UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobkyne PROFISIGN SLOVENSKO, s.r.o., SNP 36/56, Želiezovce, IČO: 35 923 482, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Bilickým, Farská 8, Nitra, IČO: 42 210 305, proti žalovanému Igor Bilanovič - I.B. +, Pavlovičovo námestie 3862/45, Prešov, IČO: 32 937 776, zastúpenému advokátom Mgr. Marekom Tauberom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, IČO: 42 321 808, o zaplatenie 349,44 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2022 č. k. 7Cob/46/2021-355, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2022 č. k. 7Cob/46/2021-355 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. mája 2021 č. k. 22Cb/8/2019- 249 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi zaplatil 349,44 eura s príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. K rozhodnutiu o zamietnutí návrh na prerušenie konania odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z činnosti súdu mu je známe, že žalovaný sa opakovanými podaniami domáhal sprístupnenia evidencie prideľovania vecí zákonnému sudcovi u rôznych orgánov. Napriek tomu, že žalovaný bol zo strany súdu prvej inštancie, ako aj zo strany Krajského súdu v Prešove viackrát informovaný o spôsobe aj prostriedkoch prideľovania veci zákonnému sudcovi, žalovaný sa opakovanými žiadosťami domáhal zodpovedania tej istej, už zodpovedanej otázky. Nezáujem žalovaného akceptovať jednotlivé odpovede alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach od príslušných orgánov nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného. Žiadosti a podnety žalovaného sa skôr javia ako šikanózne podania vo vzťahu k štátnej správe súdov. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že nie jedôvod predpokladať, že výsledkom vybavenia sťažnosti žalovaného podanej Ministerstvu spravodlivosti SR alebo Generálnemu prokurátorovi SR bude záver o nezákonnom postupe prideľovania vecí, resp. bude mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a zároveň poukázal na možnosť žalovaného podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu vo veci samej, čím zostávajú zachované jeho procesné ako aj základné práva. Prerušenie konania za daných okolností by podľa súdu prvej inštancie podstatným spôsobom zasiahlo do práva na spravodlivý proces žalobcu, ktorý (rovnako ako žalovaný) má právo na prejednanie veci v primeranom čase a bez prieťahov. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu sa prerušenie konania nejaví ako hospodárne ani účelné, keďže rozhodnutie súdu vo veci nezávisí od toho, ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť žalovaného. 3. Ďalej v rámci odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie v súvislosti s pojednávaním zo dňa 24. mája 2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil, hoci na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas ani vážnymi okolnosťami, uviedol, že až po pojednávaní bolo zistené a do spisu založené, že žalovaný podal návrh na odročenie pojednávania na neurčito, a to z dôvodu, že súd neustanovil zákonného sudcu v konaní a aby nadriadený súd rozhodol o námietkach súvisiacich s ústavným právom na zákonného sudcu. Skutočnosti tvrdené žalovaným v žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôležitý dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Skutočnosti tvrdené žalovaným nepredstavovali naplnenie dikcie ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, pričom samotné doručenie žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým momentom považuje za odročené, naopak, kým súd nedoručí žiadateľovi oznam, že mu vyhovie, je pojednávanie naďalej riadne vytýčené a sporové strany sa podľa toho majú zariadiť. V danom prípade zároveň nebola splnená podmienka bezodkladného oznámenia dôvodov odročenia pojednávania, aj vzhľadom na dôvod odročenia, ktorý v žalovaný v žiadosti uviedol, pretože odkazoval opäť len na skutočnosti, na ktoré v konaní už početnekrát poukazoval, napriek tomu, že sa príslušné orgány týmito skutočnosťami opakovane zaoberali. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania konania. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vo veci sa dňa 24. mája 2021 riadne konalo pojednávanie v súlade s CSP a neúčasť žalovaného na pojednávaní nepredstavovala prekážku, pre ktorú by súd nemohol vo veci rozhodnúť, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a zároveň jeho neúčasť bola výsledkom jeho slobodného rozhodnutia, pričom mal dostatok priestoru na vyjadrenie sa k predmetu konania a ani uskutočnenie pojednávania za prítomnosti žalovaného by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Taktiež súd prvej inštancie skonštatoval, že konanie žalovaného, jeho početné obsahovo a skutkovo totožné námietky a sťažnosti, ktoré boli zo strany jednotlivých orgánov opakovane zodpovedané, či neodôvodnené žiadosti o odročenie pojednávania, sa javia ako zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať ochranu. Podania žalovaného majú v celom kontexte znaky špekulatívneho, účelového a obštrukčného konania, snažiace sa o oddialenie rozhodnutia vo veci samej, a to bez racionálneho opodstatnenia. 5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 409 Obchodného zákonníka (ďalej iba „ObZ“) a § 447 ObZ. Uviedol, že podstatou obrany žalovaného je tvrdenie, že s ohľadom na nesprávne uvedené miesto podnikania vo vystavenej faktúre a potvrdení o prevzatí tovaru nie je pasívne legitimovaným, keďže v dôsledku toho nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ako aj argument, že potvrdenie o prevzatí tovaru nie je možné prepojiť s vystavenou faktúrou z dôvodu, že faktúra je vystavená dňa 15. decembra 2014 a tovar bol dodaný dňa 16. decembra 2014. pričom žalovaný nepoprel dodanie tovaru, naopak vo vyjadrení uviedol, že tovar bol dodaný 16. decembra 2014. Sargumentáciou žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil. Predovšetkým poukázal na to, že žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť za dodaný tovar bezpečne a jednoznačne identifikuje ako fyzickú osobu podnikateľa predovšetkým identifikačné číslo (IČO), ktoré je zhodné tak vo vystavenej faktúre, potvrdení o prevzatí tovaru, ako aj žalobe, a prípadné pochybenia v iných údajoch nemajú vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar. 6. Pozornosti súdu prvej inštancie rovnako neušlo ani to, že žalovaný potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou, ktorá obsahuje údaj o mieste podnikania žalovaného. Ak žalovaný nesúhlasil s jeho označením na potvrdení o prevzatí tovaru a na faktúre za dodaný tovar, súd prvej inštancie zdôraznil, že aj on sám takéto označenie použil. Obrana žalovaného v tomto kontexte nadobudla charakter účelovej a zavádzajúcej. 7. Pokiaľ ide o označenie adresy, na ktorej mal byť tovar dodaný, súd prvej inštancie uviedol, že táto identifikuje iba miesto plnenia záväzku, nie však samotného odberateľa. 8. K argumentu žalovaného, že faktúru nemožno prepojiť s potvrdením o dodaní tovaru, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na hmotnoprávnu povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar. Skutočnosť, že potvrdenie o prevzatí tovaru potvrdzuje prevzatie tovaru fakturovaného predmetnou faktúrou, vyplýva predovšetkým zo zhodne označeného predmetu dodania na oboch listinách, označenia dodávateľa a odberateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že je bežnou obchodnou zvyklosťou, ak dodávateľ vystaví faktúru (účtovný doklad) s časovým predstihom (v tomto prípade jedného dňa) tak, aby ju už pri dodaní tovaru mohol odberateľovi predložiť. 9. S ohľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalobca svoj záväzok dodať tovar riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť za dodaný tovar riadne nesplnil. 10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný. 11. Následne uznesením z 2. augusta 2021, č. k. 22Cb/8/2019-276 súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na opravu zrejmých nesprávností v odôvodnení svojho rozsudku. V odôvodnení uznesenia uviedol, že opraviť súdne rozhodnutie možno len v prípade chýb v písaní alebo počítaní a ide o také chyby, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej alebo mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovovala. Opravu v súdnom rozhodnutí možno vykonať kedykoľvek, a to aj po právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd vykoná opravu na základe návrhu alebo sám, z vlastnej iniciatívy. V predmetnom prípade jednotlivé časti alebo vety odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré žalovaný navrhoval opraviť a považoval za zrejmú nesprávnosť, súd prvej inštancie mienil napísať tak, ako to napísal, za použitia citovaných výrazových prostriedkov a vetných konštrukcií. Žalovaným prezentované zrejmé nesprávnosti neboli chybami v písaní alebo počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, na ktoré by bolo možné aplikovať ustanovenie § 224 CSP, ale boli to iba časti viet vytrhnuté z kontextu. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie však vecného odôvodnenia, ktoré súd mal v úmysle napísať tak, ako boli uvedené. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skonštatoval, že ak žalovaný nesúhlasil s jeho rozsudkom, mohol proti nemu podať odvolanie v zmysle § 357 CSP, čo aj v konečnom dôsledku urobil, a nebolo potrebné, ani účelné podávať aj návrh na opravu predmetného rozhodnutia. 12. Na odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. apríla 2022, č. k. 7Cob/46/2021-355 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, odvolanie žalovaného proti uzneseniu z 2. augusta 2021 č. k. 22Cb/8/2019- 276 podľa § 386 písm. c) CSP odmietol a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. 13. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, a nemožno ani konštatovať vady konania v podobe rozhodovania nezákonným sudcom alebo porušenia práva sporovej strany(žalovaného) na spravodlivý proces. 14. Vo veci bolo nepochybne preukázané, že faktúrou č. 20142814 z 15. decembra 2014, splatnou 22. decembra 2014, žalobca fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej sume 349,44 eur, s uvedením predmetu dodania, pričom v zhode so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd skonštatoval, že žalovaný bol dostatočným a nepochybným spôsobom identifikovaný ako objednávateľ a odberateľ tohto tovaru. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, pochybnosti o tom, že žalovaný tento tovar objednal a odobral v prejednávanej veci, nie sú, a eventuálne chybne uvedené miesto podnikania vo vystavenej faktúre alebo v potvrdení o prevzatí tovaru nie je dostatočným argumentom, na základe ktorého by mal byť žalovaný zbavený zodpovednosti za zaplatenie záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy. 15. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vo veci konal zákonný sudca (JUDr. Štefan Tomašovský), ktorému bola vec pridelená v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Prešov (ide o sudcu obchodného grémia tohto okresného súdu), a to prostredníctvom technických programových prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR (tzv. elektronická podateľňa) tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, nakoľko žaloba bola prijatá 29. októbra 2018 o 15.02 hod. a pridelená elektronickou podateľňou do oddelenia 27Cb pod sp. zn. 27Cb/49/2018, a to pôvodne na Okresnom súde Nitra, ktorý vo veci vydal platobný rozkaz zo 6. decembra 2018 (č.l. 22 spisu), pričom v dôsledku podania odporu zo strany žalovaného a v dôsledku vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra bol spis postúpený na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov, na ktorom taktiež prostredníctvom technických programových prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR bola vec pridelená do oddelenia 22Cb pod sp. zn. 22Cb/8/2019 zákonnému sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému tak, ako to vyplýva z potvrdenia o tomto pridelení na č.l. 34 spisu (vrátane identifikačného údaju z tzv. elektronickej podateľne. Z tohto pohľadu, keďže odvolací súd nemal pochybnosti o riadnom pridelení veci zákonnému sudcovi, podľa názoru odvolacieho súdu nie je právne významné, či žalovaný nazrel do evidencie vecí pridelených prostredníctvom elektronickej podateľne. (bod 35. odôvodnenia) 16. Ďalej odvolací súd skonštatoval, že správny je záver súdu prvej inštancie aj o nedôvodnosti prerušenia konania v prejednávanej veci, pretože samotná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR týkajúca sa preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi, a taktiež sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR, nie sú okolnosťami, ktoré by boli dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci v zmysle § 164 CSP, nakoľko pochybnosti o zákonnom pridelení predmetnej veci zákonnému sudcovi v prejednávanej veci nie sú. V spise sa nenachádzajú žiadne závery, ktoré by dávali podklad pre záver, že predmetná vec nebola pridelená zákonnému sudcovi v súlade so zákonom. 