UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ BENNETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šancová č. 62, IČO: 44 572 298, 2/ MVDr. F. G., narodený XX. M. XXXX, bytom v N., S.. XX, obaja zastúpení spoločnosťou Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Porubského č. 2, IČO: 35 916 192, proti žalovanému MVDr. V. N., narodenému XX. M. XXXX, bytom v N., O.. XX, zastúpenému spoločnosťou LŐWY & LŐWY s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slowackého č. 56, IČO: 47 236 230, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/17/2019, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/131/2020-793 z 8. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalovaného z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 33Cb/17/2019-622 zo 7. novembra 2019 nariadil neodkladné opatrenie v znení:
„Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť jeden kus kovovej konštrukcie spolu s dvoma kusmi plátien s textom „Veterinárna nemocnica sa presťahovala na Hodonínsku ulicu č. 16“, umiestnené nad pozemkom registra „C“ parcelné číslo 1911/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 367 m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA- m. č. Lamač, katastrálne územie U., a jeden kus kovovej konštrukcie spolu s jedným kusom plátna s textom „Veterinárna nemocnica sa presťahovala na Hodonínsku ulicu č. 16“, umiestnené na pozemku registra „C“ parcelné číslo 1911/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 367 m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m. č. Lamač, katastrálne územie U., a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odporcovi.
Žalovaný je povinný zdržať sa zverejňovania informácie o presťahovaní veterinárnej nemocnice na Hodonínsku ulicu č. 16, informácie o zmene miesta poskytovania veterinárnych služieb na Hodonínsku ulicu č. 16 alebo zverejňovania inej informácie s rovnakým významom bez toho, aby bolo bez pochybností a zjavne špecifikované, že dochádza (došlo) k presťahovaniu len časti veterinárnej nemocnice alebo k zmene miesta poskytovania len časti veterinárnych služieb poskytovaných na Lamačskej ceste 53 v Bratislave.
Zároveň samostatným výrokom žalovaného poučil, že je oprávnený podať proti žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ žalobu o navrátenie kovových konštrukcií a plátien do pôvodného stavu alebo žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2 Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 2Cob/131/2020- 793 z 8. septembra 2020 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Ďalším výrokom žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3 Predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave napadol žalovaný dovolaním, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol nesprávny procesný postup odvolacieho súdu ako i súdu prvej inštancie, ktorým znemožnili žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, čím je daný dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f/ CSP. Domnieva sa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Namietal, že sa súd relevantne nevysporiadal s tým, v čom spočíva naliehavá a nevyhnutná úprava pomerov, keďže žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ nepreukázali vznik potencionálnej ujmy, ani jej hrozbu, v dôsledku čoho nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
4 Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa k dovolaniu žalovaného písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
5 Následne písomným podaním, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené dňa 10. decembra 2021 vzal žalovaný podané dovolanie v celom rozsahu späť z dôvodu urovnania sporu, výsledkom ktorého bolo uzavretie dohody o vyporiadaní medzi stranami sporu. S poukazom na urovnanie sporu dohodou strán, žalovaný navrhol, aby dovolací súd o náhrade trov konania dovolacieho rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.
6 Dňa 16. decembra 2021 bol dovolaciemu súdu doručený súhlas žalobcov so späťvzatím dovolania i navrhnutým spôsobom rozhodnutia o trovách dovolacieho konania.
7 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolacie konanie je potrebné zastaviť.
8 Podľa ustanovenia § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie zastaví.
9 Keďže žalovaný vzal svoje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/131/2020-793 z 8. septembra 2020 späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 446 CSP dovolacie konanie zastavil.
10 Z ustanovenia § 451 ods. 3 veta druhá CSP vyplýva, že dovolací súd v prípade zastavenia dovolacieho konania v zásade nemusí odôvodňovať rozhodnutie o trovách dovolacieho konania, avšak v tomto prípade považuje dovolací súd z hľadiska presvedčivosti rozhodnutia za potrebné uviesť, žedovolateľ späťvzatie dovolania odôvodnil tým, že so žalobcami 1/ a 2/ uzavreli dohodu o urovnaní, predmetom ktorej je urovnanie predmetného sporu, s tým že žalobcovia 1/ a 2/ výslovne uviedli, že si nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému neuplatňujú. Vychádzajúc z uvedeného, pokračovanie v dovolacom konaní stratilo význam, a preto dovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a contrario CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
11 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.