1Obdo/5/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu JUDr. Jozefa Beňa, PhD., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, správcu konkurznej podstaty úpadcu IE group, a. s., v konkurze, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 36 518 531, právne zastúpeného IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému ISTROENERGO INTERNATIONAL, a. s., so sídlom Ulica Andreja Sládkoviča 24, 934 01 Levice, IČO: 36 520 594, právne zastúpenému MALICH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 3CoKR/3/2021-180 z 31. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1 Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 4Cbi/21/2017-127 zo dňa 24. novembra 2020 zastavil konanie a sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania.

2 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo konanie prerušené, nakoľko strany zhodne navrhli odročenie pojednávania. V zmysle § 163 ods. 2 CSP strany mohli podať návrh na pokračovanie v konaní do 16. júla 2020, teda do šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že ani žalobca, ani žalovaný návrh na pokračovanie v konaní nepodali do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 vety druhej CSP zastavil. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na § 256 ods. 1 a contrario CSP a skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo zo zákonných dôvodov, bez ohľadu na procesnú aktivitu niektorej zo strán.

3 Na základe žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3CoKR/3/2021-180z 31. augusta 2021 uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obe sporové strany navrhovali odročiť predmetné pojednávanie, čo správne súd prvej inštancie viedlo k postupu o prerušení konania v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 CSP. Odvolací súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že samotný žalobca, ktorý žiadal o odročenie pojednávania, v podaní navrhoval aplikáciu ustanovenia § 163 ods. 1 CSP a z jeho obsahu nevyplýva kladenie dôrazu na prerušenie konania do právoplatného skončenia iných vecí. Ďalej odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že ani žalobca, ani žalovaný nepodali včas návrh na pokračovanie v konaní prerušenom uznesením súdom prvej inštancie 5. novembra 2019. Zdôraznil, že podmienkou pre pokračovanie v predmetnom konaní bolo to, že najneskôr v šesťmesačnej lehote podá niektorá zo sporových strán návrh na pokračovanie v konaní, preto nie je určujúcim to, že predmetné konanie bolo prerušené na dobu štyroch mesiacov. Odvolací súd na podporu svojich, ako aj záverov súdu prvej inštancie poukázal na niektoré rozhodnutia či už krajského súdu, ako aj súdu najvyššieho.

4 Žalobca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie s odkazom na § 420 písm. f/ CSP, navrhujúc uznesenie Krajského súdu v Prešove v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdov obidvoch inštancií označil za nepreskúmateľné a arbitrárne, keď z obsahu odôvodnenia uznesení nie je možné zistiť, či súdy skúmali splnenie procesných podmienok pre zastavenie súdneho konania podľa § 163 ods. 2 CSP a akým spôsobom bolo naplnenie procesných podmienok pre zastavenie konania posúdené a vyhodnotené. Postup súdov označil aj za poznačený prísnou formálnosťou, keď súdy vyžadovali od strany konania podanie návrhu na pokračovanie v situácii, kedy čas prerušenia v súdom formulovanom výroku uznesenia o prerušení už uplynul.

5 Písomným podaním, datovaným dňom 22. decembra 2021, zobral žalobca svoje dovolanie v celom rozsahu späť, uvádzajúc, že došlo k mimosúdnemu urovnaniu predmetu sporu a to na základe dohody o urovnaní, uzavretej medzi stranami súdneho konania dňa 10. decembra 2021, ktorou sa žalobca, za predpokladu splnenia podmienok zo strany žalovaného, zaviazal v konaní uplatnené opravné prostriedky vziať späť.

6 Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

7 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako dovolateľ vzal svoje dovolanie v celom rozsahu späť pred rozhodnutím dovolacieho súdu o dovolaní, najvyšší súd dovolacie konanie podľa § 446 CSP zastavil.

8 Dovolací súd v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu, nepriznal v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP), keďže mu podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k uvedenému porovnaj napr. uznesenie NS SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018). Dovolací súd dospel k záveru, že zastavenie dovolacieho konania procesne zavinil žalobca späťvzatím dovolania. V späťvzatí dovolania žalobca síce uvádzal, že došlo k mimosúdnemu urovnaniu predmetu sporu a to na základe dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami súdneho konania dňa 10. decembra 2021, čo by nasvedčovalo skutočnosti, ž e zastavenie dovolacieho konania nezavinila výlučne ani jedna zo strán sporu, uvedenú dohodu o urovnaní však k späťvzatiu, za účelom preukázania jeho tvrdenia, nepripojil. Rozhodovanie najskôr postupom podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

9 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.