1Obdo/40/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu PhDr. L. K., narodeného XX. F. XXXX, bytom vo K., proti žalovanej: RG ATELIÉR, s.r.o., so sídlom v Starej Ľubovni, Námestie sv. Mikuláša č. 26, IČO: 45 271 011, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Barnovským, so sídlom v Starej Ľubovni, Námestie generála Štefánika č. 532/7, o zaplatenie 17.216,60 € s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/77/2020-185 z 19. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 3Cb/25/2016-140 z 29. júna 2020 žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s odkazom na zistenia podľa obsahu spisu, na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie ustanovení § 52, § 517 ods. 1, § 642, § 451, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim bola uzavretá zmluva o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy, bazénu so zastrešením špecifikovanému v č. III. zmluvy na žalobcu a zabezpečiť dodanie a montáž predmetu kúpy v lehote a mieste dohodnutom v zmluve. Žalobca ako kupujúci sa zaviazal uhradiť riadne a včas kúpnu cenu a uhradiť predávajúcej náklady spojené s dodaním a montážou predmetu kúpy, ako aj poskytnúť potrebnú a nevyhnutnú súčinnosť pri preberaní predmetu kúpy. Následne sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej v pozícii zhotoviteľa zrealizovať stavebnú prípravu na uloženie bazéna a záväzok žalobcu ako objednávateľa riadne a včas zaplatiť žalovanej odmenu za vykonanie diela a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že v spore nebola spornouskutočnosť, že obidve zmluvy boli uzavreté platne so všetkými podstatnými náležitosťami. Napriek tomu, že sporové strany v oboch zmluvách uviedli, že medzi nimi ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý sa bude riadiť ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), súd prvej inštancie vzhľadom na charakter účastníkov zmlúv v postavení dodávateľa a spotrebiteľa na tento vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z obsahu oboch zmlúv a najmä predmetu ich plnenia bolo potrebné ich podriadiť pod právny režim zmluvy o dielo, nakoľko žalovaná sa nimi zaviazala vykonať pre žalobcu predaj, dodanie a montáž bazéna, realizáciu stavebných prípravných prác pred jeho dodaním a montážou a žalobca sa zaviazal za vykonané práce žalovanej zaplatiť. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom odstúpenia žalobcu od oboch zmlúv, súd prvej inštancie v danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že v spore je predmetom zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej bazén, ktorý mal byť zhotovený podľa osobitných požiadaviek žalobcu, vyrobený a dodaný na mieru v mieste jeho trvalého bydliska, a preto odstúpenie žalobcu od zmlúv, vzhľadom na výnimku uvedenú v ust. § 7 ods. 6 písm. c/ zákona č. 102/2014 Z. z., nie je možné posudzovať v zmysle uvedeného zákona, ale podľa ustanovení všeobecného právneho predpisu, Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany si v predmetných zmluvách nedohodli možnosť odstúpenia od zmlúv, preto platnosť odstúpenia žalobcu od zmlúv Okresný súd Stará Ľubovňa posudzoval podľa ust. § 642 Občianskeho zákonníka. Predpoklad platného odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre oneskorenie zhotoviteľa naplnený nebol, keďže v takom prípade sa vyžaduje, aby objednávateľ určil zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu na nápravu, a zhotoviteľ dielo ani v tejto lehote nevykonal. V prejednávanej veci žalobca neposkytol žalovanej dodatočnú lehotu na splnenie záväzku a neumožnil žalovanej dielo dokončiť. Žalovaná v snahe dielo dokončiť za týmto účelom opakovane kontaktovala žalobcu, žalobca však žalovanej potrebnú súčinnosť na riadnu realizáciu diela neposkytol. Pretože na strane žalobcu neboli naplnené zákonné predpoklady na platné a účinné odstúpenie od zmlúv podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 642 Občianskeho zákonníka, v dôsledku neplatného odstúpenia žalobcu od zmlúv nemohlo dôjsť ani k ich zrušeniu a bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu (§ 457, resp. § 451 Občianskeho zákonníka).

3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 7Cob/77/2020- 185 z 19. novembra 2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP), keď konštatoval jeho vecnú správnosť v celom rozsahu. Úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keďže rozsah zisteného skutkového stavu považoval za dostatočný a z neho vyvodené právne závery za správne. Vyslovil, že na daných správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, preto nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia doplnil, že uzavretie zmlúv, t. j. zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením a zmluvy o dielo - stavebnú prípravu na uloženie bazéna, medzi sporovými stranami má bezpochyby za preukázané. Nejedná sa o tzv. „fixné zmluvy“, kde existencia jednej z nich by podmieňovala existenciu (platnosť alebo možnosť odstúpenia) druhej zmluvy, čoho dôkazom je skutočnosť, že zmluvu o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna uzavrel žalobca až s odstupom času po uzavretí zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením. Odvolací súd preto ďalej posudzoval, či zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od oboch uvedených zmlúv. Odvolaciu námietku týkajúcu sa povahy zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením, ktorú podľa názoru žalobcu nemožno považovať za zmluvu o dielo, odvolací súd vyhodnotil ako relevantnú a ozrejmil, že nakoľko predmetom zmluvy bola aj montáž (osadenie) bazéna, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluva je zmluvou kúpnou s dojednaním o uvedení veci do prevádzky v podobe jej osadenia na miesto určenia, kde mala vec (bazén) slúžiť svojmu účelu. K námietke žalobcu, že márnym uplynutím lehoty na plnenie zmluva o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením zanikla, odvolací súd s poukazom na ust. § 518 Občianskeho zákonníka uviedol, že pre zrušenie zmluvy sa vyžaduje, aby veriteľ nemal na oneskorenom plnení záujem, ktorá skutočnosť zvykonaného dokazovania nevyplynula. Nevyplýva ani z povahy veci, keďže sa jedná o kúpu a montáž bazéna so zastrešením, kde ide najmä o kvalitu a funkčnosť pri jeho užívaní, preto nemožno usudzovať, že by žalobca na oneskorenom plnení nemal záujem. Navyše predmetný bazén bol pre žalobcu vyrobený a nachádza sa v skladových priestoroch žalovanej pripravený na dodanie žalobcovi. Vzhľadom na uvedené, na odstúpenie od zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením nebol v konaní zistený ani preukázaný žiaden dôvod. Ak žalobca, vo vzťahu k zmluve o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna, namietal, že na súčinnosť v zmysle ust. § 638 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol zo strany žalovanej vyzvaný a preto platne od zmluvy odstúpil, Krajský súd v Prešove konštatoval, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, spornou by mohla byť otázka platného odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa (v danom spore žalovanej) a nie objednávateľa (v danom spore žalobcu). Navyše zo SMS komunikácie sporových strán mal odvolací súd za preukázané, že žalovaná mala záujem na dodaní diela, zatiaľ čo žalobca na jej správy nereagoval, s tým, že materiál nachádzajúci sa v mieste zhotovenia, ktorý objednala žalovaná na vykonanie diela žalobca vrátil, čím znemožnil ďalšie pokračovanie prác. V tejto súvislosti odvolací súd doplnil ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby, ktorým bolo neposkytnutie dodatočnej lehoty podľa ust. § 642 ods. 1 v spojení s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca neposkytol žalovanej dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, čím konal v rozpore s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ani odstúpenie od zmluvy o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna nemožno považovať za platné. Pokiaľ žalobca namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci rozhodol bez vypočutia žalobcu a tým ho vylúčil z realizácie procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva, odvolací súd pre úplnosť poznamenal, že súd prvej inštancie nepochybil, keď žalobcu nevypočul, majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej (§ 195 CSP).

