UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v spore žalobkyne Z. G., nar. X. N. XXXX, bytom H. XX, N. J. I., zastúpenej Mgr. Robertom Antalom, advokátom s miestom podnikania Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, proti žalovanému JUDr. Petrovi Rychnavskému, správcovi so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 29.991,53 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoKR/5/2020-136 zo 7. júla 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/1/2019-94 z 19. novembra 2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoKR/5/2020-136 zo 7. júla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2Cbi/1/2019-94 z 19. novembra 2019 zamietol žalobu a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 29.991,53 eur s príslušenstvom nepreukázala vznik škody, ani porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného pri výkone funkcie správcu v konkurze vyhlásenom na majetok žalobkyne. Správca - žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie postupoval s odbornou starostlivosťou, súčasťou ktorej bolo aj konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) - žalobkyne a jej manžela, na ktorého majetok bol v rovnaký deň taktiež vyhlásený konkurz. Správou konkurznej podstaty sa rozumie najmä činnosť smerujúca k tomu, aby nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty a aby sa konkurzná podstata rozmnožila. Súd prvej inštancie vyhodnotil postup žalovaného v konkurznom konaní ako súladný s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko tento rozumne súhlasil so zrušením a vyporiadaním BSM tak, že majetok patriaci do BSM bol prikázaný do výlučného vlastníctva manžela žalobkyne spolu so všetkými pohľadávkami, čo značnezjednodušilo situáciu, keďže BSM bolo predlžené, pričom táto skutočnosť bola v konaní nesporná a žalobkyňa vo vzťahu k nej nič nenamietala. 3 Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 13. apríla 2015 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok manžela žalobkyne a ustanovil za správcu JUDr. Jána Surmu, zároveň vyhlásil konkurz na majetok žalobkyne a ustanovil za správcu žalovaného. V Obchodnom vestníku bol dňa 25. mája 2015 pod č. 97/2015 zverejnený súpis všeobecnej podstaty dlžníka - žalobkyne, kde bola uvedená súpisová zložka majetku - byt s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela. Následne dňa 11. júna 2015 bol v Obchodnom vestníku pod č. 110/2015 ku konkurznému konaniu manžela žalobkyne zverejnený súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, kde bol rovnako uvedený predmetný byt spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v BSM úpadcu so súpisovou hodnotou 56.500 eur a súčasne uvedené zabezpečovacie záložné právo zriadené na základe zmluvy zo dňa 16. januára 2009 v prospech zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka, a.s. V rovnaký deň bol v Obchodnom vestníku ku konkurznému konaniu manžela žalobkyne zverejnený súpis všeobecnej podstaty so súpisovými zložkami majetku - nákladné motorové vozidlo značky Škoda v BSM, nákladné motorové vozidlo Seat Inca v BSM, bytové zariadenie v BSM v súpisovej hodnote 1.750,- eur a iná majetková hodnota - nevyčerpaný preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v hodnote 663,88 eur. Zo zoznamu pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote do konkurzu vyhláseného na majetok žalobkyne mal súd prvej inštancie zistené prihlásené pohľadávky veriteľov v celkovej sume 8.655,98 eur a po prihlasovacej lehote jedného veriteľa s pohľadávkou vo výške 1.810,29 eur. 4 Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/397/2015-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. marca 2016, ktorým súd rozhodol o vyporiadaní BSM tak, že do výlučného vlastníctva manžela žalobkyne súd prikázal predmetný byt spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj hnuteľný majetok
- nákladné motorové vozidlo zn. Škoda, nákladné motorové vozidlo zn. SEAT INCA, bytové zariadenie - televízor, automatickú práčku, zariadenie obývačky, kuchynskú linku, rohovú lavicu, kombinovaný sporák, zariadenie detskej izby, chodbovú zostavu a spálňový nábytok; bez povinnosti vyplatiť žalobkyni podiel z vyporiadania BSM z dôvodu predlženia majetku v BSM. Súčasne určil, že manžel žalobkyne sa stáva preberateľom spoločných dlhov manželov vo výške 78.936,49 eur. Zo žalobkyňou predloženej zápisnice z pojednávania v konaní o vyporiadaní BSM vyplynulo, že za manžela žalobkyne konal správca JUDr. Ján Surma a za žalobkyňu (v danom konaní odporkyňu) konal správca JUDr. Peter Rychnavský - žalovaný. Podľa tejto zápisnice žalobkyňa preukázala, že žalovaný sa stotožnil s návrhom žalobcu a súhlasil s rozhodnutím v zmysle podanej žaloby, následne k vykonaným dôkazom sa nevyjadril, návrhy na doplnenie dokazovania žiadne nemal a po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva podať odvolanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný súhlasil, resp. nenamietal proti vyššie uvedenému spôsobu vyporiadania, t.j. že manžel žalobkyne sa stane výlučným vlastníkom bytu, ktorý bol zahrnutý do konkurznej podstaty, ale aj preberateľom spoločných dlhov manželov vo výške 78.936,49 eur. Argumentáciu žalobkyne, že ak by správca nesúhlasil s vyššie uvedeným spôsobom vyporiadania BSM predajom bytu, mohol žalovaný dosiahnuť výťažok viac ako 48.000,- eur a z tohto výťažku mohol v celom rozsahu uspokojiť všetkých prihlásených veriteľov, všetci konkurzní veritelia by boli uspokojení v rozsahu 100% a po odpočítaní odmeny a výdavkov správcu, by tento musel žalobkyni vydať nespotrebovanú časť výťažku za predaj bytu vo výške najmenej 29.991,53 eur, čím jej vznikla predmetná škoda, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesprávnu. Mal preukázanú existenciu spoločných dlhov vo výške 78.936,49 eur, ktorých uspokojenie by tiež bola žalobkyňa povinná prevziať. Považoval za nelogické domnievať sa, že by správca konkurznej podstaty JUDr. Surma súhlasil s vyporiadaním BSM tak, aby sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu bez nutnosti prevziať aj pasíva - dlhy patriace do BSM. 5 Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 4CoKR/5/2020-136 zo 7. júla 2020 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%. 6 Odvolací súd v celom rozsahu poukázal na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvejinštancie, s ktorým sa stotožnil, pričom uviedol, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Podstatným pre záver o nedôvodnosti žaloby bolo posúdenie, či procesnými úkonmi žalovaného v konaní o vyporiadaní BSM došlo k porušeniu § 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/397/2015-34 z 22. marca 2016 a zápisnice o pojednávaní z 22. marca 2016 vyplývajú skutkové okolnosti, ktoré neboli sporné medzi stranami sporu, teda, že žalovaný ako správca konkurzu na majetok žalobkyne vyjadril súhlas s vyporiadaním BSM, v zmysle ktorého všetok majetok patriaci do BSM pripadol manželovi žalobkyne, vrátane nehnuteľností - bytu, vo vzťahu ku ktorému bolo zriadené záložné právo v prospech zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka, a.s. Tento záložný veriteľ si svoju pohľadávku uplatnil v konkurze manžela žalobkyne ako úpadcu, pričom predmetná pohľadávka predstavovala najvyššiu pohľadávku viaznucu na majetku patriacom do BSM žalobkyne a jej manžela. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nevzhliadol v postupe žalovaného ako správcu konanie v rozpore so zákonom, ak majetok najväčšej hodnoty, vo vzťahu ku ktorému bolo zriadené záložné právo, a vo vzťahu ku ktorému existoval ku dňu vyhlásenia konkurzu najväčší dlh, pripadol manželovi žalobkyne. Takýmto spôsobom totižto došlo následnou dražbou nehnuteľností k uspokojeniu väčšiny dlhov patriacich do BSM, teda došlo k naplneniu cieľa, ktorý sa konkurzným konaním a zákonom č. 7/2005 Z. z. sleduje. 7 Pri úvahe žalobkyne, v zmysle ktorej by predmetná nehnuteľnosť v rámci vyporiadania BSM mala pripadnúť do jej výlučného vlastníctva, avšak bez uspokojenia najväčšieho veriteľa, keďže tento si svoju zabezpečenú pohľadávku uplatnil iba v konkurznom konaní manžela žalobkyne, by podľa názoru odvolacieho súdu boli z ceny bytu uspokojené iba pohľadávky veriteľov v celkovej sume 8.655,98 eur a v sume 1.810,29 eur, v dôsledku čoho by nedošlo k uspokojeniu najväčšieho veriteľa zabezpečenej pohľadávky, ale plneniu tohto záväzku by sa tak žalobkyňa, ako aj jej manžel vyhli. Pokiaľ sa dostal do úpadku celý majetok patriaci do BSM, a to súladným konaním oboch správcov s cieľom uspokojiť veriteľov v čo najväčšom rozsahu, v takomto konaní žalovaného nie je možné vzhliadnuť porušenie akýchkoľvek zákonných povinností správcu konkurznej podstaty úpadcu. 8 Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Tvrdila, že súdy nižšej inštancie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, v súvislosti s ktorým nevykonali navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 9 Dovolateľka vytýkala súdom nižšej inštancie, že pri svojich právnych záveroch opomenuli ustanovenie § 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), podľa ktorého, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Uviedla, že nie je možné tvrdiť, že správca koná v súlade so zákonom, ak vyporiada BSM úpadcu (v danom prípade žalobkyne) tak, že v súpise nezostane žiadna majetková položka, všetko nadobudne jej manžel bez povinnosti akejkoľvek výplaty a neprevzatia žiadneho jej záväzku, a teda je celkom vylúčené speňažovanie konkurznej podstaty a uspokojenie konkurzných veriteľov. Namietala, že s touto argumentáciou žalobkyne sa konajúce súdy nijako nevysporiadali. Žalovaný ako správca v konkurze vyhlásenom na majetok žalobkyne postupoval v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, keď zároveň postupoval v priamom rozpore so zmyslom a účelom konkurzu, ktorého výsledkom má byť primárne kolektívne uspokojenie konkurzných veriteľov v čo možno najväčšom rozsahu. 10 Žalovaný podľa dovolateľky nekonal s odbornou starostlivosťou, keď nepodal návrh na vyporiadanie BSM. Takisto, ak by svojím konaním sledoval zmysel a účel ZKR, nesúhlasil by s vyššie uvedeným spôsobom vyporiadania BSM a predmetný byt by speňažil v konkurze vyhlásenom na majetok žalobkyne. Žalovaný znemožnil naplniť účel konkurzného konania a zároveň konal v priamom rozpore so záujmami konkurzných veriteľov, keď súhlasil s vyporiadaním BSM tak, že konkurznú podstatu žalobkyne zbavil všetkého majetku. Predajom bytu mohol žalovaný dosiahnuť výťažok viac ako 48.000,- eur, z ktorého mohol v celom rozsahu uspokojiť všetkých prihlásených veriteľov. Ak by konal v súlade so zákonom, a hoci by aj polovicu výťažku musel vydať do konkurzu na majetok manžela žalobkyne,všetci konkurzní veritelia žalobkyne by boli uspokojení v rozsahu 100% a po odpočítaní odmeny a výdavkov správcu, by tento musel vydať žalobkyni nespotrebovanú časť výťažku. ZKR explicitne neupravuje postup správcu pri vyporiadaní BSM, a z tohto dôvodu je potrebné primárne aplikovať najmä ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nakoľko nie je možné predvídať všetky možné situácie, nie je možné vylúčiť aj iný spôsob vyporiadania BSM, ak existujú okolnosti, ktoré takýto spôsob vyporiadania dostatočne odôvodňujú. V danom prípade však žiadne také okolnosti neboli a žalovaný na žiadne ani nepoukázal. Nakoľko správca v konkurze vyhlásenom na majetok manžela žalobkyne JUDr. Surma zverejnil zapísanie bytu do súpisu majetku neskôr, bol povinný tento byt zo súpisu bezodkladne vylúčiť, pričom predmetný byt mal ostať zapísaný len v súpise žalobkyne. Keďže napokon bol predmetný byt zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty žalobkyne a do dnešného dňa z neho nebol vylúčený, bol žalovaný povinný speňažiť ho, čo však neurobil, a tým taktiež porušil svoje povinnosti správcu. 11 Dovolateľka ďalej uviedla, že neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobkyňa vlastne získala, pretože jej manželovi nebol prisúdený len všetok majetok tvoriaci BSM, ale aj všetky dlhy BSM vo výške cez 78.000,- eur. Tento záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, nemôže obstáť, nakoľko žalobkyňa svojím majetkom ručila nielen za záväzky BSM, ale aj osobné záväzky, ktoré do BSM nepatria. Taktiež žalobkyňa nenesie zodpovednosť za to, koľkí veritelia a v akej výške uplatnili svoje pohľadávky v jej konkurze. Ak by žalobkyni v rámci vyporiadania BSM ostala polovica majetku vrátane polovice záväzkov BSM, stále platí, že speňažením tejto polovice by žalovaný získal výťažok, z ktorého mohol uspokojiť všetkých konkurzných veriteľov v rozsahu 100%, ako aj svoju odmenu a výdavky a prebytok výťažku by bol povinný vydať žalobkyni. Z druhého výroku rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/397/2015-34 je zrejmé, že manžel žalobkyne so všetkým majetkom tvoriacim masu BSM prevzal len záväzky, ktoré boli konkurznými veriteľmi uplatnené v konkurze vyhlásenom na jeho majetok, avšak žiaden záväzok uplatnený v konkurze na majetok žalobkyne, z čoho jasne vyplýva, že žalovaný zbavil žalobkyňu a jej konkurznú podstatu úplne všetkého majetku, pričom všetky jej záväzky ostali nedotknuté, tieto nikto neprevzal a ani sa nezaviazal uspokojiť ich v žiadnom rozsahu. Žalovaný týmto konal v priamom rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami správcu, keď znemožnil akékoľvek uspokojenie konkurzných veriteľov. 12 Ak súd prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, uvádza, že „je nelogické domnievať sa, že by správca konkurznej podstaty JUDr. Surma súhlasil s vyporiadaním BSM tak, aby sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu bez nutnosti prevziať aj pasíva, teda dlhy patriace do BSM“, potom tu vyvstáva otázka, či je logické, aby žalovaný súhlasil s tým, že manžel žalobkyne sa stane výlučným vlastníkom celého majetku v BSM bez toho, aby prevzal aj úplne všetky záväzky žalobkyne, teda s tým, že sa vzdá úplne všetkého majetku bez akejkoľvek protihodnoty a možnosti uspokojiť konkurzných veriteľov žalobkyne. Je vylúčené, aby sa správcovia dohodli na vyporiadaní BSM spôsobom, ktorým znemožnia aj len čiastočné uspokojenie veriteľov v jednom konkurze. Konajúce súdy taktiež nezohľadnili skutočnosť, že žalovaný nespeňažil byt žalobkyne a jej manžela, ktorý v súlade so zákonom zapísal do súpisu skôr ako správca manžela žalobkyne do jeho súpisu. 13 Na záver dovolateľka poukázala na to, že z dôvodu, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd mali za to, že žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, nevykonávali ďalšie dokazovanie v otázke rozsahu škody a nevykonali dôkazy navrhované žalobkyňou. 14 Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť. Nesúhlasil s tvrdením dovolateľky, že ako správca konkurznej podstaty v jej veci poškodil veriteľov tým, že znemožnil akékoľvek uspokojenie konkurzných veriteľov, vzhľadom na skutočnosť, že prihlásené pohľadávky všetkých veriteľov boli uspokojené v rozsahu 100% a konkurz je už zrušený uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K/8/2015-127 zo dňa 21. októbra 2020 publikovaným v Obchodnom vestníku pod č. 207/2020 dňa 27. októbra 2020. Súčasne vyslovil názor, že v dovolaní nie je riadne vymedzený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže dovolateľka neuviedla v čom súdy oboch inštancií pochybili, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci a aká konkrétna právna otázka týkajúca sa inštitútu náhrady škody nebola ešte riešená. 15 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP acontrario) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, bolo podané dôvodne, a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 16 Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 17 Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 18 Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 19 Podľa § 432 ods. 2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 20 Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 21 Podľa § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 22 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 23 Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľkou označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017). 24 Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných stanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu. 25 Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26.februára 2010). 26 Aj keď sporná právna otázka nie je v dovolaní konkrétne naformulovaná, z jeho obsahu ju možno jasne vydedukovať. Podľa dovolateľky odvolací súd nesprávne právne posúdil, resp. nesprávne interpretoval ustanovenie § 5 v spojení s § 7 ZKR, keď dospel k záveru, že správca konkurznej podstaty žalobkyne neporušil svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou za účelom dosiahnutia účelu konkurzného konania, ktorým je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Rozhodujúcimi otázkami je posúdenie
- či správca konkurznej podstaty porušuje povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keď akceptuje zápis majetku (bytu) do konkurznej podstaty úpadcu - manžela žalobkyne, napriek tomu, že kritérium časovej priority zápisu majetku konkurznej podstaty svedčí v prospech úpadcu - žalobkyne a nerealizuje, podľa § 78 ods. 9 ZKR - vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu - manžela žalobkyne, postup, ktorý ovplyvňuje spôsob a rozsah vyporiadania BSM,
- či správca konkurznej podstaty porušuje povinnosť konať s odbornou starostlivosťou keď akceptuje vyporiadanie BSM úpadcu a jeho manžela tak, že manžel úpadcu (tiež úpadca v samostatnom konkurze) sa stane výlučným vlastníkom celého majetku BSM, vrátane záväzkov patriacich do BSM, bez povinnosti výplaty akejkoľvek protihodnoty, a tým čo len čiastočne znemožní uspokojenie pohľadávok iných konkurzných veriteľov úpadcu (žalobkyne) - pohľadávok nepatriacich do BSM. 27 Dovolací súd konštatuje, že dovolanie podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. v tejto právnej otázke prípustné je. Ako už dovolací súd vyššie uviedol, právna otázka položená dovolateľom v dovolaní musí byť zásadná pre rozhodnutie vo veci, čo znamená, že od jej vyriešenia záviselo rozhodnutie súdu v spore. Právna otázka vyplývajúca z dovolania uvedené kritérium spĺňa a zohľadňuje základné závery rozhodujúce pre právne úvahy tak odvolacieho ako i prvoinštančného súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver najvyššieho súdu rozhodujúceho o dovolaní. 28 Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody, ani porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného pri výkone funkcie správcu v konkurze vyhlásenom na jej majetok s tým, že žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, súčasťou ktorej bolo aj konanie o vyporiadaní BSM žalobkyne a jej manžela, na ktorého majetok bol v rovnaký deň taktiež vyhlásený konkurz Argumentáciu žalobkyne, že ak by správca nesúhlasil s vyššie uvedeným spôsobom vyporiadania BSM predajom bytu, mohol žalovaný dosiahnuť výťažok viac ako 48.000,- eur a z tohto výťažku mohol v celom rozsahu uspokojiť všetkých prihlásených veriteľov, všetci konkurzní veritelia by boli uspokojení v rozsahu 100% a po odpočítaní odmeny a výdavkov správcu, by tento musel žalobkyni vydať nespotrebovanú časť výťažku za predaj bytu vo výške najmenej 29.991,53 eur, čím jej vznikla predmetná škoda, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesprávnu. S uvedeným sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, pričom uviedol, že pokiaľ sa dostal do úpadku celý majetok patriaci do BSM, a to súladným konaním oboch správcov s cieľom uspokojiť veriteľov v čo najväčšom rozsahu, v takomto konaní žalovaného nie je možné vzhliadnuť porušenie akýchkoľvek zákonných povinností správcu konkurznej podstaty úpadcu. 29 Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/397/2015-34 zo dňa 22. marca 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. marca 2016, bol nehnuteľný majetok - byt, ako aj hnuteľný majetok - 2 nákladné motorové vozidlá a bytové zariadenie prikázaný do výlučného vlastníctva manžela žalobkyne bez povinnosti vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel. Súd súčasne určil, že manžel žalobkyne sa stáva preberateľom spoločných dlhov manželov, čím žalobkyňu zbavil všetkého majetku, patriaceho do BSM, avšak zároveň sťažil naplnenie zmyslu a účelu konkurzného konania a konal v rozpore so záujmami konkrétnych veriteľov žalobkyne, a to napriek tomu, že do súpisu všeobecnej podstaty žalobkyne bol zapísaný aj byt patriaci do BSM. 30 Zákonom uložená povinnosť správcov konkurznej podstaty pri vyhlásení konkurzu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok zahŕňa povinnosť pristupovať k spravovanému či opatrovanému majetku s odbornou starostlivosťou, a teda logicky aj povinnosť vykonávať všetky potrebné opatrenia nevyhnutné na to, aby na spravovanom majetku nevznikla škoda. Povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť správcu s odbornou starostlivosťou zahŕňa aj povinnosť chrániť ho pred poškodením a chrániť oprávnené nároky veriteľov úpadcu. Postup správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou je obsahovo vymedzený ako povinnosť správcu, a to povinnosť zákonná (ide tu o jednoznačne vyjadrený príkazzákonodarcu voči správcovi konkurznej podstaty, aby v rámci svojej pôsobnosti konal vždy s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k majetku úpadcu). Pokiaľ ide o definovanie pojmu „odborná starostlivosť“, tento pojem musí mať svoje naplnenie odvodené od porušenia explicitne existujúceho príkazu alebo zákazu t. j. porušenia inej zákonnej povinnosti, (povinnosť konať s odbornou starostlivosťou). Povinnosť správcu konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou je zákonodarcom výslovne formulovaná ako príkaz na určité konanie, určitý postup. Pojem odborná starostlivosť výkladovo zahŕňa požiadavku na konanie potrebnými znalosťami, ide o starostlivosť, ktorú by vynaložila bežne starostlivá pozorná osoba v podobných situáciách pri vzatí do úvahy všetkých informácií, ktoré sú rozumne dostupné. 31 Správca konkurznej podstaty povinnosť vymedzenú v § 7 ZKR dostojí vtedy, pokiaľ bude vykonávať svoje rozhodnutia v dobrej viere, zároveň nebude mať na predmete rozhodovania osobný záujem, bude o predmete rozhodovania informovaný v rozsahu, o ktorom sa domnieva, že je primeraný okolnostiam a bude racionálne presvedčený o tom, že rozhodnutie, ktoré vykonáva, je v najlepšom záujme veriteľov. K porušeniu tejto povinnosti pritom môže dôjsť aktívnym konaním správcu, napr. predajom majetku za neprimerane nízku cenu, použitím majetku na neprimerané rizikové investície, nedostatočným hájením práv veriteľov v konkurznom konaní, ako aj opomenutím takéhoto konania ako sú neodôvodnená nečinnosť správcu konkurznej podstaty vykonať úkony, ktoré by zabránili premlčaniu pohľadávky, nedostatočná držba spravovaného majetku a pod. 32 Zodpovednosť správcu za škodu vyplýva zo špeciálnych ustanovení, ktoré upravuje ZKR. Konanie s odbornou starostlivosťou pre účely konkurzného konania je vymedzené v § 7 ZKR, podľa ktorého v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu, sa ním na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. 33 Povinnosť správcu postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou zahŕňa aj jeho povinnosť riadne udržiavať a spravovať konkurznú podstatu, teda vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty, aby majetok do nej patriaci bol využívaný v súlade so svojím určením a prípadne, ak je to možné, aby sa konkurzná podstata aj rozmnožila. Úlohou správcu je zvoliť taký postup, aby sa v konkurznej podstate naakumulovalo čo najviac finančných prostriedkov, z ktorých budú následne veritelia uspokojovaní. 34 Podľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. 35 Podľa § 5 ZKR v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na žalobkyňu, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať. 36 V § 5 ZKR zákonodarca vyjadril základnú povinnosť správcu postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu možnú mieru uspokojenie ich pohľadávok. Hľadisko miery uspokojenia veriteľov je určujúcim kritériom pre všetky postupy a rozhodnutia, ktoré budú zvolené alebo urobené v súvislosti s riešením dlhov úpadcu. Sledovať akékoľvek iné hľadisko, ktoré by znižovalo mieru uspokojenia veriteľov je neprípustné. Znamená to, že nie je možné napr. zvoliť taký postup, ktorý by dal možnosť sledovať iný legitímny cieľ, napr. zachovanie zamestnanosti prevádzky podniku, vyššia miera uspokojenia veriteľov s právami (napr. záložnými) k majetku patriaceho do BSM a pod., pokiaľ by to znižovalo potenciálnu mieru uspokojenia veriteľov. Takéto iné hľadisko by narušilo právo veriteľov na vlastný majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ibaže by zákon v špecifikovaných prípadoch sledoval aj iné hľadiská (napr. sociálne hľadisko vo vzťahu k dlžníkovi) dôvodne aplikované na základe princípu proporcionality. 37 Podľa § 150 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. 38 Podľa § 76 ZKR, súpis majetku podstát (ďalej len "súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenúpodstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. (1) Súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. (2) Správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku. (3) 39 Podľa § 78 ods. 9 ZKR účinného k 13. aprílu 2015, pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu. 40 Z výpisu z Obchodného vestníka č. 69/2015 s dátumom vydania dňa 13. apríla 2015 vyplýva, že Okresný súd Prešov pod sp. zn. 2K/9/2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - manžela žalobkyne a ustanovil za správcu JUDr. Jána Surmu a z výpisu z Obchodného vestníka č. 69/2015 s dátumom vydania dňa 13. apríla 2015 vyplýva, že Okresný súd Prešov pod sp. zn. 2K/8/2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalobkyne a ustanovil za správcu žalovaného. Následne v Obchodnom vestníku č. 97/2015 vydanom dňa 25. mája 2015 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty dlžníka - žalobkyne kde bola uvedená súpisová zložka majetku - byt v BSM žalobkyne a jej manžela. Taktiež v Obchodnom vestníku č. 110/2015 vydanom dňa 11. júna 2015 bol zverejnený súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa ku konaniu vedenému na Okresnom súde v Prešove 2K/9/2015 dlžníka - manžela žalobkyne, kde bol rovnako uvedený predmetný byt spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, pričom súčasne bola uvedená súpisová hodnota súpisovej zložky majetku vo výške 56.500,- eur a zabezpečovacie právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva dňa 16. januára 2019 prospech zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka a.s. titulom zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 9. júla 2007 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16. januára 2009. V rovnaký deň bol vydaný súpis všeobecnej podstaty, kde boli uvedené súpisové zložky: 1) nákladné motorové vozidlo značky Škoda v BSM, súpisová zložka majetku č. 2) nákladné motorové vozidlo značky Seat Inca tiež v BSM, 3) bytové zariadenie, BSM v súpisovej hodnote 1.750,- eur a 4) nevyčerpaný preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v hodnote 663,88 eur. 41 Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa aj výnimky umožňujúce určiť podiely aj iným pomerom, ktoré sú uplatňované i v rozhodovacej praxi súdov. Ako príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/94/2019 z 28. augusta 2020, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že úpadca nadobudol do výlučného vlastníctva všetok majetok BSM vrátane spoločných dlhov manželov bez priznania práva na zaplatenie vyrovnacieho podielu manželke úpadcu s odôvodnením, že polovičný podiel manželky úpadcu na úhrade dlhov by vysoko prevyšoval výšku prípadného vyrovnacieho podielu, a to aj s prihliadnutím na záverečný návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu, aby žalovanej nebola uložená povinnosť vyrovnať podiel úpadcu na pasívach BSM. Podľa odôvodnenia rozsudku českého Nejvyššího soudu sp. zn. 22Cdo/264/2001 z 3. septembra 2002, jednou zo zásad vyporiadania BSM je i zásada rozdelenia zaniknutého BSM medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Zároveň ustálená judikatúra Nejvyššího soudu pri úvahe o spôsoboch vyporiadania v konkurzných pomeroch zreteľne uprednostňuje a zdôrazňuje princíp ochrany veriteľov. Z odôvodnenia rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 22Cdo/4625/2014 z 30. septembra 2015 vyplýva, že v prípade zániku BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu, je pred kritériami pre vyporiadanie BSM uprednostnený záujem na ochrane veriteľov a ich maximálnom uspokojení, pričom súdy sú povinné BSM vyporiadať takým spôsobom, aby sa veriteľom dostalo čo najvyššie uspokojenie. 42 V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok oboch manželov sú správcovia oboch konkurzov povolaní uzavrieť najmä dohodu o vyporiadaní BSM za oboch manželov, a to najmä vo forme súdneho zmieru, pri ktorej prihliadnu na pohľadávky prihlásených veriteľov v rozsahu, v akom by prichádzalo do úvahy ich uspokojenie v mimokonkurzných pomeroch, a taktiež na rozsah a hodnotu majetku, ktorý sa mávyporiadať. Majetok BSM je absolútne nevhodné rozdeľovať na ideálne podiely a spravidla prichádza do úvahy jeho speňažovanie len v jednej z konkurzných podstát, a to spravidla v tej, ktorá sa vytvorila skôr. V tejto súvislosti nemožno zabúdať na tzv. „náhradovú pohľadávku“, na ktorú má nárok druhá konkurzná podstata. Do tejto spravidla prináleží polovica výťažku po odpočítaní nákladov speňaženia, prípadne správy dotknutého majetku BSM (Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii: Komentár. Bratislava: Iura Edition, 2012.). 4 3 Čo sa týka zápisu majetku vo viacerých konkurzoch, v prípade zapísania toho istého majetku do súpisu konkurznej podstaty u dvoch rôznych úpadcov, v § 78 ods. 9 ZKR je na princípe časovej priority ustanovené, že správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, je povinný majetok zo súpisu bezodkladne vylúčiť. Ak bol súpis v obidvoch prípadoch zverejnený v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu. Zákon nerieši situáciu, ktorá sa v praxi nedá vylúčiť, keď obidva konkurzy budú vyhlásené v ten istý čas. Správca, ktorému bol súpis zverejnený v Obchodnom vestníku neskôr, má právo uplatniť u druhého správcu nárok na vylúčenie sporného majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Ak oslovený správca tejto žiadosti nevyhovie, vo vylučovacom konaní sa určí, do ktorej konkurznej podstaty sporný majetok patrí, a to tým, že konkurzný súd buď žalobe vyhovie, alebo žalobu zamietne. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii: 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021.) Dovolací súd zdôrazňuje, že správca konkurznej podstaty úpadcu - žalobkyne nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď akceptoval zápis majetku (bytu) do konkurznej podstaty úpadcu - manžela žalobkyne. Správca konkurznej podstaty bol povinný realizovať postup v súlade s ustanovením § 78 ods. 9 ZRK, keď zápis uvedeného majetku do súpisu konkurznej podstaty žalobkyne, vzhľadom na kritérium časovej priority, svedčil v prospech žalobkyne. 43 Za škodu vzniknutú účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcom zákonom (vrátane povinnosti vykonávať funkciu správcu riadne a odborne) v súvislosti s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka správca ako fyzická osoba. Ide teda o priamu majetkovú zodpovednosť správcu konkurznej podstaty. 44 Dovolací súd sa nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý konštatuje, že pokiaľ sa dostal do úpadku celý majetok patriaci do BSM, a to súladným konaním oboch správcov, s cieľom uspokojiť veriteľov v čo najväčšom rozsahu, v takomto konaní žalovaného nie je možné vzhliadnuť porušenie akýchkoľvek zákonných povinností správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty porušil § 3 ods. 2, § 5 v spojení s § 7 ZKR, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami, ktoré sa aplikujú prednostne pred všeobecnou právnou úpravou (právna úprava náhrady škody v Občianskom zákonníku), ak v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu, veritelia úpadcu neboli uspokojení v takom rozsahu, ako keby k porušeniu povinnosti správcu konkurznej podstaty nedošlo. V procese vyporiadania BSM úpadcu, je správca konkurznej podstaty povinný konať tak, aby obsah jeho úkonov (návrh na vyporiadanie BSM, dohoda o vyporiadaní BSM, opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu o vyporiadaní BSM, návrhy na zrušenie rozhodnutia súdu o schválení zmieru pri vyporiadaní BSM a pod.), sledoval účel konkurzného konania, ktorým je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov úpadcu. V posudzovanej veci vyporiadanie BSM nezohľadňovalo potrebu uspokojenia všetkých veriteľov úpadcu
- žalobkyne. 4 5 Postup žalovaného ako správcu konkurznej podstaty žalobkyne, smeroval predovšetkým k uspokojeniu veriteľov manžela žalobkyne ako úpadcu. Skutočnosť, či v konkurze žalobkyne budú a v akom rozsahu uspokojené pohľadávky jej veriteľov, nebola v čase vyporiadania BSM známa. Rozhodujúcim kritériom vyporiadania BSM úpadcu, je naplnenie kritéria, upraveného v § 5 ZKR - princíp ochrany veriteľov (všetkých veriteľov) úpadcu. 46 Najvyšší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je prípustné a zároveň dôvodné, preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 450 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
47 Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, vychádzajúc z právnehonázoru dovolacieho súdu, či u žalobkyni v súvislosti s porušením povinnosti správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou, došlo ku vzniku škody, ustáliť jej výšku a posúdiť ďalšie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti).
48 V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C. s. p.). 49 V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 50 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.