Najvyšší súd
1Obdo/61/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. S. s. r. o., so sídlom G. X./X., S., IČO: X.X., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom so sídlom M. X./X., H., proti
žalovanému S. G. s. r. o., so sídlom Z. X., B., zastúpenému JUDr. L. K., advokátom, so
sídlom M. B. X., L., o zaplatenie sumy 1.224,- eur s príslušenstvom, na dovolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/68/2014-137 z 28.
mája 2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom č. k. 13Cb/90/2012-108 zo 16. septembra 2013 Okresný súd Lučenec
uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil
žalobcovi sumu 1.224,- eur s 9% úrokom z omeškania od 15. 09. 2011 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v sume 1.235, 87 eur k rukám jeho právneho zástupcu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Zo správ z odbornej prehliadky
zdvíhacieho zariadenia (č. l. spisu 48 až 50) vypracovaných zhotoviteľom (žalobcom)
a podpísaných revíznym technikom – odborným pracovníkom M. H. číslo 1021/3/2007-zz-A-
aa vyplýva, že dňa 31. 08. 2011 boli vykonané odborné prehliadky zdvíhacích zariadení, a to
žeriavov výr. č. 468-011-463, 468-201-145 a 468-201-144. Žalovaný bol informovaný
o predmete dojednanej zmluvy, ktorou bolo vykonanie odbornej prehliadky strojných
zariadení, o čom svedčí aj skutočnosť, že navrhol rozdeliť cenu z cenovej ponuky na
vykonanie revíznej skúšky jedného mostového žeriava a vykonanie odbornej prehliadky 2
jedného mostového žeriava. Voči cenovej ponuke z 25. 8. 2011 (č.1. spisu 37) čo do výšky,
ako aj jej rozsahu žalovaný nič nenamietal. Logickým vyústením vykonanej odbornej
prehliadky bola následne cenová ponuka z 2. 09. 2011, vypracovaná na základe výsledkov
odbornej prehliadky, v ktorej bola navrhnutá cena za odstránenie prehliadkou zistených
nedostatkov. Na túto cenovú ponuku však už žalovaný nereagoval. Žalovaný tiež nepreukázal
ani to, že by dielo bolo dojednané ako celok. E-mailová komunikácia medzi účastníkmi
konania nasvedčuje skôr tvrdeniu žalobcu o tom, že sa jednalo o dvoj- etapové konanie, t. j.
najskôr odborná prehliadka stavu strojov, na čo bola urobená cenová ponuka dňa 25. 08. 2011
a následne cenová ponuka z 2. 09. 2011, ktorá bola vyhotovená za účelom odstránenia
zistených nedostatkov. Vykonanie prác žalovaný uznal v odpore proti platobnému rozkazu,
keď uviedol, že napriek tomu, že neboli objednané montážne práce obnovenia pripojenia
prívodného káblu a elektrickej energie k jednému zo žeriavov, odborní pracovníci žalobcu tak
nedôvodne urobili. Žalovaný tak uznal, že pracovníci žalobcu práce vykonávali, pričom zo
svedeckých výpovedí pracovníkov žalobcu, ako aj z logiky veci vyplýva, že v prípade
odborného preskúšania elektrického zariadenia je možné takéto preskúšanie uskutočniť jedine
pri zapojení na zdroj elektrickej energie. Z uvedených dôvodov okresný súd priznal žalobcovi
sumu 1.224,--eur titulom nezaplatenej ceny diela spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 9 % počnúc dňom splatnosti faktúry. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v sume 1.235,87 eur.
Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj
„odvolací súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 41/Cob/68/2014-137 z 28. mája 2014, ktorým
napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 83,06 eur na účet jeho právneho
zástupcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil. Námietky žalovaného, ktoré uviedol jednak
v prvostupňovom konaní a jednak v odvolaní sú nedôvodné, nakoľko objednávka žalovaného
korešponduje s cenovou ponukou ako aj faktúrou. V obidvoch objednávkach žalovaný
potvrdil cenovú ponuku z 25. 08. 2011, ako aj splatnosť faktúry v súlade s touto cenovou
ponukou. Čo sa týka cenových ponúk z 2. 09. 2011, tieto nebolo možné vziať do úvahy
z dôvodu, že boli vystavené po 31. 08. 2011, teda po dni, kedy žalobca vykonal u žalovaného
odbornú prehliadku a revíznu skúšku, ako aj z dôvodu, že v týchto cenových ponukách bol
uvedený úplne iný, podrobnejší popis prác, ktoré mali byť vykonané na mostovom žeriave
a žeriavovej dráhe za podstatne vyššie ceny, ako v cenovej ponuke z 25. 08. 2011, na ktorú sa 3
vo svojich objednávkach odvolával aj žalovaný. K námietke, že okresný súd neumožnil
žalovanému dokazovanie na súde, keďže jeho konateľka je práceneschopná, z dôvodu
ktorého žalovaný žiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu až po ukončení
jej práceneschopnosti, odvolací súd uviedol, že už v priebehu prvostupňového konania
žalovaný žiadal predmetné konanie prerušiť, pričom okresný súd uznesením č. k.
13Cb/90/2012-70 z 20. 02. 2012 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
Uznesenie okresného súdu následne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
41/Cob/112/2013-76 z 27. 06. 2013, v odôvodnení ktorého konštatoval, že sa stotožnil
s názorom okresného súdu, že neudelenie plnej moci tretej osobe na zastupovanie v konaní
nie je dôvodom na prerušenie konania. Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vyplýva, že
zdravotný stav J. D. by mohol byť počas pojednávania vážne ohrozený a preto jej účasť na
pojednávaní nie je možná. Okresný súd správne vyhodnotil závery tejto lekárskej správy.
Teda, ak podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sa konateľka žalovaného nemôže zúčastňovať
pojednávaní, pretože by účasťou na pojednávaniach došlo k ohrozeniu a zhoršeniu jej
zdravotného stavu, prekážka ktorá je dlhodobá, potom konateľka žalovaného mala zabezpečiť
zastupovanie žalovaného na pojednávaniach akoukoľvek inou osobou. Tvrdenie žalovaného,
že okresný súd mu neumožnil dokazovanie na súde nie je dôvodné a postupom okresného
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. S poukazom na uvedené
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako
vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 83, 06 eur.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 28.07.2014 žalovaný (ďalej aj
„dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 237 písm. f) O. s. p. (v znení
platnom a účinnom do 31.12.2014), pretože mal za to, že nesprávnym rozhodnutím
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Dovolateľ uviedol, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa
ust. § 153b ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p., pretože pre vydanie takéhoto rozsudku boli dané
dôvody. Poukázal na to, že Okresný súd Lučenec na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
16. 09. 2013 rozhodol vo veci bez účasti žalovaného, ktorý sa riadne ospravedlnil listom
z 12. 09. 2013. Konateľka žalovaného sa ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu
a požiadala súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, ktorého sa chcela zúčastniť a na
ktorom sa chcela k veci vyjadriť.
4
Okresný súd Lučenec rozhodol jednostranne, pretože platnosť dokumentov posúdil v prospech žalobcu. Žalovaný žiadnym svojim prejavom nesúhlasil s výškou ceny, ktorú
žalobca uviedol v cenovej ponuke z 25.08.2011 a žiadnym svojim prejavom nesúhlasil ani
s fakturovaním prác, ktoré neboli objednané. Závažným dôvodom prečo tak konal je rozpor
objednaných a vykonaných prác. Nesúhlasil tiež s tým, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o dielo. Napriek tomu, že neboli objednané montážne práce obnovenia
pripojenia prívodného kábla elektrickej energie k jednému zo žeriavov z dôvodu vážneho
mechanického poškodenia jednej časti žeriavu, odborní pracovníci žalobcu tak nedôvodné
urobili. Okresný súd tak rozhodol jednostranne v prospech žalobcu, pričom nevzal do úvahy
ani snahu žalovaného dospieť so žalobcom k dohode, k čomu žalovaný predložil aj príslušné
doklady.
Dovolateľ nesúhlasil s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
konštatoval, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil, pričom ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalovaného uvedené v prvostupňovom
konaní, ako aj v odvolaní.
Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „NS SR“) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.mája 2014
zrušil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.
K dovolaniu žalovaného zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
podľa jeho názoru zo strany obidvoch súdov nebola žalovanému ako účastníkovi konania
odňatá možnosť konať pred súdom. To, že štatutárna zástupkyňa žalovaného mala dlhodobé
zdravotné problémy nemôže byť dôvodom pre neustále odročovanie pojednávania, nakoľko
súd musí prihliadať aj k záujmom druhého účastníka konania, ktorý by nemal byť
poškodzovaný neprimeraným a neustálym predlžovaním sporu.
K námietke, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobca uviedol,
že pre takéto rozhodnutie súdu neboli splnené všetky tri podmienky, keďže žalovaný sa síce
pojednávania nezúčastnil, avšak k žalobe sa písomne vyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil.
Podľa názoru žalobcu okresný súd a ani krajský súd nepochybili ani pri zistení
skutkového stavu a právnom posúdení veci a svojimi rozhodnutiami neporušili zákon.
5
S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 240
ods. 1 a § 241 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr to, či sa dovolaním napáda rozhodnutie, proti ktorému je tento mimoriadny opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.
V preskúmavanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa.
Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zákon vymedzuje
v ustanovení § 238 odseku 1, odseku 2 a odseku 3 O. s. p. Naopak, dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu nie je prípustné z dôvodov uvedených v odseku 4 a odseku 5 tohto
ustanovenia.
Podľa ustanovenia § 238 odseku 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na
príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde.
Konanie v predmetnej obchodnej veci o peňažné plnenie v sume 1.224,- eur začalo na
súde prvého stupňa dňa 6. augusta 2012. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 343/2011
Z. z..bola s účinnosťou od 1. januára 2012 stanovená minimálna mzda 327,20 eur.
Desaťnásobok tejto mzdy potom predstavuje 3.272,- eur. Keďže predmet dovolacieho
konania (1 224,-eur) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, prípustnosť dovolania
žalovaného je vylúčená priamo zákonom v zmysle ust. § 238 ods. 5 O. s. p.
6
Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie žalovaného bolo procesne prípustné iba
vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne uvedených v ust. § 237
písm. f) O. s. p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f)
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237
O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale aj z úradnej povinnosti (§ 242
ods. 1 O. s. p.). V prípade, ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, aj keď dovolateľ toto pochybenie
nenamietal.
Dovolateľ v dovolaní nenamietal žiadnu vadu konania majúcu za následok prípustnosť
dovolania podľa ust. § 237 písm. a) až e) a písm. g) O. s. p. a existenciu takejto vady nezistil
z úradnej povinnosti (ex offo) ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal vadu konania podľa ust. § 237 písm. f) O. s. p. z dôvodu, že nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom.
Obsahom dovolania je 1/ námietka dovolateľa, že okresný súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b O. s. p., pretože na pojednávaní rozhodol
v neprítomnosti žalovaného, pričom konateľka žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu a zároveň požiadala súd o vytýčenie nového
termínu pojednávania, čo okresný súd neakceptoval, 2/ námietka dovolateľa smerujúca voči
tomu, ako okresný súd posúdil cenovú ponuku z 25. 08. 2011, faktúru, rozsah objednaných
a vykonaných prác, ako aj právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý podľa okresného
súdu vznikol na základe zmluvy o dielo podľa ust. § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka a 3/ námietka dovolateľa, že odvolací súd nesprávne rozhodol, keď potvrdil
napadnutý rozsudok okresného súdu.
7
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom
chránených záujmov. Zo znenia zákona „ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala
možnosť konať pred súdom“ vyplýva, že následok v podobe znemožnenia realizácie
procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania musí byť v príčinnej súvislosti
s nesprávnym procesným postupom súdu, teda s porušením procesných predpisov
upravujúcich konanie pred súdom. Zároveň je potrebné poukázať na to, že odňatie možnosti
konať pred súdom dáva ustanovenie § 237 písm. f) O. s. p. výslovne do súvislosti s faktickou
činnosťou súdu, a nie s jeho rozhodnutím.
Z obsahu dovolania žalovaného vôbec nevyplýva, k znemožneniu realizácie akých
procesných práv žalovaného malo dôjsť postupom či už odvolacieho súdu alebo súdu prvého
stupňa, dôsledkom čoho by bolo odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom v zmysle
ust. § 237 písm. f) O. s. p.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných
skutkových zistení, ide z hľadiska obsahovej stránky o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej
vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto dovolateľom tvrdená vada
(aj keby k nej v konaní došlo) by bola relevantným dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 241
ods. 2 písm. b/ O. s. p., avšak sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 237 O. s. p. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má
prieskumnú povahu, so zreteľom na ktorú dovolací súd nevykonáva dokazovanie (ust. § 243a
ods. 2, druhá veta O. s. p.), na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu.
Námietka dovolateľa smerujúca voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci je v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. relevantným dovolacím dôvodom, ktorý však
prípustnosť dovolania nezakladá, keďže nie je procesnou vadou so znakmi uvedenými v ust.
§ 237 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym 8
posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p. (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/l12/2001, uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 43/2003). Teda, ani prípadným nesprávnym právnym posúdením veci súd
účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného práva, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom
chránených záujmov.
Tak, ako je už vyššie konštatované, k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom
v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p. rozhodnutím odvolacieho súdu a ani súdu prvého stupňa
nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretože citované ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred
súdom vo vzťahu k účastníkovi konania do súvislosti s nesprávnym procesným postupom
súdu, teda s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom (s tzv.
faktickou činnosťou súdu), a nie s jeho rozhodnutím vo veci. Okresný súd tiež nepochybil,
keď nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b O. s. p., nakoľko pre vydanie
kontumačného rozsudku neboli súčasne splnené všetky podmienky v zmysle odseku 2
citovaného ustanovenia (1. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne
a včas predvolaný, 2. žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe, hoci bol súdom vyzvaný
a 3.žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi
okolnosťami). Uvedená námietka dovolateľa je preto bez právnej relevancie.
Vzhľadom na to, že predmet dovolacieho konania neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy a súčasne dovolací súd nezistil závažné vady konania majúce za následok
prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, že dovolanie žalovaného pre jeho neprípustnosť odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p, nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je procesne prípustný. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu čo do jeho meritu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich
náhradu v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal, keďže žalobca si ich náhradu
v dovolacom konaní ani neuplatnil (ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1,
§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
9
Uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z..o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave,12. novembra 2015
JUDr. Jana Hullová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Antónia Savarová
10
Za správnosť vyhotovenia :
Kanc!
-opíš 6x
-vyznač v reg. skonč.
-spis zašli OS Lučenec
-vyhotovila JUDr. Jana Hullová