UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zrušenia obchodnej spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. so sídlom SNP 49, Brezno, IČO: 36 047 287, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, v oddiele Sa, vo vložke číslo 664/S, vo veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 6Cbr/211/2013, o dovolaní B. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. T. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej zákonným zástupcom- matkou M., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom I. v dovolacom konaní všetci zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Kašuba spol. s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/435/2014 - 96 zo dňa 30. októbra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/435/2014 - 96 zo dňa 30. októbra 2014 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Cbr/211/2013 - 69 zo dňa 22. januára 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozhodnutím č. k. 6Cbr/211/2013 - 69 zo dňa 22. januára 2014 zrušil bez likvidácie postupom podľa ust. § 68 ods. 6 písm. b) a g) obchodnú spoločnosť ŠAJGALOIL, a.s., SNP 49, Brezno, IČO: 36 047 287, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sa, vo vložke číslo 664/S (ďalej aj „obchodná spoločnosť"). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súdu prvej inštancie bol dňa 23.08.2013 doručený podnet právneho zástupcu obchodnej spoločnosti (na základe plnej moci udelenej mu T.) na jej zrušenie podľa ust. § 68 ods. 6 písm. b) a g) Obchodného zákonníka, nakoľko spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ako aj z dôvodu, že spoločnosť dostala výpoveď z nájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici SNP 49, Brezno, čím nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka a nevie tak preukázať užívacie právo k danej nehnuteľnosti. 2 Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Cbr/211/2013-23 zo dňa 28.08.2013 začal súd prvej inštancie konanie o zrušení obchodnej spoločnosti. Na základe vykonaného šetrenia mal súd prvej inštancie preukázané, že obchodná spoločnosť nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Podľa ust. § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka zverejnil súd prvej inštancie v Obchodnom vestníku oznámenie, že sa vedie konanie o zrušení obchodnej spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. bez likvidácie, ktorébolo publikované dňa 21.10.2013 v Obchodnom vestníku pod číslom 203/2013 a zákonná lehota troch mesiacov uplynula dňa 21.01.2014. Keďže obchodná spoločnosť neodstránila dôvody zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. b) a g) Obchodného zákonníka, rozhodol súd o jej zrušení bez likvidácie s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd následne vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra. Výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra bol vykonaný dňa 19. 02. 2014. 3 Na základe žiadosti akcionárov spoločnosti Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 6Cbr/2011/2013-85 zo dňa 09.06.2014 rozhodol o privzatí účastníkov M. M., B. C., Q. C. a T. C. do konania, čo odôvodnil tým, že v obchodnom registri bolo zistené, že akcionármi spoločnosti boli aj nebohý B. C. a M. M., pričom na základe osvedčenia o dedičstve vydanom B.. Z. V., notárom ako súdnym komisárom v Brezne pod č. 4D/740/06, Dnot199/06, ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňom 27. 05. 2010, sa akcionármi spoločnosti ŠAJGALOIL a. s. stali B. C., Q. C. a T. C.. Uznesenie o privzatí týchto osôb do konania o zrušení obchodnej spoločnosti bolo doručené ich právnemu zástupcovi dňa 12. 06. 2014.
4 Dňa 27. 06. 2014 doručil právny zástupca B. C., Q. C. a T. C. (ďalej aj „odvolatelia") Okresnému súdu Banská Bystrica odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Cbr/2011/2013- 69 zo dňa 22. 01. 2014.
5 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd") uznesením zo dňa 30. októbra 2014, č. k. 43Cob/435/2014 - 96 rozhodol tak, že odvolanie odvolateľov odmietol. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že z obsahu spisového materiálu zistil, že dňa 22. 05. 2014 doručili odvolatelia súdu prvej inštancie žiadosť o odstránenie nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 01. 2014, č. k. 6Cbr/2011/2013 - 69, žiadosť o pribratie do konania o zrušení obchodnej spoločnosti, žiadosť o doručenie predmetného uznesenia a o ustanovenie opatrovníka spoločnosti ŠAJGALOIL a.s. v konaní o zrušení obchodnej spoločnosti. Doložka právoplatnosti bola dňom 12. 02. 2014 vyznačená podľa odvolateľov na napadnutom uznesení nesprávne z dôvodu, že súd nekonal so známymi akcionármi spoločnosti ako s účastníkmi konania a zároveň uznesenie nebolo účinne doručené samotnej spoločnosti, nakoľko obchodná spoločnosť nemá od roku 2009 žiadneho člena predstavenstva a ani žiadneho člena dozornej rady, ktorým by mohlo byť vyššie uvedené uznesenie doručené, resp. ktorí by mohli splnomocniť akúkoľvek osobu na zastupovanie zapísanej spoločnosti, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 26Exre/110/2007 - 261, Sa 664/S, rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/141/2007 - 359 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/221/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 30. 07. 2012, a rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/235/2010 - 229 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41Cob/267/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 29. 11. 2012. 6 Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že už v čase podania odvolania bola obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaná a musel tak najskôr zhodnotiť otázku subjektivity obchodnej spoločnosti. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 101/2005 konštatoval, že výmaz spoločnosti z obchodného registra je možné vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti, pretože výmaz obchodnej spoločnosti na základe rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, je právne neúčinný a z hľadiska právnej subjektivity spoločnosti naň treba hľadieť, ako keby k výmazu nebolo došlo. O právoplatnosť rozhodnutia musí ísť vo formálnom a materiálnom zmysle slova, samotné vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí nemôže založiť jeho právoplatnosť. 7 Odvolací súd preto najskôr preskúmal správnosť procesu zrušenia zapísanej spoločnosti, aby zistil, či odvolanie bolo podané v konaní, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Konštatoval, že k zrušeniu spoločnosti došlo rozhodnutím súdu ex officio na základe podnetu, ktorý môže podať akákoľvek osoba bez ohľadu na to, či je alebo nie je riadnym štatutárnym orgánom spoločnosti. Súd prvej inštancie mal riadne osvedčené, že obchodná spoločnosť nespĺňa podmienky nevyhnutné pre existenciu obchodnej spoločnosti, ako je získanie oprávnenia na podnikanie a povinnosť preukázať, že má k nehnuteľnosti, ktorej adresa je ako sídlo zapísanej spoločnosti uvedená v obchodnom registri, vlastnícke právo alebo užívacie právo alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Obchodná spoločnosť nemá od roku 2009 zvolených členov štatutárneho orgánu a dozornej rady, čo je v zmysle ust. § 68 ods. 6 písm. a)Obchodného zákonníka ďalší z dôvodov na zrušenie obchodnej spoločnosti, i keď tento v priebehu konania o zrušenie spoločnosti registrovým súdom zistený a preverovaný nebol. Registrový súd doručil zapísanej spoločnosti na adresu, uvedenú ako adresa sídla, výzvu na odstránenie nedostatkov a zároveň vykonal zisťovanie majetku spoločnosti. Následne zverejnil v Obchodnom vestníku č. 203/2013 oznámenie, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka a uviedol, že rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí 3 mesiacov od zverejnenia oznámenia. Odvolací súd uviedol, že takáto zákonná trojmesačná lehota bola ustanovená práve pre situácie, kedy osoby, ktoré majú právny záujem na zachovaní existencie spoločnosti, majú možnosť zistiť, že konanie o zrušení spoločnosti prebieha, a majú časový priestor podniknúť príslušné právne kroky na odvrátenie prípadného neželaného následku zrušenia spoločnosti a následného výmazu spoločnosti. 8 Odvolací súd napokon konštatoval, že v konaní o zrušenie zapísanej akciovej spoločnosti je účastníkom konania samotná zapísaná spoločnosť, nie jej akcionári, keďže okruh akcionárov (na rozdiel od okruhu spoločníkov v iných obchodných spoločnostiach) nie je uvedený na výpise z obchodného registra a registrový súd nemá povinnosť zisťovať totožnosť spoločníkov (akcionárov) a týmto doručovať rozhodnutia. S poukazom na tretiu definíciu účastníctva tak v prípade záujmu vstúpiť do konania musí prísť iniciatíva od osoby, ktorá na tom preukáže právny záujem. Podľa názoru odvolacieho súdu, registrový súd môže pribrať do konania akcionára, pokiaľ však akcionár nevyužil v priebehu konania o zrušenie akciovej spoločnosti právo požiadať o pribratie do konania, registrový súd koná iba s účastníkom konania, ktorým je zapísaná obchodná spoločnosť. Pri hodnotení správnosti doručenia odvolací súd uviedol, že rozhodnutie o zrušení spoločnosti bolo doručené na adresu sídla zapísanej spoločnosti a tam bolo prevzaté. Podľa odvolacieho súdu, žiadna procesná právna norma neviaže účinok doručenia rozhodnutia súdu na ustanovenie orgánov spoločnosti zapísanej osoby a s poukazom na ust. § 48 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 15 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že zásielku môže prevziať akákoľvek poverená osoba a nemusí to byť len štatutárny orgán s tým, že pokiaľ by obchodná spoločnosť nepreberala zásielky, súd by aj tak použil fikciu doručenia podľa § 48 ods. 2 OSP a zásielku by považoval za doručenú. 9 Odvolací súd tiež konštatoval, že vzal na vedomie rozhodnutia všeobecných súdov, podľa ktorých boli uznesenia prijímané na valných zhromaždeniach spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. konaných dňa 25.05.2007 a dňa 15.07.2010 vyhlásené za neplatné, čím odvolatelia preukazovali, že štatutárny orgán akciovej spoločnosti nemohol byť týmito rozhodnutiami valných zhromaždení kreovaný. K tomu uviedol, že z predložených rozhodnutí nevyplýva automaticky skutočnosť, že aktuálne zapísaní členovia štatutárneho orgánu do neho nemohli byť riadnym spôsobom ustanovení na valnom zhromaždení, ktoré sa mohlo konať neskôr. Zároveň však (protichodne k úvahe o možnej existencii o riadne zvolených členoch štatutárneho orgánu; pozn. dovolacieho súdu) odvolací súd konštatuje, že odvolatelia by aj tak rozhodnutie registrového súdu pri neexistencii riadne zvolených orgánov nezvrátili, keďže skutočnosť, že obchodná spoločnosť nemá ustanovených členov štatutárneho orgánu a dozornej rady, je iba ďalším dôvodom na jej zrušenie podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. 10 Odvolací súd tak uzavrel, že pokiaľ registrový súd rozhodol o zrušení spoločnosti dňa 22. 01. 2014, (t. j. po uplynutí 3-mesačnej lehoty od zverejnenia konania o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku) a toto rozhodnutie bolo dňa 27. 01. 2013 spoločnosti ŠAJGALOIL a.s. riadne doručené na adresu, ktorú mala v tom čase zapísanú ako adresu svojho sídla v obchodnom registri (čo potvrdzuje doručenka na č. l. 73 spisu podpísaná T.), registrový súd správne vyznačil právoplatnosť uznesenia o zrušení spoločnosti bez likvidácie ku dňu 12.02.2014, pretože týmto dňom uplynula lehota na podanie odvolania voči uzneseniu o zrušení spoločnosti bez likvidácie. 11 Podľa odvolacieho súdu, právoplatnosťou rozhodnutia o zrušení spoločnosti bolo konanie o zrušení obchodnej spoločnosti skončené, nemožno podávať ďalšie návrhy, uplatňovať opravné prostriedky, prípadne iné podania. Keďže spoločnosť bola na základe právoplatne prijatého uznesenia o zrušení spoločnosti bez likvidácie dňa 19.02.2014 vymazaná z obchodného registra, podľa ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikla, čím stratila aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie registrového súdu č. k. 6Cbr/211/2013 - 85 zo dňa 09.06.2014 o pribratí odvolateľov do konania, nemohlo vyvolať právne účinky, keďže konanie č. k. 6Cbr/211/2013 už bolo právoplatne skončené a odvolatelia sa tak nemohli stať účastníkmi konania o zrušení spoločnosti bez likvidácie, a preto nikdy nenadobudli postavenie osôb oprávnených podávaťopravné prostriedky, na základe čoho ich odvolanie odvolací podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol. 12 Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali včas dovolanie B. C. ml., Q. C. a mal. T. C. (ďalej aj „dovolatelia"). Žiadali, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania odôvodnili skutočnosťou, že v konaní došlo k vade podľa § 237 OSP a jeho dôvodnosť ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ OSP, t. j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Za nesprávny právny názor odvolacieho súdu považujú dovolatelia záver, že v konaní o zrušenie zapísanej akciovej spoločnosti je účastníkom konania len spoločnosť, nie jej akcionári. Tento názor je v rozpore s § 94 ods. 1 vetou prvou OSP a prieči sa aj rozhodovacej činnosti samotného Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach sp. zn. 41Cob/106/06 a sp. zn. 41Cob/147/2008, v ktorých už vyslovil, že akcionári sú účastníkmi konania o zrušenie spoločnosti, pričom išlo dokonca o totožnú akciovú spoločnosť ako v konaní prebiehajúcom. 13 V dovolaní ďalej rozporovali správnosť a účinnosť doručenia uznesenia prvoinštančného súdu zo dňa 22.01.2014 č. k. 6Cbr/211/2013 - 69 spoločnosti ŠAJGALOIL a.s., pretože nebolo doručené žiadnemu členovi štatutárneho orgánu a ani inej osobe oprávnenej konať za spoločnosť, ani osobe platne splnomocnenej na konanie v mene spoločnosti, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 02.06.2011, č. k. 7Cb/141/2007 - 359 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.07.2012, č. k. 41Cob/221/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 30.07.2012, a rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 12.07.2011 č. k. 7Cb/235/2010 - 229 a tiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2012, č. k. 41Cob/267/2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 29.11.2012. Predmetné uznesenie prevzal T., t. j. osoba na to neoprávnená, ktorý dokonca sám podal podnet na zrušenie spoločnosti. 14 Dovolatelia napokon poukázali na existujúci majetok obchodnej spoločnosti, čo vyplýva aj z údajov uvedených v súvahe na listoch č. 41 a nasl. spisu, pričom sa vedie 8 súdnych konaní o určenie vlastníctva čerpacích staníc v prospech spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. na základe pôvodného návrhu právneho predchodcu dovolateľov. 15 Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dovolanie dovolateľov bolo podané dňa 29. januára 2015 faxom, doplnené v zákonnej trojdňovej lehote písomne osobným podaním súdu prvej inštancie dňa 30. januára 2015, teda lehota bola zachovaná (napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu im bolo doručené k rukám ich právneho zástupcu dňa 29.12.2014). 16 Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP"), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 17 Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP). 18 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (ust. § 35 CSP) a súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 440 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), pričom najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 19 Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania dovolateľov posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď bolo dovolanie podané a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. 20 Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal dovolacie dôvody a podmienky prípustnosti dovolania protiuzneseniu odvolacieho súdu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. 21 Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci NS SR (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 22 Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. NS SR vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 23 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ust. § 237 a § 239 OSP. 24 V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 OSP. Podľa § 239 ods. 1 OSP je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 OSP je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 25 Keďže dovolateľmi napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 OSP, dovolanie podľa týchto ustanovení prípustné nie je. 26 Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 OSP. Povinnosť skúmať, či v konaní došlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 OSP. 27 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 OSP, ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 OSP. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 OSP nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo. 28 Dovolatelia tvrdili procesné vady konania uvedené v § 237 OSP, pričom výslovne vady podľa ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ OSP netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní ani najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 29 Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 OSP majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 OSP), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 OSP), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 OSP), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 OSP) a právo na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 OSP)].
30 Základom dovolania osvedčujúcim odňatie možnosti účastníkov konania konať pred súdom, má byť vada spôsobená činnosťou súdoch oboch stupňov tým, že nekonali s tými, s ktorými konať mali, keďže ich osobitné postavenie ako akcionárov spoločnosti im zaručuje možnosť byť účastníkmi konania a ich procesné opomenutie zakladá takú závažnú vadu, ktorú možno napraviť len zrušením oboch napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Ďalej dovolatelia považujú za nesprávne závery týkajúce sa ustálenia nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie a závery o neexistencii relevantného majetku obchodnej spoločnosti pre záver o zrušení spoločnosti bez likvidácie. 31 Obchodný zákonník v § 68 upravuje zrušenie a zánik obchodnej spoločnosti, pričom v jednotlivých prípadoch vyžaduje splnenie zákonom stanovených predpokladov. 32 Podľa ust § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ) návrh na zrušenie spoločnosti môže podať aj fyzická alebo právnická osoba, ak osvedčí právny záujem na podaní návrhu. V preskúmavanom konaní podala podnet samotná právnická osoba prostredníctvom právneho zástupcu splnomocneného osobou, ktorého oprávnenie konať v mene spoločnosti bolo pred odvolacím súdom spochybnené a tento sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. 33 Dôvody pre zrušenie spoločnosti súdom sú taxatívne vymenované v ods. 6 pod písmenom a) až g) a v preskúmavanej veci boli tvrdené dôvody podľa písmena b/ a g/. 34 Pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti súd musí skúmať, či spoločnosť má obchodný majetok. Súd v závislosti na výsledku dokazovania rozhodne o zrušení spoločnosti s likvidáciou alebo bez likvidácie. Existenciu majetku súd zisťuje na základe účtovnej evidencie spoločnosti, stanovísk orgánov poverených evidenciou majetku (napr. evidencia cenných papierov, evidencia nehnuteľných vecí, evidencia motorových vozidiel, registrácia záložných práv) a pod. Pokiaľ súd zistí, že spoločnosť nemá taký majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora, rozhodne o zrušení bez likvidácie. Obchodný zákonník vymedzuje v ust. § 6 pre účely interpretácie noriem v ňom obsiahnutých pojmy majetok, obchodné imanie, čisté obchodné imanie, vlastné imanie. Obchodný majetok predstavuje súhrn všetkých majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené k jeho podnikaniu. Podľa civilnoprávnej terminológie ide o súhrn všetkých aktív určitého podnikateľa. Kým pri podniku ide o vonkajší prejav hmotných a nehmotných (resp. istých aspektov osobných) zložiek majetku podnikateľa, pri obchodnom majetku ide o jeho zobrazovanie v účtovníctve podnikateľa (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck 2013, str. 29). Pokiaľ je konajúcemu súdu známa skutočnosť, že prebiehajú konania, ktorých predmetom je navrátenie sporného majetku zrušovanej spoločnosti, nemožno konštatovať jej definitívnu nemajetnosť. Teda úvaha konajúcich súdov vo vzťahu k ustáleniu nemajetnosti zrušovanej spoločnosti nebola správna, pričom práve odopretie účastníctva dotknutým akcionárom viedlo k tomu, že ich návrhy smerujúce k zisťovaniu majetku v naznačenom rozsahu nemohli byť v konaní uplatnené. 35 Odvolací súd vo svojom odôvodnení odopretia účasti akcionárov na prebiehajúcom konaní s poukazom na ich "neskorú" žiadosť o pribratie do konania podľa tretej definície účastníctva (§ 94 ods. 1 a 2 OSP) poukázal aj na právnu úpravu povinnej publikácie oznámenia o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku podľa § 68 ods. 10 ObZ. Toto ustanovenie je účinné od 1.12.2009 a registrový súd je povinný pred vydaním rozhodnutia zaslať do Obchodného vestníka oznámenie o tom, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Dovolací súd tu zdôrazňuje, že tento postup nemá byť naplnením akejsi oznamovacej povinnosti voči tretím osobám, že spoločnosť bude zrušená, ale má slúžiť na prípadné zistenie majetku spoločnosti, ktorý by mohol podliehať likvidácii a dotknuté osoby, ktoré majú vedomosť o takomto majetku, by tak mohli dosiahnuť realizáciu svojich majetkových práv voči zrušovanej spoločnosti v prípadnej likvidácii, ktorú touto cestou majú možnosť súdu navrhnúť. 36 V súvislosti s povahou účastníctva v konaní o zrušenie obchodnej spoločnosti a postavením spoločníka ako účastníka konania dovolací súd konštatuje, že táto otázka už bola v judikatúre NS SR niekoľkokrát riešená. Už z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 M Obdo/4/2008 (vo veci ex offo zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným) vyplýva, že ustanovenie § 94 OSP upravuje účastníctvo aj v tzv. nesporovom konaní, o ktoré ide v tomto prípade a medzi účastníkov konania zahrňuje i tých, resp. všetkých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. Ak súd v priebehu konania zistí, že účastníkom je ďalšia osoba, ktorá nebola v návrhu uvedená, priberie ju do konania ako účastníka a vydá o tom uznesenie. 37 Dovolací súd ďalej odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 1MObdo/3/2010,v ktorom s poukazom aj na potrebu rešpektovania zásady ius ex iniuria non oritur (z nepráva nemôže vzniknúť právo) dospel k záveru, že pred zrušením spoločnosti, kde ostávajú určité práva či povinnosti, môže dôjsť k univerzálnej alebo singulárnej sukcesii týchto práv alebo povinností z toho vyplývajúcich, a preto nariadenie likvidácie je tu potrebné. Neznamená to, že súd by mal nejakú osobitnú povinnosť z úradnej moci tieto okolnosti zisťovať, ale keď sú známe, hlavne ak na ne upozorní osoba majúca na tomto právny záujem, túto povinnosť nemožno obísť. 38 Dovolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tento pred vydaním dovolaním napadnutého uznesenia nepostupoval so zachovaním princípu právnej istoty, keďže v konania predchádzajúcich (prebiehajúcich na tom istom súde ohľadom totožnej obchodnej spoločnosti) nerešpektoval závery už predtým vyslovené odvolacím súdom. Súd prvej inštancie mal všetky predchádzajúce rozhodnutia k dispozícii, t. j. v konaniach vedených pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cbr/126/2005 a sp. zn. 27Cbr/123/2007, pričom mu aj z obsahu registrového spisu a predchádzajúcich konaní o zrušení spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. boli dostupné informácie o akcionároch tejto spoločnosti. 39 Neprehliadnuteľným je aj fakt, že samotný odvolací súd dvakrát vyslovil záver o potrebe konať s akcionármi zrušovanej spoločnosti, pričom v dovolaním napadnutom rozhodnutí svoj názor modifikoval tak, že akcionárov za účastníkov konania nepovažoval a negoval tak svoje predchádzajúce právne závery (dokonca v jednom prípade vyslovené ako záver s kasačnou záväznosťou pre súd prvej inštancie v dôsledku zrušeniu prvoinštančného rozhodnutia). 40 Pokiaľ boli akcionári obchodnej spoločnosti v dvoch predchádzajúcich a nepriamo súvisiacich konaniach týkajúcich sa zrušenia totožnej obchodnej spoločnosti ubezpečení o potrebe konať s nimi s prihliadnutím na tretiu definíciu účastníctva, vylúčenie ich participácie na časovo nasledujúcom konaní (v poradí treťom), ktoré dokonca bolo konaním ex officio zaťaženým vyšetrovacou zásadou, je potrebné považovať za závažné porušenie princípu legitímnych očakávaní a právnej istoty. Nič na tomto konštatovaní nemení fakt, že dve predchádzajúce konania riešili otázku možnosti zrušenia obchodnej spoločnosti ŠAJGALOIL a.s. s likvidáciou a tretie konanie bolo vedené ako konanie o zrušenie bez likvidácie. Podstatným je to, že v oboch prípadoch sa riešila ako procesne podstatná otázka, či sú účastníkmi konania akcionári zrušovanej obchodnej spoločnosti. 41 Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 60 Cbr/126/05-46 zo dňa 03. 04. 2006 zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie obchodnej spoločnosti ŠAJGALOIL a.s. s likvidáciou. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že rozhodnutie zrušil s poukazom na ust. § 94 ods. 1 OSP so záverom, že v konaní o návrhu na zrušenie akciovej spoločnosti a nariadenie likvidácie sú osobami, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nesporne i ďalší akcionári tejto spoločnosti, pretože sú dotknuté aj ich práva a povinnosti ako akcionárov spoločnosti. Zaviazal súd prvej inštancie postupovať so zreteľom na ustanovenie § 94 ods. 1 OSP, keďže všetci akcionári obchodnej spoločnosti sa konania od jeho začatia nezúčastňovali a uložil súdu prvej inštancie zistiť ich okruh a týchto pribrať do konania ako účastníkov. 42 V ďalšom rozhodnutí č. k. 60Cbr/126/2005-375 súd prvej inštancie obchodnú spoločnosť ŠAJGALOIL, a.s. nezrušil s odôvodnením, že podľa potvrdenia Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s zo dňa 07. 05. 2007 akcionármi obchodnej spoločnosti boli B. C. s 5 kmeňovými akciami a M. takisto s 5 kmeňovými akciami v menovitej hodnote 3.319,39 Eur. Z Osvedčenia o dedičstve č. k. 4D/740/06, Dnot 199/06 zo dňa 11. 05. 2010 (právoplatného dňom 27. 05. 2010) súd zistil, že 5 kusov kmeňových akcií po zosnulom B. C. nadobudli jeho deti B. C., nar. XX. XX. XXXX, Q. C., nar. XX. XX. XXXX a T. C., nar. XX. XX. XXXX, a to každý rovnakým dielom. 43 Z ďalšieho rozhodnutia vyplýva, že o novom podnete na zrušenie tejto spoločnosti rozhodoval totožný súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 27Cbr/123/2007. V uvedenom konaní odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Cbr/123/2007 - 38 zo dňa 15.06.2008, ktorým okresný súd znovu nezrušil obchodnú spoločnosť ŠAJGALOIL, a. s. Súd konal na podnet M. Z., členky predstavenstva spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., na začatie konania o zrušenie obchodnej spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., s likvidáciou a vymenovanie likvidátora, pričom dôvodom zrušenia mal byť zánik funkcie členov predstavenstva a dozornej rady. V danom prípade dôvod, pre ktorý sa začalo konanie, mal byť odstránený prijatím uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 25.05.2007 a dňa 18.06.2007, kde boli zvolení noví členovia predstavenstva a ďalší člen dozornej rady (tieto uzneseniavalného zhromaždenia boli následne rozhodnutiami súdov určené za neplatné; pozn. dovolacieho súdu). V tomto konaní odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že v