17. Taktiež odvolací súd uviedol, že nemožno konštatovať, že by bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie 24. mája 2021 v prejednávanej veci, na ktorom rozhodol, pretože odročenie pojednávania je výnimočným postupom súdu, pričom treba zdôrazniť, že súd nie je povinný vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, ak pre takýto procesný postup (odročenie pojednávania) nezistí dôvody. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ nevyhovel návrhu žalovaného na odročenie pojednávania, označenému ako námietka voči predvolaniu na pojednávanie z 15. apríla 2021. Nemožno preto konštatovať, že by sa toto pojednávanie uskutočnilo nezákonne, nakoľko argumentácia uvedená v tomto podaní bola vlastne opakovaním dôvodov o tzv. nezákonnom pridelení veci konajúcemu sudcovi, pričom takáto nezákonnosť v skutočnosti preukázaná nebola. 18. K odvolaniu proti uzneseniu z 2. augusta 2021, č. k. 22Cb/8/2019-276 odvolací súd uviedol, že vec prejednal podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom zistil, že odvolanie žalovaného proti uvedenému uzneseniu treba odmietnuť ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Skonštatoval, že z ustanovenia § 357 písm. f) CSP nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa návrh na opravu zrejmých nesprávnosti týka odôvodnenia rozsudku, odvolanie proti takému uzneseniu nie je prípustné. Uviedol, že je nepochybné, že žalovaný návrhom na opravu zrejmých nesprávností poukazoval na nesprávnosti uvedené v bode 19 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a preto postupom podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie žalovaného proti predmetnému uzneseniu odmietol. 19. Pre úplnosť, vzhľadom na podania žalovaného z 18. januára 2022 a z 13. marca 2022, odvolací súd uviedol, že predmetná vec bola pridelená do senátu 7Cob v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2022, a to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR, o čom svedčí záznam z tzv. elektronickej podateľne uvedeného súdu z
11. októbra 2021 (č.l. 321 spisu), ktorý je zároveň súčasťou elektronického spisu vedeného v prejednávanej veci. Do spisu v jeho fyzickej podobe i elektronickej podobe má sporová strana možnosť nahliadnuť, ak o nahliadnutie alebo sprístupnenie elektronického spisu požiada (§ 97 CSP). Okolnosť, že v senáte 2Cob je nastavený pomer nápadu vecí 1, neznamená, že sa tým porušuje princíp zákonného sudcu. Je to tak z dôvodu, že sudca JUDr. Majerník je zároveň podpredsedom Krajského súdu v Prešove, vykonáva riadiacu a organizačnú činnosť, a preto je mu prideľovaných menej vecí ako sudcom, ktorí tieto povinnosti nemajú. Rovnako nebolo porušením princípu riadneho pridelenia veci zákonnému sudcovi to, že JUDr. Majerník bol aj členom aj senátu 7 Cob, nakoľko aj pri počte 5 sudcov, ktorým sa agenda Cob prideľovala do 1. apríla 2022, boli aj v období do 1. apríla 2022 na Krajskom súde v Prešove zriadené 2 senáty pre túto agendu a náhodný výber pri prideľovaní týchto vecí bol takto zabezpečený. Rozhodujúce je však to, že s účinnosťou od 1. apríla 2022 sa stala členkou senátu 7Cob Krajského súdu v Prešove sudkyňa JUDr. Jana Jančíková, po jej preložení na výkon funkcie na Krajský súd v Prešove. Sudca JUDr. Milan Majerník nebol od tohto momentu členom senátu 7Cob a sudkyňa JUDr. Jana Jančíková ako členka senátu 7Cob Krajského súdu v Prešove v prejednávanej veci aj rozhodovala. Preto tieto námietky žalovaného nemožno považovať za relevantné z pohľadu toho, že v prejednávanej veci nebol rešpektovaný princíp zákonného sudcu. 20. Žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. 21. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. e) a § 420 písm. f) CSP. 22. Dovolateľ v prvej časti dovolania namietal, že na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, nekonal zákonný sudca, resp. senát, pričom zdôraznil, že už v odvolaní uviedol evidenciu prideľovania veci na prejednanie. Odvolací súd nepreskúmal evidenciu prideľovania veci na prejednanie, aj keď mu to vyplýva z § 380 ods. 2 CSP a z odvolacieho dôvodu, ktorý je, že sudca JUDr. Tomašovský koná ako nezákonný sudca, pričom dovolateľ poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie predmetnú vec pridelil priamo prostredníctvom modulu predsedu a funkcionality zmena zloženia pre spis. 23. Dovolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie porušil § 7 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 118/2005 Z. z. tým, že Rozvrh práce z roku 2019 neobsahuje všetky náležitosti a absentuje v ňom tabuľka potrebná na riadenie prideľovania vecí náhodným výberom pomocou aplikácie, čím bol porušený princíp zákonného sudcu. 24. Ďalej dovolateľ namietal, že odvolací súd v bode 35. rozsudku účelovo zmenil odvolací dôvod uvedený v bode 1. odvolania, v ktorom dovolateľ tvrdil, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca, s poukazom na dôkazy - evidenciu prideľovania veci na prejednanie a stanoviská ministerstva spravodlivosti. Odvolací súd zamenil podľa názoru dovolateľa dôkaz - evidenciu prideľovania veci na prejednanie za nenazretie žalovaného do nej prostredníctvom elektronickej podateľne, pričom fabuláciou o právnom význame, či žalovaný nazrel do evidencie vecí pridelených prostredníctvom elektronickej podateľne, legalizoval nepreskúmanie evidencie prideľovania veci na prejednanie. 25. Taktiež dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa nevysporiadal s absenciou potvrdenia súdu prvej inštancie o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti v spise napriek žiadosti žalovaného zo dňa 23. novembra 2020. Vzhľadom na absenciu uvedeného potvrdenia v spise odvolací súd nemohol preskúmať, či sú splnené pravidlá uvedené v tabuľke v rozvrhu práce, ktorá obsahuje podmienky náhodného výberu pomocou aplikácie. Preskúmavaciu povinnosť odvolaciemu súdu ukladá § 380 ods. 2 CSP a odvolací dôvod, ktorým je odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný. Odvolací súd v danej veci namiesto preskúmania potvrdenia o generovaní náhodným výberom len vyslovil názor, že nemá pochybnosť o riadnom pridelení veci zákonnému sudcovi na základe potvrdenia o pridelení veci súdu prvej inštancie. Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej iba „MS SR“) z 11. mája 2020 a 15. októbra 2020 je zrejmé, že potvrdenie o pridelení veci sudcovi nemá vypovedaciu schopnosť ohľadom spôsobu pridelenia veci. Odvolací súd sa odvolacím dôvodom, že koná nezákonný sudca, nezaoberal, a nesplnil si povinnosť preskúmania vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoréodvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Povinnosť vydať potvrdenie o generovaní náhodným výberom vyplýva z § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. Dovolateľ zdôraznil, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie má dané potvrdenie o generovaní v evidencii spisu pod č.l. 321 a vie preukázať, že náhodný výber bol vykonaný. 26. Následne dovolateľ namietol aj zákonnosť sudcu (senátu) JUDr. Jozefa Angeloviča, pričom uviedol, že potvrdenie o generovaní náhodného výberu zo dňa 11. októbra 2021, 9:37:50 odvolacím súdom je produktom nezákonného náhodného výberu z dôvodu nesplnenia podmienky náhodného výberu podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorá je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov. V danom prípade sa náhodného výberu zúčastnilo 5 senátov zložených zo 6 členov kolégia odvolacieho súdu, z čoho vyplýva, že senáty sú navzájom medzi sebou personálne poprepájané, t.j. sudca v jednom senáte má postavenie predsedu a v druhom postavenie člena senátu. Z toho plynie, že nesprávnym kreovaním senátov došlo aj k nezákonnému Rozvrhu práce, a to v časti Tabuľka obsahujúca údaje potrebné na riadne prideľovanie vecí náhodným výberom pomocou aplikácie, kde je uvedených 5 senátov. Odvolací súd v bode 57. odôvodnenia svojho rozhodnutia tvrdí, že má zriadené 2 senáty, avšak v Tabuľke č. 13 Rozvrhu práce pre rok 2021 je uvedených 5 senátov. Na základe uvedeného nezákonného počtu senátov došlo k porušeniu princípu riadneho pridelenia veci zákonnému sudcovi. Podľa potvrdenia o generovaní náhodným výberom sa náhodného výberu dňa 11. októbra 2021 zúčastnilo 5 senátov, pričom výber z 5 senátov potvrdzuje aj tabuľka uvedená v Rozvrhu práce na rok 2021 na strane 191 - 195. Dovolateľ uzavrel, že 5 senátov uvedených v potvrdení neexistuje a sú imaginárne, nakoľko sudcov je len 6. Uvedený náhodný výber je teda nezákonný, keďže bol vykonaný z neexistujúcich 5 senátov. Namietal, že odvolací súd nepreskúmal evidenciu prideľovania veci, aj keď žalovaný uviedol predmetnú evidenciu ako dôkaz. 27. V druhej časti dovolania dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie vykonal nezákonné pojednávanie napriek odročeniu pojednávania, čím podstatným spôsobom zasiahol do práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie bol podľa jeho názoru prijatý na nezákonnom pojednávaní dňa 24. mája 2021, ktoré začalo o 10:00 hod. napriek tomu, že bolo odročené podaním návrhu na odročenie pojednávania v súlade s CSP doručeného súdu prvej inštancie dňa 21. mája 2021, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol. Odvolací súd sa s daným odvolacím dôvodom nevysporiadal, pričom v bode 38. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že daný návrh bol označený ako námietka voči predvolaniu na pojednávanie z 15. apríla 2021, čo sa nezakladá na pravde. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na odročenie pojednávania, čo deklaroval neupovedomením strany, ktorá odročenie navrhla, že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. 28. V tretej časti dovolania dovolateľ tvrdil, že oba súdy nižších inštancií porušili kontradiktórnosť pojednávania, čím podstatným spôsobom zasiahli do práva na spravodlivý súdny proces, keď sa nevysporiadali s porušovaním kontradiktórnosti súdneho konania, na ktoré dovolateľ poukázal námietkou zo dňa 20. októbra 2019. Porušenie kontradiktórnosti konania malo podľa dovolateľa spočívať vo vykonaní dôkazu bez návrhu žalobcu, ktorým bol neverejný výpis zo živnostenského registra. O uvedený nezákonný dôkaz sa ako o podstatný opiera súd prvej inštancie v bodoch 29. a 32. svojho rozsudku, pričom všeobecný súd môže podľa názoru dovolateľa čerpať len z verejných registrov a z neverejnej časti len na návrh, pričom vyžiadaním úplného výpisu z neverejnej časti súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 185 ods. 2 CSP. Odvolací súd si následne daný dôkaz osvojil, pričom zo svojho postavenia opomenul prihliadnuť na vady týkajúce sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP. 29. Dňa 12. augusta 2022 bolo súdu elektronickými prostriedkami doručené vyjadrenie žalobcu k dovolaniu, v ktorom žalobca žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť, alternatívne ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil zohľadňujúc argumentáciu všetkých sporových strán a zároveň, že odvolací súd sa správne vysporiadal so všetkými pre vec významnými argumentami a námietkami žalovaného, čo aj náležite zdôvodnil. Žalobca sa v plnej miere stotožnil s výrokom, ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a považoval ho za vecne správne a zákonné. Uviedol, že žalovaný v dovolaní v prevažnej miere opakuje svoje tvrdenia a argumentáciu obsiahnutú v jeho doterajších podaniach a ústnych prednesoch, pričom oba konajúce súdy sa dostatočne a správne vysporiadali s argumentáciou všetkých strán. Žalobca sa v plnej miere stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že o predmetnejprávnej veci konal zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená v zmysle rozvrhu práce súdu prvej inštancie prostredníctvom technických programových prostriedkov MS SR. Taktiež boli podľa názoru žalobcu irelevantné námietky vo vzťahu k údajnej nezákonnosti senátu odvolacieho súdu. Ďalej k argumentom týkajúcim sa nezákonnosti pojednávania súdu prvej inštancie napriek odročeniu pojednávania žalobca uviedol, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal s predmetnou námietkou v bode 38 odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde uviedol, že nemožno konštatovať, že sa predmetné pojednávanie uskutočnilo nezákonne, nakoľko argumentácia uvedená v podaní žalovaného označeného ako námietka voči predvolaniu na pojednávanie z 15. apríla 2021 bola vlastne opakovaním dôvodov o tzv. nezákonnom pridelení veci konajúcemu sudcovi, pričom takáto nezákonnosť v skutočnosti preukázaná nebola. Taktiež žalobca skonštatoval, že v dovolaní absentuje odôvodnenie namietaného nesprávneho procesného postupu súdu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, čím nie je splnená podmienka vymedzenia dovolacieho dôvodu s uvedením, v čom spočíva namietaná vada in concreto. 30. Následne dňa 28. septembra 2022 bol NS SR doručený návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP z dôvodu podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 8. septembra 2022, ktorá bola NS SR doručená ako príloha predmetného návrhu. Správnou žalobou sa žalobca (v tomto konaní žalovaný - dovolateľ) domáhal ochrany pred nezákonným pridelením veci orgánmi riadenia a správy odvolacieho súdu senátu 7Cob predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča dňa 11. októbra 2021 o 9:37:08 hod, pričom jej súčasťou bol aj návrh na odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný NS SR navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia správneho súdu o návrhu na odkladný účinok v predmetnej správnej veci. 31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario), pred samotným vecným prejednaním skúmal, či je dovolanie procesne prípustné. 32. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 33. Podľa ustanovenia § 420 písm. e) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. 34. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 35. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Vady konania vymenované v ustanovení § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 36. Jednou z garancií obsiahnutých v pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybne právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu preto nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či svojvoľnosťou. Striktné oddeľovanie procesného postupu súdu a rozhodnutia, ktorý je jeho sumárom a výsledkom, nie jeústavne udržateľným konceptom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 419/2021 z 30. septembra 2021). K tomu pozri tiež rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020. 37. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom (riadnom alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nedostatočné a nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. 38. K dovolaciemu dôvodu týkajúcemu sa námietky zákonnosti v predmetnom spore konajúcich sudcov dovolací súd vo všeobecnosti konštatuje, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vo veci sp. zn. I. ÚS 322/2022, zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04 <..). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09 <.>, III. ÚS 212/2011 <.). Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Záruka súvisiaca so spôsobom určenia zákonného sudcu sa prejavuje reguláciou prijatou v § 51 ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého sa veci určené podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, ak tento zákon neurčuje inak. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch je podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 splnená aj vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. K porušeniu práva na zákonného sudcu dôjde, ak bude určený buď v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho ustanovenia (pravidla), ktoré odporuje zákonu (I. ÚS 581/2017 <., II. ÚS 16/2011 <.39. Dovolací súd z rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2021 zistil, že ku dňu napadnutia veci na predmetný odvolací súd dňa 11. októbra 2021 obchodnoprávnu agendu vykonávalo 5 obchodných senátov, pričom senát 2Cob pozostával z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského, senát 3Cob z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, senát 5Cob z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, senát 6Cob z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského a senát 7Cbo z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka. Spôsob prideľovania vecí bol pomer 1, v ostatných pomer 3. Z časti IV obchodnoprávna agenda, bodu 2. Pravidlá určovania zákonného sudcu/senátu, bodu 2.1.1 Prideľovanie vecí pomocou aplikácie, písm. d) Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2021 vyplýva, že z dôvodu výkonu funkcie podpredsedu súdu sa člen obchodnoprávneho kolégia sa JUDr. Majerník podieľa na výkone súdnictva v zníženom rozsahu tak, ako je uvedené v tabuľkovej časti predmetného rozvrhu práce, teda (v rozsahu pomeru vecí 1 oproti ostatným sudcom, ktorí mali pomer 3). 40. Z rozvrhu práce odvolacieho súdu na rok 2021 bolo zrejmé, z akého dôvodu nebol pomer nápadu vecí v jednotlivých funkčných senátoch rovnaký. Zníženie nápadu pre senát 2Cob, v ktorom pôsobil ako riadiaci predseda senátu v roku 2021 JUDr. Milan Majerník, vyplývalo zo skutočnosti, že JUDr. Majerník bol podpredsedom súdu. Takéto ustanovenie v rozvrhu práce bolo súladné s ustanovením § 50 ods. 3 zákona súdoch, ktorý umožňuje do rozvrhu práce zakomponovať aj zníženie rozsahu, v akom sa sudca podieľa na výkone súdnictva, a to v prípade, že vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona. V danom prípade išlo o vykonávanie funkcie podpredsedu odvolacieho súdu.Potom aj námietka dovolateľa, ktorý spochybňoval pomer nápadu vecí do jednotlivých obchodných senátov, nebola dôvodná. Dovolací súd konštatuje, že v súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súdoch“) je bežnou praxou, že sudca, ktorý vykonáva riadiacu funkciu na príslušnom súde alebo je členom Súdnej rady Slovenskej republiky, má právo, aby bol v rozvrhu práce rozsah, v akom sa podieľa na výkone súdnictva, znížený, čo bol aj prípad podpredsedu Krajského súdu v Prešove v roku 2021 JUDr. Milana Majerníka, ktorý bol súčasne aj členom obchodnoprávneho kolégia. 41. Dovolací súd konštatuje, že v čase začatia odvolacieho konania (k 11. októbru 2021) boli obsadené senáty 2Cob, 3Cob a 5Cob rovnakými sudcami, menila sa v rámci nich iba osoba riadiaceho predsedu senátu, a senáty 6Cob a 7Cob sa odlišovali iba tretím členom senátu. Podľa názoru dovolacieho súdu úprava predmetného rozvrhu práce bola aj v čase začatia odvolacieho konania súladná s ustanoveniami zákona č. 757/2004 o súdoch účinného k 31. decembru 2021 a bola splnená zákonná podmienka náhodného výberu, keď sa vec mala prideliť jednému z aspoň dvoch senátov. Preto nie je možné konštatovať nezákonnosť predmetného rozvrhu práce z dôvodu tvrdeného dovolateľom, že nebol zabezpečený náhodný výber v prípade odvolacej veci 7Cob/46/2021. 42. Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí vo veci I. ÚS 322/2022 presvedčenie, že personálne zmeny v zložení senátu majú byť vykonávané náhodným určením zastupujúcich sudcov pomocou technických a programových prostriedkov, nemá oporu v príslušnej právnej úprave. V danom prípade bola vec zákonnému senátu pridelená v súlade s § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ktorý o tejto veci konal po celý čas trvania konania a v konečnom dôsledku o nej aj rozhodol. Nedochádzalo teda k zmene zákonného senátu ako takého (teda prerozdeleniu veci podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch), ale vzhľadom na vývoj objektívnej personálnej situácie týkajúcej sa tohto senátu (pritom nešlo ani o vylúčenie zákonného sudcu) bolo nevyhnutné pristúpiť k zmenám jeho obsadenia, pre ktoré však právna úprava použitie technických a programových prostriedkov na náhodný výber zastupujúceho sudcu bezpodmienečne nevyžaduje ( § 51 ods. 4 písm. b) za bodkočiarkou zákona o súdoch). Na tieto prípady má myslieť vo svojich ustanoveniach priamo rozvrh práce príslušného súdu. 43. K zmene v osobe zákonného sudcu ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že takáto zmena po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom stanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (I. ÚS 448/2016). Po oboznámení sa s rozvrhom práce odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že v ňom formulované pravidlá pre prideľovanie vecí, ako aj pravidlá následného prerozdeľovania už pridelených vecí boli transparentné, zrozumiteľné a spätne verifikovateľné. K zmene zákonného sudcu v predmetnej veci došlo v dôsledku pôsobenia vonkajších faktorov, ktorými sa zmenila skladba súdu, t.j. na základe legitímnych zákonných dôvodov a v súlade s rozvrhom práce. V súvislosti s určeným pomerom prerozdelenia vecí v zmysle dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2022 dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že právo na výber zákonného sudcu náhodným spôsobom a priori nevylučuje určitú racionalitu prerozdelenia konkrétne určeného okruhu vecí jednotlivým sudcom, tá však vždy musí sledovať zákonný cieľ (napr. dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov po nástupe nových sudcov) a musí byť vykonaná zákonným spôsobom (náhodný výber minimálne z dvoch sudcov).
44. Dovolací súd konštatuje, že počas odvolacieho konania (v čase do rozhodnutia vo veci dňa 12. apríla 2022) došlo k zmene v zložení senátu 7Cob, keď sa namiesto JUDr. Milana Majerníka členkou senátu stala JUDr. Jana Jančíková. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že JUDr. Jana Jančíková sa stala sudkyňou odvolacieho súdu dňa 1. apríla 2022 na základe rozhodnutia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 293/2021 z 25. novembra 2021 o preložení. Uvedená skutočnosť bola premietnutá do obsahu rozvrhu práce odvolacieho súdu na rok 2022 v dodatku č. 1, keď s účinnosťou od 1. apríla 2022 sa sudkyňa JUDr. Jana Jančíková stala členkou senátu 7Cob, riadiaceho predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča spolu s členom senátu JUDr. Marekom Kohútom. Tento postup bol súladný s pravidlami prerozdeľovania vecí a zastupovania uvedenými v časti IV obchodnoprávna agenta, (bod 2.2 špecifické pravidlá prideľovania vecí, bod 2. 3 pravidlá prerozdeľovania vecí a zastupovania), na základe ktorých zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmien v dôsledku dočasného pridelenia sudcu, pri zmene v zložení senátu, sa vec ponechá v pôvodnom senáte alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením vecí bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde. Podľa prílohy č. 13 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2022 (str. 193)bol riadiacim predsedom senátu 7Cob JUDr. Angelovič a členovia senátu JUDr. Marek Kohút a JUDr. Jana Jančíková. Podľa názoru dovolacieho súdu boli splnené podmienky prideľovania vecí podľa rozvrhu práce a v súlade s rozvrhom práce bola splnená podmienka náhodného výberu, a teda zloženie senátu s účinnosťou od 1. apríla 2022, v akom odvolací súd aj rozhodoval, bolo v súlade s platným a účinným rozvrhom práce na rok 2022. Dovolací súd nezistil, že by predmetný rozvrh práce bol v namietanej časti v rozpore so zákonom o súdoch. 