Najvyšší súd

Slovenskej republiky   1 Obdo 45/2010

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v   senáte zloženom z   predsedu senátu JUDr. J. Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej, v

právnej veci žalobcu: Ing. J. A., bytom S., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného

advokátom JUDr. A. M.,

so sídlom v S., proti žalovanému: B.,

so sídlom H., IČO: X., právne zastúpeného advokátkou JUDr. J. K., so sídlom v P., o určenie

neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010, č. k.1Cob 3/2010 – 80 ( vec   Okresného súdu

Svidník, sp. zn. 3Cb/149/2008 ), takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 15. júna 2010, č. k. 1Cob 3/2010 – 80 z a m i e t a.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 62,70 eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

1 Obdo 45/2010

Okresný súd vo Svidníku svojím rozsudkom z 15. 10. 2010m č. k. 3Cb 149/2009–61

zamietol žalobu na určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov B zo dňa 18. 11.

2008 o schválení predloženého návrhu Stanov v bode B 3 v článku 51 ods. 1.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že predstavenstvo žalovaného

pozvánkou zo dňa 05. 11. 2008 zvolalo v zmysle článku 63 ods. 1 Stanov rokovanie

zhromaždenia delegátov členských samospráv dňa 18. 11. 2008 s programom uvedeným

v pozvánke. Jedným z bodov zhromaždenia bolo aj schválenie Stanov B.. Zo zápisnice

zhromaždenia delegátov vyplýva, že žalobca, ako delegát s mandátom IV/26, podal námietku

voči zneniu článku 51 Stanov bytového družstva, v ktorom sa uvádza dĺžka členstva pri voľbe

do orgánov družstva, čo nie je v súlade so znením § 238 Obchodného zákonníka. Uznesením

zo 30. 11. 2008 zo zhromaždenia delegátov konaného dňa

18. 11. 2008 schválilo zhromaždenie delegátov v bode B 3 predložený návrh Stanov B. so

zmenami, ktoré boli schválené delegátmi, ktorými sa ruší pôvodné znenie Stanov B.

a nahrádza sa novým textom v schválenom znení. V článku 51 ods. 1 schválených Stanov sa

uvádza, že do orgánov družstva môžu byť volení len bývajúci členovia družstva starší ako 18

rokov, ktorí majú spôsobilosť na právne úkony a ich členstvo v družstve trvá bez prerušenia

minimálne 5 rokov. Za bývajúceho člena sa považuje člen – nájomca družstevného bytu a člen – vlastník bytu, ktorý zaplatil základný členský vklad pred prevodom bytu do

vlastníctva. Za bývajúceho člena sa nepovažuje člen – vlastník bytu, ktorý získal členstvo od

iného člena – vlastníka bytu po prevode bytu do vlastníctva. Podmienka trvania členstva 5

rokov je splnená, ak člen, ktorý sa uchádza o členstvo v orgánoch družstva, je členom

družstva bez prerušenia minimálne

5 rokov. V prípade nadobudnutia členstva prevodom členských práv sa počíta lehota 5 rokov

odo dňa, kedy sa stal členom družstva po prevode členských práv a   povinností.

V odôvodnených prípadoch môže predstavenstvo družstva udeliť pri voľbe predsedu členskej

samosprávy výnimku z dĺžky členstva v družstve. Podľa právneho názoru súdu ustanovenie

§ 238 ods. 1 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, a toto ustanovenie nebolo

porušené zo strany žalovaného. Podmienkou voľby do orgánov družstva je členstvo

v družstve a vek osoby, ktorá musí byť staršia ako 18 rokov, pričom v danom prípade

žalovaný toto neporušil. Podľa názoru súdu zvyšné podmienky si žalovaný mohol

v Stanovách upraviť tak. ako je to uvedené v článku 51 ods. 1 Stanov žalovaného zo dňa

18. 11. 2008.

1 Obdo 45/2010

Ďalším výrokom rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému

trovy konania vo výške 725,57 eur k rukám zástupcu žalovaného JUDr. J. K..

Tento rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním žalobca.

Odvolací súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu a obsah predloženého spisu, zopakoval dokazovanie vykonané

prvostupňovým súdom oboznámením listín založených v spise. Pritom bol v súlade s § 212

ods. 1, 3 OSP viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený

preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom

odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd

k záveru. že odvolanie žalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka do orgánov družstva môžu

byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré

sú členmi družstva.

Ustanovenie § 237 Obchodného zákonníka stanovuje, že orgánmi družstva

sú členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány družstva podľa

Stanov.

Obchodný zákonník v širokej miere akceptuje zásadu dispozitívnosti právnych

noriem v ňom upravených, a to v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho

zákonníka cez § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Takáto dispozitívnosť právnych noriem

sa týka aj tretej časti Obchodného zákonníka taxatívne vymenované ustanovenia majúce

kogentný charakter. V ostatných častiach Obchodný zákonník takúto výslovnú úpravu nemá.

