1Obdo/40/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Motor-Car Bratislava, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tuhovská č. 5, IČO: 35 828 161, proti žalovanému FLASH HOLIDAYS SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Krížna č. 21, IČO: 36 284 858, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., so sídlom v Nitre, Piaristická č. 2, o zaplatenie 900,- € s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/284/2015-108 z 2. februára 2017, v znení opravného uznesenia č. k. 25Cb/185/2012-135 z 21. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Cb/185/2012-71 z 1. apríla 2015 o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 900,- € s príslušenstvom rozhodol tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 409,89 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s odkazom na zistenia podľa obsahu spisu, na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie ustanovení § 536, § 546 ods. 1 a § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) dospel k záveru o opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bola na strane žalobcu povinnosť vykonať dielo - opravu motorového vozidla a na strane žalovaného povinnosť za vykonanú opravu zaplatiť žalobcovi cenu diela. K námietke žalovaného, že zo strany žalobcu nedošlo k odovzdaniu diela, a teda dielo nebolo vykonané, súd prvej inštancie poukázal na Protokol o prevzatí vozidla z 28. októbra 2010, z ktorého vyplýva, že po vykonaní opravy motorového vozidla žalobcom, vozidlo bolo zostrany žalobcu odovzdané žalovanému, ktorý ho následne ako predmet nájmu odovzdal leasingovej spoločnosti. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie konštatoval splnenie povinnosti zhotoviteľa diela vykonať dielo riadne a včas s následným vznikom nároku na zaplatenie dojednanej ceny diela.

3. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 4Cob/284/2015-108 z 2. februára 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keď konštatoval jeho vecnú správnosť v celom rozsahu. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keďže rozsah zisteného skutkového stavu považoval za dostatočný a z neho vyvodené právne závery za správne, v dôsledku čoho sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Postupom v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil, že žalovaný nepreukázal nevykonanie opravy motorového vozidla zo strany žalobcu, práve naopak, z protokolu o prevzatí vozidla vyplýva, že po vykonaní opravy vozidla žalobcom ho žalovaný odovzdal leasingovej spoločnosti. Odvolaciu námietku týkajúcu sa povahy objednávky, ktorú podľa názoru žalovaného nemožno považovať za zmluvu o dielo, pretože neobsahuje odhadovú cenu opravy, stav pohonných hmôt, jednoznačný požadovaný rozsah opravy a predpokladaný termín jej ukončenia, odvolací súd vyhodnotil ako novú námietku, ktorá nebola vznesená v konaní pred súdom prvej inštancie, a teda je ako novota v odvolacom konaní neprípustná. Odvolací súd pre úplnosť poznamenal, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný uzavretie zmluvy o dielo nepopieral. Bránil sa len tým, že dielo neprevzal. Záverom súd vyslovil právnu irelevanciu vznesených námietok týkajúcich sa zaplatenia sumy 9.269,42 € poisťovňou GENERALI Slovensko ako aj tvrdenia, že faktúra musí obsahovať všetky náležitosti v súlade so zákonom o účtovníctve a zákonom o dani z pridanej hodnoty. 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa domáha, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalovaný odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 CSP, pričom dovolací dôvod vidí v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom. V danej súvislosti namietol správnosť postupu odvolacieho súdu, ktorý nepreskúmal vecnú správnosť rozhodnutia ako zákonný predpoklad pre vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to napriek skutočnosti, že mal k dispozícii dôkazy. Dovolateľ sa domnieva, že v protokole o prevzatí motorového vozidla sa nachádza zmienka o tom, že vozidlo sa nachádza v servise MERCEDES BENZ. Obe strany sporu protokol podpísali, bezprostredne na to došlo k výpovedi zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, následkom čoho bolo vozidlo vrátené späť do predajne a následne predané inej obchodnej spoločnosti, a teda nebolo vrátené žalovanému. Keďže žalovaný opravené vozidlo neprevzal, dovolateľ vyslovil názor, že neboli naplnené zákonné predpoklady ust. § 554 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka pre vykonanie diela (ukončením a odovzdaním diela).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania v zmysle ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 CSP) pred tým, než pristúpil k vecnému preskúmaniu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zisťoval, či sú splnené podmienky pre to, aby dovolaním napadnutý rozsudok bol podrobený dovolaciemu prieskumu.

7. Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

8. Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

9. Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk ).

11. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou prípadov podľa ust. § 429 ods. 2 CSP, ako bolo vyššie uvedené). Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ust. § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s ust. § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený (alebo bol poučený nedostatočne) o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

12. V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť strany o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní. V danej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k. 4Cob/284/2015-108 z 2. februára 2017 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu nebol súd prvej inštancie povinný (a zároveň ani oprávnený) vyzývať dovolateľa na odstránenie vád dovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.

13. Dovolanie žalovaného uskutočnené v elektronickej podobe bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 19. mája 2017. V súlade s ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 25 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej a „zákon o e-governmente“) bolo autorizované tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti riadneho podania. Z elektronickej doručenky osvedčujúcej okolnosti podania dovolania jednoznačne vyplýva, že autorizáciu dokumentu v zmysle zákona o e-Governmente vykonal W.. Z. M., konateľ spoločnosti FLASH HOLIDAYS SK, s.r.o., teda subjektu, ktorý dovolanie podal. Rovnako z obsahu dovolania vyplýva, že ho spísal a podpísal W.. Z. M. ako subjekt konajúci v mene obchodnej spoločnosti vystupujúcej v konaní v pozícii žalovaného (dovolateľa). Požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania dovolania. Dovolateľ nebol pri podaní dovolania zastúpený advokátom a žiadnym spôsobom nepreukázal, že konateľ, ktorý v jeho mene dovolanie spísal a podal, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Následne dňa 16. júna 2017 dovolateľ súdu prvej inštancie predložil splnomocnenie na podanie dovolania a zastupovanie dovolateľa v predmetnom dovolacom konaní udelené advokátovi JUDr. Ing. Branislavovi Pechovi, PhD. Z dikcie ustanovenia § 429 CSP vyplýva, že ak dovolanie nemá vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, dovolateľ je povinný v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré dovolaním napáda (§ 427 ods. 1 CSP), podať dovolanie právne perfektné, teda spĺňajúce všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 428 a § 429 CSP, prípadne vady už podaného dovolania v tejto lehote odstrániť. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z 13. septembra 2018 vyslovil právny názor, že ak obligatórnou náležitosťou dovolania jepodľa druhej vety § 429 ods. 1 CSP jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní. Dovolací súd v danej súvislosti poznamenáva, že lehota na podanie dovolania žalovanému uplynula dňa 20. mája 2017, pričom uvedené splnomocnenie, ktorým poveril jeho zastupovaním v dovolacom konaní advokáta zapísaného v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou predložil súdu prvej inštancie až 16. júna 2017. Keďže splnomocnenie bolo súdu predložené zjavne po uplynutí lehoty na podanie dovolania, dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nebol právne zastúpený advokátom vo fáze podania dovolania a podal dovolanie, ktoré nebolo spísané advokátom ani členom konajúcim v jeho mene, ktorý by mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, hoci bol o tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania riadne poučený v odvolacom konaní.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v posudzovanej veci podmienka povinného právneho zastúpenia v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP nebola splnená úplne, počas celého dovolacieho konania, Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol podľa ust. § 447 písm. e/ CSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.

15. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalobcovi v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.