Najvyšší súd  

1 Obdo 46/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q., s.r.o., so sídlom Š., R., IČO: X., zastúpeného advokátom

JUDr. J.G., so sídlom P., K. proti žalovanému: I.M., samostatne hospodáriaci roľník, S.,

Č., IČO: X., zastúpenému advokátkou JUDr. A.R., so sídlom M., K., o zaplatenie 1 148

331,20 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach, č. k. 1Cob 85/2007-118 zo dňa 31.03.2010, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach, č. k. 1Cob 85/2007-118 zo dňa 31.03.2010 o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom, č. k. 17Cb 9/2004-90 zo dňa 5.6.2007

rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 148 331,20 Sk spolu

s 11,07% ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 440 990 Sk od 2.8.2002 do 20.11.2003,

zo sumy 420 128 Sk od 21.11.2003 až do zaplatenia, zo sumy 494 730,60 Sk od 9.8.2002

až do zaplatenia, zo sumy 216 548,40 Sk od 21.8.2002 až do zaplatenia, zo sumy 5 313 Sk

od 10.9.2002 až do zaplatenia a zo sumy 11 611,20 Sk od 9.10.2002 až do zaplatenia a súdny

poplatok 57 415 Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu

žalobu zamietol. O trovách právneho zastúpenia rozhodol osobitným uznesením, č. k.

17Cb 9/2004-95 zo dňa 17.7.2007, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 106 283 Sk. Na základe odvolania

žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom, č. k. 1Cob 85/2007-118

zo dňa 31.03.2010 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok aj uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o právny záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného

bremena žalovaným. Vysporiadal sa aj s námietkou žalovaného, že sa mu postupom súdu

prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom, keďže na pojednávaní, kde bolo vo veci

rozhodnuté, právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a zároveň požiadala

o odročenie pojednávania, čo odôvodnila sprevádzaním dieťaťa na odborné lekárske

vyšetrenie. Súd napriek týmto skutočnostiam vo veci pojednával a rozhodol. Odvolací súd

v tejto súvislosti konštatoval, že o odňatie možnosti konať pred súdom podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku ide len vtedy, ak nebola umožnená realizácia konkrétnych

procesných práv účastníka konania, ktoré by inak účastník mohol uplatniť pred súdom

a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Poukázal tiež na to, že výkon

procesných práv účastníkov konania musí rešpektovať rovnosť účastníkov v súdnom spore.

Časté návrhy účastníka na odročovanie pojednávania (bez súčasných návrhov na doplnenie

dokazovania, resp. ďalšie vyjadrovanie sa k vykonaným dôkazom) signalizujú záujem

účastníka vytvárať prekážky na včasné rozhodnutie súdu. V tomto kontexte je potom potrebné

posúdiť, či ospravedlnenie právnej zástupkyne z neúčasti na pojednávaní, ktoré oznámila

až v deň pojednávania a o ktorom mala vedomosť viac ako mesiac pred pojednávaním,

je možné považovať za prekážku odôvodňujúcu odročenie pojednávania. Odvolací súd

konštatoval, že v priebehu konania žalovaný vymenil osobu právneho zástupcu. Nová právna

zástupkyňa JUDr. A.R. bola účastná na pojednávaniach v dňoch 30.10.2006

a 20.3.2007. Na ďalších pojednávaniach sa nezúčastnila. Na pojednávaní dňa 20.3.2007

oznámila súdu, že sa oboznámi s listinami, o ktorých nemala vedomosť a ktoré sa budú

nachádzať v účtovnej agende. Od uvedeného obdobia ani v písomnej forme neoznámila súdu

návrhy na ďalšie dôkazy. V deň ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (5.6.2007) manžel

právnej zástupkyne žalovaného čerpal materskú dovolenku. Neúčasťou na pojednávaní

zároveň neboli odňaté žiadne procesné práva vo vzťahu k dokazovaniu, pričom aj samotný

obsah odvolania poukazuje na skutočnosť, že žiadne nové dôkazy ani nenavrhuje (zotrváva

na svojich doterajších stanoviskách). Postup zvolený zástupkyňou žalovaného obsahovo

reálne bráni vo výkone procesného práva žalobcu na včasné rozhodnutie sporu. Súd prvého stupňa preto správne procesne postupoval, ak v uvedenej situácii realizoval pojednávanie

a rozhodol za neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného. Týmto postupom súdu nebola

odňatá zástupkyni žalovaného možnosť konať pred súdom, keďže nebola vylúčená žiadnym

úkonom súdu z možnosti navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom a oznámiť svoje právne

stanovisko. V priebehu konania sa totiž k dôkazom vyjadrovala, navrhovala dôkazy

a oznámila aj svoje právne stanovisko. Napokon odvolací súd poukázal aj na to, že v priebehu

celého konania (vrátane konania pred odvolacím súdom) právna zástupkyňa žalovaného

nedoručila súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú mal uzavrieť žalovaný s obchodnou

spoločnosťou V., s.r.o., na základe ktorej navrhovala vzájomný zápočet pohľadávok medzi

účastníkmi tohto sporu. Samotná dĺžka tohto obdobia do rozhodnutia odvolacieho súdu

preukazuje, že žalovaný nemá k dispozícii uvedenú zmluvu, takže jednoznačne a nepochybne

nepreukázal existenciu podmienok vzájomného zápočtu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie,

ktorým navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania oprel o dovolacie dôvody upravené v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/

O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Namietal

teda, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odňatiu možnosti

účastníka konať pred súdom malo podľa neho dôjsť tým, že súd prvého stupňa na pojednávaní

dňa 5.6.2007 postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že právna zástupkyňa

žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu ošetrenia

svojho 5-mesačného syna u detského lekára, pričom žalovaný trval na účasti na pojednávaní

za prítomnosti svojej právnej zástupkyne. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalovaného

mala síce navštíviť pediatra za účelom očkovania, avšak zdravotný stav jej syna nebol dobrý,

očkovanie za týchto okolností nebolo možné vykonať, preto následne doložila doklad

o celodennom ošetrení dieťaťa. Je síce pravda, že manžel právnej zástupkyne žalovaného bol

ešte dňa 5.6.2007 na materskej dovolenke, avšak si vybavoval formality k nástupu

do zamestnania a dňa 6.6.2007 nastúpil po 6 mesiacoch materskej dovolenky do zamestnania.

Odvolaciemu súdu žalovaný vytýkal aj to, že sa nezaoberal meritom veci, t. j. správnosťou

rozsudku súdu prvého stupňa, ale skúmal a preveroval dôvody neúčasti právnej zástupkyne

žalovaného, čo žalovaný považuje za neštandardný postup odvolacieho súdu, keďže neúčasť

bola náležite ospravedlnená a vydokladovaná. Inú vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. rozhodnutie vôbec, videl žalovaný v tom, že prvostupňový ani odvolací súd si neoverili skutočnosť, že na majetok žalobcu bol

vyhlásený konkurz a konali a rozhodli aj napriek tomu, že správne mali konanie prerušiť.

Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, že navrhol dovolanie zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či sa ním

napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

Podľa § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:

 proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej (ods. 1),

 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2),

 proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (ods. 3).

V prejednávanej veci nejde o žiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť

dovolania z ustanovenia § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak bolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. (tzv. dôvody zmätočnosti).

Jedným z takých dôvodov je aj prípad, keď bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom

treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom na základe

plnomocenstva, o odňatí možnosti konať pred súdom sa za istých okolností dá uvažovať aj

vo vzťahu k zástupcovi účastníka. Podľa dovolateľa k takému pochybeniu došlo v konaní

pred súdom prvého stupňa.

Dovolací súd sa oboznámil s predloženým spisovým materiálom a zistil, že advokátka

JUDr. A.R. prevzala zastupovanie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice -

okolie pod sp. zn. 17Cb 9/2004 na základe plnej moci zo dňa 02.03.2006.

Na pojednávanie vytýčené na deň 14.03.2006 sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila

podaním doručeným súdu dňa 13.03.2006, ktorým zároveň požiadala o odročenie

pojednávania. Uvedené odôvodnila tým, že na rovnaký deň Daňový úrad Košice IV už skôr

nariadil prejednanie protokolu a zápisnice v súvislosti s daňovou kontrolou a žalovaný trvá

na prejednaní veci za prítomnosti svojho právneho zástupcu. Z dôvodu práceneschopnosti

sa právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila aj z ďalších pojednávaní, ktoré boli vytýčené

v termínoch 04.07.2006 a 30.01.2007. Zúčastnila sa len pojednávaní konaných v dňoch

30.10.2006 a 20.03.2007, kde sa vyjadrovala k žalobe, navrhovala vykonanie dôkazov a bola

prítomná aj pri výsluchu ňou navrhnutého svedka I.M. staršieho. Na pojednávaní dňa

20.03.2007, ktoré bolo odročené na termín 16.04.2007, právna zástupkyňa žalovaného

vyhlásila, že sa potrebuje oboznámiť s určitými listinami, o ktorých doposiaľ nemala

vedomosť a ktoré sa určite budú nachádzať v účtovnej agende žalovaného. Na pojednávaní

dňa 16.04.2007 sa opäť nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila práceneschopnosťou.

