UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému Royal industry s.r.o., Thurzova 8, Košice, IČO: 36 598 186, zastúpenému advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, IČO: 31 303 064, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/124/2024-734 zo 17. septembra 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Košice uznesením č. k. 26Cb/1/2023-352 zo 4. októbra 2023 výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 33 eur na účet Mestského súdu Košice do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko procesné strany a súd je viazaný už nariadeným neodkladným opatrením nemohol vyhovieť návrhu žalobcu, ktorý je v rozpore s právoplatným uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/71/2021-75 zo dňa 22. septembra 2021 v znení uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/22/2022-209 zo dňa 15. februára 2022.
2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4Cob/205/2023-389 zo 7. decembra 2023 zmenil uznesenie súd prvej inštancie vo výroku I. tak, že neodkladné opatrenie v žalobcom navrhnutom znení nariadil.
3. Konštatoval, že je pravdou, že medzi účastníkmi konania boli ich vzájomné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX zo dňa 1. apríla 2018 upravené už skôr vydaným neodkladným opatrením, avšak vyslovil názor, že platnosť skôr vydaného neodkladného opatrenia nie jeabsolútna a v prípade, ak sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 325 CSP, musí súd poskytnúť ochranu tej strane sporu, ktorá osvedčí potrebu jej poskytnutia. Odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, že od vydania skoršieho neodkladného opatrenia až do času podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26. septembra 2023 došlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje potrebu novej dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Konštatoval, že aby žalobca mohol dosiahnuť rýchlu úpravu zmenených pomerov, aby mohol uskutočniť rekonštrukciu MKP, na to slúži práve inštitút neodkladného opatrenia.
4. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Obdo/18/2024- 684 z 24. júla 2024 uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/205/2023-389 zo 7. decembra 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vytýkajúc mu neuspokojivé odôvodnenie jeho uznesenia.
5. Krajský súd v Košiciach v poradí druhým uznesením č. k. 4Cob/124/2024-734 zo 17. septembra 2024 zmenil výrok I. uznesenia Mestského súdu Košice č. k. 26Cb/1/2023-352 zo 4. októbra 2023 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania a do 5 dní od právoplatnosti rozhodnutia vypratať a odovzdať žalobcovi časť nehnuteľnosti - stavby: krytej plavárne súpisné číslo XXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. M. W., okres N. R., obec N. - M. W. na ulici B. Z. č. X v N., ktorú užíva na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX zo dňa 1. apríla 2018, a to konkrétne nebytové priestory nachádzajúce sa v krytej plavárni (na prvom podzemnom a prvom nadzemnom podlaží): miestnosť č. 1.33 reštaurácia s výmerou 197 m2, miestnosť č. 1.34 kuchyňa s výmerou 84,5 m2, miestnosť č. 1.35 sklad s výmerou 9,15 m2, miestnosť č. 1.36 chodba s výmerou 34,5 m2, miestnosť č. 1.38 schodisko s výmerou 8,9 m2, miestnosť č. 1.40 WC muži s výmerou 6,56 m2, miestnosť č. 1.41 WC ženy s výmerou 3,08 m2, miestnosť č. 1.11 predajňa bagiet s výmerou 38,46 m2, časť miestnosti č. 1.03 vstupná hala/administratívny priestor s výmerou 12,88 m2, miestnosť č. 0.57 vzduchotechnika s výmerou 57,52 m2, miestnosť č. 0.55 chodba s výmerou 26,08 m2, miestnosť č. 1.42 kancelária s výmerou 33,5 m2, miestnosť č. 1.43 chodba s výmerou 23,16 m2, miestnosť č. 1.44 kancelária s výmerou 19,49 m2, miestnosť č. 1.45 sklad s výmerou 16,18 m2, miestnosť č. 1.48 salón vyhradený pre športové kluby, kultúrne a športové akcie s výmerou 95,21 m2 a miestnosť č. 1.49 sklad s výmerou 36,68 m2.
6. K samotnej podstate neodkladného opatrenia vyplývajúceho z ustanovenia § 325 CSP odvolací súd v odôvodnení jeho uznesenia uviedol, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Je pravdou, že medzi účastníkmi konania boli ich vzájomné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX zo dňa 1. apríla 2018 upravené už skôr vydaným neodkladným opatrením. Odvolací súd opätovne vyslovil názor, že platnosť skôr vydaného neodkladného opatrenia nie je absolútna a v prípade, ak sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 325 CSP musí súd poskytnúť ochranu tej strane sporu, ktorá osvedčí potrebu jej poskytnutia. Zdôraznil, že vydanie predchádzajúcich rozhodnutí upravujúcich pomery medzi stranami sporu (uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/71/2021 z 22. septembra 2021 potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/22/2022-209 z 15. februára 2022) reagovalo na skutočnosť - odstúpenie žalobcu od zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1. apríla 2018 a spornosť tohto odstúpenia, ktoré spoločnosť Royal Industry s.r.o. neuznávala, pričom žalobca pristúpil aj k odpojeniu energií žalovanému. Stavebno-technický stav budovy MKP sa v danom spore neriešil a takisto v konaní nebol predložený ako listinný dôkaz Stavebno-technický prieskum Mestskej plavárne v Košiciach vypracovaný spoločnosťou Design Graphic Architecture. Poukázal na to, že v zmysle výroku IV. uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 22. septembra 2021 bola uložená žalobcovi (žalovanému v prebiehajúcom konaní) povinnosť podať v lehote 30 dní od vydania tohto uznesenia žalobu vo veci samej, o určenie, že nájomný vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 trvá, kde stranami sporu sú ako žalobca: spoločnosť Royal industry s.r.o., Thurzova 8, Košice, IČO: 36 598 186 a ako žalovaný 1/ Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, 2/ TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO KOŠICE, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, Komenského 7, Košice, IČO: 31 679 692.
7. Odvolací súd ďalej poukázal nato, že v čase vydania predchádzajúcich rozhodnutí upravujúcich pomery medzi stranami sporu (uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/71/2021 z 22. septembra 2021 potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/22/2022-209 z 15. februára 2022) nebola ešte podpísaná zmluva o dielo zo dňa 04. augusta 2023, ktorej uzavretie sa zo strany žalobcu realizovalo postupnými krokmi od roku 2021, pričom podkladom pre rozhodnutie mesta Košice bol aj vyššie uvedený stavebno-technický prieskum, ktorý bol predložený spoločnosti TEHO dňa 31. augusta 2021. V čase vydania predchádzajúcich rozhodnutí ako je konštatované v stavebno- technickom prieskume bola stavba ešte bezpečná s odhadovanou životnosťou cca 5 rokov, t. j. do roku 2026. Avšak stavba MKP v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa už blížila k odhadovanej životnosti a bolo nevyhnutné vykonať jej rekonštrukciu tak, aby táto bola ukončená do roku 2026.
8. Odvolací súd je toho názoru, že nebolo možné zo strany mesta Košice čakať až do času, kedy nebude stavba MKP už bezpečná a vyžadujúca si navyše aj zvýšené náklady na realizáciu prestavby MKP, ale bolo potrebné začať realizovať kroky k prestavbe objektu MKP, pričom z listinných dôkazov uvedených vyššie aj vyplýva, že žalobca tieto kroky postupne realizoval až do uzavretia Zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa mala uskutočniť komplexná prestavba MKP. Mesto Košice na základe postupných činností (vypracovanie stavebno-technického prieskumu, schválenie mestským zastupiteľstvom, uzavretie zmluvy o dielo) pristúpilo k prestavbe objektu MKP a to na „Národné olympijské centrum plaveckých športov Košice“, ktoré má slúžiť nielen pre potreby občanov mesta Košíc a celého priľahlého regiónu, ale vzhľadom na jeho prebudovanie spĺňajúce olympijské štandardy aj pre potreby športových aktivít nielen s celoštátnou pôsobnosťou ale aj na medzinárodnej úrovni.
9. Výraznú zmenu pomerov oproti predchádzajúcej úprave teda odvolací súd videl aj v tom, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia, upravujúceho pomery medzi stranami, stavba MKP ešte slúžila svojmu účelu, vykonávali sa v nej športové aktivity, nájomníci v tejto stavbe vykonávali svoje činnosti a nebol teda dôvod zakazovať žalovanému užívanie priestorov v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX. zo dňa 1. apríla 2018, ani ukladať mu ich odovzdanie a vypratanie.