5. Dňa 27. marca 2021 žalobca dal na poštovú prepravu podanie smerované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“), ktoré označil ako „Sťažnosť na postup OS a KS“, pričom ho spísal sám a nie v zastúpení advokátom. Z ust. § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) vyplýva, že každé podanie posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je podanie nesprávne označené. Dovolaciemu súdu je z obsahu spisu zrejmé, že predmetné podanie žalobcu bolo súdom prvej inštancie zaevidované a predsedom súdu vybavené ako sťažnosť podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod sp. zn. 1SprS/14/2021. Následne bolo odstúpené na vybavenie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, s tým, že podanie má tiež povahu dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd po preskúmaní obsahu podania žalobcu konštatuje, že sa jedná i o dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/77/2020-185 z 19. novembra 2020, hoci ho žalobca označil ako „Sťažnosť na postup OS a KS“. Žalobca sa svojim podaním domáha preverenia postupu a následnej nápravy nesprávneho postupu odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie, keďže podľa jeho názoru súdy oboch inštancií v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospeli k nesprávnym právnym záverom a teda vec nesprávne rozhodli. Domnieva sa, že súdy oboch inštancií obe dotknuté zmluvy (zmluvu o predaji, dodávke a montáži bazéna so zastrešením a zmluvu o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna) nesprávne posúdili v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v režime zmlúv spotrebiteľských, napriek skutočnosti, že zmluvy boli uzavreté v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a mali sa spravovať danou právnou normou. Súd prvej inštancie ani odvolací súd neakceptovali, že zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka zakladajú medzi účastníkmi absolútny obchodný záväzkový vzťah, a preto bez ohľadu na povahu zmluvných strán, také vzťahy sa majú vždy spravovať Obchodným zákonníkom. Dovolateľ tiež namietol, že v spore nebol zo strany súdov vypočutý a rovnako súdy neakceptovali jeho doklad o práceneschopnosti, ani vyjadrenie k zamietnutiu žaloby. Poukázal i na skutočnosť, že výpovede zo strany žalovanej si protirečia, sú neúplné a bez faktov. Následne dňa 15. júla 2021 bolo zo strany Okresného súdu Stará Ľubovňa odstúpené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie žalobcu z 21. mája 2021, ktoré označil ako „odpoveď na Vami zaslaný list na moju sťažnosť zo dňa 25.3.2021“. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu podania toto vybavil ako sťažnosť podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň dospel k záveru, že podanie je možné vyhodnotiť tiež ako doplnenie dovolania, resp. doplnenie dovolacích dôvodov, preto ho predložil dovolaciemu súdu na prejednanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo vzťahu k doplneniu dovolania, poukazujúc naskutočnosť, že podanie je spísané a podpísané priamo žalobcom a nie advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), pričom žalobca ako fyzická osoba nemá sám právnické vzdelanie druhého stupňa konštatuje, že podanie nebolo možné posúdiť ako relevantné doplnenie dovolania a preto naň neprihliadol. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania v zmysle ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 CSP) pred tým, než pristúpil k vecnému preskúmaniu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zisťoval, či sú splnené podmienky pre to, aby dovolaním napadnutý rozsudok bol podrobený dovolaciemu prieskumu.

7. Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

8. Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

9. Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk <. ).

11. V posudzovanej veci dovolanie nebolo spísané advokátom, ale žalobcom, čím nebola splnená jedna zo zákonných podmienok dovolacieho konania vymedzená v ustanovení § 429 ods. 1 CSP.

12. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou prípadov podľa ust. § 429 ods. 2 CSP, ako bolo vyššie uvedené). Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ust. § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s ust. § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený (alebo bol poučený nedostatočne) o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

13. V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť strany o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní. V danej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k. 7Cob/77/2020-185 z 19. novembra 2020 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu nebol súd prvej inštancie povinný (a zároveň ani oprávnený) vyzývať dovolateľa na odstránenie vád dovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.

14. Dovolanie žalovaného (označené ako „sťažnosť na postup OS a KS) bolo dané na poštovú prepravu 27. marca 2021. Z obsahu podaného dovolania jednoznačne vyplýva, že ho spísal žalobca, ktorý nie je advokátom zapísaným do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou a tiež sa na neho nevzťahuje zákonná výnimka z povinného zastúpenia podľa ust. § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, a to, že dovolateľ ako fyzická osoba by sám mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

15. Požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania dovolania. Dovolateľ nebol pri podaní dovolania zastúpený advokátom a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ako fyzická osoba mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Z dikcie ustanovenia § 429 CSP vyplýva, že ak dovolanie nemá vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, dovolateľ je povinný v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré dovolaním napáda (§ 427 ods. 1 CSP), podať dovolanie právne perfektné, teda spĺňajúce všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 428 a § 429 CSP, prípadne vady už podaného dovolania v tejto lehote odstrániť. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z 13. septembra 2018 vyslovil právny názor, že ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1 CSP jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní. Dovolací súd v danej súvislosti poznamenáva, že lehota na podanie dovolania žalobcovi uplynula 16. februára 2021 (utorok), pričom v uvedenej lehote vytýkaná vada dovolania odstránená nebola. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že podal dovolanie, ktoré nebolo spísané advokátom, pričom sa na neho nevzťahuje výnimka z povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní podľa ust. § 429 ods. 2 písm. a/ CSP (sám by bol fyzickou osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa), hoci bol o tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania riadne poučený v odvolacom konaní. Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dovolanie, ktoré žalobca podal dňa 27. marca 2021, teda po uplynutí zákonom predpokladanej dovolacej lehoty (pričom návrh na odpustenie zmeškania lehoty v súlade s § 122 CSP podaný nebol), nebolo podané včas, čo je dôvodom na jeho odmietnutie podľa ust. § 447 písm. a/ CSP.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v posudzovanej veci podmienka povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP splnená nie je, Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol podľa ust. § 447 písm. e/ CSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.

17. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

18. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.