konaní o návrhu na zrušenie uvedenej spoločnosti sú osobami, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, i akcionári spoločnosti, avšak iba v prípade pozitívneho rozhodnutia o takomto návrhu sú dotknuté aj ich práva a povinnosti; pokiaľ sa návrh na zrušenie zamieta, nemusia byť podľa odvolacieho súdu účastníkmi. K uvedenému dovolací súd poznamenáva, že tento záver je neudržateľný predovšetkým z dôvodu, že pozícia účastníka konania sa spája s jeho aktívnou účasťou, možnosťou podávať návrhy a navrhovať dôkazy a nemožno ju oklieštiť len na úlohy príjemcu konečného rozhodnutia súdu. 44 V súvislosti s definíciou postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v procese jej zrušenia súdom už NS SR niekoľkokrát judikoval, že v konaní o zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným bez likvidácie, začatom registrovým súdom bez návrhu, sa koná aj o právach a povinnostiach jej spoločníkov, ktorých treba považovať za účastníkov konania podľa ustanovenia § 94 odseku 1, prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ registrový súd v konaní o zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným bez likvidácie nekonal aj s jej spoločníkmi, svojím procesným postupom im odňal možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (cit. R 31/2016 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2016). 45 S ohľadom na rozsah práv spoločníkov, do ktorých je zasiahnuté zrušením spoločnosti, t. j. pozbavenie spoločníka všetkých jeho práv vo vzťahu k spoločnosti samotnej, nemá dovolací súd dôvod odkloniť sa od tohto záveru aj pre postoj k spoločníkom akciovej spoločnosti s ohľadom na vyšetrovací princíp aplikovaný v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Dovolací súd si je vedomý toho, že v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je zistenie okruhu spoločníkov - potenciálnych účastníkov konania v zásade neproblematické, keďže údaje o spoločníkoch sú povinne zapisovaným údajom v obchodnom registri. 46 V súvislosti s akciovou spoločnosťou dovolací súd akcentuje, že pokiaľ má súd možnosť zistiť okruh akcionárov priamo zo spisov vedených konajúcim súdom, resp. jednoduchým dopytom na Centrálny depozitár cenných papierov SR a.s., tieto úkony je povinný v záujme dotknutých osôb učiniť. Pokiaľ ktokoľvek, kto osvedčí akcionárske práva, počas konania o zrušenie akciovej spoločnosti požiada o pripustenie do konania, súd je povinný takejto žiadosti vyhovieť (tu aj s poukazom na novú procesnú úpravu obsiahnutú v ust. § 7 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; napokon z ust. § 304 ods. 1 v spojení s ust. § 306 cit. poriadku je zjavné, že nová procesná právna úprava účinná od 1.07.2016 už umožňuje konanie vo veci zrušenia právnickej osoby len na návrh). 47 K otázke splnenia predpokladov pre zrušenie spoločnosti pre nemajetnosť dovolací súd s poukazom na vyššie uvedenú definíciu obchodného majetku podotýka, že ignorovanie prebiehajúcich konaní, v ktorých je meritórnou otázkou potenciálne vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí zrušovanou obchodnou spoločnosťou, je závažným pochybením pri úvahe o tom, čo tvorí majetok spoločnosti. Existencia týchto konaní musela byť konajúcim súdom z ich činnosti známa. Aj potenciálne vlastníctvo musí viesť súd konajúci ex offo k záveru, že je nevyhnutným zabrániť zrušeniu obchodnej spoločnosti, ktorá je účastníkom konaní, ktorých výsledkom môže byť získanie likvidného majetku. Z obsahu spisu vyplýva, že sa vedie 8 súdnych konaní o určenie vlastníctva čerpacích staníc v prospech spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. - ide o konania na Okresnom súde Brezno sp. zn. 7Cb/147/2005, sp. zn. 7Cb/150/2011, sp. zn. 7Cb/41/2011, na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/86/2005, na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 18Cb/202/2005, na Okresnom súde Humenné sp. zn. 12Cb/10/2006, na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 1C/380/2005 a na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 7Cb/14/2006. 48 K vyhodnoteniu účinnosti doručenia rozhodnutia o zrušení obchodnej spoločnosti právnickej osobe (dotknutej obchodnej spoločnosti) pre účely zistenia nadobudnutia právoplatnosti takéhoto uznesenia dovolací súd uvádza, že záver odvolacieho súdu, formulovaný v jeho rozhodnutí, nie je správny. Názor odvolacieho súdu, že uznesenie č. k. 6Cbr/211/2013 - 69 bolo spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. riadne doručené, zjavne ignoruje existenciu právoplatných rozhodnutí vo veci neplatnosti uznesení valného zhromaždenia (rozhodnutia vo veciach vedených Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 7Cb/141/2007 a sp. zn. 7Cb/235/2010). Odvolací súd existenciu týchto rozhodnutí, nutne vedúcich k záveru o nemožnosti udeliť účinne plnú moc v mene spoločnosti komukoľvek osobou T., konvaliduje úvahou o možnej existencii nejakých ďalších rozhodnutí, ktoré za neplatné určené neboli a teda je možné, že rozhodnutie prevzala oprávnená osoba. Odvolací súd však ani neskúmal, či tomu tak skutočne je,pričom sám pre seba uzavrel, že existuje možnosť, že mohlo byť riadne doručené, a doručenie je tak účinné. 49 Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.01.2014 č. k. 6Cbr/211/2013 - 69 prevzal T. Z., pričom táto osoba aj splnomocnila advokátsku kanceláriu URBÁNI & Partners s.r.o. na konanie v mene spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. na podanie podnetu na jej zrušenie. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že „rozhodnutie o zrušení spoločnosti bolo doručené na adresu sídla zapísanej spoločnosti a tam bolo prevzaté. Žiadna procesná právna norma nenaväzuje účinok doručenia rozhodnutia súdu na ustanovenie orgánov spoločnosti zapísanej osoby a s poukazom na ust. § 48 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 15 Obchodného zákonníka odvolací súd dospel k záveru, že zásielku môže prevziať akákoľvek poverená osoba a nemusí to byť len štatutárny orgán s tým, že pokiaľ by obchodná spoločnosť nepreberala zásielky, súd by aj tak použil fikciu doručenia podľa § 48 ods. 2 OSP a zásielku by považoval za doručenú". Aplikujúc vyššie uvedený názor, súd by paradoxne mohol dospieť k záveru, že ktokoľvek prevezme zásielku súdu doručovanú obchodnej spoločnosti, bude takéto doručenie účinné, pretože ak by ju neprevzal, tak by sa zrejme súdu vrátila ako neprevzatá a súd by aj tak po vrátení zásielky vyznačil jej doručenie cez fikciu doručenia. Odvolací súd zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul výluku z možnosti konať za právnickú osobu podľa ust. § 21 ods. 3 OSP v prípade rozporu záujmov konajúcej osoby a právnickej osoby. 50 Takýto názor odvolacieho súdu je podľa dovolacieho súdu neprijateľný, a to najmä s ohľadom na to, že účelové prevzatie zásielky neoprávnenou osobou umožní nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia a zamedzí možnosti ďalšej nápravy. Takýto postup súdu by bol jednoznačným odopretím spravodlivosti oprávnenému subjektu. Pokiaľ sa kedykoľvek po vyznačení právoplatnosti rozhodnutia zistí, že v skutočnosti rozhodnutie nebolo účinne doručené, nemožno mať za to, že právoplatnosť je vyznačená správne a jej účinky nastali. Jediným správnym záverom je, že takéto rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo a je potrebné doručiť ho tak, ako to zákon predvída. Pokiaľ existuje o riadnom doručení dôvodná pochybnosť, súd nesmie zostať v rovine hypotetickej úvahy, ale má účinnosť doručenia prešetriť tak, aby nemohla nastať pochybnosť o účinnosti doručenia k rukám osoby oprávnenej v mene spoločnosti zásielky preberať. 51 Pokiaľ dovolateľ namietal, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP), je potrebné uviesť, že ide o dovolací dôvod, ktorý sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania (ust. § 236 a nasl. OSP), nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Uvedený záver platí aj pre dovolaciu námietku, obsahom ktorej je výskyt tzv. inej vady v konaní pred odvolacím súdom, odlišnej od vád taxatívne uvedených v ust. § 237 OSP, o ktorej dovolateľ tvrdí, že mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP). 52 Dovolací súd však konštatuje, že výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 OSP zakladá v každom prípade prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je ale tiež samostatným dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 243b ods. 1 OSP), lebo takéto rozhodnutie nemožno považovať za správne. Ak súd nekonal s účastníkmi konania, bolo konanie pred ním postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkom konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. 53 Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. 54 V prípade, že súd nekoná s osobou, ktorá je účastníkom konania, má to za následok vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, pretože sa odníma účastníkovi možnosť uplatnenia akéhokoľvek procesného práva a odníma sa mu tak právo na spravodlivý proces. 55 Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keďže už jeho konanie bolo postihnuté závažnou vadou opomenutia konania s účastníkom konania (§ 449 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 450 CSP). 56 Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.