10. Avšak v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie už bola podpísaná zmluva o celkovej rekonštrukcii stavby MKP, a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol aj umiestnený na tejto stavbe viditeľne žeriav, pričom táto skutočnosť bola známa odvolaciemu súdu z bežného vizuálneho pozorovania objektu MKP. Teda bolo povinnosťou žalobcu, ktorý realizoval dielo prostredníctvom spoločnosti TEHO (žalobca je jej jediným spoločníkom) pripraviť a odovzdať stavenisko - MKP na realizáciu diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo.
11. Aj keď v čase vydania predchádzajúcich rozhodnutí bol stav užívania objektu MKP bezpečný tak žalobca celkovou prestavbou objektu MKP zabezpečuje svoje povinnosti ako vlastník objektu, keďže ďalšie užívanie objektu MKP by vzhľadom na popis porúch a vád uvedených v stavebno-technickom prieskume stalo nebezpečné nielen priamo pre nájomníkov a zákazníkov v objekte MKP, ale aj ľudí nachádzajúcich sa v jeho okolí. Celkovou rekonštrukciou sa má dosiahnuť komplexná obnova MKP a jeho ďalšie možné využívanie, keďže objekt MKP by bol spôsobilý na užívanie len do roku 2026. Takisto v čase predchádzajúcej úpravy neexistovala ešte zmluva o dielo zo dňa 04. augusta 2023, ktorou sa sleduje rekonštrukcia celého objektu MKP. Teda výraznú zmenu pomerov predstavuje aj potreba realizovať opravu budovy v dôsledku statických problémov objektu MKP, pričom otázka ohrozenia statiky budovy MKP nebola zo strany súdov riešená v čase vydania predchádzajúcich vyššie uvedených rozhodnutí.
12. Odvolací súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že od vydania skoršieho neodkladného opatrenia až do času podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 26. septembra 2023 došlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorý odôvodňuje potrebu novej dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami a, aby žalobca mohol dosiahnuť rýchlu úpravu zmenených pomerov a mohol uskutočniť rekonštrukciu MKP na to slúži práve inštitút neodkladného opatrenia.
13. Konštatoval ďalej, že neodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva aj zo zistenýchporúch a vád objektu MKP špecifikovaných v stavebno-technickom prieskume Mestskej plavárne v Košiciach vypracovanom spoločnosťou Design Graphic Architecture, ktorý bol doručený žalobcovi 31. augusta 2021. Z popisu porúch uvedených v stavebno-technickom prieskume nepochybne vyplýva, že objekt MKP si vyžadoval rekonštrukciu už v čase jeho predloženia žalobcovi, keďže už v čase jeho vypracovania sa objekt MKP nachádzal v havarijnom stave. Následnými krokmi popísanými vyššie žalobca pristúpil k uzavretiu zmluvy o dielo účinnej dňa 04. augusta 2023, za účelom eliminácie možných škôd na objekte MKP, ktorého technický stav sa od augusta 2021 zhoršoval. Škoda, ktorá tu bezprostredne hrozí odvolací súd videl nielen v devastácii celého objektu v prípade nerealizovania rekonštrukcie objektu MKP, ale aj v tom, že aj vzhľadom už na uzatvorenú zmluvu o dielo zo dňa 04. augusta 2023 hrozia žalobcovi v prípade neposkytnutia dostatočnej súčinnosti, napr. aj vypratania priestorov užívaných žalovaným, finančné škody v podobe hrozby nezrealizovania celej komplexnej rekonštrukcie objektu MKP a možné žaloby o náhradu škody v dôsledku nezrealizovania diela, pričom zhotoviteľ má právo odstúpiť od zmluvy v prípade neposkytnutia súčinnosti.
14. Poukázal aj na možnosť odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy, čím sa nezrealizuje celková rekonštrukcia MKP a v prípade nevykonania rekonštrukcie sa znemožní aj ďalšie užívanie objektu MKP nielen pre verejnosť, ale aj pre žalovaného. Uzavrel, že navyše ani nie je technicky možné uskutočniť komplexnú rekonštrukciu objektu MKP za súčasného užívania nebytových priestorov zo strany žalovaného.