Preto každé ustanovenie Obchodného zákonníka treba osobitne skúmať z   hľadiska

jeho dispozitívnosti, ci kogentnosti a vyložiť jeho charakter podľa zásady stanovenej v § 2

ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné

práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje

a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

1 Obdo 45/2010

Súdna prax za kogentné normy označuje napríklad ustanovenia o právnej

subjektivite, o spôsobilosti na právne úkony. Za kogentné ustanovenia sú označované aj tie,

ktoré sú zamerané k posilňovaniu právneho postavenia slabšej strany konkrétneho právneho

vzťahu.

Výkladom ustanovenia § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel aj odvolací súd

k záveru, že toto právne ustanovenie má kogentný charakter. Vyplýva to z jeho formulácie,

keď výslovne stanovuje, že do orgánu družstva môžu byť volení len členovia družstva

starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva. Kogentný

charakter tohto ustanovenia opakovane, hoci len formálne uznáva ich samotný žalovaný.

Táto kogentnosť vylučuje právo účastníkom právneho vzťahu nahradiť tam uvedené znenie

iným dojednaním alebo vylúčiť jeho aplikáciu, či tuto obmedziť, alebo sa od nej iným

spôsobom odchýliť. To platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách

právnickej osoby, ktorou je družstvo.

Avšak práve z dôvodu kogentného charakteru tohto ustanovenia vyplýva aj to,

že sa vzťahuje len na orgány družstva uvedené v § 237 Obchodného zákonníka označované

aj ako obligatórne orgány družstva ( členská schôdza, predstavenstvo. kontrolná komisia ).

Na ďalšie orgány družstva, ktoré si toto zriadilo samo a sú upravené v Stanovách družstva,

sa už obmedzenie stanovené v § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka nevzťahuje.

Takýto výklad charakteru ustanovenia § 238 Obchodného zákonníka znamená,

že žalovaný nebol oprávnený iným spôsobom upraviť podmienky volebného práva

do obligatórnych orgánov družstva ( zhromaždenie delegátov - členská schôdza,

predstavenstvo, kontrolná komisia ). Na druhej strane bol však žalovaný oprávnený

v Stanovách upraviť podmienky pre zvolenie do ďalších orgánov družstva   vymenovaných

v článku 50 bod d), e), f) Stanov družstva, t. j. predseda družstva, členská schôdza

samosprávy a predseda členskej samosprávy.

Nakoľko žalovaný pri napádanej zmene Stanove v článku 51 ods. 1 stanovuje

rovnaké podmienky pre pasívne volebné právo do všetkých orgánov družstva včítane

tzv. obligatórnych orgánov, došlo v tejto časti k schváleniu uznesenia, ktoré je v rozpore 1 Obdo 45/2010

so zákonom, konkrétne v ustanovení § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Nie je možné súhlasiť s   právnym názorom žalovaného, že žalobou podľa

§ 242 Obchodného zákonníka je možné napadnúť len procedurálne nedostatky vydávania

uznesenia členskej schôdze družstva.

Návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva je osobitným

druhom určovacej žaloby upravenej v § 242 Obchodného zákonníka a preto žalobca nemusí

preukazovať právny záujem na podaní takejto žaloby.

Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka nekonkretizuje, o rozpor s ktorými

právnymi predpismi alebo s ktorou časťou stanov sa má jednať. Platnosť či neplatnosť

právneho úkonu je treba posudzovať predovšetkým podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka ( napr. § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1, § 40a ), ale aj podľa

§ 267 Obchodného zákonníka, čo sú hmotnoprávne predpisy. Žalobou o neplatnosť možno

napádať neplatnosť uznesenia členskej schôdze pre rozpor akýmikoľvek právnymi predpismi,

upravujúcimi sporný problém, a teda aj pre z týchto dôvodov odvolací súd v súlade

s § 220 OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil za neplatnú tú časť uznesenia

schváleného zhromaždením delegátov dňa 18. 11. 2008, ktorou boli zmenené Stanovy

žalovaného v článku 51 ods. 1 tak, že okrem zákonom stanovených podmienok boli schválené

aj ďalšie podmienky pre vznik pasívneho volebného práva a to pre voľbu do všetkých

orgánov družstva, včítane tzv. obligatórnych.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Po zdôvodnení

prípustnosti dovolania a jeho dôvodov ( § 238 ods. 1, § 241 ods. 2, pism. c/ OSP ), dovolanie

v priebehu konania sa petit žaloby menil. Bol toho názoru, že žalobca sa mohol domáhať

vyhlásenia neplatnosti uznesenia len tak ako to interpretoval na schôdzi zhromaždenia

delegátov družstva. Súd je viazaný návrhom žalobcu a pokiaľ sa domáha vyhlásenia

neplatnosti uznesenia členskej schôdze nemôže v konaní meniť návrh. Súd je viazaný

vznesenou námietkou a len touto sa môže zaoberať. Žalobca menil návrh čo v takomto konaní

vykonané a pripustené byť nemalo.

Z ustanovenia §-u 238 ods. 1) Obchodného zákonníka vyplýva pre žalovaného

povinnosť, aby do orgánov družstva boli volení len členia družstva starší ako 18 rokov.

Táto povinnosť je stanovená zákonom a túto povinnosť žalovaný splnil, nakoľko podľa 1 Obdo 45/2010

schválených stanov do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako

18 rokov.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku sám výslovne zdôrazňuje slovo len čo značí,

že členovia družstva mohli byť zvolení do orgánov družstva.

Krajský súd nesprávnym výkladom ods. 1) §-u 238 Obchodného zákonníka dospel

k nesprávnemu právnemu záveru. Na jednej strane správne zdôvodňuje, že do orgánu

družstva môžu byť volení len členovia družstva, ale na druhej strane toto ustanovenie v celosti

nesprávne právne interpretuje, keď vyvodzuje záver, že ďalšie podmienky si družstvo –

členská schôdza nemá právo určiť. Takýto výklad je arbitrárny a je podľa nášho názoru

V rozpore so zmyslom a účelom tohto ustanovenia t. j. §-u 238 ods. 1) Obchodného

zákonníka.

Z ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý môže konať čo nie je zákonom

zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Žalovaný splnil

zákonom uloženú povinnosť – v stanovách určil podmienku, že do orgánov družstva môžu

byť volení len jeho členovia starší ako 18 rokov.

Zákon však zároveň striktne neukladá, že ďalšie podmienky si určiť nemôže

v stanovách. Stanovy sú vnútro družstevným predpisom, v ktorom naopak sa predpokladá

podrobnejšia úprava. Je na vôli členov družstva, či podrobnejšiu úpravu vyhovujúcu

prispôsobenú ich konkrétnym podmienkam v stanovách určia alebo nie. Výklad vykonaný

krajským súdom vychádzajúcim výlučne a striktne z presnej citácie ust. §-u 238 ods. 1)

je nesprávny. Naopak správne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku,

čo je zároveň aj zmyslom a účelom zákona, že základné podmienky určené zákonom musia

byť dodržané, ale žalovaný mohol ďalšie podmienky určiť ( keďže to nie je zákonom

zakázané ) a konkretizovať.

Žalovaný neporušil zákon a preto neexistujú zákonné dôvody na to, aby odvolací súd

mohol uznesenie žalovaného vyhlásiť za neplatné.

V dovolacej odpovedí   žalobca uviedol, že žalovaný v dovolaní namieta procesné

pochybenie súdu, ktorý podľa neho nemal pripustiť návrh žalobcu na zmenu petitu žaloby.

Táto námietka žalovaného nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom, ani procesnom predpise, 1 Obdo 45/2010

ktorý by bolo možné na spor účastníkov interpretovať. K úprave žaloby ( návrhu na zmenu )

došlo z dôvodu, že žalobca v čase podania žaloby nemal k dispozícii presné znenie uznesenia

zo Zhromaždenia delegátov B. konaného dňa 18. 11.   2008 a návrh na zmenu žaloby je

vlastne len‚ špecifikáciou časti uznesenia, ktorej neplatnosti sa žalobca v predmetnom

súdnom konaní domáhal.

Okrem citovanej procesnej námietky vytýka žalovaný napadnutému rozsudku

Krajského súdu v Prešove, že nesprávnym výkladom § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka

dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Jeho výklad považuje za arbitrárny a takýto výklad

je v rozpore s účelom citovaného ustanovenia.

Podľa názoru žalobcu sa Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku zo dňa

15. júna 2010, č. k. 1Cob/3/2010-80 sa vyporiadal s riešeným právnym problémom zákonným

spôsobom.

Podľa ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka „Do orgánov družstva môžu

byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb,

ktoré sú členmi družstva“. Z citovanej právnej normy vyplýva, že podmienkou pre členstvo v orgáne družstva je členstvo v   družstve a   vek 18 rokov. Ďalšie podmienil tak,

ako ich v napadnutom uznesení z Stanov bytového družstva, nie sú v súlade so zákonom,

konkrétne z úst. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd prijal správny výklad ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka,

ktoré je potrebné celkom jednoznačne považovať za kogentné ustanovenie. Táto kogentnosť

vylučuje právo účastníka právneho vzťahu nahradiť zákonné znenie iným dojednaným

znením, prípadne vylúčiť alebo obmedziť jeho aplikáciu, prípadne sa od nej akýmkoľvek

spôsobom odchýliť. Toto platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách

právnickej osoby, ktorá je družstvom. Kogentné ustanovenia sú zamerané na posilnenie

právneho postavenia slabšej strany v konkrétnom právnom vzťahu. Kogentnosť ust. § 238

ods. 1 Obchodného zákonníka sa však vzťahuje len na tzv. obligatórne orgány družstva

a nevzťahuje sa na ďalšie orgány, ktoré   si   družstvo v   medziach zákona samo zriadilo.

Žalovaný nesprávne chápe kogentnosť ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka,

ak ju zamieňa s arbitrárnym výkladom tejto právnej normy.

1 Obdo 45/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10 ods. 2 OSP ) po zistení,

že sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, ( § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1,

§ 241 ods. 1, § 242 ods. 1/ OSP ). Zistil, že dovolanie nie je podané dôvodne, preto

ho jednomyseľným rozhodnutím dovolacieho senátu zamietol ( § 243b ods. 1, OSP v spojení

s § 3 ods. 9, druhá veta zákona č. 757/2004 Z. z. ).

Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje až na menšie nepresnosti, nemajúce

vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu

sa to prejavilo tým, že do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho

súdu uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiž dovolací súd stotožňuje. Takmer doslovne

pojal aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď,

ktorá dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje spráne argumenty

prvostupňového súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovažoval za potrebné opakovať

inými slovami, keď sa s nimi stotožňuje.

Vyporiadať sa však treba z dôvodmi dovolania žalovaného. Nesprávny právny názor

žalovaného je predovšetkým v tom, že v priebehu konania žalobca menil žalobný petit

napriek tomu, že sa mohol domáhať neplatnosti uznesenia len tak, ako to interpretoval

na schôdzi zhromaždenia delegátov družstva. Občiansky súdny poriadok po podaní návrhu  

( § 79 ods. 1 OSP ) počíta s tým, že návrh ( žalobný petit ) v priebehu konania so súhlasom

súdu môže byť menený za zákonom stanovených podmienok. Je to aj logické, že v priebehu

súdneho konania vyjdú najavo nové skutočnosti,   nové prednesy účastníkov a iných osôb

zúčastnených na konaní, čomu návrh treba prispôsobiť. Je to zákonom obmedzené,

ale predpokladané.

Považovať výklad uvedených ustanovení odvolacím súdom za „arbitrárny“ už nijaký

dôvod k tomu nie je. Za arbitrárne rozhodnutie, arbitrárny výklad sa považuje rozhodnutie

či výklad svojvoľný, ktorý nemá skutkový základ ( § 153 ods. 1 OSP ) a nemožno ho oprieť

o príslušnú právnu normu. Tento nedostatok rozhodne rozsudku odvolacieho súdu nemožno

vytýkať. Aj pokiaľ sa vychádza z kogentnosti právnej normy súd mal na zreteli o aký spor

išlo, kde ani zákon ( Obchodný zákonník ) nie je celkom jednoznačný. Za nesprávny postup

súdu nemožno považovať len preto, že odlišný od názoru odvolateľa.

1 Obdo 45/2010

Úspešnému žalobcovi, ako dovolateľovi vzniklo právo voči neúspešnému

žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov dovolacieho konania ( § 142 ods. 1

v spojení s § 243c OSP ). Výšku týchto trov vyúčtoval písomne, ako prílohu k dovolacej

odpovedi ( č. l. 101 spisov ) sumou 149,23 eur. Z vyúčtovanej výšky dovolací súd nemohol

priznať účtovanú sumu za prevzatie a prípravu zastúpenia   zo dňa 09. 08. 2010 v sume

55,49 eur, z hotových výdavkov režijný paušál 7,21 eur a DPH.

Spolu na dovolacích trovách dovolací súd žalobcovi priznal 62,70 eur. Nesprávne

nad rámec bolo účtovaný právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní

a k tomu účtovaný paušál. Advokát v tejto veci zastupoval   žalobcu aj v základnom konaní

a nepotreboval sa duplicitne pripravovať a oboznamovať s vecou. Pokiaľ ide trovy konania,

ich náhradu súd prisudzuje podľa ustanovení OSP ( § 142 a nasl OSP ). Čo tvorí trovy

konania upravuje § 137 OSP. Teda niet zákonného od odôvodnenia pre priznanie DPH

advokátovi. Ide o daňovú povinnosť advokáta voči štátu, nejde o trovy spojené s konaním

vo veci a advokát nikde nemá upravené, že daňovú povinnosť za neho má znášať protistrana.

Vyhláška ( advokátsky taríf) je nižšou právnou normou a nemôže meniť zákon.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011  

JUDr. J. Štefanko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková