Najvyšší súd
1 Obdo 31/2006
-133 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B, s.r.o., P, X (pred zmenou sídla K, zastúpeného JUDr. E, advokátkou, N, proti odporcovi: Š, nar. X, X, zastúpenému Mgr. R, advokátom, V, o zaplatenie 77.104,90 Sk, vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 18Cb/34/2003, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/110/2006-119 zo dňa 31. mája 2006, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odporcu o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k. 18Cb/34/2003-93 zo dňa 23. novembra 2005 v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 18Cb/34/2003-104 zo dňa 25. januára 2006 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 65.000,– Sk so 16,5% ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 71.584,– Sk od 13. apríla do 16. augusta 2002, zo sumy 61.584,– Sk od 17. augusta 2002 do 11. októbra 2002, zo sumy 54.584,– Sk od 12. októbra 2002 do 13. novembra 2002, zo sumy 53.584,– Sk o 14. novembra 2002 do 14. januára 2003, zo sumy 35.429,60 Sk od 15. januára 2003 do 24. marca 2003, zo sumy 26.429,60 Sk od 25. marca 2003 do 9. marca 2004, zo sumy 14.324,70 Sk od 10. marca 2004 do zaplatenia, zo sumy 35.280,80 Sk od 6. júna 2002 do 1. júla 2002, zo sumy 28.680,80 Sk od 2. júla 2002 do zaplatenia, zo sumy 8.959,70 Sk od 25. júla 2002 do zaplatenia, zo sumy 13.034,80 Sk od 16. augusta 2002 do zaplatenia, trovy konania v sume 3.855,– Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 27.420,– Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vzájomný návrh odporcu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Keďže pri podaní odvolania súdny poplatok nezaplatil, odvolací súd ho vyzval výzvou č. k. 21Cob/110/2006-117 zo dňa 29. marca 2006, aby v desaťdňovej lehote zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 3.900,– Sk. Z doručenky je zrejmé, že výzva bola právnemu zástupcovi odporcu doručená dňa 31. marca 2006, pričom odporca bol výslovne upozornený na to, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd odvolacie konanie zastaví. Keďže v stanovej lehote súdny poplatok odporca neuhradil, odvolací súd postupoval podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a odvolacie konanie zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje dovolanie zdôvodnil tým, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ OSP. Uviedol, že výzvou zo dňa 29. marca 2006, doručenou 31. marca 2006, bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 3.900,– Sk v lehote 10 dní. Pretože poplatok nezaplatil, odvolací súd uznesením zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 21Cob/110/2006 odvolacie konanie zastavil s poučením, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Je preto toho názoru, že mu odvolací súd odňal možnosť zaplatiť súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.
K podanému dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ svojim podaním zo dňa 9. augusta 2006, kde žiada dovolanie odporcu zamietnuť z dôvodov, že si odvolateľ svoju poplatkovú povinnosť nesplnil ani na výzvu súdu v dodatočnej lehote. Uviedol, že dovolanie odporcu vo veci nie je odôvodnené, v konaní nedošlo k vadám v zmysle ust. § 237 OSP a nasl. a uznesenie odvolacieho súdu nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1 OSP), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Napadnutým uznesením odvolací súd zastavil odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na výrok napadnutého uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že prípustnosť dovolania proti nemu by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by bol daný niektorý dovolací dôvod, taxatívne uvedený v ustanovení § 237 OSP. Existenciu takéhoto dôvodu súd zisťuje z úradnej povinnosti. Okrem iného ide o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP), ktorým dôvodom aj účastník odôvodňuje prípustnosť dovolania.
Podľa názoru dovolacieho súdu, v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania ani podľa ustanovenia § 237 písm. f/ OSP, na ktoré poukazuje dovolateľ.
Vo veciach poplatkov upravených zákonom o súdnych poplatkoch rozhoduje ten orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon (§ 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení). Je potrebné uviesť, že v danom prípade rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nie je rozhodnutím o novom predmete konania, ale rozhodnutím o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Účastníkovi sa právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodňalo, mal možnosť ho podať, a aj ho podal. Odvolací súd by odvolanie prejednal, ak by splnil všetky podmienky, okrem iného, ak by zaplatil súdny poplatok.
Ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. upravuje možnosť v odvolacej lehote zaplatiť súdny poplatok s následkom zrušenia uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Táto možnosť je však daná iba vtedy, ak proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné, teda, ak o zastavení konania rozhoduje súd prvého stupňa. Ak odvolanie prípustné nie je, účastník nemá možnosť splniť dodatočne poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním odvolania. Dovolací súd poznamenáva, že ak by mal zákonodarca úmysel v odvolacom konaní poskytnúť účastníkovi ďalšiu možnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, stanovil by, že ak účastník zaplatil súdny poplatok v ďalšej lehote po doručení rozhodnutia, odvolací súd uznesenie o zastavení konania zruší. Zákonodarca takúto možnosť odvolateľovi neposkytol.
Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.). V zmysle citovaného ustanovenia poplatková povinnosť vznikne okamihom, v ktorom nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie je podmienený vykonaním procesného úkonu účastníka – podaním odvolania. Prechodné ustanovenie stanovilo za rozhodujúci okamih, kedy účastník vykoná spoplatnený procesný úkon pre vyberanie súdnych poplatkov podľa stanovenej sadzby v Sadzobníku súdnych poplatkov.
V prejednávanej veci účastník podal odvolanie dňa 18. januára 2006. Podaním odvolania mu vznikla poplatková povinnosť a poplatok za odvolanie sa stal splatným. Podľa citovaných prechodných ustanovení správna výška súdneho poplatku za odvolanie bola 3.900,– Sk (Sadzobník súdnych poplatkov položka 2 písm. a/ v aktuálnom znení). Odvolací súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 3.900,- Sk (výzvou zo dňa 29. marca 2006), teda v správnej výške. Ak odvolací súd rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, rozhodol ako súd vecne príslušný. Preto nie je možné dospieť k záveru, že konaním súdu dovolateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolateľ mal možnosť aktívne sa podieľať na priebehu konania, robiť procesné úkony. V prejednávanej veci mu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa riadne doručené a podal proti nemu odvolanie. Odvolací súd by odvolanie prejednal, ak by splnil zákonom stanovenú podmienku a zaplatil súdny poplatok v správnej výške a včas.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné. Dovolací súd preto dovolanie podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 OSP ako neprípustné odmietol.
Úspešnému navrhovateľovi v dovolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie sa k dovolaniu), ktoré si však neuplatnil, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: