UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci zapísanej osoby Carlton Property, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492, zastúpenej Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra, o dovolaní zapísanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 4Cob/111/2019-165 z 22. augusta 2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „registrový súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 25Nsre/48/2019-148 zo 17. mája 2019 zamietol námietky zapísanej osoby Carlton Property, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, Bratislava (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „zapísaná osoba“ alebo „spoločnosť Carlton“), podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov do obchodného registra, ktorého sa navrhovateľ domáhal podaním doručeným súdu dňa 24. júla 2017.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zápisu zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri - v časti štatutárneho orgánu/konateľov spoločnosti Carlton, a to konkrétne výmazu konateľa Rudolfa Hrubého s dňom skončenia funkcie 24. júla 2017 a zápisu nových konateľov Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej s dňom vzniku funkcie 24. júla 2017. Zápisu zmeny údajov v obchodnom registri (ďalej aj „OR“) sa domáhal na základe rozhodnutia, prijatého na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej aj „MVZ“) spoločnosti Carlton, konaného dňa 24. júla 2017. V bode 1 zápisnice zo zasadnutia MVZ spoločnosti je konštatované, že na zasadnutie MVZ, ktoré bolo riadne zvolané v súlade so spoločenskou zmluvou sa dostavil len Erik Mikurčík ako spoločník spoločnosti, vlastniaci nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov spoločnosti, preto bolo zasadnutie MVZ schopné uznášania. Na tomto zasadnutí boli rozhodnutiami č. 6 a č. 7 odvolaní z funkcie konateľov spoločnosti Rudolf Hrubý a Ing. Maroš Grund a rozhodnutiami č. 7 a č. 8 boli menovaní do funkcie konateľov spoločnosti Mgr. Erik Mikurčík, MBA a Ing. Zuzana Kalmanová, obaja s dňom vzniku funkcie 24. júla 2017. Návrh na zápis zmeny zapísaných údajov bolregistrovým súdom odmietnutý, pretože ho nepodala oprávnená osoba a nebolo k nemu pripojené rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti Carlton (ktorým bola spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o.), prijaté zákonnou formou, predmetom ktorého by bolo odvolanie Rudolfa Hrubého z funkcie konateľa a vymenovanie Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej do funkcie konateľov.
3. Proti odmietnutiu vykonania zápisu podal navrhovateľ námietky, o ktorých rozhodoval registrový súd, ktorý v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že právna úprava konania registrového súdu podľa zákona o obchodnom registri je založená na registračnom princípe a má formálny charakter, čo však neznamená, že registrový súd by bol oprávnený len formálne overiť, či k návrhu boli pripojené všetky požadované listiny, nakoľko takýto výklad z ustanovení § 6 a § 7 zákona o obchodnom registri č. 530/2003 Z. z. (ďalej aj „zákon o OR“ alebo „zákon č. 530/2003 Z. z.“) nevyplýva. V súlade s § 6 ods. 1 písm. e/ zákona o OR registrový súd pred zápisom zmeny zapísaných údajov z predložených listín preverí, či údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, t. j. registrový súd overuje, či údaje, ktoré majú byť podľa návrhu zapísané, vyplývajú z obsahu navrhovateľom predložených listín, teda skúma obsah týchto listín. Pri svojom rozhodovaní nemôže registrový súd neprihliadnuť na výsledok konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri, týkajúci sa navrhovateľa, keďže uznesením Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 33Exre/450/2017-300 z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 1Cob/49/2018-785 z 18. júna 2018, rozhodol súd o výmaze spoločníka zapísanej osoby Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a zápise spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. (ďalej aj „spoločnosť ADS“) ako spoločníka zapísanej osoby Carlton, nakoľko spoločnosť ADS (ako jediný spoločník spoločnosti Carlton) vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia v zmysle § 132 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch. zák.“), prijala rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti prostredníctvom splnomocnenca, ktorého plná moc nebola platne udelená, teda súdy dospeli k záveru, že Mgr. Erik Mikurčík, MBA sa nikdy nestal spoločníkom zapísanej osoby Carlton a jediným spoločníkom zapísanej osoby bola v relevantnom období (až do 10.04.2019) spoločnosť ADS. Keďže jediným spoločníkom zapísanej osoby bola ku dňu 24. júla 2017 spoločnosť ADS, nemohol o odvolaní konateľov spoločnosti Carlton, a to Rudolfa Hrubého a Ing. Maroša Grunda a menovaní Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej do funkcie konateľov, rozhodnúť Mgr. Erik Mikurčík, MBA, ale len spoločnosť ADS. K návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v osobe odvolaných a novovymenovaných konateľov zapísanej osoby bolo preto potrebné pripojiť rozhodnutie jediného spoločníka, a to spoločnosti ADS, ktorá jediná mohla vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia zapísanej osoby tak dňa 24. júla 2017, ako aj ku dňu rozhodnutia registrového súdu, t. j. odmietnutiu vykonania zápisu zmeny zapísaných údajov v OR.
4. Registrový súd ďalej poukázal na to, že nemôže posudzovať platnosť uznesenia MVZ spoločnosti Carlton z 24. júla 2017 (na podklade ktorého navrhovateľ navrhol rozhodnúť o zápise zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri), avšak musí prihliadnuť ku vadám, pre ktoré sa na rozhodnutie MVZ hľadí, akoby nebolo prijaté, teda ako na nulitné rozhodnutie, ak takéto vady vyplývajú z listiny predloženej spolu s návrhom. Uznesenie prijaté na MVZ spoločnosti Carlton dňa 24. júla 2017 (na ktorom ako spoločník rozhodoval Mgr. Erik Mikurčík, MBA, ktorý spoločníkom nebol namiesto rozhodovania jediného spoločníka - spoločnosti ADS) nemôže mať žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nie je možné považovať za rozhodnutie spoločnosti Carlton. Okrem toho registrový súd upriamil pozornosť na to, že v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o OR nie je návrh navrhovateľa úplný, pretože v ňom absentuje údaj o dni vzniku funkcie konateľa Rudolfa Hrubého, ktorého navrhovateľ navrhol vymazať z OR. S poukazom na § 287 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) registrový súd námietky navrhovateľa zamietol.
5. O odvolaní navrhovateľa (ďalej aj „odvolateľ“) rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“), uznesením č. k. 4Cob/111/2019-165 z 22. augusta 2019 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
6. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v zmysle § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zkonania pred súdom oboch inštancií nevyplýva iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver, pričom argumenty uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol nasledovné:
7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku odvolateľa, že registrový súd nemohol prihliadnuť na výsledok konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Exre/450/2017. Uviedol, že striktne formalistický výklad zákonnej úpravy, aký v odvolaní predostrel odvolateľ, nie je namieste, pretože konanie na registrovom súde má síce formálny charakter, avšak registrový súd v konaní o zápise údajov overuje, či údaje, ktoré majú byť podľa návrhu zapísané, vyplývajú z obsahu navrhovateľom predložených listín, teda súd skúma aj obsah listín, predložených spolu s návrhom. Odvolací súd dal do pozornosti nasledujúce súvislosti, ktoré pri posudzovaní tohto prípadu nemožno opomenúť. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Exre/450/2017-300 z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/49/2018-785 z 18. júna 2018, rozhodol súd o výmaze spoločníka zapísanej osoby Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a zápise spoločnosti ADS ako spoločníka spoločnosti Carlton z dôvodu, že rozhodnutie spoločnosti ADS z 21. júna 2017, ktorým malo dôjsť ku zvýšeniu základného imania zapísanej osoby a v súvislosti s tým k prevzatiu záväzku na peňažný vklad Mgr. Erikom Mikurčíkom, MBA (ktorý sa tak mal stať spoločníkom spoločnosti Carlton s obchodným podielom zodpovedajúcim peňažnému vkladu 55.000,- eur popri spoločnosti ADS s obchodným podielom zodpovedajúcim peňažnému vkladu 5.000,- eur) nebolo prejavom vôle spoločnosti ADS ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton v čase prijatia rozhodnutia. Súdy dospeli k záveru, že spoločnosť ADS ako jediný spoločník spoločnosti Carlton, vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia v zmysle § 132 Obch. zák., prijala rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti prostredníctvom splnomocnenca, ktorého plná moc nebola platne udelená, a teda Mgr. Erik Mikurčík, MBA sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton. Keďže jediným spoločníkom spoločnosti Carlton bola ku dňu podania návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov navrhovateľom (24. júla 2017) spoločnosť ADS, nemohol o odvolaní konateľov spoločnosti Carlton, a to Rudolfa Hrubého a Ing. Maroša Grunda a menovaní Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej do funkcie konateľov, rozhodnúť Mgr. Erik Mikurčík, MBA, ale len spoločnosť ADS, teda k návrhu na zápis zmeny údajov v osobe odvolaných a novo- vymenovaných konateľov spoločnosti Carlton bolo potrebné pripojiť rozhodnutie jediného spoločníka - spoločnosti ADS.
8. Odvolací súd zdôraznil, že registrový súd musí prihliadnuť k vadám, pre ktoré sa na rozhodnutie valného zhromaždenia hľadí, akoby nebolo prijaté, teda ako na nulitné rozhodnutie, ak takéto vady vyplývajú z listiny predloženej spolu s návrhom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, uvedeným v bode 27 odôvodnenia jeho rozhodnutia, podľa ktorého uznesenie prijaté na MVZ spoločnosti Carlton dňa 24. júla 2017 (na ktorom ako spoločník rozhodoval Mgr. Erik Mikurčík, MBA, ktorý spoločníkom nebol namiesto rozhodovania jediného spoločníka spoločnosti ADS), nemôže mať žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nie je možné považovať za rozhodnutie spoločnosti Carlton. Na podporu uvedeného právneho názoru odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 6MObdo/2/2006 z 20. marca 2008, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „...registrový súd bol povinný pred vykonaním navrhovanej zmeny zápisu do obchodného registra preskúmať navrhovateľom predložené doklady, ktoré sú vyžadované právnymi predpismi (§ 6 a § 7 ZOR, príp. osobitné predpisy) na vykonanie zápisu zmeny. To znamená, že prejudiciálne posúdi platnosť listín, či z nich vyplývajú hmotnoprávne dôsledky na zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri, napr. či navrhovaný údaj na zmenu zápisu je prijatý uznesením valného zhromaždenia“. Okrem toho odvolací súd poukázal na to, že nie bez významu je skutočnosť, že návrh navrhovateľa nebol úplný, keďže v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o OR v ňom absentoval údaj o dni vzniku funkcie konateľa Rudolfa Hrubého, ktorého navrhovateľ navrhoval vymazať z OR.
9. Argumentácia odvolateľa, ktorý namietal, že o návrhu na zápis má registrový súd povinnosť rozhodnúť v zákonnej lehote na základe údajov platných v čase podania návrhu, resp. rozhodovania o návrhu, žiadnym spôsobom nevyvracia právne závery súdu prvej inštancie. Naopak, keďže jedinýmspoločníkom spoločnosti Carlton bola ku dňu 24. júla 2017 spoločnosť ADS, jedine táto mohla vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia, a teda rozhodnúť o odvolaní pôvodných konateľov a vymenovaní nových konateľov spoločnosti Carlton. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so stavom existujúcim v čase podania návrhu navrhovateľom.
10. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) rozhodol tak, že návrhu vyhovie a do obchodného registra zapíše navrhované údaje alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s tým, že mu uloží povinnosť vykonať zápis navrhovaných údajov do obchodného registra.
11. V časti I. dovolania dovolateľ namietal postup v konaní sp. zn. 1Re/1186/2017, v ktorom vyšší súdny úradník JUDr. Juraj Kürti vykonal protizákonný zápis na základe „rozhodnutia jediného spoločníka“, hoci spoločnosť Carlton ku dňa 19. júla 2019 mala v obchodnom registri zapísaných dvoch spoločníkov.
12. V časti II. dovolania dovolateľ považoval za nesprávny postup registrového súdu, ktorý bol povinný o zápise rozhodnúť v lehote 2 pracovných dní od doručenia návrhu a nemal prihliadať na neskôr ukončené „Exre konanie“. Uviedol, že súčasný právny stav je taký, že registrové súdy sú povinné vykonávať prísne formálne zápisové konanie do 2 dní, teda de facto okamžite a akýkoľvek nesúlad takto zapísaných údajov je nevyhnutné riešiť cez konanie o zosúladenie údajov, pričom ale na výsledok tohto konania nemožno viazať prebiehajúce zápisové konanie. O návrhu na zápis má teda registrový súd povinnosť rozhodnúť na základe údajov platných v čase podania návrhu, resp. platných v čase rozhodovania o návrhu v zákonnej lehote, pričom nie je oprávnený čakať na výsledok zhodového konania, ak sa ho nedozvie v 2-dňovej lehote, ktorú má na vykonanie zápisu. Z uvedených skutočností vyplýva prvá zásadná právna otázka, ktorá v rozhodovaní dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a ktorá znie: „Je registrový súd povinný v zmysle § 8 zákona o OR o každom návrhu na zápis podľa § 5 ZOR rozhodnúť (t. j. buď zápis vykonať alebo zápis odmietnuť) v lehote 2 pracovných dní alebo je registrový súd oprávnený v konaní o zápis údajov nekonať aj niekoľko rokov a konanie bez formálneho úkonu reálne „prerušiť“ až do rozhodnutia o návrhu na zosúladenie údajov o tej istej spoločnosti podanom v zmysle § 289 a nasl. CMP“?
13. Ďalej dovolateľ poukázal na upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo strany bývalej predsedníčky súdu prvej inštancie zo 17. októbra 2017, ktorá uviedla, že po blokácii rozhodnutia o návrhu zo strany informačného systému CORWIN (ďalej aj „IS CORWIN“) práve IS CORWIN neumožňoval rozhodnutie o návrhu zapísať, a teda, prekážkou rozhodnutia bol najmä IS CORWIN.
14. Dovolateľ považoval za nesprávny aj právny záver súdov oboch inštancií, že Mgr. Erik Mikurčík, MBA sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton. K tomuto záveru totiž súdy dospeli výlučne v zhodovom konaní, ktorého cieľom môže byť len zmena/oprava zápisu v obchodnom registri. Meritórne rozhodnutie o tom, či sa Mgr. Erik Mikurčík stal alebo nestal spoločníkom spoločnosti Carlton, môže vyniesť výlučne len súd v sporovom konaní o platnosť rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti Carlton, pričom takéto konanie stále prebieha na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/150/2017. Registrový súd mal preto čakať na meritórne rozhodnutie vo veci, a nie na výsledok zhodového konania. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva druhá zásadná právna otázka, ktorá v rozhodovaní dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a ktorá znie: „Ak je registrový súd oprávnený pri zápisovom konaní na základe návrhu podľa § 5 zákona o OR nerozhodnúť v zákonnej lehote 2 pracovných dní z dôvodu, že pre posúdenie niektorých okolností návrhu je potrebné počkať na predchádzajúce súdne rozhodnutia o dôležitých skutočnostiach, môže súd čakať na rozhodnutie o týchto skutočnostiach v konaní o zosúladení údajov v obchodnom registri konaných podľa § 289 a nasl. CMP alebo súd musí čakať na meritórne rozhodnutie príslušného súdu v danej veci (napr. v konaní o platnosti uznesení valného zhromaždenia zapísanej spoločnosti)?“
15. V prípade, ak by dovolací súd bol toho názoru, že registrový súd má prihliadať na rozhodnutia vprebiehajúcich zhodových konaniach, žiadal, aby dovolací súd vysvetlil, na základe akej právnej úvahy a na základe ktorej konkrétnej právnej normy k tomuto záveru dospel a zodpovedal otázku, či v takom prípade ide o „prerušenie“ konania, v ktorom má byť rozhodnuté príslušným uznesením alebo ide len o zákonom dovolenú neformálnu nečinnosť súdu. Vzhľadom na úplne odlišný postup registrového súdu v konaní sp. zn. 1Re/1187/2017 (JUDr. Kürti) dovolateľ žiadal, aby dovolací súd vysvetlil, či je v takom prípade povinnosťou registrového súdu v každom prípade nekonať o návrhu na zápis a vždy takéto konanie „prerušiť“ do rozhodnutia v zhodovom konaní týkajúcom sa tej istej zapísanej osoby alebo rozhodnutie o „nekonaní“, resp. „prerušení“ konania podlieha úvahe súdu, resp. konkrétneho vyššieho súdneho úradníka.
16. V časti III. dovolania dovolateľ zhrnul, že návrh podal dňa 24. júla 2017, kedy mala spoločnosť Carlton v obchodnom registri zapísaných dvoch spoločníkov - Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a spoločnosť ADS, pričom k návrhu na zápis na zmenu konateľov (okrem ostatných zákonom vyžadovaných náležitostí) priložil v tom čase jediný možný dokument, spôsobilý preukázať platné odvolanie konateľov a vymenovanie nových konateľov, ktorým bolo rozhodnutie MVZ spoločnosti Carlton z 24. júla 2017, na ktorom boli tieto rozhodnutia prijaté. Novým konateľom vznikli funkcie dňa 24. júla 2017, v dôsledku čoho návrh na zápis údajov mohli podať už len noví konatelia, čo sa aj reálne stalo. Navrhovateľ teda splnil všetky zákonom vyžadované podmienky a o jeho návrhu malo byť v súlade so zákonom rozhodnuté do 2 dní, a to vykonaním zápisu.
17. Dňa 30. januára 2020 dovolateľ doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako „Informácia k dovolaciemu konaniu“. V jeho prílohe priložil námietku zaujatosti vo veci sp. zn. 30Cb/124/2017 a sp. zn. 2Cob/125/2019, na základe ktorej namietal sudcov Okresného súdu Bratislava I a sudcov Krajského súdu Bratislava vo všetkých konaniach, v ktorých je stranou konania Mgr. Erik Mikurčík, MBA, Ing. Zuzana Kalmanová, spoločnosť Carlton, spoločnosť ADS, spoločnosť AREC 3, s.r.o., spoločnosť EQUITY TRUST, s.r.o. a spoločnosť ARTHUR CONSULTING, s.r.o. Uvedené podanie s prílohami je podľa názoru dovolacieho súdu treba považovať za podanie, ktorým dovolateľ doplnil skôr uplatnené dovolacie dôvody o ďalší dovolací dôvod podľa § 420 písm. e/ CSP (rozhodoval vylúčený sudca). Keďže však uvedené podanie bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie dovolania, na predmetné podanie dovolací súd nemohol prihliadnuť (§ 434 CSP).
18. K dovolaniu bolo podané písomné vyjadrenie spoločnosti Carlton, v mene ktorej konajú konatelia Ing. Maroš Grund a Rudolf Hrubý, ktorí dňa 19. augusta 2017 splnomocnili advokátsku kanceláriu RELEVANS s.r.o. (ďalej aj „AK RELEVANS“), aby spoločnosť Carlton zastupovala vo všetkých súdnych konaniach, vrátane konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Obsahom vyjadrenia je predovšetkým námietka, že dovolanie v mene spoločnosti Carlton nepodpísali osoby oprávnené konať v mene uvedenej spoločnosti, a to s poukazom na výsledky registrových konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Re/1186/2017, sp. zn. 33Exre/516/2017 a sp. zn. 33Exre/450/2017, v ktorých sa ustálilo, že od 14. júla 2017 sú konateľmi zapísanej osoby výlučne Ing. Maroš Grund a Rudolf Hrubý a že Mgr. Erik Mikurčík, MBA nebol nikdy spoločníkom zapísanej osoby.
19. K prvej námietke dovolateľa, že registrový súd nerozhodol o návrhu na zápis v lehote 2 pracovných dní od jeho podania a zároveň k prvej dovolacej otázke AK RELEVANS uviedla, že prvá námietka, ako aj prvá otázka sú pre výsledok tohto konania irelevantné, keďže Mgr. Mikurčík MBA a Ing. Kalmanová namietajú v podstate to, že Okresný súd Bratislava I rozhodoval o návrhu na zápis príliš dlho. Zodpovedanie prvej námietky a prvej dovolacej otázky nemôže mať žiadny vplyv na výsledok tohto konania, keďže rozhodnutie o dovolaní nemôže nijako ovplyvniť (a ani zvrátiť) fakt, ako dlho trvalo konanie na Okresnom súde Bratislava I a kedy Okresný súd Bratislava I rozhodol o návrhu na zápis.
20. K druhej námietke, že registrový súd mal rozhodnúť o návrhu na zápis na základe údajov, ktoré boli zapísané v obchodnom registri v čase podania návrhu na zápis, resp. v čase keď uplynula zákonná lehota, AK RELEVANS uviedla, že táto námietka je jednak zmätočná a jednak nedôvodná, nakoľko ani Mgr. Mikurčík a Ing. Kalmanová nevedia určiť, ku ktorému časovému momentu mal Okresný súd Bratislava I posúdiť (ne)dôvodnosť návrhu na zápis - či ku dňu podania návrhu na zápis alebo ku dňu,kedy uplynula zákonná lehota. Ani jedna z variant, ktorú uvádzajú nie je správna, pretože súd rozhoduje o návrhu na zápis do obchodného registra podľa stavu, ktorý mu je známy v čase vydania rozhodnutia (vyplýva to najmä z § 286 ods. 2 CMP, § 2 ods. 2 CMP a § 234 ods. 2 CSP v spojení s § 217 ods. 1 CSP).
21. K tretej námietke, že registrový súd nemal prihliadať a výsledky zosúlaďovacieho konania AK RELEVANS uviedla, že táto námietka je nedôvodná, keďže Okresný súd Bratislava I správne rozhodoval o návrhu na zápis podľa stavu, ktorý mu bol známy v čase vydania rozhodnutia. Uznesenia v zosúlaďovacom konaní boli vydané pred tým, ako registrový súd rozhodol o návrhu na zápis a boli mu známe z jeho úradnej činnosti - prejavili sa totiž v údajoch, ktoré v čase rozhodovania o návrhu na zápis údajov ohľadne spoločnosti Carlton, boli v obchodnom registri zapísané.
22. K štvrtej námietke dovolateľa, že ak registrový súd nebol povinný rozhodnúť o návrhu na zápis v zákonnej lehote, mal počkať na výsledok sporu sp. zn. 28Cb/150/2017 AK RELEVANS uviedla, že uvedená námietka je nedôvodná, pretože registrový súd nebol povinný prerušiť toto konanie a ani neformálne čakať do právoplatného skončenia sporu sp. zn. 28Cb/150/2017, keďže takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Dovolanie bolo podané preto, lebo Mgr. Mikurčíkovi, MBA a Ing. Kalmanovej vadí, že registrový súd rozhodoval o návrhu na zápis príliš dlho, čo spôsobilo, že nestihli využiť stav, kedy bol Mgr. Mikurčík, MBA nesprávne zapísaný v obchodnom registri ako spoločník spoločnosti Carlton na to, aby sa im podarilo dosiahnuť ďalší nezákonný zápis, a to zápis domnelej zmeny konateľov na základe neplatného rozhodnutia z 24. júla 2017. Pritom je podstatné to, že v čase, keď registrový súd rozhodoval o návrhu na zápis, bol už Mgr. Mikurčík, MBA ako domnelý spoločník spoločnosti Carlton, vymazaný z obchodného registra (uzneseniami v zosúlaďovacom konaní).
23. K vyjadreniu k dovolaniu zaslal dovolateľ svoje vyjadrenie (ďalej aj „dovolacia replika“), v ktorom namietal, že dovolanie nemalo byť zaslané na vyjadrenie AK RELEVANS, nakoľko jediným účastníkom konania je zapísaná osoba, teda navrhovateľ.
24. Dovolateľ uviedol, že Mgr. Mikurčík, MBA a Ing. Kalmanová svoje postavenie konateľov spoločnosti Carlton neodvodzujú primárne zo skutočnosti, že do funkcií boli zvolení dňa 24. júla 2017, ale ho odvodzujú zo skutočnosti, že nimi boli už predtým, nakoľko dňa 14. júla 2017 boli z týchto funkcií nezákonne a teda neplatne odvolaní. Neplatnosť „rozhodnutia jediného spoločníka“, ktorým boli konatelia dňa 14. júla 2017 odvolaní zo svojich funkcií, napadli žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/162/2017, ktoré doteraz nie je právoplatne skončené. Ak teda konatelia neboli zo svojich funkcií zákonne odvolaní, sú (bez ohľadu na akékoľvek nasledujúce kroky) dodnes konateľmi zapísanej osoby a sú oprávnení podať dovolanie, resp. v mene spoločnosti udeliť plnú moc na jeho podanie.
25. Opätovné zvolenie za konateľov spoločnosti Carlton na MVZ dňa 24. júla 2017 bolo výlučne reakciou na nezákonný výmaz konateľov v OR na základe neplatného „rozhodnutia jediného spoločníka“ spoločnosti Carlton zo 14. júla 2017. Ak by súd aj v konečnom dôsledku právoplatne nerozhodol, že dňa 14. júla 2017 boli konatelia odvolaní neplatne, potom dňa 24. júla 2017 boli platne zvolení, keďže boli riadne zvolení na MVZ, na ktorom ich zvolenie do funkcií schválil spoločník spoločnosti Mgr. Mikurčík, MBA. Jeho postavenie ako 92 % spoločníka zapísanej osoby vyplýva z rozhodnutia spoločnosti ADS (ako jediného spoločníka zapísanej osoby) z 21. júna 2017, na ktorom uvedená spoločnosť rozhodla o zvýšení základného imania v spoločnosti Carlton prostredníctvom splnomocnenca p. Tomáša Hvožďaru. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa podať dovolanie vyplýva z rovnakých dôvodov, z akých bol navrhovateľ oprávnený podať návrh, námietky a aj odvolanie, pričom toto jeho právo nebolo nikdy žiadnym súdom spochybnené.
26. K prvej dovolacej otázke dovolateľ uviedol, že rozhodovanie o návrhu na zápis údajov je ako konanie sui generis samostatne a osobitne upravené v § 8 zákona o OR, pričom je zrejmé, že na toto konanie sa nepoužijú ustanovenia CMP (a teda sekundárne ani CSP), nakoľko to zákon o OR výslovne neustanovuje. Až pri rozhodovaní o námietkach súd postupuje podľa CMP. Nie je teda pravda, že by súdmusel o návrhu rozhodovať podľa stavu v čase vydania rozhodnutia bez ohľadu na iné okolnosti, ako je tomu napríklad pri rozhodovaní rozsudkom podľa CSP, nakoľko to z právnych predpisov nevyplýva. Napriek tomu je možné pripustiť, že súd by takýmto spôsobom aj v konaní o návrhu na zápis údajov do obchodného registra rozhodovať mohol, ale len pri súčasnom zachovaní osobitosti a jedinečnosti konania o návrhu na zápis, ktoré spočíva v tom, že súd musí rozhodnúť do 2 dní od podania návrhu. Po nezákonnom postupe súdu možno túto nezákonnosť napraviť výlučne tak, že súd rozhodne o návrhu na zápis v súlade so stavom, ktorý platil v čase, keď v súlade so zákonom o návrhu rozhodnúť mal a mohol. Čiastočne sa stotožnil s právnym názorom AK RELEVANS, že registrový súd nie je povinný prerušiť konanie o zápise a ani neformálne čakať do právoplatného skončenia meritórneho konania, keďže takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho predpisu. Uviedol, že on netvrdí, že registrový súd bol povinný v konaní o návrhu na zápis údajov čakať na rozhodnutie v meritórnom sporovom konaní sp. zn. 28Cb/150/2017 o platnosť rozhodnutia, avšak tvrdí, že ak bol registrový súd z akéhokoľvek dôvodu názoru, že je oprávnený o návrhu dlhodobo nekonať, mohlo by sa tak stať výlučne preto, aby počkal na konečné meritórne rozhodnutie v spore o platnosť rozhodnutia spoločnosti Carlton, čo sa ale v tomto prípade nestalo.
27. Druhá dovolacia otázka, týkajúca sa konkrétneho rozhodnutia, kvôli ktorému je registrový súd oprávnený „nekonať“, je rovnako ako prvá dovolacia otázka relevantná z hľadiska rozhodovania dovolacieho súdu. Ak by dovolací súd došiel k záveru, že registrový súd je oprávnený nekonať o návrhu do 2 dní, ale zároveň je v takomto prípade povinný počkať na rozhodnutie v meritórnom sporovom konaní (sp. zn. 28Cb/150/2017), je rozhodnutie registrového súdu nesprávne.
28. K dovolacej replike zaslala písomné vyjadrenie (tzv. dupliku) spoločnosť Carlton, zastúpená AK RELEVANS, ktorá poukázala na to, že Mgr. Mikurčík, MBA a Ing. Kalmanová boli konateľmi spoločnosti Carlton do 14. júla 2017 a od tohto dátumu až dodnes sú konateľmi uvedenej spoločnosti Ing. Grund a Rudolf Hrubý. Rozhodnutia zo dňa 14. júla 2017 boli zapísané v obchodnom registri v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Re/1186/2017. Mgr. Mikurčík, MBA sa následne v zosúlaďovacom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Exre/516/2017, domáhal odstránenia výmazov z obchodného registra a zápisov do obchodného registra, ktoré boli vykonané v konaní sp. zn. 1Re/1186/2017. Okresný súd Bratislava I jeho návrh zamietol, pričom o odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesenie Okresného súdu Bratislava I potvrdil (uznesenie č. k. 3Cob/90/2018-447). Dovolanie proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave bolo odmietnuté (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/96/2019 z 27. novembra 2019). Bolo teda právoplatne rozhodnuté, že zápis vykonaný na základe rozhodnutia zo 14. júla 2017 zodpovedá skutočnému a právnemu stavu. O platnosti rozhodnutí zo 14. júla 2017 nemôže byť žiadnej pochybnosti, t. j. Mgr. Mikurčík, MBA a Ing. Kalmanová v tento deň prestali byť konateľmi spoločnosti Carlton.
29. Rozhodnutia z 24. júla 2017 prijal Mgr. Mikurčík, MBA ako domnelý väčšinový spoločník spoločnosti Carlton. Už z argumentov uvedených v podaní z mája 2019 je zrejmé, že rozhodnutia z 24. júla 2017 sú neplatné. Mgr. Mikurčík, MBA a Ing. Kalmanová sa na ich základe nestali konateľmi zapísanej osoby, a to najmä preto, že Mgr. Mikurčík, MBA nikdy nebol spoločníkom zapísanej osoby. Naviac, argumenty v rozhodnutí z 24. júla 2017 boli uvádzané už vo vyššie uvedenom zosúlaďovacom konaní (sp. zn. 33Exre/516/2017), v ktorom Mgr. Mikurčík, MBA neúspešne namietal, že zápis Ing. Grunda a Rudolfa Hrubého ako konateľov zapísanej osoby, nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Samotná skutočnosť, či Mgr. Mikurčík, MBA bol alebo nebol spoločníkom zapísanej osoby, však bola predmetom posúdenia súdov v samostatnom zosúlaďovacom konaní, v ktorom súdy právoplatne rozhodli, že Mgr. Mikurčík, MBA nikdy nebol spoločníkom zapísanej osoby. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 587/2018 priamo poukázal na závery prijaté súdmi v zosúlaďovacom konaní.
30. V podaní doručenom dovolaciemu súdu dňa 12. marca 2021 Mgr. Erik Mikurčík, MBA zosumarizoval podstatné skutočnosti týkajúce sa zapísanej osoby, jeho postavenia „v celej kauze“ od uzavretia zmlúv o prevode časti obchodného podielu zo 4. decembra 2015, odstúpenia od zmlúv dňa 21.júna 2017, rozhodnutia o zvýšení základného imania spoločnosti Carlton, neplatnosti rozhodnutí týkajúcich sa nesprávnych zápisov ohľadne výšky obchodných podielov Ing. Grunda a Rudolfa Hrubého v spoločnosti ADS, vrátane odvolania Mgr. Erika Mikurčíka, MBA ako konateľa zapísanej osoby a vymenovanie Ing. Grunda a Rudolfa Hrubého za konateľov zapísanej osoby.
31. Dňa 24. mája 2021 bolo dovolaciemu súdu doručené vyjadrenie, v ktorom AK RELEVANS zrekapitulovala doterajší priebeh konania a uviedla dôvody, pre ktoré je podľa jej názoru dovolanie neprípustné. Poukázala na to, že námietky boli zamietnuté aj preto, že návrh bol neúplný, keďže absentoval údaj o dni vzniku funkcie Rudolfa Hrubého, ktorého navrhovateľ navrhoval vymazať, pričom uvedený záver, ktorým sú napadnuté rozhodnutia odôvodnené, nebol dovolaním napadnutý. Dovolací súd je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a nemôže prihliadať na neskoršie zrušenie rozhodnutí v zosúlaďovacom konaní o spoločníkoch spoločnosti Carlton, ale môže posudzovať len to, na čo musel prihliadnuť súd v konaní o námietkach. Tvrdené omeškanie pri rozhodnutí registrového súdu vôbec nebolo omeškaním, ku ktorému došlo v konaní o námietkach, pretože k nemu došlo v konaní o vykonanie zápisu (teda v inom konaní), pričom však omeškanie samo o sebe nepredstavuje vadu zmätočnosti a ani nesprávne právne posúdenie veci (čo je zrejmé z toho, že pri riešení otázky, či došlo k prieťahom, sa nikdy nerieši právna otázka, na ktorej rozhodnutie stojí). O tom, že Ing. Maroš Grund a Rudolf Hrubý sú konateľmi spoločnosti Carlton bolo právoplatne rozhodnuté uznesením v zosúlaďovacom konaní o konateľoch spoločnosti Carlton (uznesenie Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 33Exre/516/2017 z 29. januára 2018 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/90/2018 z 19. marca 2019, pričom dovolanie Mgr. Erika Mikurčíka, MBA dovolací súd odmietol uznesením sp. zn. 3Obdo/96/2019 z 27. novembra 2019). Týmto rozhodnutím sú súdy viazané a nemôžu ho v registrovom konaní meniť. V zosúlaďovacom konaní o konateľoch spoločnosti Carlton sa rozhodovalo až po 24.07.2017 a teda sa posudzovalo, či boli zapísané údaje (že Maroš Grund a Rudolf Hrubý sú konatelia spoločnosti) správne napriek údajnému rozhodnutiu „valného zhromaždenia z 24. júla 2017“, ktoré údajne ustanovilo do funkcie konateľov Ing. Zuzanu Kalmanovú a Mgr. Erika Mikurčíka, MBA.
32. Otázky nastolené dovolateľom v dovolaní sú irelevantné, pretože žiadna odpoveď na prvú a druhú otázku nemôže nič zmeniť na tom, že súdy zamietli námietky aj pre neúplnosť návrhu. Nápravu pochybenia, že súd prvej inštancie v zápisovom konaní nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno napraviť zrušením rozhodnutia v námietkovom konaní. Aj keď súd rozhodol oneskorene, stále platí, že musel rozhodnúť podľa stavu, aký bol v čase jeho rozhodnutia. Súdy nemohli neprihliadnuť na právoplatné rozhodnutie v zosúlaďovacom konaní o spoločníkoch spoločnosti Carlton, existujúce v čase ich rozhodovania, z ktorého vyplývalo, že Mgr. Erik Mikurčík, MBA sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton a že formálny zápis v OR nezodpovedal skutočnosti. Dovolací súd v predmetnom konaní nemôže vychádzať z rozhodnutia sp. zn. 1Obdo/72/2020, pretože uvedené rozhodnutie predstavuje novú skutočnosť, ktorá v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu neexistovala. V konaní o zápise údajov do OR súdy nemôžu prelomiť právoplatné a záväzné rozhodnutie vydané v zosúlaďovacom konaní o konateľoch spoločnosti Carlton (sp. zn. 33Exre/516/2017 z 29. januára 2018), nakoľko uvedené rozhodnutie predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá platí aj pre konanie o zápise údajov do OR. Mgr. Erik Mikurčík, MBA a Ing. Zuzana Kalmanová sa na základe rozhodnutia z 24. júla 2017 nemôžu úspešne domáhať ich zápisu v OR ako konateľov spoločnosti Carlton, pretože tomu bráni právoplatné rozhodnutie v zosúlaďovacom konaní o konateľoch spoločnosti Carlton z 29. januára 2018.
33. Dňa 28. júna 2021 bolo dovolaciemu súdu doručené podanie Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej, ktorým oznámili, že uznesením OR PZ v Bratislave 1, odboru kriminálnej polície z 25. septembra 2020 bolo pod ČVS:ORP-1522/3-VYS-B1-2019 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť vyšší súdny úradník z Okresného súdu Bratislava I tým, že dňa 18. júla 2017, na základe návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri (doručeného súdu dňa 17. júla 2017) vykonal výmaz konateľov spoločnosti Carlton, a to Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej a zároveň vykonal zápis nových konateľov Ing. Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého, pričom prílohou návrhu na zmenu a titulom pre ňu bolo rozhodnutiejediného spoločníka spoločnosti ADS zo 14. júla 2017, a to napriek tomu, že v danom čase mala spoločnosť Carlton dvoch spoločníkov, a to spoločnosť ADS a Mgr. Erika Mikurčíka, MBA. Odvolanie konateľov Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej rozhodnutím jediného spoločníka ADS je neplatné a konateľmi spoločnosti Carlton sú stále Mgr. Erik Mikurčík, MBA a Ing. Zuzana Kalmanová. Právoplatnosťou rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/72/2020 (dňa 28. júna 2021) došlo k obnoveniu skutkového aj zápisového stavu spred právoplatnosti zrušených rozhodnutí a obnovil sa zápisový a skutkový stav v spoločnosti existujúci pred 14. júla 2017. Všetky podania vykonané právnym zástupcom - AK RELEVANS za spoločnosť Carlton sú nulitné a všetky písomnosti je preto potrebné doručovať na adresy konateľov Mgr. Erika Mikurčíka, MBA a Ing. Zuzany Kalmanovej, obaja bytom Zámocká 20, 811 01 Bratislava a nimi zvoleného právneho zástupcu.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že dovolanie podala oprávnená osoba - zapísaná osoba (navrhovateľ), zastúpená v dovolacom konaní advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), po preskúmaní dovolania bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
35. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie vyjadruje vzťah subsidiarity CSP k CMP tak, že v prípade, ak Civilný mimosporový poriadok ako procesný kódex „lex specialis“ nemá osobitnú úpravu, aplikuje sa Civilný sporový poriadok ako procesný predpis „lex generalis“.
36. V mimosporových konaniach sa uplatňuje právna úprava dovolania podľa Civilného sporového poriadku, keďže Civilný mimosporový poriadok neobsahuje komplexnú úpravu dovolania, nakoľko má len dve ustanovenia o dovolaní (§ 76 a § 77), ktoré predstavujú odchýlky od právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku.
37. V Civilnom sporovom poriadku je dovolanie upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov osobitné postavenie, pretože ním nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu.
38. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolanie podľa CSP nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, za existencie ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
39. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
40. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočívanesprávnosť tohto právneho posúdenia.
41. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.
42. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom relevantnú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. septembra 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8. júna 2017).
43. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
44. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018). Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť dovolania. Samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd rozhodol, nezodpovedajú významovo kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí ísť - okrem vyššie uvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o otázku skutkovú). Nesprávne právne posúdenie môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce (kľúčové) pre výrok dovolaním napadnutého rozhodnutia.
45. Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dvoch právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Prvou zásadnou právnou otázkou je : „Či je registrový súd povinný v zmysle § 8 zákona o OR o každom návrhu na zápis podľa § 5 zákona o OR rozhodnúť (t. j. buď zápis vykonať alebo zápis odmietnuť) v lehote dvoch pracovných dní alebo je registrový súd oprávnený v konaní o zápis údajov nekonať aj niekoľko rokov a konanie bez formálneho úkonu reálne „prerušiť“ až do rozhodnutia o návrhu o zosúladenie údajov o tej istej spoločnosti podanom v zmysle § 289 a nasl. CMP?“ Druhou zásadnou právnou otázkou je: „Ak je registrový súd oprávnený pri zápisovom konaní na základe návrhu podľa § 5 zákona o OR nerozhodnúť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní z dôvodu, že pre posúdenie niektorých okolností návrhu je potrebné počkať na predchádzajúce súdne rozhodnutia o dôležitých skutočnostiach, môže súd čakať na rozhodnutie o týchto skutočnostiach v konaní o zosúladení údajov v Obchodnom registri konaných podľa § 289 a nasl. CMP alebo súd musí čakať na meritórne rozhodnutie príslušného súdu v danej veci (napr. v konaní o platnosti uznesení valného zhromaždenia zapísanej spoločnosti)?“
46. V nadväznosti na druhú nastolenú právnu otázku dovolateľ uviedol podotázku: „V prípade, ak by dovolací súd bol toho názoru, že registrový súd má prihliadať na rozhodnutia v prebiehajúcich zhodových konaniach, tak na základe akej právnej úvahy a na základe ktorej konkrétnej právnej normy k tomuto záveru dospel a či v takom prípade ide o „prerušenie“ konania, v ktorom má byť rozhodnuté príslušným uznesením alebo ide len o zákonom dovolenú neformálnu nečinnosť súdu“. Vzhľadom na úplne odlišný postup registrového súdu v konaní sp. zn. 1Re/1187/2017 (JUDr. Kürti) dovolateľ žiadal, aby dovolací súd vysvetlil, či je v takom prípade povinnosťou registrového súdu v každom prípade nekonať o návrhu na zápis a vždy takéto konanie „prerušiť“ do rozhodnutia v zhodovom konaní týkajúcom sa tej istej zapísanej osoby alebo rozhodnutie o „nekonaní“, resp. „prerušení“ konania podlieha úvahe súdu, resp. konkrétneho vyššieho súdneho úradníka?
47. K prvej dovolateľom vymedzenej otázke dovolací súd uvádza nasledovné: Konanie o zápise údajov do obchodného registra (vrátane zápisu zmeny údajov, resp. výmazu zapísaných údajov) nie je typickým súdnym (mimosporovým) konaním, ale vykazuje znaky formálneho registračného konania, v ktorom sa uplatňuje tzv. registračný princíp. Konanie o zápise údajov do obchodného registra je upravené primárne v zákone o OR, pričom ustanovenia Civilného mimosporového poriadku (§ 281 a nasl., upravujúce námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu a postup registrového súdu po podaní námietok) sú doplňujúcimi ustanoveniami k všeobecnej právnej úprave, ktorá je obsiahnutá v zákone o OR. Zápis údajov do obchodného registra na základe návrhu na zápis údajov (§ 5 zákona o OR), ako aj odmietnutie vykonania zápisu (§ 8 zákona o OR) sú úkony registrového súdu, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník. V konaní o zápise údajov registrový súd odmietne vykonať zápis, ak návrh na zápis údajov nespĺňa podmienky v zmysle § 6 a § 7 zákona o OR. Oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu nemá formu súdneho rozhodnutia a nepodlieha režimu právnej úpravy CMP. Teda, zákon o OR upravuje konanie týkajúce sa zápisu údajov do OR, ich právnych účinkov, postup registrového súdu, ako aj lehotu, v ktorej má registrový súd rozhodnúť. V dovolacom konaní dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať postup registrového súdu, v ktorom sa uplatňuje tzv. registračný princíp, vrátane toho, či dodržal alebo nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie, keďže registračný postup registrového súdu v rámci konania o zápise údajov do OR, nie je súdnym konaním. Prípadný prieťah registrového súdu pri rozhodovaní o návrhu na zápis údajov do OR sa týka postupu registrového súdu v tzv. registračnom konaní (v konaní o návrhu na zápis údajov, resp. zmeny alebo výmazu zapísaných údajov do OR), pričom dovolací súd nemá oprávnenie inštruovať, resp. záväzne usmerňovať registrový súd ako má postupovať pri rozhodovaní o návrhu na zápis údajov do OR, vrátane toho, či má alebo nemá prerušiť konanie do rozhodnutia o iných podaných návrhoch [napr. o návrhu na zosúladenie údajov v OR, resp. návrhu o určenie (ne)platnosti uznesenia valného zhromaždenia, podaného v sporovom konaní]. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné zodpovedanie otázky, či registrový súd mal v konaní o návrhu na zápis údajov do OR rozhodnúť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu alebo tak mohol urobiť aj neskôr, nepredstavuje právnu otázku, ktorá by mala priamy vplyv na vecné rozhodnutie súdu (či už kladné alebo záporné). Podľa názoru dovolacieho súdu, časový moment rozhodnutia registrového súdu nepredstavuje právne posúdenie veci. Rozhodnutie registrového súdu a jeho vecná správnosť, resp. nesprávnosť tak nezáviselo od lehoty, v akej registrový súd rozhodol v konaní o návrhu na zápis údajov do OR. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že predmetom dovolacieho prieskumu je uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho z 22. augusta 2019, ktorý rozhodoval o odvolaní odvolateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo 17. mája 2019, ktorý zamietol námietky podané proti odmietnutiu vykonania zápisu. Prvá otázka nastolená dovolateľom sa týka dodržania alebo nedodržania lehoty dvoch pracovných dní na rozhodnutie registrového súdu v konaní o návrhu na zápis údajov do OR a nemá relevanciu vo vzťahu k predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, keďže nebola rozhodujúca pre uznesenie odvolacieho súdu (jeho výrok), ktorý svoje rozhodnutie (ktoré je predmetom dovolacieho prieskumu) nezaložil na riešení dovolateľom nastolenej prvej otázky tak, ako je už vyššie konštatované. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť zároveň o právnu otázku (právne posúdenie veci), ktorá bola pre rozhodnutie odvolacieho súdu zásadná, resp. kľúčová. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená prvá otázka je zmätočná a bezprávnej relevancie k výroku dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a dovolateľom nebola vymedzená spôsobom, ktorý predpokladá zákon, t. j. v súlade s ust. § 432 ods. 2 CSP.
48. K druhej dovolateľom vymedzenej otázke a podotázke dovolací súd uvádza nasledovné: Dovolací súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že konanie o zápise údajov do obchodného registra na základe návrhu na zápis údajov (§ 5 zákona o OR), ktoré sa končí vykonaním zápisu požadovaných údajov v OR alebo odmietnutím vykonania zápisu, nemá charakter súdneho (mimosporového) konania. Registrový súd v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu uvedie nedostatky, ktoré bránia vykonaniu zápisu. Ak navrhovateľ v námietkach tieto nedostatky odstráni (návrh opraví alebo doplní listiny, ktoré sú prílohou návrhu), námietky vybaví vyšší súdny úradník tým spôsobom, že vykoná zápis. V opačnom prípade, teda pokiaľ vyšší súdny úradník predpokladá, že podmienky na zápis nie sú ani po podaní námietok splnené a navrhovateľ tak neodstránil vytknuté nedostatky, predloží námietky na ďalšie konanie sudcovi, ktorý námietky vecne vybaví tak, že buď im vyhovie tým spôsobom, že vykoná navrhovaný zápis (§ 285 ods. 2 CMP) alebo námietky uznesením zamietne (§ 286 CMP). Námietky sú podaním vo veci samej a o ich zamietnutí rozhoduje súd uznesením, ktoré sa považuje za rozhodnutie vo veci samej. Teda, až uznesenie súdu o zamietnutí námietok sa považuje za súdne rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie v zmysle § 286 ods. 2 CMP, pričom v rámci odvolacieho konania platí princíp úplnej apelácie, čo znamená, že prostredníctvom odvolania možno námietky doplniť, predložiť chýbajúce listiny alebo ich opravu alebo opraviť návrh na zápis údajov do OR. Postup registrového súdu (vyššieho súdneho úradníka, resp. sudcu rozhodujúceho o námietkach) upravuje najmä zákon o OR a k nemu doplňujúce ustanovenia CMP (§ 282 až § 287, upravujúce námietkové konanie), pričom uvedené predpisy stanovujú aj zákonné lehoty, v akých má registrový súd rozhodnúť o návrhu na zápis údajov do OR, resp. jeho odmietnutí, ako aj o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu. Dovolací súd nie je oprávnený inštruovať registrový súd (vyššieho súdneho úradníka, resp. sudcu rozhodujúceho o námietkach), ako má procesne postupovať a rozhodnúť, v akej lehote a podobne, pretože sa nejedná o typické súdne konanie, v ktorom sa nevydáva súdne rozhodnutie, pretože až uznesenie o zamietnutí námietok predstavuje formu súdneho rozhodnutia. Dovolací súd tiež vo všeobecnosti nemôže registrovému súdu dávať návod, resp. určiť, či registrový súd má čakať na meritórne rozhodnutie súdu v sporovej veci [napr. o určenie (ne)platnosti uznesenia valného zhromaždenia], čo môže trvať aj niekoľko rokov, pokiaľ sa vo veci právoplatne rozhodne a rovnako vo všeobecnosti nemôže vysloviť záver, či má registrový súd v konaní o návrhu na zápis údajov do OR (resp. ich zmeny alebo výmazu) čakať na rozhodnutie v konaní o zosúladenie údajov (§ 289 a nasl. CMP), pretože každé konanie je špecifické a závislé od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom slúži práve ako prostriedok nápravy neželaného stavu, keď aktualizácia údajov obchodného registra sa nedosiahla prostredníctvom konania o návrhu na zápis údajov v OR, pričom častým predmetom konania o zosúladenie údajov sú práve údaje o štatutárnom orgáne alebo spoločníkoch spoločnosti, zápis ktorých má deklaratórny účinok. Na rozdiel od konania o návrhu na zápis údajov do obchodného registra, sa v konaní o zosúladenie údajov zo strany registrového súdu zisťuje, či boli splnené materiálne predpoklady pre vykonanie zápisu, teda dokazovaním sa zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP), pričom výsledkom konania o zosúladenie údajov je prípadný zápis údajov do OR. Konanie o zosúladenie údajov je už súdnym mimosporovým konaním, na rozdiel od konania o zápise údajov do OR. V praxi nie je vylúčená kolízia oboch konaní, t. j. konania o návrhu na zápis údajov do OR, ktorý podala zapísaná osoba a konania o zosúladenie údajov. Z Veľkého komentára k Civilnému mimosporovému poriadku autorov Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol. (k § 290 CMP) vyplýva, že registrový súd môže súčasne konať v oboch konania, pretože neexistuje právna prekážka, ktorá by tomu bránila. Ak sa na základe konania o zápise údajov vykoná navrhovaný zápis do obchodného registra, odrazí sa to v meritórnom rozhodnutí v konaní o zosúladenie údajov tak, že návrh sa zamietne. Ak sa na základe konania o zápise údajov navrhovaný zápis do obchodného registra nevykoná (pre nesplnenie formálnych podmienok), registrový súd v konaní o zosúladenie údajov preskúma, či sú na vykonanie zápisu splnené materiálne podmienky. Tiež je potrebné upriamiť pozornosť na to, že právoplatné rozhodnutie vydané v konaní o zosúladenie údajov predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu (napr. 2MObdo/1/1999, 2MObdo/6/2012, 3Obdo/8/2013, 1VObdo/1/2021) vyplýva, že v konaní vo veciach obchodného registra nemôže registrový súd rozhodovať o určení platnosti, resp.neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti a túto otázku nemôže riešiť ani ako otázku prejudiciálnu. De lege lata platí, že domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti je možné len v zmysle špeciálnej právnej úpravy, ktorú predstavuje ustanovenie § 131 Obch. zák., resp. aj § 183 Obch. zák., ak ide o akciovú spoločnosť (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/28/2017 z 26. júna 2018).
49. O prerušení alebo neprerušení konania rozhoduje registrový súd v tom-ktorom prípade v závislosti od konkrétnych okolností každého individuálne posudzovaného prípadu v zmysle § 296 CMP, ktoré je ustanovením lex specialis k § 164 CSP, ktorý upravuje fakultatívne prerušenie konania (aplikácia ustanovenia § 164 CSP je v konaní o zosúladenie údajov vylúčená), avšak ustanovenie § 296 CMP nevylučuje aplikáciu § 163 CSP o obligatórnom prerušení konania. V posudzovanom prípade registrový súd neprerušil konanie, čo je relevantné a zo skutočnosti ktorej treba vychádzať v predmetnom prípade. Na základe návrhu zapísanej osoby (doručeného súdu dňa 24. júla 2017) odmietol vykonať zápis zmeny zapísaných údajov do OR na základe návrhu doručeného súdu dňa 24. júla 2017 z dôvodu, že návrh nepodala oprávnená osoba, nebola k nemu pripojená požadovaná listina a návrh nebol úplný (pretože v ňom absentoval údaj o dni vzniku funkcie konateľa Rudolfa Hrubého). Nie je sporné, že pri svojom rozhodovaní registrový súd prihliadol na výsledok konania o zosúladenie údajov v OR, vedeného pod sp. zn. 33Exre/450/2017 a skončeného uznesením z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/49/2018 z 18. júna 2018, postup, ktorý nebol v rozpore s Civilným mimosporovým poriadkom (viď komentár CMP k § 290). Teda, v posudzovanom prípade konanie nebolo prerušené zo strany registrového súdu, pričom dovolací súd nie je oprávnený posudzovať a riešiť možné procesné postupy a rozhodnutia registrového súdu v rôznych právnych situáciách, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť a nie je oprávnený tiež posudzovať odlišné postupy alebo rozhodnutia registrového súdu v iných konaniach (napr. v konaní sp. zn. 1Re/1187/2017
- JUDr. Kürti), na ktoré upriamil pozornosť dovolateľ. Tak, ako v predchádzajúcom prípade dovolateľom vymedzenej prvej otázky, dovolací súd uvádza, že dovolateľom formulovaná druhá otázka je svojou povahou podobná prvej nastolenej otázke a nepredstavuje právne posúdenie predmetnej veci, na ktorom by spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Ide o nastolenie viacerých alternatívnych, resp. hypotetických otázok (vrátane podotázky), s alternatívnymi možnosťami riešenia a rozhodovania registrového súdu v konaní o návrhu na zápis údajov do OR, ktoré sa nedotýkajú samotného právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľom vymedzená druhá otázka a s ňou súvisiaca podotázka, nie sú vymedzené spôsobom, ktorý predpokladá zákon v § 432 ods. 2 v spojení s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
50. K uzneseniu dovolacieho súdu sp. zn. 1Obdo/72/2020 z 27. apríla 2021 dovolací súd uvádza, že ním bolo (o. i.) zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ako súdu odvolacieho) č. k. 1Cob/49/2018- 785 z 18. júna 2018 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 33Exre/450/2017-300 z 27. novembra 2017 a vec bola v zrušenej časti vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I (ako súdu registrovému), ktorý sa bude opätovne zaoberať návrhom o zosúladenie údajov v obchodnom registri, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Výsledok uvedeného dovolacieho konania (sp. zn. 1Obdo/72/2020) nemohol dovolací súd nijakým spôsobom zohľadniť už len z toho dôvodu, že spôsob, akým dovolateľ vymedzil ním uplatnený dovolací dôvod (§ 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP), neumožňuje dovolaciemu súdu v prejednávanej veci uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
51. Záverom dovolací súd uzaviera, že vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432 CSP) spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP (viď odseky 47, 48 a 49 odôvodnenia tohto rozhodnutia), dovolací súd jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.
52. Na podanie dovolateľa „Informácia k dovolaciemu konaniu“ dovolací súd neprihliadol, pretože bolo podané po uplynutí lehoty na podanie dovolania (viď ods. 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
53. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.