1Obdo/42/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v spore žalobkyne STAVEBNINY plus, s.r.o., Čierny Brod 71, IČO: 36 735 451, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovanému Ing. Štefanovi Miklósovi, Mierová 73, Galanta, IČO: 37 232 193, zastúpenému spoločnosťou HUTTA & PARTNERS s.r.o., Bezekova 13, Bratislava, IČO: 51 284 871, za účasti intervenientky na strane žalovaného MUDr. Q. Q., nar. XX. X. XXXX, Q. XX, F., zastúpenej spoločnosťou HUTTA & PARTNERS s.r.o., Bezekova 13, Bratislava, IČO: 51 284 871, o zaplatenie 33 978,68 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Cb/30/2019, o dovolaniach žalovaného a intervenientky na strane žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. júla 2021 č. k. 31Cob/120/2020-150, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 8. júla 2021 č. k. 31Cob/120/2020-150 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vydal dňa 16. marca 2020 platobný rozkaz č. k. 18Cb/30/2019-27. 2. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný návrh na vydanie rozhodnutia o určenie neúčinnosti jeho doručovania, o odklade účinkov elektronického doručenia a návrh na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu, o ktorom súd prvej inštancie uznesením z 24. septembra 2020 č. k. 18Cb/30/2019-70 rozhodol tak, že uvedené návrhy žalovaného zamietol. 3. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 8. júla 2021 č. k. 31Cob/120/2020-150 rozhodol tak, že odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) z dôvodu, že ho podala neoprávnená osoba. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že odvolanie za žalovaného majúceho byť v spore zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, podané elektronicky cez ÚPVS, podpísalzaručeným elektronickým podpisom nie žalovaný, ani jeho splnomocnený právny zástupca JUDr. Ľudovít Štanglovič, ale elektronický podpis podľa elektronickej potvrdenky na č. l. 100 spisu patrí fyzickej osobe O. B.. Z uvedeného teda vyplýva, že podanie zo dňa 9. októbra 2020, doručené elektronicky súdu dňa 9. októbra 2020, nazvané ako odvolanie žalovaného, elektronicky podpísala fyzická osoba O. B., ktorý nie je ani stranou konania, ani splnomocneným zástupcom niektorej zo sporových strán. Žalovaný predložil v spore plnomocenstvo na svoje zastupovanie advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, tento však podané odvolanie elektronicky nepodpísal. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie podané elektronicky dňa 9. októbra 2020 bolo podané neoprávnenou osobou. Zároveň odvolací súd uviedol, že v danom prípade pritom neprichádzal do úvahy postup odstraňovania vád podaného odvolania, pretože išlo o elektronické podanie, ktoré bolo riadne podpísané, avšak neoprávnenou osobou. Navyše ak by elektronické podanie podpísané nebolo a nebolo ani doplnené v listinnej podobe do 10 dní, súd by naň v zmysle § 125 ods. 2 CSP neprihliadal, pričom súd na dodatočné doručenie podania v zmysle tohto ustanovenia nevyzýva. Zároveň odvolací súd ani nemohol mať za to, že by O. B. bol zástupcom žalovaného, nakoľko podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Súdu pritom odvolanie plnomocenstva udeleného JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi doručené nebolo. 5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) CSP, pričom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že odvolanie bolo podané z elektronickej schránky advokáta osobou O. B., ktorá má „Plné oprávnenie“ zastupovať JUDr. Ľudovíta Štangloviča, advokáta od 5. februára 2019 do odvolania. Z uvedeného vyplýva, že JUDr. O. B. bol JUDr. Ľudovítom Štanglovičom splnomocnený na zastupovanie vo veciach Ústredného portálu verejnej správy, pričom jednou z funkcií tohto portálu je aj elektronické podpisovanie príloh elektronických podaní. Samotné podanie označené ako zaslanie odvolania bolo totožne podpísané JUDr. O. B., pričom z potvrdenia o odoslaní podania je zrejmé, že toto bolo odoslané JUDr. Ľudovítom Štanglovičom. K samotnému podpísaniu dokumentu, prílohy podania, označeného ako odvolanie, došlo v Systéme Ústredného portálu verejnej správy síce JUDr. O. B., ale tieto podpisy boli vytvorené po prihlásení sa JUDr. O. B. ako zástupcu JUDr. Ľudovíta Štangloviča na účely elektronickej komunikácie, ktorej súčasťou je aj podpísanie prílohy elektronického podania. Dovolateľ mal za to, že odvolanie nebolo podpísané neoprávnenou osobou, nakoľko bolo podpísané priamo v systéme Ústredného portálu verejnej správy zástupcom splnomocneného advokáta dovolateľa, pričom toto zastupovanie je v predmetnom systéme evidované od 5. februára 2019, a nebolo odvolané, pričom odvolací súd mu podľa neho nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že o jeho odvolaní nerozhodoval, ale odmietol ho. 6. Následne podaním doručeným súdu dňa 23. októbra 2021, t.j. v lehote na podanie dovolania, označeným ako „Dovolanie - doplnenie, žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V predmetnom podaní uviedol dôvody, na základe ktorých podľa neho neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16. marca 2020, č. k. 18Cb/30/2019- 27, a zároveň dôvody, na základe ktorých považoval platobný rozkaz za neúčinne doručený. 7. Dňa 29. októbra 2021 podala proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie aj intervenientka na strane žalovaného, ktorá žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnila tým, že ako intervenientka na strane žalovaného má právny záujem na výsledku sporu, nakoľko je spoluvlastníčkou rodinného domu, na stavbu ktorého žalobca v žalovanom období dodával práce a stavebný materiál. Dovolanie podala z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, pričom za procesnú vadu oboch konajúcich súdov považovala skutočnosť, že o predmetnom spore, ktorý sa týka aj jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, sa dozvedela až v odvolacom konaní. Zároveň namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v doručovaní platobného rozkazu len do elektronickej schránky žalovaného, ktorú má zriadenú len pre svoje podnikateľské účely ako fyzická osoba - podnikateľ. 8. K dovolaniam žalovaného a intervenientky na strane žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že intervenientka na strane žalovaného nebola oprávnená podať dovolanie, nakoľko netvorí so žalovanýmnerozlučné spoločenstvo, a z tohto dôvodu žiadal jej dovolanie odmietnuť ako neprípustné. K dovolacej námietke žalovaného týkajúcej sa oprávnenia JUDr. O. B. na podpísanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 24. septembra 2020 č. k. 18Cb/30/2019-70, žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie nepreukázal, a z tohto dôvodu mal žalobca za to, že odvolanie proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané neoprávnenou osobou. Vo vzťahu k obsahu podania - doplnenie dovolania žalovaného žalobca uviedol, že žiadne v ňom uvedené okolnosti sa netýkajú preukázania neúčinnosti doručovania platobného rozkazu. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného ako bezdôvodné zamietol, zároveň si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie žalovaného bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné. 10. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 11. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 12. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 13. Z obsahu dovolania vyplýva, že v posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zamietol návrh strany sporu na určenie neúčinnosti doručenia platobného rozkazu, návrh na rozhodnutie o odklade účinkov elektronického doručenia platobného rozkazu a návrh na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nakoľko právoplatnosťou tohto uznesenia nadobúda právoplatnosť aj platobný rozkaz vydaný v konaní. Proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu teda je prípustné podanie dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP, na základe čoho dovolací súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolania žalovaného. 15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. 16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré savymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie dovolacieho súdu 30. augusta 2018, sp. zn. 2Cdo/141/2017). Medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pre prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces. 17. Závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu malo podľa dovolacej argumentácie žalovaného spočívať nesprávnom vyhodnotení spôsobu podpísania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. 19. Podľa § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“), advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta. 20. Podľa § 65 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je oprávnený odborných a iných zamestnancov poveriť vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré robia samostatne; odborný zamestnanec nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy. 21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej aj „zákon o e- Governmente“), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. 22. Podľa § 23 ods. 2 zákona o e-Governmente, uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený. 23. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach,právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8. 24. Pre podanie vo veci samej v elektronickej podobe zákonodarca v ustanovení § 125 ods. 2 CSP upravil, že ak je podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente), a ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak takéto podanie nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente osobou, ktorá podľa obsahu toto podanie podala, pričom osoba ktorá ho podpísala kvalifikovaným elektronickým podpisom, na podpísanie takéhoto podania určeného súdu nebola oprávnená, súd pre nedostatok podpisu, ktorý je jednou zo základných náležitostí podania (§ 127 písm. e/ CSP), na doplnenie ktorého súd pri elektronickom podaní vzhľadom na špeciálnu úpravu v § 125 ods. 2 CSP nevyzýva, toto podanie odmietne. 25. Dovolací súd zistil, že v posudzovanej veci boli dňa 9. októbra 2020 (čl. 102) súdu prvej inštancie z elektronickej schránky advokáta JUDr. Ľudovíta Štangloviča (potvrdenie o odoslaní podania na č.l. 99) v elektronickej podobe prostredníctvom Všeobecnej agendy doručené (okrem iných) podanie vo forme PDF súboru s názvom „miklos odvolanie“ (č.l. 72 a nasl.), ktorým bolo súdu prvej inštancie predložené odvolanie žalovaného proti uzneseniu odvolacieho súdu, a podanie vo forme PDF súboru s názvom „miklos_plna_moc“ (č.l. 75), ktorým bolo súdu prvej inštancie predložené plnomocenstvo udelené žalovaným advokátovi JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi na zastupovanie v predmetnom konaní. Súbor „miklos odvolanie“, ako aj súbor „miklos_plna_moc“ boli autorizované elektronickým podpisom fyzickej osoby O. B. s uvedením jeho rodného čísla (č.l. 100). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdu doposiaľ nebol doložený (súd na doloženie ani nevyzýval) originál predmetného plnomocenstva na zastupovanie žalovaného v konaní advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, a zároveň jeho elektronická podoba nebola podpísaná elektronickým podpisom splnomocniteľa, teda žalovaného, ani k nej nebola pripojená osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii predmetného plnomocenstva, ktorá by osvedčovala skutočnosť, že elektronická podoba plnomocenstva vznikla zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, čo by znamenalo, že má právne účinky originálu (§ 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente). V texte predmetného plnomocenstva je uvedený súhlas žalovaného s tým, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu. 26. Dovolací súd konštatuje, že žalovaný prostredníctvom advokáta (jeho elektronickej schránky) podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo forme elektronického súboru. Odvolanie bolo podané elektronicky z elektronickej schránky JUDr. Ľudovíta Štangloviča, a toto podanie bolo zaslané súdu vo formáte PDF súboru, avšak nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom tohto advokáta. Z Výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l. 100) vyplýva, že odvolanie bolo platne podpísané elektronickým podpisom fyzickej osoby O. B.. 27. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané predčasne, preto je potrebné hodnotiť vyslovený právny názor odvolacieho súdu, za predčasný. V odvolaní žalovaného č. l. 72 spisu proti rozhodnutiu Okresného súdu Galanta 18Cb/30/2019-70 zo dňa 24. septembra 2020 je uvedené, že žalovaného Ing. Štefana Miklósa v odvolacom konaní zastupuje JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Šaľa. Odvolanie je datované 9. októbra 2020 a na nej je uvedené Ing. Štefan Miklós v zastúpení JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát. Súčasťou súdneho spisu je plnomocenstvo č. l. 75 spisu, ktorým Štefan Miklós splnomocňuje advokáta JUDr. Ľudovíta Štangloviča, so sídlom v Šali, aby ho zastupoval v konaní 18Cb/30/2019, vedenom na Okresnom súde v Galante. Plnomocenstvo, ktoré sa nachádza na č. l. 75 spisu je opatrené pečiatkou advokátka JUDr. Ľudovíta Štangloviča, nečitateľným podpisom advokáta a klienta, s miestom Šaľa, bez uvedenia dátumu udelenia plnej moci. Odvolanie, plnámoc boli odosielané z elektronickej schránky advokáta JUDr. Ľudovíta Štangloviča, so sídlom v Šali, ico://sk/51474841_20069, odvolanie je podpísané elektronickým podpisom O. B., č. l. 100 spisu. Dovolací súd poukazuje, že ku kópii plnej moci č. l. 75 spisu nebola doložená osvedčovacia doložka, ktorá osvedčuje zaručenú konverziu predmetného dokumentu, na základe ktorej by malo doložené plnomocenstvo právne účinky originálu a predmetné plnomocenstvo nie je ani podpísané elektronickým podpisom splnomocniteľa t. j. žalovaného, nebolo v konaní preukázané, že žalovaný bol zastúpený JUDr. Ľudovítom Štanglovičom. Dovolací súd zistil, že v spise sa nenachádza poverenie (plná moc), na základe ktorej mal O. B. právo elektronicky podpisovať za advokáta Ľudovíta Štangloviča písomnosti - odvolania a odosielať ich z elektronickej schránky advokáta Ľudovíta Štangloviča. 28. Odvolací súd mal pred rozhodnutím vo veci zistiť, či a kedy - dátum žalovaný udelil advokátovi Ľudovítovi Štanglovičovi, so sídlom Šaľa plnú moc na jeho zastupovanie v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Galanta 18Cb/30/2019-70 zo dňa 24. septembra 2020, ďalej mal preveriť, či osvedčovacia doložka na plnej moci obsahuje podpis žalovaného Štefana Miklósa. S poukazom na uvedené bude úlohou odvolacieho súdu v prvom rade zabezpečiť odstránenie vád predloženého plnomocenstva na zastupovanie žalovaného v konaní, zistiť dátum udelenia plnej moci, zabezpečiť, aby žalovaný v súdom určenej lehote predložil do spisu k elektronicky doloženému plnomocenstvu osvedčovaciu doložku o zaručenej konverzii v zmysle § 37 zákona č. 305/2013 Z. z. osvedčujúcu pravosť dokumentu - plnomocenstva, na základe ktorej bude mať predmetné plnomocenstvo právne účinky originálu, alebo aby žalovaný prostredníctvom elektronických prostriedkov doručil súdu plnomocenstvo, ktoré bude podpísané zaručeným elektronickým podpisom splnomocniteľa - žalovaného, prípadne aby žalovaný do spisu doložil originál plnomocenstva (alebo jeho úradne osvedčenú kópiu) na zastupovanie žalovaného v predmetnom konaní. Odvolací súd ďalej zistí (predložením poverenia, resp. plnej moci), či O. B. mal oprávnenie nielen disponovať - vstupovať do elektronickej schránky advokáta Ľudovíta Štangloviča, ale aj za advokáta Ľudovíta Štangloviča písomnosti - vrátane odvolania, v čase - 9. 10.2020 podpisovať a z elektronickej schránky advokáta Ľudovíta Štangloviča písomnosti odosielať. 29. Až po doplnení uvedených podkladov a ich vyhodnotení môže následne odvolací súd opätovne o odvolaní rozhodnúť, pričom je potrebné, aby svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Dovolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR II. ÚS 430/2023-13 zo dňa 20. septembra 2023. V náleze ústavného súdu, ako aj v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ústavný súd posudzoval otázky elektronického podpisu advokátom v prípade spísania dovolania. Ustanovenie § 429 ods. 1 CSP stanovuje podmienky dovolania, medzi ktoré patrí aj povinnosť spísať dovolanie advokátom. Takáto úprava, pre odvolacie konanie, v Civilnom sporovom poriadku absentuje a rozhodovacia činnosť ústavného súdu sa otázkou podpísania odvolania advokátom elektronickým podpisom nezaoberá. 30. Dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že dovolací súd zrušil dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu na základe dovolania žalovaného, nezaoberal sa už ani obsahom dovolania intervenientky na strane žalovaného. 31. Vzhľadom na to, že v dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou bola zmenená okrem iných aj funkčná príslušnosť odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, je od 1. júna 2023 daná podľa § 34 ods. 2 písm. b) CSP v spojení s § 22 písm. g) CSP a § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave ako jedného zo súdov výhradne špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode, dovolací súd vrátil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave. 32. Podľa ustanovenia § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.