1Obdo/67/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mesto Lipany, so sídlom v Lipanoch, Krivianska č. 1, IČO: 00 327 379, zastúpeného Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 21, IČO: 36 601 365, proti žalovaným 1/ EURO-BUILDING, a.s., so sídlom v Bratislave, Podunajská č. 23, IČO: 35 683 066, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, 2/ K.. E.. Y. R. J. - STRIX, so sídlom v Lipovciach č. 228, IČO: 32 921 535, o zaplatenie 40.595,12 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/125/2014, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a.

II. Žalobca m á proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21Cb/125/2014-189 zo 7. júla 2015 o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 40.595,12 € s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 2Cob/103/2015- 220 z 29. septembra 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, pripustil zmenu petitu žaloby a rozsudkom č. k. 21Cb/125/2014-255 z 21. marca 2017 rozhodol tak, že žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 40.595,12 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.595,12 € od 1. novembra 2013 do zaplatenia. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s odkazom na zistenia podľa obsahu spisu, na základevykonaného dokazovania a za aplikácie ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 566 ods. 1, 2, § 373, § 378, § 379, § 436 ods. 1, § 440 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) v spojení s Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. dospel k záveru o opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ ako zhotoviteľom bola dňa 14. mája 2010 uzatvorená Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 1/ zhotoviť dielo „Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ za podmienok stanovených v Zmluve o dielo, v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a v súlade s podmienkami určenými stavebným povolením, vydaným na realizáciu diela a záväzok žalobcu riadne ukončené dielo bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Ďalej medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným 2/ ako mandatárom bola dňa 13. mája 2010 podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá Mandátna zmluva o zabezpečení inžinierskej činnosti, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ vykonať a zariadiť v mene a na účet žalobcu inžiniersku činnosť - výkon stavebného dozoru na stavbe „Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednanej činnosti odplatu v dohodnutej výške, ako aj náklady nevyhnutne vynaložené pri plnení predmetu zmluvy. Projekt „Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ bol realizovaný s podporou Európskej únie v rámci Regionálneho operačného programu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja formou nenávratného finančného príspevku poskytnutého žalobcovi. Na základe kontroly, vykonanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Útvarom implementácie programov regionálneho rozvoja dňa 9. augusta 2012, boli podľa Správy o výsledku kontroly na mieste z 25. januára 2013 zistené neoprávnené výdavky a nedostatky v realizácii a fakturácii stavebných prác, následkom čoho neboli žalobcovi, ako prijímateľovi nenávratného finančného príspevku, tieto neoprávnené výdavky a nezrovnalosti uhradené. Nevyplatená suma nenávratného finančného príspevku vo výške 40.595,12 € predstavovala škodu, ktorú žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi neuhradili. V danej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci sa jedná o tri právne vzťahy, a to medzi žalobcom a ministerstvom, medzi žalobcom a žalovaným 1/ z uzatvorenej Zmluvy o dielo a medzi žalobcom a žalovaným 2/ na základe Mandátnej zmluvy. V zmysle záverov odvolacieho súdu, vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí, sumu 40.595,12 € je nutné považovať za skutočnú škodu, pretože žalobcovi dané finančné prostriedky neboli v rámci podpory Európskej únie vyplatené, musel ich uhradiť zo svojich rozpočtových prostriedkov, a tým došlo k zníženiu jeho majetku. Vzniknutá škoda spočívala v porušení zmluvných povinností zo strany oboch žalovaných, v prípade žalovaného 1/ vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy o dielo a vo vzťahu k žalovanému 2/ k povinnostiam vyplývajúcim z mandátnej zmluvy, pričom porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody spočívajúcej v nevyplatenej časti nenávratného finančného príspevku.

3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keď konštatoval jeho vecnú správnosť v celom rozsahu. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keďže rozsah zisteného skutkového stavu považoval za dostatočný a z neho vyvodené právne závery za správne, v dôsledku čoho sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Postupom v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil, že pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Pre úplnosť poznamenal, že nie je povinnosťou súdu aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, naopak jeho úlohou je zistenie skutkového stavu v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že ak v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí vyjadril právny názor na možné posúdenie žalobou uplatňovaného nároku ako nároku na náhradu škody, bolo vecou žalovaných, aby svoju iniciatívu zamerali na produkovanie skutočností a dôkazov, ktoré nezakladajú nárok žalobcu na náhraduškody. Napriek uvedenému, žalovaní výslovne na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyjadrili, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie. Námietku žalovaných, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, zdôrazňujúc najmä správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadom spôsobu, akým žalovaní porušili svoje povinnosti zo zmluvných vzťahov založených so žalobcom. Ujmu žalobcu v podobe toho, čo mu nebolo z vyúčtovaných faktúr nahradené nenávratným finančným príspevkom, zatiaľ čo plnil z vlastných rozpočtových prostriedkov, je potrebné kvalifikovať ako skutočnú škodu v zmysle § 379 Obchodného zákonníka. Keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, dôkazná povinnosť na preukázanie okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu bola na strane žalovaných. Žalovaní relevantným spôsobom neprodukovali ani skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by spochybňovali záver súdu prvej inštancie o výške škody, ktorá bola žalobcovi priznaná. Navyše, žalovaný 2/ svojím vyjadrením, ktoré poskytol žalobcovi ako stavebný dozor, uznal svoje pochybenie, keď potvrdil chybné odsúhlasenie jednotlivých sporných položiek, ktoré sa potom premietli do správy z vykonanej kontroly. Súčasne medzi protiprávnym konaním žalovaného 1/ a 2/ a škodou existuje príčinná súvislosť, čím boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 379 Obchodného zákonníka v súvislosti s hodnotením ujmy na strane žalobcu. Odvolací súd záverom vyslovil, že keďže obaja žalovaní porušili svoje povinnosti zo zmluvných vzťahov a v priamej príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi ujma, súd prvej inštancie správne právne posúdil oprávnenosť žalobou uplatneného nároku, keď žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa domáha, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnil ho tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a zároveň, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietol tiež, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. e/ CSP). Dovolateľ má za to, že vznik škody u žalobcu vyplýva z iného právneho vzťahu, než akého sa zúčastnili žalovaní. Nemožno preto konštatovať, že porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných bolo v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcu voči poskytovateľovi príspevku. Žalovaný 2/ konal v mene a na účet žalobcu, z jeho konania bol teda priamo zaviazaný žalobca, a preto žalovaný 1/ nenesie zodpovednosť za porušenie povinností či už žalovaného 2/ alebo samotného žalobcu. Odvolací súd sa preto podľa názoru dovolateľa vo svojom rozhodnutí odchýlil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne od rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 7/1979, čím je daný dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolací súd mal nesprávne právne posúdiť dôvodnosť nároku na náhradu škody, pretože strany mali náhradu škody dohodnutú iba pre prípad omeškania sa s termínom diela, pričom pre prípad reklamácie vád mali dohodnutú zmluvnú pokutu. Keďže uvedená právna otázka zásadného významu nebola ešte v praxi dovolacieho súdu riešená, dovolanie je dôvodné tiež v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolateľ namietol tiež porušenie práva na spravodlivý proces podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, keď odvolací súd nedodržal procesný postup v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP. Rovnako poukázal na existenciu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. e/ CSP spočívajúceho v tom, že vo veci rozhodovala zastupujúca sudkyňa R.. A. F., ktorá podľa názoru dovolateľa nebola v čase písomného vyhotovenia rozhodnutia zákonnou sudkyňou určenou na zastupovanie.

6. K dovolaniu žalovaného 1/ podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dovolanie považuje za nedôvodné a preto žiada, aby ho dovolací súd zamietol a žalobcovi priznal trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %. K existencii dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP poukázal na to, že žalovaný 1/ v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že by porušil svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu a tiež, že by k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu skutočnedošlo. Rovnako nenamietal výšku škody ako majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi nepochybne vznikla a tiež nikdy nepoprel, že fakturoval to, čo nevykonal alebo že fakturoval niečo iné ako vykonal. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP žalobca poznamenal, že nakoľko odvolací súd svoj právny názor oprel o niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemôže sa v konkrétnom prípade jednať o vyriešenie právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Žalobca spochybnil tiež dôvodnosť uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle ust. § 420 písm. e/ a f/ CSP, keďže sudkyňa R.. A. F.Á. bola Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce na rok 2018 určená za zákonnú sudkyňu v prejednávanej veci. Dôvodom bola dlhodobá práceneschopnosť sudcu R.. R. V., v dôsledku ktorej došlo k prerozdeleniu agendy náhodným výberom pomocou technických prostriedkov všetkým, resp. niektorým sudcom vybavujúcim tú istú agendu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.

8. Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

9. Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

10. Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

11. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk ).

12. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou prípadov podľa ust. § 429 ods. 2 CSP, ako bolo vyššie uvedené). Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ust. § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s ust. § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený (alebo bol poučený nedostatočne) o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

13. V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť strany o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní. V danej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu nebol súd prvej inštancie povinný (a zároveň ani oprávnený) vyzývať dovolateľa na odstránenie vád dovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanomdovolaní.

14. Dovolanie žalovaného 1/, uskutočnené v elektronickej podobe, bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 28. marca 2019. V súlade s ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 25 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej a „zákon o e-governmente“) bolo autorizované tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti riadneho podania. Z elektronickej doručenky osvedčujúcej okolnosti podania dovolania jednoznačne vyplýva, že autorizáciu dokumentu v zmysle zákona o e-Governmente vykonal advokát JUDr. Martin Cimrák, subjekt konajúci v mene spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. Z priloženej plnej moci udelenej žalovaným 1/ na zastupovanie spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. však nevyplýva, že by sa vzťahovala na predmetné konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku žalovaného 1/. Plná moc sa vzťahuje na vec, predmetom ktorej je uplatnenie nároku voči K.. E.. Y. R. J.

- STRIX, so sídlom v Lipovci č. 228, IČO: 32 921 535 (tzn. voči subjektu vystupujúcemu v danom konaní ako žalovaný 2/) a je časovo obmedzená do právoplatného skončenia veci. Rozsah plnej moci je jasne vymedzený, pričom zahŕňa len základné konanie, ktorým je potrebné chápať konanie na súde prvej inštancie a prípadné odvolacie konanie, ktoré sa končí právoplatným rozhodnutím vo veci. V danej súvislosti dovolací súd poznamenáva, že v prípade, kedy splnomocniteľ v plnomocenstve udelenom splnomocnencovi aspoň všeobecným spôsobom nevymedzí, že plnú moc udeľuje aj na konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, prípadne jednoznačne neurčí, že plnú moc udeľuje na dovolacie konanie, iniciované podaním dovolania proti konkrétnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, z takejto plnej moci nie je možné vyvodiť, že sa vzťahuje aj na konanie pred dovolacím súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/7/2017 z 31. mája 2017). Navyše, ani plná moc predložená súdu prvej inštancie v základnom konaní (založená v súdnom spise na č. l.70) sa nevzťahuje na konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Rovnako je udelená len do času právoplatného skončenia predmetného konania. V neposlednom rade dovolací súd zdôrazňuje, že z obsahu plnej moci nie je možné vyvodiť, že by bola viazaná, resp. by súvisela s predmetným konaním žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ o zaplatenie 40.595,12 € s príslušenstvom (vedeným pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 21Cb/125/2014). Predmet konania, na ktorý sa udelená plná moc vzťahuje, je splnomocniteľom jasne vymedzený ako nárok voči K.. E.. Y. R. J. - STRIX, so sídlom v Lipovci č. 228, IČO: 32 921 535 (tzn. voči žalovanému 2/), hoci v posudzovanej veci sa jedná o konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku podanom žalovaným 1/ voči rozsudku odvolacieho súdu č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018. Ako už bolo spomenuté, keďže dovolateľ bol riadne o povinnosti podľa ust. § 429 CSP odvolacím súdom poučený, v konkrétnom prípade neprichádzala do úvahy možnosť výzvy na odstránenie uvedeného nedostatku plnej moci súdom prvej inštancie.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v posudzovanej veci nebola splnená osobitná procesná podmienka dovolacieho konania v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP, Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného 1/, smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, odmietol podľa ust. § 447 písm. e/ CSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.

16. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.