1Obdo/67/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., Limbach, Limbová 451/3, IČO: 31 342 841, proti žalovanej obchodnej spoločnosti PROGRES-TS, s. r. o., Bratislava, Kosodrevinová 42, IČO: 35 691 778, zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Koceľova 25, IČO: 36 867 942, o zaplatenie 7 900,15 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/145/2019-383 z 29. júna 2020 v znení opravného uznesenia č. k. 1Cob/145/2019-431 z 25. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 24Cb/311/2008-340 z 5. apríla 2019 zamietol žalobu, ktorej predmetom bol nárok na zaplatenie sumy 7 900,15 eura s príslušenstvom a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 1Cob/145/2019-383 z 29. júna 2020 odmietol ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že napadnutý rozsudok bol žalobkyni (spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o.) doručený elektronicky 16. mája 2019 o 00:36 hod., a to spôsobom doručenia Úradný list - fikcia - úradná zásielka. Predmetné rozhodnutie bolo rovnakým spôsobom doručené aj konateľovi uvedenejspoločnosti Ing. Mgr. Jánovi Sarkocymu dňa 24. mája 2019. Odvolanie bolo žalobkyňou podané 2. júna 2019, doplnené písomne 3. júna 2019. Keďže posledným dňom na podanie odvolania bol piatok 31. mája 2019, odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa podala odvolanie po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Vychádzal pritom z ustanovenia § 106 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že doručovanie do elektronickej schránky sa riadi osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Tento osobitný predpis s účinnosťou od 1. júla 2017 ustanovuje povinnosť právnických osôb zapísaných v obchodnom registri komunikovať s orgánmi verejnej správy pomocou Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk, t. j. elektronicky, prostredníctvom elektronickej schránky, zriadenej a aktivovanej Úradom vlády Slovenskej republiky. V posudzovanej veci bol odvolaním napadnutý rozsudok doručený spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o. ako strane sporu do jej elektronickej schránky, pričom podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente sa zásielka považuje za doručenú dňom 16. mája 2019, bez ohľadu na skutočnosť, že rozsudok bol doručovaný aj na ďalšiu adresu, keď Ing. Mgr. Ján Sarkocy ako štatutárny zástupca žalobkyne ešte za Občianskeho súdneho poriadku oznámil súdu adresu na doručovanie Limbová 3, 900 91 Limbach. Žiadosť sporovej strany o doručovanie písomností na adresu konateľa spoločnosti je podľa názoru odvolacieho súdu bezpredmetná, pretože podľa Civilného sporového poriadku sa právnickej osobe doručuje iba do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente. Okrem toho oznámená korešpondenčná adresa je identická s adresou sídla spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (žalobkyne). Na základe uvedeného odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. e) a písm. f) CSP. Namietala, že dovolaním napadnuté uznesenie vydal nesprávne obsadený senát odvolacieho súdu, ktorého členkou bola JUDr. Monika Školníková, ktorá si nesplnila svoju zákonnú povinnosť požiadať predsedu krajského súdu o vylúčenie z konania a rozhodovania o odvolaní žalobkyne, vzhľadom k tomu, že bola zákonnou sudkyňou, ktorá vo veci opakovane rozhodla na súde prvej inštancie. Porušenie práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP] videla žalobkyňa (ďalej tiež „dovolateľka“) v nesprávnom posúdení jej odvolania ako oneskorene podaného, s poukazom na to, že podaním z 8. novembra 2010 uviedla súdu tzv. inú súdu známu adresu na doručovanie písomností (Ing. Bc. Ján Sarkocy, Limbová č. 3, 900 91 Limbach), ktorú súd prvej inštancie do 16. mája 2019 dôsledne rešpektoval. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený v súlade s takto oznámenou korešpondenčnou adresou až 24. mája 2019, po návrate konateľa žalobkyne z kúpeľov, a preto neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu (v bodoch 9, 11 a 12 odôvodnenia napadnutého uznesenia), že rozsudok bol žalobkyni - spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o. doručený správne elektronicky 16. mája 2019 o 00:36 hod., teda v čase, keď k nemu konateľ dovolateľky nemal a ani nemohol mať prístup, keďže bol v tom čase na liečebnom pobyte v kúpeľoch. Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol piatok 31. mája 2019. Podľa názoru dovolateľky jej lehota na podanie odvolania začala plynúť 25. mája 2019 a keďže svoje elektronické odvolanie z 2. júna 2019 doplnila osobným podaním dňa 3. júna 2019, tak ho podala v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, a to prípadne aj spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiadala tiež, aby jej dovolací súd priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. V závere dovolateľka poukázala na to, že napadnuté uznesenie jej bolo doručené správne na ňou oznámenú korešpondenčnú lehotu, čo v kontexte s vyššie uvedeným označila za prekvapivé, a preto v zákonom predpísanej lehote podáva toto dovolanie.

4. Dňa 25. februára 2021 vydal odvolací súd opravné uznesenie č. k. 1Cob/145/2019-431, ktorým opravil záhlavie a záver dovolaním napadnutého uznesenia zo dňa 25. februára 2021 v časti označenia členov senátu, čo odôvodnil tým, že v predmetnom uznesení boli ako členovia senátu uvedení JUDr. Andrea Sedlačková (predsedníčka senátu) a členovia senátu JUDr. Marta Šašinková a JUDr. Monika Školníková, avšak odvolací súd v skutočnosti rozhodoval v zložení JUDr. Andrea Sedlačková (predsedníčka senátu) a členovia senátu JUDr. Marta Šašinková a Mgr. Štefan Zelenák.

5. Písomným podaním zo dňa 29. júna 2022, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 1. júla 2022, dovolateľka oznámila, že na podklade výsledku šetrenia orgánov činných v trestnom konaní berie dovolanie v časti podľa § 420 písm. e) CSP späť.

6. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná osoba (konateľ) s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa [§ 429 ods. 2 písm. b) CSP], skúmal najskôr, či je dovolanie žalobkyne podané včas, t. j. v zákonom určenej lehote. Vychádzal pritom z ustanovenia § 427 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP je dovolanie podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolací súd aplikoval tiež ustanovenie § 121 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že lehota na podanie dovolania je dvojmesačná a počíta sa od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, teda subjektu oprávnenému na podanie dovolania podľa § 424 CSP. Keďže ide o lehotu určenú podľa mesiacov, pre jej počítanie platí pravidlo vyjadrené v ustanovení § 121 ods. 3 CSP, ktoré upravuje nielen koniec, ale aj začiatok (prvý deň) plynutia lehoty. Podľa uvedeného pravidla je prvým dňom lehoty deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, v danom prípade je ním deň doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalobkyni (dovolateľke). Posledným dňom lehoty je potom (s odstupom dvoch mesiacov) deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

9. V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/145/2019-383 z 29. júna 2020 doručované žalobkyni (obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o.) do jej elektronickej schránky, zriadenej na Ústrednom portáli verejnej správy, t. j. v súlade so zákonom o e-Governmente. Súd prvej inštancie nebol povinný predmetné rozhodnutie doručovať žalobkyni žiadnym iným spôsobom, napríklad prostredníctvom doručujúceho orgánu (§ 107 CSP), pretože právna úprava doručovania súdnych písomností (vrátane rozhodnutí), ktorou sa konanie riadi už od nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku (t. j. od 1. júna 2016), je založená na istej postupnosti (§ 105 a nasl. CSP), v dôsledku ktorej je súd povinný vždy najskôr skúmať, či rozhodnutie nemôže doručiť sám na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu (napr. ohliadka, dožiadanie a podobne). Pokiaľ taký spôsob doručenia neprichádza do úvahy, čo je aj posudzovaný prípad, keď napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané bez nariadenia pojednávania (tzv. od stola) a jeho doručovanie realizoval súd prvej inštancie, je súd ďalej povinný skúmať, či rozhodnutie možno doručiť adresátovi do jeho elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente (povinnosť súdu doručovať rozhodnutia v podobe elektronického úradného dokumentu je explicitne zakotvená v ustanovení § 27 ods. 1 zákona o e-Governmente). Iné spôsoby doručovania by prichádzali do úvahy až v prípade, že rozhodnutie nemožno takto doručiť. V posudzovanom prípade zvolenému spôsobu doručenia nič nebránilo, keďže žalobkyňa ako právnická osoba zapísaná do obchodného registra má najneskôr od 1. júla 2017 povinne (zo zákona) aktivovanú svoju elektronickú schránku na vyššie uvádzanom Ústrednom portáli verejnej správy, čím sa umožnilo jej využívanie na účely elektronického doručovania [§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente]. Zároveň štatutárny orgán (konateľ) tejto právnickej osoby (majiteľky elektronickej schránky) je ex lege oprávnený do nej vstupovať a disponovať ňou [§ 13 ods. 4 písm. c) zákona o e-Governmente].

10. Aktivovaná elektronická schránka teda umožňuje súdu doručovať rozhodnutie majiteľovi elektronickej schránky v podobe elektronického úradného dokumentu, a to v dvoch hlavných režimoch,do vlastných rúk a tzv. obyčajne (nie do vlastných rúk). V posudzovanom prípade bolo uznesenie odvolacieho súdu doručované obom sporovým stranám v režime do vlastných rúk s fikciou doručenia. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente platí, že elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky založenej v spise na č. l. 387 vyplýva, že uznesenie odvolacieho súdu z 29. júna 2020 bolo odoslané z elektronickej schránky súdu prvej inštancie do elektronickej schránky žalobkyne 12. augusta 2020, pričom účinky doručenia nastali dňa 28. augusta 2020, t. j. v dôsledku uplynutia 15-dňovej úložnej lehoty podľa § 32 ods. 2 zákona o e- Governmente. Išlo teda o fikciu doručenia (považuje sa za doručené), ktorá nastupuje pri splnení zákonných podmienok, medzi ktoré nepatrí vedomosť majiteľa elektronickej schránky o tom, že došlo k doručeniu. Na uľahčenie práce s elektronickou schránkou a predídenie situácii, keď majiteľ elektronickej schránky zmešká úložnú lehotu, zákon o e-Governmente umožňuje majiteľovi udeliť oprávnenie inej osobe na prístup a disponovanie s jeho elektronickou schránkou, či nastaviť sebe alebo oprávnenej osobe notifikácie (formou SMS alebo e-mailu), oznamujúce príchod novej správy. V zákonom stanovených prípadoch je tiež možné podať na súd návrh na vydanie rozhodnutia, že elektronické doručenie je neúčinné (§ 33 zákona o e-Governmente). Žalobkyňa zjavne žiadnu z vyššie uvedených možností nevyužila, preto dovolaciemu súdu neostáva iné len konštatovať, že napadnuté uznesenie bolo žalobkyni účinne doručené 28. augusta 2020, ktorým dňom jej zároveň začala plynúť dvojmesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP), ktorá uplynula v stredu 28. októbra 2020 (o polnoci daného dňa). Vo veci vydané opravné uznesenie z 25. februára 2021 podľa názoru dovolacieho súdu nespôsobilo opätovné plynutie dovolacej lehoty v zmysle druhej vety § 427 ods. 1 CSP, pretože lehota na podanie dovolania plynie znovu len v rozsahu vykonanej opravy, pričom v posudzovanom prípade sa realizovaná oprava napadnutého uznesenia nijako nedotkla jeho výrokovej časti, ktorú jedinú je možné napadnúť dovolaním (išlo výlučne o opravu záhlavia a záveru uznesenia s nesprávne označeným zložením odvolacieho senátu).

11. Podľa ustanovenia § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Podľa ustanovenia § 447 písm. a) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene.

12. Z obálky založenej na liste spisu č. 406 dovolací súd zistil, že žalobkyňa svoje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu odovzdala orgánu s povinnosťou ho doručiť (Slovenská pošta, a.s.) až dňa 3. novembra 2020, teda po uplynutí zákonom predpokladanej dovolacej lehoty, pričom zároveň nepodala návrh na odpustenie zmeškania dovolacej lehoty podľa § 122 CSP. Dovolací preto dovolanie žalobkyne odmietol ako oneskorene podané podľa § 447 písm. a) CSP bez toho, aby sa zaoberal jeho prípustnosťou a dôvodnosťou. Dovolací súd nerozhodoval osobitným výrokom ani o čiastočnom späťvzatí dovolania žalobkyňou písomným podaním zo dňa 29. júna 2022, s poukazom na to, že ustanovenie § 446 CSP upravujúce späťvzatie dovolania (aplikovateľné aj na prípady čiastočného späťvzatia), sa vzťahuje len k rozsahu, v akom sa rozhodnutie odvolacieho súdu napáda dovolaním, ale nevzťahuje sa k uplatnenému dovolaciemu dôvodu. Inak povedané, dovolanie nie je možné vziať späť len čo do konkrétneho dovolacieho dôvodu. Pokiaľ mala dovolateľka na mysli to, že na dovolacom dôvode podľa § 420 písm. e) CSP netrvá, v skutočnosti ide o zmenu uplatnených dovolacích dôvodov v podanom dovolaní, pre ktorú platí ustanovenie § 434 CSP, podľa ktorého dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V danom prípade už samotné dovolanie bolo podané po uplynutí dovolacej lehoty, v dôsledku čoho sa dovolací súd nemohol zaoberať žiadnym z uplatnených dovolacích dôvodov.

13. Pokiaľ žalobkyňa v závere svojho dovolania vyjadrila prekvapenie nad tým, že napadnuté uznesenie jej bolo (podľa nej správne) doručené na ňou oznámenú korešpondenčnú adresu, dovolací súd (pre úplnosť) poznamenáva, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu o bezpredmetnosti, respektíve nadbytočnosti takéhoto doručovania, ktoré nemá oporu v žiadnom zákonom ustanovení, aplikovateľnomna dané konanie. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) síce v ustanovení § 48 podmieňoval použitie fikcie doručenia u adresáta - právnickej osoby skutočnosťou, že súdu nie je známa iná adresa právnickej osoby (odlišná od adresy sídla uvedenej v obchodnom alebo inom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná), avšak Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1. júna 2016 zrušený a nahradený Civilným sporovým poriadkom, ktorý sa (až na výnimky) aplikuje aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Navyše, ako správne poznamenal odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, adresa Limbová 3, 900 91 Limbach je zároveň adresou sídla žalobkyne zapísanou v obchodnom registri a ako taká ani nemôže byť považovaná za inú súdu známu adresu žalobkyne v zmysle § 48 OSP. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že doručenie rozhodnutia fyzickej osobe Mgr. Ing. Jánovi Sarkocymu (ako subjektu odlišnému od žalobkyne) dňa 4. septembra 2020 (doručenka na č. l. 389 spisu), nemá právne účinky doručenia rozhodnutia žalobkyni - obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o. (ako osoby oprávnenej na podanie dovolania) a nemožno od neho počítať začiatok plynutia dovolacej lehoty. 14. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.