15. Konštatoval, že nevyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo zastavenie celého procesu rekonštrukcie objektu MKP. Bez náležitej a urýchlenej rekonštrukcie MKP môže dôjsť k ohrozeniu statiky budovy, pričom bezpečnosť budovy bola konštatovaná k času august 2021 a jej ohraničením do roku 2026, vzhľadom na hranicu životnosti objektu cca 5 rokov. Teda nemožno čakať až do stavu, kedy nastane takáto situácia, ktorá by so sebou priniesla ohrozenie života a zdravia ľudí, ktorí by sa v tomto objekte pohybovali, či už ako klienti alebo zamestnanci rôznych tam sídliacich firiem. V prípade nevykonania celkovej rekonštrukcie objektu vrátane nebytových priestorov užívaných žalovaným hrozí vyššia škoda, či už na samotnom objekte MKP, ako aj nárast cien a prác potrebných v prípade nezrealizovania rekonštrukcie.
16. Ďalej vyslovil názor, že nemožno v konaní prisudzovať žalobcovi, tým že pristúpil k celkovej rekonštrukcii objektu MKP (vyhotoveniu stavebno-technického prieskumu, vypracovaniu projektových dokumentácii až k momentu uzavretia zmluvy o dielo), ktorou zabezpečuje komplexnú rekonštrukciu MKP na Národné olympijské centrum plaveckých športov, zlý úmysel voči žalovanému aj keď strany sporu sú vo viacerých súdnych sporoch, keďže úsilím žalobcu je uskutočniť rekonštrukciu objektu MKP a nie zbaviť žalovaného možnosti užívať nebytové priestory v zmysle medzi stranami uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Vyslovil názor, že prioritou žalobcu je zabrániť škodám na objekte MKP.
17. Užívanie priestorov žalovaným a ponechanie veci vo vlastníctve žalovaného v priestoroch MKP je podľa názoru odvolacieho súdu reálnou prekážkou pre postup zhotoviteľa, pričom ani z bezpečnostných dôvodov pre potreby stavebných zásahov je užívanie časti nehnuteľnosti MKP žalovaným nezlučiteľné s prebiehajúcou rekonštrukciou.
18. Z dôvodu uskutočnenia rekonštrukcie MKP je teda nevyhnuté, aby žalovaný nielen že neužíval nebytové priestory v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX zo dňa 1. apríla 2018, ale tieto aj odovzdal a vypratal, aby mohla prebehnúť rekonštrukcia celého objektu komplexne, ktorá bez uloženia povinnosti odovzdať a vypratať predmetné nebytové priestory žalovanému nemôže prebehnúť v zmysle uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 04. augusta 2023, tak, aby boli odstránené všetky vady objektu MKP, ktoré sú uvedené v Stavebno-technickom prieskume Mestskej plavárne v Košiciach vypracovanom spoločnosťou Design Graphic Architecture a to vzhľadom na enormný rozsah vád objektu MKP.
19. Keďže už v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu bolo evidentné, že na stavbe MKP prebieha rekonštrukcia, pričom táto situácia, že na stavbe prebieha rozsiahla rekonštrukcia je viditeľná bežnýmokom a známa občanom mesta Košice, by iba uložením povinnosti žalovanému neužívať predmetné priestory, by nebola komplexne vyriešená vzniknutá situácia a nebolo by možné zrealizovať nevyhnutné stavebné úpravy celej budovy MKP ako celku a to komplexne s vyriešením celého priestoru budovy MKP. Preto odvolací súd uložil žalovanému nielen povinnosť v zmysle výroku, ale aj povinnosť odovzdať a vypratať priestory, v ktorých vykonával nájom, keďže tento v dôsledku realizácie stavby nie je technicky ani prakticky možný.
20. Odvolací súd sa zaoberal aj dodržaním princípu proporcionality ako jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za to, že je potrebné v posudzovanom prípade chrániť vyššiu hodnotu, ktorou je záchrana objektu MKP pred potrebou ochrany nájomného vzťahu a užívaním vyčlenených priestorov zo strany žalovaného v tomto objekte. Nezrealizovaním samotnej prestavby MKP by tak či tak došlo k zničeniu objektu, v ktorom žalovaný vykonáva svoj nájomný vzťah, čím by prirodzene došlo aj k zániku nájomného vzťahu.
21. Zdôraznil, že zrekonštruovaním objektu MKP sa z tohto objektu stane Národné olympijské centrum plaveckých športov, čím sa stane objektom slúžiacim nielen občanom mesta Košice a jeho okolia, ale aj pre potreby národnej reprezentácie a uskutočňovania medzinárodných súťaží. Preto prípadná ujma, ktorá môže vzniknúť žalobcovi je omnoho vyššia a závažnejšia ako prípadná ujma hroziaca žalovanému v nemožnosti realizovať nájomný vzťah.
22. Uzavrel, že v posudzovanom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené, bola splnená základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery medzi stranami z dôvodu existencie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi.
23. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a nariadil neodkladné opatrenie v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia tak, že uložil žalovanému povinnosť v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Upriamil pozornosť na to, že ani žalovaný netvrdí, že vzhľadom na rekonštrukciu MKP, by bolo reálne možné užívať prenajaté nebytové priestory a prevádzkovať reštauráciu.
24. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, odvolací súd nerozhodoval o trovách konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne, nakoľko tieto budú predmetom posúdenia v rámci konečného rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).
25. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalovaný, navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodnosť aj prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. S poukazom na viaceré rozhodnutia, či už najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu konštatoval, že súčasťou práva na spravodlivý proces je okrem iného aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Dovolateľ namietal, že odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho skoršom zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Obdo/18/2024 zo dňa 24. júla 2024 a namietal tiež prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, v súvislosti s tým konštatoval, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/37/2023 z 27. mája 2024, že už samo nerešpektovanie záväzného právneho názoru najvyššieho súdu, vysloveného v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom, zakladá bez ďalšieho dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Zdôraznil, že princíp viazanosti odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu je legislatívnym premietnutím princípu právnej istoty a zákazu svojvôle do súdneho rozhodnutia. Nerešpektovaním právneho názoru dovolacieho súdu, vyjadreného v jeho zrušujúcom rozhodnutí, odvolací súd porušil tiež závažným spôsobom princípy právnej istoty a zákazu svojvôle súdneho rozhodnutia (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/227/2011 a 3Cdo/26/2012 a tiež rozhodnutie uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 2/2002). Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd úplne opomenul procesný a dočasný charakter inštitútu neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie má nastoliť učitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím vo veci samej (uznesenie NS SR z 11. októbra 2017 sp. zn. 3Cdo/15/2017, rozsudok NSSR sp. zn. 3Cdo/54/2016 z 15. mája 2016). Žalovaný týmto apeloval na dovolací súd, že túto podstatnú skutočnosť pri preskúmavaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nemožno opomíňať. Vytýkal súdu, že náležite nevysvetlil, z akého dôvodu bolo nevyhnutné uložiť povinnosť zdržať sa užívania, vypratať a žalobcovi odovzdať špecifikovanú časť nehnuteľnosti už neodkladným opatrením, napriek vedomosti o tej skutočnosti, že sa žalobca žalobou zo dňa 4. januára 2023, ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, domáha proti žalovanému na súde vypratania a odovzdania časti nehnuteľnosti.
26. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť. Poukázal na jediný nedostatok, ktorý bol krajskému súdu ako súdu odvolaciemu vytýkaný dovolacím súdom a to nedostatok odôvodnenia. Konštatoval, že sa odvolací súd dôsledne vysporiadal so všetkými dovolacím súdom vytýkanými nedostatkami. Žalobca poukázal na to, že žalovaný prípustnosť dovolania zdôvodňuje poukazom na § 420 písm. f) CSP, tvrdiac, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP by podľa žalobcu bolo naplnené v prípade arbitrárnosti rozhodnutia. Odvolací súd však podľa jeho názoru odôvodnil svoje rozhodnutie precízne, riadiac sa pritom názorom najvyššieho súdu, jeho rozhodnutie je preskúmateľné, logické a jeho argumenty konzistentné, teda nemožno tvrdiť, že by akýmkoľvek spôsobom došlo k znemožneniu uplatnenia jeho procesného práva a už vôbec nie v intenzite porušenia práva na spravodlivý proces. Záverom poukázal na zneužívanie práva zo strany žalovaného, keď sa svojim správaním snaží sťažiť návrat stavby do užívania schopného stavu, teda zrejme nemá skutočný záujem priestory čím skôr užívať spôsobom vyplývajúcim z nájomnej zmluvy. Tvrdil, že žalovaný má viac ako o prevádzku reštaurácie záujem o úhradu investície, ktorú, ako tvrdí, urobil ešte v čase, keď Mesto Košice nebolo vlastníkom budovy Mestskej krytej plavárne a teda nebolo ani v postavení prenajímateľa. Konania, ktoré žalovaný iniciuje, teda nesmerujú skutočne k ochrane jeho domnelých nájomných práv, tieto by sa mohli v plnom rozsahu realizovať až po tom, čo bude dokončená rekonštrukcia, ktorej sa snaží prakticky zabrániť.
27. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu vyjadril nesúhlas s jeho tvrdeniami, z dôvodov v podstate uvádzaných v dovolaní. Žalobca doteraz nevydal ním zadržiavané veci žalovaného, neumožnil mu vstup do prenajatých priestorov za účelom ich vypratania. Poukázal na to, že žalovaný ho opakovane žiadal o sprístupnenie priestorov, ale žalobca na jeho žiadosti nereagoval. Ešte pred zamedzením vstupu do týchto priestorov v auguste 2023 žalobca vypol v predmetných priestoroch dodávky energií a iných služieb spojených s nájmom, konaním žalovaného teda nedochádzalo a ani nedochádza k žiadnym škodám. Z uvedených dôvodov trvá na podanom dovolaní.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.
29. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyslovil záver, že napriek skutočnosti, že sa žalobca žalobou zo dňa 4. januára 2023, teda ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cb/1/2023 domáha vypratania a odovzdania časti nehnuteľnosti, bližšie špecifikovanej v petite žaloby a až následným podaním zo dňa 26. septembra 2023, k totožnej spisovej značke, sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa užívania a vypratania časti totožnej nehnuteľnosti, nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samú a že svojou povahou a následkami, ktoré vyvoláva, ide o meritórne rozhodnutie upravujúce priamo pomery účastníkov, nemajúce len dočasný, ale trvalý charakter, konzumujúce žalobu o vypratanie špecifikovanej časti nehnuteľnosti. Dovolací súd v ďalšom odkazuje na odsek 55 jeho predchádzajúceho uznesenia, v ktorom sú vysvetlené dôvody, vzhľadom na ktoré dospel dovolací súd k záveru, že jeho dovolanie je prípustné. 30. Vadu zmätočnosti videl dovolateľ v zásade v tom, že odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený dovolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a tiež v nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí odvolacieho súdu.
31. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
32. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
33. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy aplikované na posudzovaný prípad, z ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalovaného uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Rozhodujúca (kľúčová) argumentácia odvolacieho súdu je obsiahnutá v odsekoch 35. až 51. odôvodnenia jeho uznesenia, na ktoré dovolací súd odkazuje.
34. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu a názormi v ňom vyjadrenými, neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené rozhodnutia súdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo.
35. Dôvodnou nebola ani ďalšia námietka dovolateľa, že odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho skoršom zrušujúcom uznesení, nakoľko, tak ako to uviedol aj žalobca vo vyjadrení k dovolaniu, jediným nedostatkom, ktorý bol dovolacím súdom vytýkaný krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu, v súvislosti so zrušením uznesenia č. k. 4Cob/205/2023-389 zo 7. decembra 2023 bolo nedostatočné odôvodnenie, ktoré nebolo možné považovať za uspokojujúce z dôvodov uvedených v odsekoch 61 až 62 odôvodnenia uznesenia, na ktoré dovolací súd odkazuje.
36. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade je síce daná prípustnosť dovolania, ale nie jeho dôvodnosť podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu podľa § 448 CSP zamietol.
37. Dovolací súd nerozhodoval o trovách konania samostatne, nakoľko tieto budú predmetom posúdenia v rámci konečného rozhodnutia vo veci samej (§ 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).
38. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.