45. Dovolací súd ďalej dodáva, že z obsahu spisu mal preukázané, že predmetná vec bola prideľovaná podľa zoznamu spisov došlých na odvolací súd. Z tohto zoznamu dovolací súd zistil, že vec 7Cob/46/2021 bola podaná 11. októbra 2021 o 9:37:08 hod. Pred nápadom tejto veci napadla v ten istý deň iná vec Cob pod sp. zn. 5Cob/45/2021 o 9:29:47 hod. a následne po veci 7Cob/46/2021 napadla vec 7Cob/47/2021 o 9:38:10 hod. Ďalšia vec 5Cob/46/2021 napadla v ten deň o 9:47:23 hod. Medzi posudzovanými vecami 7Cob/46/2021 a 7Cob/47/2021 okrem už uvedených Cob vecí napadli veci iného registra (CoE). Podľa zoznamu spisov došlých na odvolací súd dňa 11. októbra 2021 bolo následne vydané potvrdenie s čiarovým kódom, že dňa 11. októbra 2021 o 9:37:08 napadla vec na Krajský súd v Prešove, ktorej bola pridelená spisová značka 7Cob/46/2021 (č.l. 321), ako aj potvrdenie s čiarovým kódom, že dňa 11. októbra 2021 o 9:38:10 napadla vec na Krajský súd v Prešove, ktorej bola pridelená spisová značka 7Cob/47/2021 (č.l. 322) a spisu vec 7Cob/47/2021, ktorá napadla 11. októbra 2021 9:38:10 hodiny. Súčasťou súdneho spisu je potvrdenie o generovaní náhodným výberom (č.l. 336) vo veci 7Cob/46/2021, ktoré sa uskutočnilo 11. októbra 2021 o 9:37:50, z celkového počtu 5. Sudcovia zaradení do náhodného výberu boli 2Cob - JUDr. Majerník, 6Cob - JUDr. Kohút, 7Cob - JUDr. Angelovič, 3Cob - JUDr. Zoľáková a 5Cob - JUDr. Radomský. V prípade veci 7Cob/47/2021 nebol osobitne vykonaný náhodný výber, keďže sa jednalo o rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci samej (č. l. 249), ako aj uzneseniu, ktoré sa nachádza na č. l. 276 spisu v tom istom konaní, preto bola vec pridelená jednému senátu Súčasťou postupu odvolacieho súdu bolo aj potvrdenie o lustrácii spisu 7Cob/46/2021, 7Cob/47/2021. Po oboznámení sa s rozvrhom práce odvolacieho súdu na rok 2021 a 2022, ktoré sú verejne prístupné, je dôvod konštatovať, že genéza prideľovania vecí odvolacím súdom bola vykonaná v súlade s prijatými rozvrhmi práce na rok 2021 a 2022, vrátane dodatku č. l. 46. Z argumentácie dovolateľa je zrejmé, že mu ako dôkaz náhodného výberu zákonného sudcu nestačilo potvrdenie o prevzatí a pridelení spisu, ale žiadal o preskúmanie evidencie prideľovania veci na prejednanie. V tejto súvislosti poukázal na § 51 ods. 10 zákona o súdoch, ktorý ustanovuje povinnosť súdu vydať strane sporu potvrdenie o prevzatí a pridelení veci a zároveň stanovuje akýsi štandard evidencie prideľovania vecí na prejednanie. 47. Dovolateľ pred odvolacím súdom požiadal o nahliadnutie do spisu a do evidenčných pomôcok (č. l. 328). Na túto žiadosť reagoval odvolací súd podaním z 22. decembra 2021 tak, že oznámil dovolateľovi, že môže prísť nahliadnuť do spisu do infocentra dňa 27. decembra 2021 v určených časoch (č. l. 332). V spise sa nenachádza námietka dovolateľa týkajúca sa nahliadnutia do spisu v súlade s údajmi uvedenými vo výzve odvolacieho súdu zo dňa 22. decembra 2021. 48. Dotazom na odvolací súd dovolací súd zistil, že dovolateľ nevykonal nahliadnutie do evidencie prideľovania veci nahliadnutím do spisu dňa 27. decembra 2021, pričom o to neprejavil záujem ani v inom termíne. Nečinnosť dovolateľa (nenahliadnutie do evidencie prideľovania veci, resp. do kontrolného modulu aplikácie a neexistencia potvrdenia (§ 139e ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.) nemôže preukazovať porušenie práva dovolateľa, ktoré si dovolateľ neuplatnil. 49. Dovolací súd konštatuje, že námietka nezákonnosti pridelenia veci senátu 7Cob, ktorý konal a rozhodoval ako odvolací senát, nebola preukázaná, nie je dôvodná, a preto v tejto súvislosti nie je daný dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodov, ktoré špecifikoval dovolateľ. 50. Ostatné dovolacie námietky sa týkali postupu súdu prvej inštancie pri pridelení veci sudcovi JUDr. Tomašovskému. Odvolací súd tieto námietky vyhodnotil a premietol do odôvodnenia svojho rozhodnutia v bodoch 48. až 50. Dovolací súd konštatuje, že sa nejedná o námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý konal a rozhodol na súde prvej inštancie podľa § 52 a nasl. CSP, keďže táto námietka nesmeruje voči osobe sudcu z dôvodov jeho pomeru k veci, stranám sporu alebo ich zástupcom. 51. V konaní bolo potrebné vyhodnotiť, či sa odvolací súd s obsahom námietok žalovaného voči spôsobu pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie a dodržaniu náhodného výberu riadne vysporiadalvo svojom rozhodnutí. Odvolací súd v bode 35. odôvodnenia rozhodnutia skonštatoval, že nemá pochybnosti o tom, že konal zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená podľa rozvrhu práce prostredníctvom technických a programových prostriedkov tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, nakoľko žaloba bola prijatá 29. októbra 2018 ako 15:02 hodine, pridelená elektronickou podateľňou do oddelenia 27Cb pod spisovou značkou 27Cb/40/2018, a to pôvodne na Okresnom súde Nitra, ktorý vo veci vydal platobný rozkaz dňa 6. decembra 2018 (č. l. 22 spisu), pričom v dôsledku podania odporu zo strany žalovaného a vznesenej námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra bol spis postúpený na prejednanie Okresnému súdu Prešov, na ktorom bola vec prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená do oddelenia 22Cb pod sp. zn. 22Cb/8/2018 zákonnému sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému, čo vyplýva (podľa odvolacieho súdu) z potvrdenia o tomto pridelení na č.l. 34 spisu vrátane identifikačného údaju z tzv. elektronickej podateľne pod č. A411821274922 Cb/8/2019. Odvolací súd skonštatoval, že nemá pochybnosti o riadnom pridelení veci zákonnému sudcovi, pričom nie je podľa neho právne významné, či žalovaný nazrel do evidencie vecí pridelených prostredníctvom elektronickej podateľne. 52. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v rozhodnutí nevyhodnotil doklady týkajúce sa lustrácie veci pred súdom prvej inštancie, potvrdenia o generovaní veci náhodným výberom pred súdom prvej inštancie, vedenia evidencie prideľovania vecí na prejednanie, obsah rozvrhu práce Okresného súdu Prešov platný a účinný ku dňu 4. februára 2019, (kedy bolo vydané aj potvrdenie súdu prvej inštancie, že bol prijatý návrh na začatie konania v uvedenej veci s menom sudcu JUDr. Štefana Tomašovského), ani skutočnosti, či odvolateľ žiadal nahliadnutie do kontrolného modulu aplikácie a nahliadnutie do evidencie prideľovania vecí. 53. Absencia uvedených podkladov v súdnom spise je premietnutá aj v absencii ďalších dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu a napĺňa dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, keď rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne zdôvodnené vo vzťahu k dovolacej námietke (ktorá bola súčasne aj odvolacou námietkou žalovaného), že nedošlo k zákonnému náhodnému prideleniu veci sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol. 54. Až po riadnom zdôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bude vychádzať z rozvrhu práce súdu prvej inštancie na rok 2019, preukázania evidencie prideľovania vecí na prejednanie, dokladov týkajúcich sa preukázania lustrácie veci pred súdom prvej inštancie, generovania veci náhodným výberom a ďalších podkladov v zmysle § 51 ods. 10 zákona o súdoch, § 139e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., a ich vyhodnotenia, bude možné posúdiť, či námietky žalovaného ohľadom nezákonného pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol, sú dôvodné. 55. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočné odôvodnené, v dôsledku čoho nenapĺňa právo žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 56. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že nakoľko v posudzovanom prípade zistil vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 57. Čo sa týka dovolacej námietky spočívajúcej s tvrdení porušenia kontradiktórnosti konania odvolacím súdom tým, že akceptoval ako dôkaz neverejný výpis zo živnostenského registra, čím mal napomáhať žalobcovi v procesnom útoku, dovolací súd konštatuje, že tento dovolací dôvod nie je obsahom odvolania, ktoré podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 58. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie §435 CSP, podľa ktorého v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Vyššie uvedená dovolacia námietka porušenia kontradiktórnosti konania je námietkou, ktorá v konaní nebola dovolateľom doposiaľ uplatnená, a teda je prostriedkom procesného útoku žalovaného, ktorej účelom nie je preukázať včasnosť, ani prípustnosť dovolania, preto je v zmysle citovaného ustanovenia CSP novotou, ktorá je v dovolacom konaní neprípustná, a preto na ňu dovolací súd neprihliadol. (3Obdo/18/2021)
59. Taktiež dovolací súd vzhľadom na potrebu zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o námietke žalovaného týkajúcej sa nezákonného pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie, nevyhodnocoval dovolaciu námietku nezákonnostipojednávania vykonaného súdom prvej inštancie, nakoľko by išlo o predčasné posúdenie. Uvedenou námietkou bude namieste zaoberať sa až po vyhodnotení zákonnosti pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol.
60. Vzhľadom na záver o prípustnosti, ako aj dôvodnosti dovolania z dôvodu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou bola zmenená okrem iných aj funkčná príslušnosť odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, je od 1. júna 2023 daná podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP v spojení s § 22 písm. e) CSP a § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako jedného zo súdov výhradne špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode, dovolací súd vrátil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach. 61. V ďalšom konaní bude úlohou Krajského súdu v Košiciach vec prejednať a opätovne rozhodnúť za rešpektovania vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. 62. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP). 63. K návrhu dovolateľa na prerušenie konania dovolací súd konštatuje, že šetrením zistil, že správna žaloba pôvodne vedená na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Svk/3/2022 bola následne prevedená na Správny súd v Košiciach a zapísaná pod sp. zn. PO-4Sa/10/2023. Dovolací súd konštatuje, že predmetom uvedeného konania je správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorej obsahom je spochybnenie spôsobu pridelenia veci v konaní odvolacieho súdu vedeného pod sp. zn. 7Cob/46/2021 dňa 11. októbra 2021. Argumenty uvádzané v správnej žalobe, ktorú dovolateľ doložil k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, sú totožné s námietkami, ktoré uviedol k obsahu dovolania. 64. V súlade s ustanovením § 438 ods. 1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd má v zmysle CSP uloženú povinnosť obligatórne prerušiť konanie v prípade, ak je rozhodnutie v danej veci podmienené inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok o spore, pričom túto prejudiciálnu otázku si v tomto konkrétnom prípade nemôže konajúci orgán posúdiť sám. 65. Dovolací súd konštatuje, že správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je možné domáhať sa zrušenia postupu odvolacieho súdu týkajúceho sa spôsobu prideľovania odvolacej veci, nakoľko správny súd nemá kompetenciu preskúmať postup konajúcich súdov ohľadom pridelenia konkrétnej veci konkrétnemu sudcovi a senátu. Túto kompetenciu má iba súd všeobecného súdnictva rozhodujúci v danej veci, v tomto prípade Okresný súd Prešov, resp. Krajský súd v Prešove, uvedené konanie (stav konania a rozhodovania na správnom súde) nemôže ovplyvniť rozhodovanie dovolacieho súdu o návrhu na prerušenie konania. Žalovaný sa v dovolaní mohol, a aj sa domáhal, z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP preskúmania zákonnosti uvedeného postupu odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie). Týmto dovolacím dôvodom sa dovolací súd zaoberal a dospel, vzhľadom na vyššie uvedené, k záveru, že spôsob prideľovania vecí senátu, ktorý konal a rozhodoval ako odvolací súd vo veci, bol súladný so zákonom. Nakoľko však odvolací súd nezdôvodnil argumentačne dostatočne zákonnosť pridelenia veci na súde prvej inštancie, dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 66. Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania, dovolateľom poukazované konanie o správnej žalobe nezakladá dôvod na prerušenie dovolacieho konania, pričom rozhodnutie o nej nie je spôsobilé ovplyvniť výsledok dovolacieho konania, a preto z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, návrhu dovolateľa na prerušenie dovolacieho konania nevyhovel. 67. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.