Oboer/42/2017 z 26. apríla 2018 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 78/2018), uznesenie sp. zn. 1Obdo/45/2019 z 15. augusta 2019 a uznesenie sp. zn. 3Obdo/96/2019 z 27. novembra 2019.

25 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

26 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.