Pojednávanie bolo odročené na termín 05.06.2007. Ako vyplýva z úradného záznamu na čísle

listu 79 spisu, dňa 05.06.2007 v ranných hodinách JUDr. A.R. telefonicky oznámila, že sa

nedostaví na pojednávanie o 13.00 hod., pretože ide na očkovanie so svojim

4-mesačným dieťaťom. Svoju neúčasť ospravedlnila aj faxovým podaním doručeným súdu

v deň pojednávania, ktorým súčasne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

„doprovodu dieťaťa - syna k lekárovi v súvislosti s odborným vyšetrením.“ Na čísle listu 81

spisu sa nachádza úradný záznam spísaný zrejme sudkyňou, ktorá telefonicky zistila,

že manžel právnej zástupkyne žalovaného je s maloletým dieťaťom na riadnej materskej

dovolenke nahlásenej v trvaní od 1.2.2007 do 5.7.2007. Na pojednávaní dňa 05.06.2007 súd

oboznámil ospravedlnenie právnej zástupkyne žalovaného, ako aj úradné záznamy z čísla listu

79 a 81 a vyhlásil uznesenie, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho

právnej zástupkyne. Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd vyhlásil dokazovanie

za skončené a vo veci rozhodol. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatoval, že neuznal dôvody neúčasti právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 05.06.2007.

Argumentoval tým, že predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo určené na 13. hodinu,

si advokátka prevzala ešte dňa 11.05.2007, a teda mala dostatok času i možností zabezpečiť

si dieťa iným spôsobom alebo zaistiť substitúciu iným advokátom. Na základe odvolania

žalovaného bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu.

Ten rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa podrobne

vysporiadal aj s námietkou, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom.

So závermi odvolacieho súdu, pokiaľ ide o túto námietku, sa dovolací súd v celom

rozsahu stotožňuje, preto ich prevzal aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Podľa názoru

dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu - odňatiu možnosti žalovanému konať

pred súdom v prejednávanej veci - nedošlo. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 101

ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek

žiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôležitým

dôvodom“.

Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, súd posudzuje

s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. V danom prípade súd prvého stupňa

aj odvolací súd dospeli k záveru, s ktorým sa stotožnil aj dovolací súd a síce,

že ospravedlnenie právnej zástupkyne z neúčasti na pojednávaní, ktoré oznámila až v deň

pojednávania a odôvodnila ho nutnosťou sprevádzať maloletého syna na očkovanie, resp.

odborné vyšetrenie, pričom predvolanie jej bolo doručené s dostatočným časovým

predstihom, nie je možné považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Mohla sa

totiž dohodnúť s lekárom na inom termíne očkovania alebo dieťa mohol sprevádzať manžel,

ktorý bol v tom čase na materskej dovolenke, alebo sa mohla nechať zastúpiť iným

advokátom podľa § 25 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd tiež správne poukázal na to, že výkon

procesných práv účastníkov konania musí rešpektovať rovnosť účastníkov v súdnom spore.

Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu vážna

prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však

nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, nesmie sa teda stať prostriedkom zámernej procesnej obštrukcie. Svoju úlohu pri rozhodovaní súdov teda nepochybne zohralo aj predchádzajúce správanie

právnej zástupkyne žalovaného. Zo siedmich pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa vytýčil

na prejednanie veci po tom, čo sa právnou zástupkyňou žalovaného stala JUDr. A.R., sa táto

zúčastnila len na dvoch, v zostávajúcich prípadoch svoju neúčasť ospravedlnila (až na jednu

výnimku) práceneschopnosťou. Dovolací súd je toho názoru, že ak aj zdravotný stav právnej

zástupkyne v danom období nebol dobrý, nič jej nebránilo v tom, aby si za seba ustanovila

zástupcu (substitúta). Plná moc, ktorú jej žalovaný udelil dňa 02.03.2006, ju k tomu výslovne

oprávňovala. Navyše od prevzatia zastúpenia do rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa

05.06.2007 (t. j. obdobie 15 mesiacov) mala právna zástupkyňa žalovaného dosť času aj

možností vyjadriť sa k žalobe, navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov a vyjadriť sa k

už vykonaným dôkazom.

Námietky žalovaného ohľadne inej vady, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, neboli dovolacím súdom skúmané, pretože len z tohto dôvodu nie je

dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov dovolanie

žalovaného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich žalobcovi nepriznal, pretože posúdil jeho vyjadrenie

k odvolaniu ako neúčelné.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová